Pri odhalení busty V. Mináča bol aj jeho syn. Matičiari ocenili vyše desať osobností

Alej dejateľov v Rimavskej Sobote sa rozrástla o ďalšieho národovca Vladimíra Mináča. Jeho bustu odhalili včera pri príležitosti stého výročia narodenia rodáka z Klenovca. Ten bol spisovateľom, esejistom, publicistom, scenáristom, redaktorom i politikom. Zastával tiež funkciu predsedu Matice slovenskej. Zomrel v roku 1996. Autorom busty je výtvarný umelec Kamil Papučík, ktorý sa však pre pracovný pobyt v zahraničí samotného odhalenia nezúčastnil. Neskôr však bola jeho činnosť ocenená v sále Domu kultúry, spolu s ďalšími desiatimi osobnosťami. Ocenenými boli aj Peter Dragijský, Marián Gešper, Marian Tkáč, Jozef Šimko, Ingrid Krštieňová Šulková, Michal Hruška, Michal Bagačka, Július Forsthoffer, Elena Nebusová, Mária Oštromová.

Na odhalení busty svojho otca sa zúčastnil Vladimír Mináč mladší a aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Ako Gašper v príhovore uviedol, Vladimír Mináč sa narodil v gemerskom kraji, ktorý suverénne súťaží s Turcom, čo sa týka počtu slovenských národovcov. „Mináč je pre Maticu slovenskú jednoznačne pozitívnou osobnosťou. Národovec, ktorý stojí vedľa panteónu takých národovcov, ako bol Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Štefan Krčméry a mnohí iní, ktorí sa borili v rôznych historicky ťažkých obdobiach za slovenskú svojbytnosť. Pre nás nikdy nebude Mináč kontroverzný, vždy bude národovec, hrdina,“ povedal Gašper. Ako predseda Matice slovenskej poznamenal, tento rok má až 13 štúrovcov dvesté výročie svojho narodenia. Vladimíra Mináča označil za veľkého búrliváka, bojovníka či sociálne cítiaceho človeka, aj keď sa narodil sto rokov po štúrovcoch.  

zľava: Elena Nebusová, Marián Gešper a Vladimír Mináč

„Vladko Mináč mal k R. Sobote pozitívny vzťah. Chodil sem šesť rokov do tunajšieho gymnázia. Každé ráno dostal od svojho otca, klenovského čižmára, jednu korunu, aby mohol cestovať lokálkou do R. Soboty a každé neskoré odpoludnie sa vracal domov. Otec mal rád rimavskosobotských slovenských aj českých profesorov a dobrou latinčinou sa chválil až do posledných rokov svojho života,“ povedal Vladimír Mináč ml. 

 

Vladimír Mináč ml.

Poďakoval sa v prvom rade zhotoviteľovi sochy Kamilovi Papučíkovi a odlievačovi Danielovi Janecovi, ako aj organizátorovi tejto udalosti Matici slovenskej.  Pripomenul zároveň, že jeho otec sa zúčastnil v roku 1992 konferencia Spoločnosti slovenskej inteligencie na Donovaloch, kde si vytýčil jediný cieľ, samostatnosť SR. „Neskôr stál na balkóne pri vyhlásení zvrchovanosti Slovenska a pomáhal aj pri zrode slovenskej ústavy,“ dodal jeho syn. „Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie je moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá. To je naša cesta, náš zmysel, náš osud,“ napísal spisovateľ Vladimír Mináč.  

„Národný umelec Vladimír Mináč bol pokrokový spisovateľ a politik. Zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo, 16 rokov bol predsedom Matice slovenskej a bol aj poslancom Federálneho zhromaždenia.  Aktívne sa zúčastnil SNP a okúsil aj útrapy koncentračných táborov. V každom historickom období vedel, kde je jeho miesto. Pre nás je jeho život a dielo inšpiráciou najmä v tom, že ako menej rozvinutý región sa nesmieme uspokojiť s priemernosťou a nesmieme vzdať boj za spravodlivejší a lepší život,“ povedal v príhovore primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, podľa ktorého si Mináč na R. Sobotu zaspomínal vo svojej literárnej činnosti, ako aj častými návštevami.

Podľa slov bývalého premiéra Roberta Fica nie je jeho úlohou hodnotiť literárnu prácu Vladimíra Mináča. „Môžem si len spomenúť na nádherné príhody, keď som ho stretol. Ale čo je najpodstatnejšie, alebo čo chcem zdôrazniť, že dnes oslavujete nielen jeho literárne dielo, ale oslavujete vlastnosti, ktorí dnes na Slovensku chýbajú viac ako inokedy,“ uviedol predseda strany Smer – SD, ktorý pricestoval do Rimavskej Soboty.  

Celý priebeh odhaľovania busty, ako aj príhovory si môžete pozrieť v našom zázname, ktorý bol vysielaný live na sociálnej sieti. 

Busta Vadimíra Mináča je už viac ako dvadsiatou v poradí, ktorá je v Aleji dejateľov na Námestí Š. M. Daxnera. Autorom projektu Historické osobnosti Gemera-Malohontu je Peter Dragijský. Ten je zároveň autorom knihy Slováci tohto kraja s podtitulom Osobnosti Gemera-Malohontu, ktoré pozdvihli Slovensko.

Zdroj: vobraze.sk