Rodáčka z Hrachova Helena Pašiaková sa už právom považuje za hrdú Tisovčanku, keďže v meste žije od svojho raného detstva. Nesie zásluhu na vzniku Evanjelického gymnázia v Tisovci (EGT), tento projekt má doteraz na Slovensku jedinečný charakter. Autorsky aj organizačne sa podieľala aj na vydaní dvoch knižných publikácií a získala štátne vyznamenanie od prezidenta Andreja Kisku za dlhoročné významné zásluhy v oblasti školstva, výchovy a vzdelávania. Stala sa mestskou kronikárkou, čo ju odsúhlasili tisovskí mestskí poslanci. Do tejto pozície nastúpila v júni.
,,Veľmi som váhala, lebo v kronike chýba v podstate 13 rokov. Pre mňa je to intelektuálna výzva. Musím si nájsť spôsob, koľko dát, koľko faktov, koľko vlastného komentára tam dám,“ povedala pre vobraze.sk Helena Pašiaková (73). K tejto funkcii chce pristupovať s veľkou zodpovednosťou, jej vykonávanie považuje za náročnú výzvu. Ako dodala, ľudia, ktorí sa v budúcnosti o udalosti a dianí v meste budú zaujímať, aby si vedeli urobiť obraz. Pašiaková už v minulosti bola kronikárkou. Teraz na tomto poste vystriedala Miroslavu Kojnokovú, ktorá je vedúcou knižnice. Tisovským kronikárom bol v minulosti aj otec Heleny Pašiakovej, bývalý riaditeľ tamojšej priemyslovky.
,,Vo funkcii riaditeľky som vnímala život v Tisovci, ale teraz musím mať oveľa širší záber. Musím sa zaujímať o veci, ktoré neboli predmetom môjho záujmu,“ dodala Pašiaková, ktorej elán nechýba. Veľkým relaxom je pre ňu šport a stále je aktívna. Venuje sa horskej cyklistike a s manželom hráva tenis. Obľúbila si nordic walking. V zime sa venuje zjazdovému lyžovaniu, korčuľovaniu a prišla na chuť aj skialpu. Ako sama tvrdí, lyžovať chce do osemdesiatky. Prezradila, že jej manžel bol trénerom zjazdového lyžovania a viedol úspešný oddiel v Tisovci. Obidvaja sú aj fanúšikmi spoločenských tancov, navštevovali tanečné lekcie v Tisovci v Mestskom kultúrnom stredisku. Cudzie im nie je ani špecifické argentínske tango, ktorému prišli na chuť na akcii v Banskej Štiavnici a priniesli jeho výučbu aj do Tisovca, na štandardný tanečný kurz chodilo desať párov. V súvislosti s tancom obľubujú plesy a nedajú dopustiť na EGT ples, ktorý podľa slov Pašiakovej má vysokú úroveň a vždy sa dbalo na to, aby bola dodržaná etiketa a podujatie nespadlo na úroveň diskotéky.
Príbeh vzniku Evanjelického gymnázia v Tisovci na Slovensku v roku 1992 nemá obdoby a má jedinečný príbeh. „Považujem ho za veľmi úspešný projekt,“ hovorí Pašiaková, ktorá bola riaditeľkou 25 rokov. Vychutnala si aj ďalšie dva roky, keď ešte zostala učiť, keďže zastupovala kolegyňu na materskej. ,,To bolo výborné, lebo som sa zamerala len na to, čo bolo v triede. Ja som dejepisárka. Takto sme spravili napríklad spoločne so žiakmi na 1.mája symbolický sprievod, pozvali sme aj susednú školu priemyslovku, zapojil sa aj domov dôchodcov. Vytvorili sme spoločne takú príjemnú nostalgiu. Okrem toho som sa nemusela starať o to, či sú obsadené úväzky, o celkovú organizáciu školy. Užívala som si tú triedu, výuku,“ povedala Pašiaková, ktorá vyštudovala dejepis a latinčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Prívlastok miracle school – škola zázrakov dali EGT v Tisovci Američania, ktorí pri tomto projekte na báze experimentu hrali dôležitú rolu. Presvedčili sa neskôr o tom, že finančné prostriedky, ktoré vložili do tohto unikátu, padli na úrodnú pôdu. ,,Vystriedalo sa tu okolo 500 dobrovoľníkov-kresťanov z USA, Kanady, ktorých zaujal príbeh, zmena režimu ako postkomunistickej krajiny, transformácia. Často hovorievali, stal sa zázrak a dejú sa tu božie zázraky. Boli tu dva typy dobrovoľníkov od začiatku, krátkodobo na dvojtýždňové turnusy, ubytovaní v rodinách v Tisovci a druhá skupina lektori – učitelia, vyberali ich americké cirkvi,“ priblížila bývalá riaditeľka. Ďalej spomenula, že ubytovaní boli v slovenských rodinách, aby bližšie spoznali tunajší život. Lektori nie vždy mali pedagogické vzdelanie, úväzok bol zväčša na jeden rok a potom sa rozhodlo, či sa predĺži ďalej. Pre študentov boli ale obrovským prínosom, ich spôsob výuky.
EGT sídli v zrekonštruovanej budove pôvodne meštianskej školy a gymnázia, ktorého slovenské triedy boli po viedenskej arbitráži presťahované do Tisovca z Rimavskej Soboty. Toto gymnázium pôsobilo v rokoch 1938 – 1953. Neskôr bola v budove základná škola. Po postavení novej budovy ZŠ sídlili v budove rôzne inštitúcie. Keď odišli z budovy, budova chátrala a bolo ju treba rekonštruovať a to sa stalo za výdatnej finančnej pomoci Američanov. ,,Vzniklo z toho veľmi pekné spoločenstvo a skončilo to pár svadbami, silnými priateľstvami. Študenti chodili do USA cez prázdniny,“ vyzdvihla ďalšie prínosy projektu.
S týmto príbehom úzko súvisia aj dve publikácie. Podľa slov bývalej riaditeľky to bola reprezentatívna publikácia, bilingválna 25 EGT. ,,Druhý diel Čriepky spomienok na školu zázrakov vznikol tak, že na dôchodku som začala písať také niečo ako pamäti a zodpovednosť som nakoniec rozdelila na viacerých ľudí. Ja tam mám autorský svoj príspevok. Bol to však kolektívny projekt, okrem mňa prispelo k jeho napísaniu ešte 150 ľudí. Tak vzniklo trojjazyčné dielo, miestami až intímne, “ priblížila spoluautorka publikácie.
Helena Pašiaková je aj držiteľkou Medaily Sv. Gorazda či tiež Medaily USA Univerzity v Sewarde. Ako sama hovorí, pre ňu sú však najväčším ocenením stretnutia po čase so študentmi, ktorí sú úspešní a zároveň vďační, alebo aj pozitívna emailová komunikácia s nimi, to vždy veľmi poteší.
Ocenená pedagogička je okrem iného hrdá aj na svojich úspešných dvoch synov. ,,Obidvaja sú absolventi našej školy. Starší Martin pracuje pre Európsku komisiu a žije v Luxemburgu. Vyštudoval politológiu a hospodársku diplomaciu. Mám od neho dve vnúčatá. Mladší syn pracuje v oblasti IT a býva v Bratislave. Je to veľký cestovateľ, lyžovať chodí napríklad do Japonska, Francúzska, žije zaujímavým životom,“ poznamenala Pašiaková, ktorej manžel pracoval v CSM Tisovec ako riaditeľ nákupu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Heleny Pašiakovej, fb egt tisovec
