Počas archeologického výskumu bola pri Poltári nájdená peňazokazecká dielňa. Ide o lokalitu Háj neďaleko obce Zelené. Výskumu sa zúčastnil aj Milan Vitéz z Poltára, ktorý bol jeho iniciátorom. „Nikdy by ma ani len vo sne nenapadlo, aký úžasný nález sa nám podarí objaviť. Peňazokazecké dielne sa totiž najčastejšie nachádzali v dobre chránených opevnených hradiskách, či dokonca v podzemí. V našom prípade bol pozostatok falšovania objavený takpovediac na voľnom priestranstve. Neveľký kopec a jeho horské sedlo ukrývalo toto tajomstvo po stáročia a zostáva otáznikom, kto a za akých okolností tu tento historický odkaz pre nás zanechal,“ hovorí pre vobraze.sk Milan Vitéz, ktorý má na konte niekoľko nájdených pokladov.
Vitéz je spolupracovníkom Maďarského Dornyay Béla múzea a medzi jeho najkurióznejšie nálezy patrí poklad z Nových Honov, ktorý našiel na lesnej ceste poznačenej ťažbou dreva. Momentálne je vystavený v múzeu v Kremnici. Ako ďalej k najnovšiemu nálezu poznamenal, falšovanie sa v niektorých obdobiach trestalo mimoriadne krutými trestami (upálenie za živa, ubitie na smrť) a preto musela byť táto činnosť maximálne utajená a zabezpečená. Na Slovensku sú podľa neho známe desiatky rôznych nálezov tejto nekalej činnosti, ktorá je zdokumentovaná na hradoch a v jaskyniach.
Samotné falzifikáty neboli nájdené. „Dá sa predpokladať, že tento poklad ukryl výrobca za účelom zbavenia sa nepodarkov, väčšina mincí bola totiž zlepená postriebrovaním a niektoré boli dokonca nedokonale vystrihnuté. Na ploche cca päť metrov štvorcových sa našlo dokopy približne 50 kusov postriebrených kotúčikov. V odbornej literatúre sa často objavuje tento výraz, avšak existujú analýzy, ktoré potvrdzujú použitie cínu ako imitáciu striebra. Nie je vylúčené, žo toto nebude aj prípad z Poltárskej hory Háj,“ priblížil Vitéz
Polotovary nájdené pri archeologickom výskume, ktorý organizovalo Hradné múzeum Fiľakovo sa svojou veľkosť dajú prirovnať napríklad k denárom a parvám Žigmunda Luxemburského (môže ísť o iné typy) za ktorého vlády nadobudlo falšovanie mincí obrovské rozmery. Falšovali sa hlavne drobné mince, ktoré sa pri obchodovaní dali ľahko zamiešať medzi pravé. Rozmery mincových kotúčikov sa pohybovali v priemere okolo 14mm, keď k tomu prirátame rozťažnosť materiálu pri razení, mohli by sme sa dostať teoreticky k priemeru okolo 15 – 16mm, ktoré majú aj denáre spomínaného panovníka.
Mince v stredoveku sa najčastejšie falšovali s použitím jadra z farebného kovu, vhodný materiál na tento účel bola meď, išlo o kotúčiky vystrihnuté z plechu, ktoré sa následné pokovili požadovaným vzácnym kovom (zlato, striebro). V niektorých prípadoch sa ako imtácia striebra použil cín. Známe sú tiež prípady krádeží striebra, ktoré sa prevádzalo priamo v mincovniach ostrihávaním (orezávaním) po obvode vyrazených mincí.
Prvá zachovaná zmienka o falšovaní mincí spomína lúpežného rytiera Fulka, majiteľa Fiľakovského hradu. V donačnej listine kráľa Bela IV. vydanej v Budíne 10. januára 1245, sa uvádza, že spomínaný bol odsúdený mimo iného aj za ražbu falošných mincí (super infidelitate et de crimine laese et super fabricatione falsae monetae). Fulko bol potrestaný kráľom odňatím Fiľakovského hradu spolu so všetkými hnuteľnými a nehnuteľnými majetkami.
Po vpáde husitských vojsk v roku 1428 bola politická a sociálna situácia veľmi neistá a preto dokonca sám Žigmund Luxemburský pristúpil k falšovaniu mincí priamo v mincovniach, aby mal z čoho financovať protihusitskú armádu.
„Vráťme sa ale späť k situácii v Poltári v spomínanom 15. storočí, kedy by sa dal predpokladať aj vznik falšovateľskej dielne (nie je to smerodajné) v niektorom neďalekom panskom sídle. Najbližšie od miesta spomínaného nálezu sa nachádzala dedina Dolný Poltár, alebo aj jej súčasný názov Kostolisko. Táto patrila od 14. 7. 1409 Jakubovi Šóšovi a jeho bratrancovi Gregorovi synovi Tomáša Zampolského. Zaujímavý je tiež fakt, že neďaleko miesta nálezu sa nachádzala stredoveká dedinka Podháj, ktorá zanikla v polovici 16. storočia. Z historických zdrojov, ako aj odborných publikácii sa môžme dočítať, že falšovateľskej činnosti sa venovali aj bežní, obyčajní ľudia znalí technológie, ktorých si často na tento účel najímali. Vylúčená nie je ani existencia takejto prevádzky v nejakom vhodnom úkryte neďaleko miesta nálezu,“ uvádza Vitéz.
Nelegálna výroba peňazí nie je vôbec ojedinelý jav a dá sa predpokladať prakticky od vzniku prvých platidiel na Slovensku. Z okresu Poltár je známy prípad razenia falošných desaťkorunáčiek, a to z neďalekej obce Zelené, kde ich falšoval zručný kováč v roku 1932. Aj v dnešnej dobe sú známe prípady tlačenia falošných eurobankoviek, napríklad v roku 2020 ich bolo v obehu zachytených údajne 15 000. Išlo väčšinou o 50 a 20 eurové bankovky.
Čo sa týka nálezu, alebo možného pozostatku falšovateľskej dielne neďaleko Zeleného, ako aj časové obdobie, tu musím povedať, že ide čisto, len o môj pohľad na vec. Rozhodne by ale k ďalšiemu poznaniu prispela analýza nájdených artefaktov ako aj ďalší archeologický výskum.
Zdroj: Vobraze.sk, Foto/grafika – text: Milan Vitéz ml.
Poltárčan zachránil sochu cisárovnej pred zošrotovaním. Vystavená je v budove mestského úradu
