Je všeobecne známym a uznávaným človekom nielen v meste Tornaľa, ale aj na širokom okolí. Desaťročia vyučoval na základných školách. Organizoval a riadil národnostný kultúrny život v meste a okrese, aktívne sa podieľal v komunálnej politike. Za odvedenú záslužnú prácu bol Lajos Balajti viackrát ocenený. Naposledy 14. marca v budove GMOS v Rimavskej Sobote. Vysoké štátne vyznamenanie „Zlatý kríž za zásluhy“ si prebral z rúk veľvyslanca Maďarska v Bratislave a vedúcej košického konzulátu. Lajos Balajti (72) dostal pred siedmymi rokmi Cenu mesta Tornaľa a v roku 2000 od Nadácie Ethnica obdržal aj cenu Pro Gemer.
Desaťročia v školskom prostredí
Je rodený Tornaľčan. V mieste bydliska navštevoval základnú aj strednú školu. Na formovanie jeho osobnosti mali veľký vplyv jeho bývalí učitelia na tunajšom gymnáziu. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty v Nitre s aprobáciou maďarský a slovenský jazyk a literatúra sa dal na pedagogickú dráhu. Až do roku 1990 pôsobil na slovensko-maďarskej ZŠ v Gemerskej Vsi. Najprv ako učiteľ a posledných päť rokov ako riaditeľ tejto školy. Na vlastnú žiadosť ho potom preložili na tornaľskú základnú školu (terajšia ZŠ F. Kazinczyho) kde 20 rokov pôsobil ako učiteľ. „Dobre som sa tu cítil, aj kolektív bol dobrý. V pedagogickom zbore som mal aj kolegyňu Annu Szögedy, neskoršiu primátorku mesta, a učil som aj jej predchodcu, kontroverzného primátora Ladislava Dubovského. Nebolo mi ľahké odísť z tohto prostredia, ale vtedy ma čakali väčšie výzvy a cítil som potrebu urobiť viac pre moje rodné mesto,“ zaspomínal pre vobraze.sk na svoje učiteľské roky Lajos Balajti.
Komunálna politika – od poslanca po prednostu
Jeho politická dráha sa začala hneď po nežnej revolúcii. V 1990 – tom roku bol zakladajúcim členom základnej organizácie politického hnutia Spolužitie – Együttélés v Tornali. Neskôr bol aj pri zrode a zakladaní základnej organizácie zjednotenej SMK (Strana Maďarskej Koalície – Magyar Koalíció Pártja), kde je dodnes členom.
V komunálnej politike sa angažoval hneď po demokratických voľbách. Keď ho nominovali a dali na kandidátnu listinu, vždy bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. V období rokov 1994-2010 ho štyrikrát zvolili za člena MsZ. Vzhľadom na jeho profesionalitu, vedomosti a skúsenosti väčšinou pracoval v komisii školstva, kultúry a mládeže. V tých rokoch spolupracoval s redakciou a čiastočne redigoval a lektoroval mestské noviny Tornaľa a okolie – Tornalja és vidéke. V 2011-tom roku ako poslanec dostal dôveru primátorky a štyri roky pôsobil ako prednosta mestského úradu v Tornali. V tom čase bol hlavným poskytovateľom informácií o dianí v meste aj pre médiá. „Po uplynutí funkčného obdobia som už nekandidoval. Odišiel som do zaslúženého dôchodku. Na mesto som ale nezanevrel, lebo puto, ktoré ma viaže k mestu a jeho rozvoju ma tu ešte trošku podržalo. Vzhľadom na to, že tu máme dvojjazyčné prostredie, v ďalších rokoch a ešte aj v súčasnosti na čiastočný úväzok, vypomáham ako korektor a prekladateľ MsÚ,“ dodáva na vysvetlenie.
Celý život spätý s kultúrou
Na poli kultúrnom bola jeho činnosť veľmi rozsiahla. V roku 1975 stál pri zrode miešaného speváckeho zboru Andante pri ZO Csemadoku. Už sedem rokov – až po súčasnosť – je predsedom tohto najaktívnejšieho kultúrneho telesa v meste. Vystupujú na rôznych kultúrnych podujatiach. Nielen doma, ale aj v zahraničí. Každý rok organizujú stretnutie spriatelených zborov. Tridsať rokov bol hybnou silou ako predseda ZO Csemadoku v Tornali. Pracoval aj v predsedníctve ústredného výboru Csemadoku v Bratislave.
V dobe veľkého rimavskosobotského okresu pôsobil aj ako podpredseda okresného výboru a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu OV revúckeho okresu so sídlom v Tornali. Za tie roky inicioval a organizoval množstvo podujatí. Pričinil sa k vytvoreniu mnohých pamätných tabulí, pamätných stĺpov a miest na viacerých budovách a priestranstvách v meste. „Boli to krásne roky, skvelé akcie, nezabudnuteľné chvíle a plno zážitkov. To všetko sa nedá robiť bez entuziazmu bez oddanosti kultúre, hlavne keď ide o národnostnú kultúru,“ dodáva Lajos na margo kultúrneho segmentu svojho života.
S manželkou Brigitou majú dve deti. Dcéra Eva býva v Košiciach a pracuje ako internistka v jednej nemocnici. Syn Ladislav robí momentálne ešte v Belfaste projektového manažéra. Majú štyri vnúčatá a sú nesmierne radi, ak sa zíde rodinka v tornaľskom rodnom sídle. Lajos vo voľnom čase dobieha to vymeškané. „Rád čítam a zo svojej približne dvojtisícovej knižnice – beriem jednu knižku za druhou. Keď sa mi oči unavia zapnem si nosič vážnej hudby a oddýchnem si s Mozartom alebo Bachom.“
Zdroj: Laco Polgári Foto: archív Lajos Balajti
