Umelecký drotár Július Bútora (70) z Drienčan miluje tvoriť veci, do ktorých sa pred ním nik iný nepustil. Kedysi vyrezával z dreva, drotárskenu remeslu sa začal venovať zhruba pred 15 rokmi. Svojou prácou s drôtom vylepšuje dizajn rôznym veciam. Ako uviedol pre vobraze.sk, k drotárstvu sa dostal „ako slepé kura k zrnu“. „Videl som to, páčilo sa mi to, tak som to chcel vyskúšať. Učil som sa sám na vlastných chybách. V okolí nebolo nikoho, kto by mi s tým pomohol. V rodine sa drotárstvu tiež nik nevenoval,“ povedal Július, ktorý študoval lesníctvo a celý život pracoval ako lesník.
Kedysi vyrezával z dreva varechy, lyžice, nádoby. Podľa jeho slov však chcel skúsiť niečo nové. Dnes vytvára z drôtu plastiky najrôznejších tvarov –pes, vták, labuť atď. Spojením keramiky a drôtu, skla a drôtu i dreva a drôtu dostávajú staré predmety vďaka jeho šikovným rukám nový vzhľad. Najradšej sa však púšťa do nových výziev, vymýšľa vždy niečo nové a originálne. Ako uviedol, nerád sa opakuje, chce vedieť, čo všetko dokáže vytvoriť. „Prekračovať takpovediac vlastné hranice.“ Jedinečné predmety vznikajú pod jeho rukami za dverami dielne v Drienčanoch opletaním pozinkovaným, žíhaným alebo medeným drôtom, rôznymi vzormi i technikami výpletu. Pre lepšie zachovanie tvaru používa obľúbený rybinový vzor. Pri práci používa predovšetkým tri techniky a troje klieští – ploché, guľaté a lysovacie. A to aj napriek tomu, že ich má doma cez 50 druhov.
Momentálne vyrába strom z medeného drôtu pre bratislavskú firmu Zdroj zeme, pričom využíva techniku pletenia. Pred veľkonočnými sviatkami Július Bútora pripravil pre záujemcov aj veľkonočné vajíčka či drôtenú veľkonočnú sliepočku. „Tento rok som vyrobil iba 50 kusov vajíčok, predošlé roky ich bolo viac aj 150. Za deň ich viem spraviť tak 3 až 5 kusov s rôznymi vzormi,“ uviedol Július Bútora s tým, že ide ani nie tak o náročnejšiu prácu, ako skôr ťažšiu pre oči vzhľadom na prácu s malými vajíčkami, jemným drôtikom a malými slučkami. Vajíčka sú plastové, aby ich drôt nezničil silou.
Dokopy vytvoril už viac ako 1 000 výrobkov. Jeho najobľúbenejším dielom bol pre neho osobne „Strom života“. Jeho diela sa dostali až do zahraničia: Belgicka, Poľska, Česka, kde ich predvádzal na stretnutí drotárov. Na Slovensku chodí hlavne po okolitom regióne, od Lučenca po Rožňavu, kde prezentuje svoju prácu v rámci tvorivých dielní, robí kurzy pre ženy. Keďže je ľavák, pri vysvetľovaní a učení druhých sa musí vždy preorientovať.
Jeden čas robil aj šperky, či iné drobnosti. Nápady na modernejšie a nové trendy mu vnukla niekoľkokrát aj jeho rodina. On si ich však pretaví na svoj obraz, pretože rád robí niečo tradičnejšie a trvalé. Pokračovateľa svojej práce v rodine nenašiel. Ako povedal, ani im to neodporúča, skôr len ako hobby.
Július Bútora na dôchodku. Rodák z Horehronia, žijúci v Drienčanoch od roku 1992, sa venuje rodine a svojmu koníčku. Okrem drotárstva je z neho domáci kutil, ktorý dokáže opraviť takmer všetko. „Mám to šťastie, že dokážem opraviť množstvo vecí, okrem počítačovej techniky,“ poznamenal s úsmevom.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Júliusa Bútora
