Umelecký kováč a zvárač Robert Beracka z obce Dobroč v okrese Lučenec sa venuje výrobe dekoratívnych predmetov a umeleckých 2D aj 3D obrazov. V jeho portfóliu nájdeme ručne kované ruže rôznych veľkostí, od desať do tridsať centimetrov, ale aj lampy či originálne obrazy. „Radšej pracujem na väčších projektoch, pretože detaily sa na nich spracúvajú jednoduchšie,“ hovorí pre vobraze.sk Robert Beracka (25).
Práve rodná obec výrazne ovplyvnila jeho vzťah k remeslu a manuálnej práci, pričom najmä miestni ľudia v ňom zanechali hlbšiu stopu, než si kedysi uvedomoval. Hoci pôvodne študoval na SPŠS a SOŠT v Lučenci odbor geodézia, kartografia a kataster, jeho profesionálna cesta sa napokon prirodzene vrátila k smeru blízkemu jeho rodinným koreňom. „Až časom som si uvedomil, že prostredie mi dalo viac, než som bol schopný chápať. V našom okolí žije veľa šikovných, zručných a pracovitých ľudí, od ktorých by sa nejeden mohol veľa naučiť,“ vysvetľuje.
Najsilnejší vplyv mala na neho rodina. „Moja rodina ma odmalička viedla k poctivej manuálnej práci,“ spomína. Starý otec sa vo voľnom čase venoval kovovýrobe, otec pracoval ako zvárač a strýko je v tejto profesii aktívny dodnes. Práve cez strýka sa Robert dostal k prvému skutočnému kontaktu so zváraním. Základy remesla pritom nečakal, hoci ich mal celý čas doma. „V detstve som ani len netušil, čo je kovovýroba a zváranie, aj keď som to mal priamo pod nosom,“ dodáva. Skôr sa uňho prejavoval prirodzený sklon veci meniť a rozoberať. „Mamina spomína, že som nikdy nenechal žiadnu hračku v pôvodnom stave. Vždy som ich upravoval, vylepšoval alebo menil.“
Kov sa stal súčasťou jeho života až počas pandémie, keď si hľadal prácu v období, keď to bolo v regióne náročné. Strýkova ponuka pracovať s ním v PPS Detva mu otvorila cestu, ktorá dnes tvorí základ jeho profesionálnej identity. „V PPS sa mi do rúk dostala zváračka po prvýkrát. Odvtedy až dodnes aktívne zváram,“ hovorí. Postupne sa prepracoval k rôznym technikám a materiálom, čo mu dodnes umožňuje tvoriť presné, spoľahlivé aj estetické produkty. „Najviac vyrábam z bežnej ocele a najviac zváram CO-čkom, no pracujem aj s nerezou a hliníkom. Zváram elektródou, trubičkovým drôtom v exteriéri aj TIG-om pre presné a čisté zvary.“
Osobitný moment v jeho tvorbe prišiel v čase, keď do jeho života vstúpila priateľka. „Tým, že som aktívne zváral od dvadsiatich, prirástlo mi to k srdcu. Keď prišla moja priateľka, nechcel som zanedbať takú podstatnú osobu v mojom živote, a tak som jej na prvé výročie vyrobil kovovú ružičku,“ opisuje. Práve tento dar bol preňho prvým krokom do sveta kovovej dekoratívnej tvorby, ktorú dnes rozvíja pod značkou DekorWeld.
Zváranie je preňho spôsobom, ako sa sústrediť a oddeliť sa od vonkajšieho hluku. „Pri zváraní úplne vypnem hlavu a venujem sa len práci. Baví ma vôňa kovu, iskry a proces tvorenia niečoho, čo bude slúžiť roky. Je to pre mňa pocit hrdosti.“ Podstatné je preňho aj vedomie zodpovednosti pri práci. „Keď zváram, mám pocit, že držím v ruke malé slnko,“ hovorí s tým, že práve tento rešpekt k remeslu je to, čo mu pomáha posúvať kvalitu neustále ďalej.
V rámci svojej tvorby sa zameriava na výrobky na mieru. „Nech zákazník príde s akoukoľvek myšlienkou, vždy odíde spokojný s hotovým produktom na mieru, či ide o dekoráciu alebo funkčný kus,“ vysvetľuje. Všimol si však aj realitu slovenského trhu. „Dopyt po dekoratívnych výrobkoch na mieru je slabší, pretože cenovo prevyšujú sériovú výrobu. Ľudia viac pozerajú na cenovú dostupnosť ako na výnimočnosť. Chápem to, keďže si dnes musia dvakrát premyslieť, či si vyberú niečo, čo chcú, alebo niečo, čo potrebujú.“ V technickej oblasti však registruje väčšiu stabilitu a záujem o praktické riešenia.
Rozhodnutie zostať v rodnom regióne bolo preňho prirodzené. „Je to moja domovina a moja komfortná zóna, kde sa mi robí lepšie ako kdekoľvek inde. Cítim sa tu dobre a mám tu všetko, čo potrebujem,“ hovorí o Dobroči. Zároveň však pripúšťa, že rast remeselnej dielne môže priniesť aj potrebu zmeny. „Nevylučujem možnosť zmeniť prostredie, keď sa naskytne príležitosť, ktorá bude výhodnejšia pre klientelu a odber.“
Robert má okrem zvárania iné koníčky. Napriek obmedzenému voľnému času si večery spríjemňuje hrou na gitare a jeho záľubou sú motorky. „Aktívne na motorke jazdím každú sezónu primárne na Slovensku, no občas si spravím výlet aj do zahraničia.“
Do budúcna má jasnú predstavu o tom, kam chce svojou prácou smerovať. „Primárne chcem rozšíriť priestory a zariadiť dielňu tak, aby som v kovovýrobe nemal žiadne obmedzenia,“ vysvetľuje. V súčasnosti je limitovaný technickým vybavením aj priestorom, čo mu neumožňuje púšťať sa do niektorých rozsiahlejších projektov. Jeho ambíciou je vytvoriť jeden funkčný celok, v ktorom nebude problém vyrábať ani technicky náročné kusy s dôrazom na presnosť, kvalitu a možnosti sériovej výroby. Zároveň chce zachovať osobitý charakter svojej umeleckej časti tvorby. „Dekoratívne umelecké prvky chcem ponechať v takom štádiu, v akom sú teraz. Ku každej jedinečnej veci chcem pristupovať osobitne a používať čo najmenej ťažkej techniky, aby to nestratilo čaro ručnej výroby.“
Zdroj: Eliška Líšková
