Denisa Šuleková z Hrachova je riaditeľkou Základnej školy s materskou školou Juraja Palkoviča v Rimavskej Bani. K učiteľstvu ju priviedla vlastná skúsenosť počas materskej dovolenky. Vo voľnom čase rada maľuje na textil a prebytočnú energiu ventiluje na hokejových zápasoch svojich synov.
Na základnej škole v Rimavskej Bani pôsobí už deviaty rok, z toho približne rok vo funkcii zastupujúcej a zvolenej riaditeľky. „Vedie ma pocit, že by som mala niečo urobiť. Väčšinou vtedy, keď mám k niečomu vzťah a k Rimavskej Bani ho mám. Cítim sa tu dobre, v škole som doma,“ hovorí pre vobraze.sk Denisa Šuleková (43), rodáčka z Rimavskej Soboty, mestskej časti Kľačany.
Na pedagogickú cestu ju priviedli deti v rodine. „Myslela som si, že by som aj ostatným deťom mohla niečo odovzdať. Až neskôr som pochopila, že to vôbec nie je jednoduché,“ priblížila. Po strednej škole istý čas žila v zahraničí, kde, ako mnohých mladých Slovákov, ju motivoval najmä zárobok. Vyskúšala viacero povolaní – prácu v obchode, reštaurácii, fabrike či domove pre seniorov. Najväčším prínosom však bolo zdokonalenie sa v cudzom jazyku. Neskôr sa vydala do Hrachova. Krátko zastupovala aj na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote, no potom prišli materské povinnosti.
Po návrate zo zahraničia absolvovala štátnu jazykovú skúšku z anglického jazyka a keďže nemala pedagogické vzdelanie, rozhodla sa doplniť si ho popri práci. Začala študovať druhú strednú školu v odbore vychovávateľstvo a ošetrovateľstvo. Práve v tom období sa naskytla príležitosť učiť v Rimavskej Bani. „Zhodou okolností sa v čase, keď som študovala vychovávateľstvo v Tornali, uvoľnilo miesto učiteľa angličtiny. Chcela som skúsiť školstvo a to miesto si ma akoby samo našlo,“ spomína absolventka odboru agropodnikanie a manažment na SPoPŠ v Rimavskej Sobote. Na školu dnes spomína v dobrom, najmä pri administratívnych povinnostiach.
Popri práci pokračovala k získaniu kvalifikácie pedagóga a zvolila si informatiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. „Informatiku som si vybrala preto, že spievať neviem a hudobná výchova bola jediná ďalšia externá možnosť,“ hovorí so smiechom. Magisterské štúdium úspešne ukončila v roku 2023. „Je to ešte čerstvé, ale k informatike som mala vždy blízko. Verila som, že to zvládnem – a podarilo sa.“
K funkcii riaditeľky sa dostala postupne. Keď sa bývalý riaditeľ Vojtech Elek rozhodoval, či bude pokračovať, dostala príležitosť ho zastupovať. Neskôr, aj na podnet kolegov, kandidovala na uvoľnenú pozíciu.
Veľkou oporou jej bola aj švagriná Monika, rovnako učiteľka. „Ona ma k tomu trochu priviedla a dodala mi odvahu – či už pri štúdiu, alebo pri kandidatúre na riaditeľku. Je to šťastie, že ju mám,“ pochválila príbuznú, ktorá je dlhoročnou zamestnankyňou SOŠOS v Rimavskej Sobote.
Ako učiteľka sa Šuleková snaží byť spravodlivá, doma je však podľa vlastných slov prísnejšia. „Na vlastné deti som prísnejšia než na žiakov. Viem, že v škole neovplyvním všetky deti, pretože primárna výchova je na rodičoch. Snažím sa im však dať príklad a viesť ich k zodpovednosti,“ hovorí dvojnásobná mama.
Vníma, že hranica medzi výchovou v rodine a v škole sa v posledných rokoch výrazne zmenila. „Kedysi bola výchova najmä na rodičoch, dnes to tak nie je vždy. V spoločnosti máme pravidlá, ktoré treba dodržiavať, a to je niečo, čo musíme deti učiť,“ dodáva s tým, že sa často stretáva s benevolentnejším postojom niektorých rodičov.
Za pedagogický úspech nepovažuje ocenenia ani tabuľkové výsledky. „Úspech je pre mňa, keď dieťa pochopí učivo a keď sa žiaci, ktorých som učila, dokážu uplatniť v živote – vyštudujú, pracujú, zakladajú si rodiny a žijú slušne, spokojne a šťastne,“ vysvetľuje. Žiakom sa snaží ukazovať, že veľa vecí nie je takých ťažkých, ako sa na prvý pohľad zdá. „Vlastnou odvahou dokážu veľa, keď sa nezľaknú, budú skúšať možnosti, ktoré majú, a nezostanú len sedieť doma.“ Všetko zlé aj dobré nás dokáže veľa naučiť.
Veľkú pozornosť aj na škole v Rimavskej Bani venujú digitálnemu vzdelávaniu. Na škole zaviedli strojopis, pracujú s micro:bitmi, detskými programovacími jazykmi aj základmi grafiky. „Aby vedeli, že počítač nie sú iba sociálne siete,“ dodáva. Technické vybavenie školy sa podľa nej postupne zlepšuje, problémom však zostáva slabé internetové pripojenie. „Zapojili sme sa do projektu DigiEdu, dostali sme nové zariadenia, počítače aj interaktívne obrazovky. Teraz už čakáme len na internet,“ hovorí. Do budúcna zvažuje aj zapojenie školy do programu Zelená škola.
Za jednu z najväčších výziev považuje financovanie. „Mojím cieľom je zvládnuť to psychicky v osobnej rovine a finančne v pracovnej. Čím menej žiakov, tým menej peňazí, a potom je náročné hospodáriť a riadiť školu. Na veľkých školách robia učitelia rovnakú prácu, a často majú viac možností,“ upozorňuje. „Človek sa snaží vyhovieť rodičom, žiakom aj kolegom,“ dodáva s tým, že jej osobným snom je zvýšiť si kvalifikáciu v anglickom jazyku a raz vyštudovať aj výtvarnú výchovu.
Voľný čas venuje najmä rodine a maľovaniu na textil. Začalo sa to obrázkom postavičiek Pat a Mat, ktoré si želali jej deti. „Počas materskej som sa tomu začala viac venovať. Dnes maľujem na textil aj na požiadanie známych. Rada maľujem, aj čítam, ale najradšej oddychujem s deťmi. Nezáleží na tom, ako čas trávime, hlavné je, že sme spolu,“ dodala s tým že práve s deťmi plánuje brázdiť okolité trasy a cesty v lete. Vo voľnom čase totiž bicykluje, alebo má rada aj ľahkú turistiku. Počas zimy chodí na hokejové zápasy kde hrajú jej synovia, ktorých patrične podporuje a fandí im.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív: Denisa Šuleková
