Jarmila Gombalová žije v Maštinci pri Poltári a je vyučená brusička. Celý svoj život sa venuje sklárskemu remeslu. Pri zdobení pohárov rastlinnými motívmi používa techniku matný brús. V súčasnosti si užíva dôchodok, no ešte stále za ňou chodia ľudia, aby im ozdobila sklenený pohár krásnym dekorom.
Brúsiť sklo sa učila na Strednom učilišti sklárskom v Poltári. Zvažovala zdravotnícku školu, no napokon jej učarovala práca so sklom. „Na začiatku sedemdesiatych rokov robili nábor na učilište. Boli sme tam na exkurzii a zapáčilo sa mi to tam,” spomína pre vobraze.sk Jarmila Gombalová. Na učilišti v Poltári pobudla tri roky, potom sa vydala za manžela, ktorý pochádzal z Hrnčiarok a začala pracovať v Katarínskej Hute. V tom čase sa tam podľa jej slov fúkalo farebné sklo, ktoré sa zdobilo matným brúsom. „Okrem toho sa tam brúsilo sklo z olovnatého krištáľu, na čo som bola vyučená. Túto sklársku robotu som robila desať rokov,” prezradila remeselníčka s tým, že neskôr prostredníctvom jedného majstra spoznala techniku matný brús. „Vtedy sa mi to veľmi zapáčilo a povedala som si, že to chcem vedieť robiť.”
Začala sa u neho zaúčať a približne po dvoch rokoch už mala vlastnú dielničku s mladými brusičmi. V sklárňach pracovala do zmeny režimu a hneď ako sa naskytla možnosť, dala sa na samostatné podnikanie. To bolo na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Venovala sa ďalej technike matného brúsu. „Bolo to preto, lebo matný brús nie je závislý na leštení kyselinou. Oslovil ma aj tým, že dáva remeselníkovi veľké kreatívne možnosti a nemusí si sa pri ňom dodržiavať ani presná geometria, aká sa vyžadovala od dekorov oloveného krištáľu,” vysvetlila Jarmila Gombalová s tým, že mohli tiež vznikať nové vzory.
Sama si vytvorila nový dekor hrozna, s ktorým mala podľa vlastných slov úspech. „Chcela som, aby bol nový motív pekný. Bol vytvorený z polorezov a vymaľovaný. Síce to bolo komplikovanejšie na čas a prácu, ale vyzeralo to krajšie.” Neskôr sa brusičstvu prestala venovať, no po nejakom čase sa k nemu vrátila. Začala pracovať pre malú rodinnú firmu zo Zvolena, kde sa venovalı aj brúseniu porcelánu. Spolupracovali dva a pol roka, no neskôr firma skončila a profesiu brusičky musela druhýkrát opustiť. Ako povedala, robila úplne niečo iné, lebo sa nechcela vrátiť do sklárni. „Nefungovalo to tam podľa mojich predstáv,” dodala. K tejto profesii sa vrátila po päťdesiatke. Po zrušení sklární v Poltári rozbiehali vlastný sklársky biznis niektorí tamojší malí podnikatelia. S jedným z nich nadviazala Jarmila Gombalová spoluprácu a pracovala u neho pár rokov, až kým neodišla do dôchodku.
Brúseniu skla sa nevzdala ani na dôchodku. Na spoluprácu ju oslovil Ondrej Trčan, ktorý v regióne zachraňuje sklársku výrobu a zamestnáva niekoľko desiatok ľudí. „Raz za rok, hlavne počas Vianoc, keď dostanú objednávky, ma oslovia, aby som im vybrúsila rastlinné motívy, lebo u nich tieto polorezy nemajú tak osvojené. Sú to maličkosti, ale žije to,” podotkla.
Svojou zručnosťou je známa aj v okolí, ľudia ju vyhľadávajú, keď si chcú vyzdobiť pohár nejakým krásnym motívom. Väčšinou takto krásne vyzdobený predmet darujú niekomu blízkemu na pamiatku. Podľa Jarmily Gombalovej musí byť človek, ktorý sa venuje ručnému brúseniu skla, umelecky nadaný, musí mať cit pre krásu a hlavne trpezlivosť. Dielničku má zriadenú pri domčeku v Maštinci, kde žije. Prezradila, že občas navštevuje jarmoky alebo ju zavolajú na oslavy dní obce, kde ľuďom približuje toto nádherné remeslo. Verí, že osloví hlavne mladých, ktorí by mohli pokračovať v tejto tradícii. Vo voľnom čase sa venuje záhradke, pestuje ríbezle, jahody, hrozno či bylinky. Navštevuje svojho otecka, ktorý je na svoj vek čiperný. Tvrdí, že Maštinec má pohodovú atmosféru a považuje sa za šťastného človeka.
Zdroj: vobraze.sk, foto: vobraze.sk, album J. Gombalovej, video: vobraze.sk
Mali by oslavovať
