Pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny si Rimavská Sobota pripomína nielen historické udalosti, ale aj príbehy ľudí, ktorých životy poznačil holokaust. Jedným z nich je osud Kornélie Wirtschafterovej, rodáčky z Tornale a dlhoročnej obyvateľky Rimavskej Soboty, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. Dnes je pravdepodobne poslednou žijúcou pamätníčkou týchto temných čias v regióne.
„Život som mohla stratiť v plynovej komore, alebo ma mohla zabiť guľka, rovnako dávka smrtiacej injekcie, nedostatok jedla, mohla sa dostaviť smrť hladom, mohla som zomrieť na chorobu,“ hovorí často Kornélia Wirtschafterová (98). Spomienky ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory, sú aj po rokoch nesmierne bolestivé. Pri otázke, či by o nich prehovorili po vojne alebo v časoch totality, prichádza jednoznačná odpoveď. Nič by sme sa nedozvedeli, takmer všetci svedkovia vojnových hrôz mlčali. Nerozprávali o tom ani vo svojich rodinách, a ak, tak len v útržkoch.
Ako sa ďalej pamätníčka Kornélia Wirtschafterová rozhodla povedať, na nikoho sa nehnevá. „Na nikoho, ale zabudnúť sa to nedá. Ani jeden deň nie je bez toho, aby mi niečo nové nenapadlo, stále mi zídu na myseľ nové a nové skutočnosti. Keď sa ráno zobudím, vojdem do kúpeľne a pustím si vodu, myslím na to, ako to bolo vtedy, bola zima a „v našej kúpeľni“ voda zamrzla. Vtedy si pomyslím, ako mi je teraz dobre, mám vodu. Smutné spomienky na dávne udalosti, ktoré som, našťastie, prežila, nech sa už nikdy nezopakujú. Dnes sa teším aj z maličkostí,“ hovorí Kornélia Wirtschafterová o autentických spomienkach v knihe, ktorej autorkou je Oľga Bodorová, bývalá riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v R. Sobote.
Kornélia, narodená v roku 1926, žila pred vojnou pokojným životom v Tornali a neskôr v Rimavskej Sobote. Všetko sa zmenilo po Viedenskej arbitráži a nástupe protižidovských zákonov. Jej rodina prišla o majetok, právo na vzdelanie a nakoniec aj o vlastný domov. Kornéliinho otca odviedli do pracovného tábora, brat Zoltán bol povolaný do armády. Spolu s matkou bola deportovaná do geta v Rimavskej Sobote, odkiaľ ju odviezli do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tam svoju matku videla naposledy.
Ako osemnásťročná prešla peklom nacistických lágrov – z Osvienčimu do Bergen-Belsenu, potom do Duderstadtu a nakoniec do Terezína. Prežila aj pochod smrti. Po vojne sa dozvedela, že holokaust prežil len jej otec.
Trauma mladej gymnazistky Kornélie tak trvala 395 dni. „Pri každom ďalšom a ďalšom stretnutí si spomenula na nové okolnosti. Tak to bolo aj pred pár dňami, keď som jej odovzdala knihu,“ povedala pre vobraze.sk Oľga Bodorová.
Publikácia s názvom Spomienky Kornélie Witschafterovej vyšla koncom apríla a obsahuje aj 37 historických fotografií, z ktorých mnohé vychádzajú vôbec po prvýkrát. Jej cieľom je uchovať výpoveď Kornélie ako memento pre budúce generácie – nielen ako spomienku na hrôzy vojny, ale aj ako posolstvo o sile prežiť a nezabudnúť. Podľa slov autorky knihy Oľgy Bodorovej v čase deportácií žilo v meste Rimavská Sobota približne 10 percent obyvateľstva židovského pôvodu. „Táto početná komunita sa podieľala na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom rozvoji mesta. Bohužiaľ, počas deportácií do koncentračných, pracovných a vyhladzovacích táborov v lete roku 1944 boli deportovaní takmer všetci Židia,“ ozrejmila Bodorová.
Mestská rada vyhlásila: Rimavská Sobota je čistá. To bol začiatok konca existencie komunity v meste. Obeťami bolo viac ako 560 mien nevinných ľudí, ktorí boli zavraždení len pre svoj rasový pôvod. Títo naši rodáci sa ničím neprevinili.
Ako Bodorová dodáva, jedným z dôvodov, prečo sa tejto téme venovala, bol fakt, že v roku 1980 zachraňovala židovské pamiatky z vtedy existujúcej synagógy. Bohužiaľ, tá bola v roku 1986 drasticky zbúraná.
„V Gemersko-malohontskom múzeu sme zachránili torzá: pamätné tabule s 560 menami obetí holokaustu, dosky s desiatimi božími prikázaniami,“ priblížila.
Dôležité rozhodnutie však podľa Bodorovej padlo, keď pred desiatimi rokmi v múzeu sprístupnili vôbec prvú výstavu venovanú židovskej komunite v Rimavskej Sobote. „Odvtedy som drahú pani Kornéliu Wirtschafterovú mapovala, kým sa mi po mnohých rokoch a stretnutiach nepodarilo postupne krok za krokom vykladať jej smutný osud počas rokov druhej svetovej vojny,“ zdôraznila s tým, že kniha je o pravde, ktorú treba chápať v kontextoch dnešnej doby.
Mesto Rimavská Sobota sa k výročiu vojny pripojilo aj pietnymi spomienkami. Zástupcovia samosprávy i kultúrnej verejnosti si včera uctili obete nacistického režimu a vzdali hold tým, ktorí sa už nemôžu prihovoriť. Kornélia Wirtschafterová, žije v Rimavskej Sobote. Aj napriek svojmu veku, ostáva živou pripomienkou toho, ako rýchlo sa môže sloboda zmeniť na prenasledovanie – a prečo je nevyhnutné tieto príbehy uchovávať a zdieľať.
Zdroj: vobraze.sk, Oľga Bodorová, foto: Oľga Bodorová
