Martin Bračok z Kalinova (okres Poltár) vyrába ručne robené hodiny z kusov dreva a tie lákajú svojím špecifickým vzhľadom pozornosť. Produkty z jeho dielne sú rôznorodé. Okrem širokej škály drevených ručičkových hodín sú to tiež maľované hodiny, srdcové hodiny, ale aj konferenčné stolíky, misky, obrazy či machové podklady. Jeho výtvory sa dostali už aj do Austrálie, Veľkej Británie či do USA.
S drevom pracuje Martin Bračok odjakživa. Jeho vôňa ho sprevádza celým životom. So svojím starým otcom zvykol vyrezávať rôzne náradie z dreva, tak sa naučil základy jeho spracovania. Tie sú pre neho dodnes užitočné. „Náradie, ktoré som vyrezával so svojím starým otcom, malo charakter nášho regiónu. Cez zimu si sedliaci často privyrábali vyrezávaním či kresaním stavebných krovov, ktoré boli mnohokrát z agátu alebo tenkého či cerového duba,“ uviedol pre vobraze.sk Martin Bračok (64), ktorý pracoval na družstve či v lesnom hospodárstve. Už je na dôchodku. „Keď som pracoval v odbore lesníctva, zbieral som staré korene, ktoré mali vždy jedinečný tvar. Môj starý otec z nich vyrábal misky. Ja som vtedy vyrábal podklady pod trofeje. Veľa kamarátov mi hovorilo, že mám jedinečnú prácu a moje nápady i materiály, ktoré používam, sú nenapodobiteľné. Postupne sa tak začala recyklácia všetkého, čo som mohol na niečo ešte použiť,“ ozrejmil.
„V hodinách, ktoré som nechcel po mame vyhodiť, sa pokazil strojček a hodinár mi povedal, že sa to nedá opraviť. Nechcel som ich však vyhodiť, pretože boli vzácnou rodinnou spomienkou, a tak som kúpil podobné a mechanizmy som sám vymenil, aby fungovali. Začalo sa to teda zhodou náhod,“ spomína Bračok. Podotkol, že pred pätnástimi rokmi opravil a vyrobil svoje prvé hodiny. „Vyrobím v podstate čokoľvek. Niekedy prídu zákazníci s predstavou, ktorú sa pokúsim zhmotniť a inokedy ma inšpiruje samotná príroda,“ dodal.
Najčastejšie pracuje s drevom, ktoré odkupuje od vlastníkov lesa, alebo s odrezkami. Tie má od známych, ktorí potrebujú odrezať konáre z jablone či orecha. „Každé drevo sa líši materiálom, tvrdosťou a možnosťami opracovania. Niektoré sa láme, iné zase drží ako skala. Drevo je iné v kmeni a iné v korune stromu,“ priblížil rodák z Lučenca. „Hodiny, ktoré vyrábam, sú iné svojou jedinečnosťou. Každé sú ručne vyrobené a je to na nich vidieť.“
Proces výroby sa líši v závislosti od dreva či produktu. „Samotné drevo potrebuje určitú dobu stáť od narezania často dva roky, následne sa pečie na 95 stupňov Celzia asi desať týždňov. Doštičky na krájanie varím v slanej vode. Samotná výroba sa delí na etapy: niekedy to je týždeň, niekedy viac. Vždy záleží od druhu dreva,“ opísal Martin Bračok. Najradšej vyrába koreňové hodiny, ktoré sú vždy jedinečné kvôli tvaru koreňa, s ktorým pracuje. Na svete tak nikdy neexistujú dva kusy tohto výrobku. Martinove produkty sa dostali do rôznych kútov sveta vďaka jeho známym. „Ak majú moje výrobky prekročiť prah hraníc, často sú to známi, ktorí ich berú do daru niekomu, kto žije za hranicami Slovenska. Viem, že sa takto dostali do Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Česka, Švajčiarska, USA a aj do Austrálie.“
Najväčšie hodiny, ktoré vyrobil, mali šírku dva metre a výšku jeden meter. V ich strede bol koreň stromu a okolie bolo zdobené sušenými prvkami z lesa, ako napríklad machom. Hovorí, že by dokázal vyrobiť aj väčšie, ale vždy záleží na zákazníkovi. Pripomenul, že vždy je potrebná pevná oceľová konštrukcia, pretože takéto hodiny sú veľmi ťažké.
Výzvu pre zručného remeselníka Martina predstavuje spôsob spracovania dreva. Potrebuje mať obrovský cit, pretože drevo sa ľahko môže zlomiť. „Asi najväčšou odmenou je, keď ľudia pri pohľade na môj výrobok stratia reč. Na tomto remesle je príťažlivé aj to, že sa ho ľudia chcú učiť. Učil som už ľudí z rôznych kútov Slovenska a na Facebooku si môžu záujemcovia pozrieť môj proces výroby hodín a môžu sa ním inšpirovať. Doma sa toho dá veľa spraviť. Niekedy potrebujete len nápad a návod,“ uviedol Kalinovčan. Robí taktiež kurzy, na ktorých sa môžu záujemcovia zúčastniť.
Pri remeselnej činnosti mu pomáha celá rodina. „Manželka je so mnou na dôchodku, synov a aj vnukov sa snažím učiť môjmu remeslu. Často sú so mnou v dielni.“ Martin je zástancom učenia detí hrou. Obľubuje relaxovanie v prírode i hubárčenie, údržbu píl pri brúsení pásov a nepohrdne ani dobrým prírodopisným dokumentom v televízii. „Sedliak bol často negramotný, ale vedel holými rukami postaviť dom. Dnes je takýto sedliak žiadaným. Všetky poznatky, ktoré som v živote nadobudol, som odovzdal svojim synom, ktorí si sami postavili vlastné domy. Syn Ján mi dnes pomáha s prácami, nakoľko mi môj zdravotný stav nedovoľuje pracovať tak, ako to bolo kedysi. Nerozumiem ani počítačom, takže ma zastupuje aj v administratíve či chodí namiesto mňa predávať. Sám dal našim produktom názov Život v hodinách,“ dodal Martin Bračok.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album J. Bračoka
