Zlákalo ho objavovanie nových jaskýň. Dušan Hutka z Tisovca sa už vyše dvadsaťtri rokov venuje speleológii. Je členom a predsedom Speleoklubu Tisovec, spolu s kolegami objavuje jaskyne na území Muránskej planiny.
Dušan Hutka hovorí, že vstup do objavenej jaskyne sa dá porovnať s prvým výstupom na povrch Mesiaca. „Treba si uvedomiť, že jaskyňa sa vytvárala státisíce alebo milióny rokov a vy ste prvý človek na svete, ktorý tam vstúpi. Tú jaskyňu nikto iný predtým nevidel,” opisuje pre vobraze.sk jaskyniar. Podľa jeho slov je objavovanie jaskýň lákavé aj tým, že každá jaskyňa je rozdielna, napríklad má inú výzdobu alebo skrýva rôzne tajomstvá, ktoré treba objaviť a preskúmať. Aj v dávnejšie objavenej jaskyni môže jaskyniar objaviť niečo nové, čo si predtým nevšimol. Hutka pôsobí v Speleoklube Tisovec, ktorého členom je už vyše dve desiatky rokov. Ako vysvetlil, ich skupina sa skladá z dobrovoľných jaskyniarov a jaskyne objavujú na území Muránskej planiny, ktorú ako skúsený jaskyniar považuje za jaskyniarsky raj. Nachádzajú sa tu stovky jaskýň, pričom každý rok objavia ďalšie.
Hutka objasnil, že na planine pôsobí aj ďalšia skupina jaskyniarov, ktorí sú združení v Speleoklube Muránska planina. Ten však pôsobí v inej časti Muránskej planiny. Medzi oboma klubmi, ale aj inými podľa Hutku funguje čulá spolupráca a vzájomne si chodia vypomáhať.
Novej jaskyni dal meno po dcére
Ako skúsený speleológ podotkol, objavovanie jaskýň je tímová práca, no stane sa, že jaskyniar narazí na novú jaskyňu sám, prípade s ďalším jaskyniarom. „Väčšinou sú však za objavom hodiny práce, pretože niektoré jaskyne objavíme po dvoch-troch akciách, iné kopeme desať rokov a výsledok sa stále nedostavuje,” priblížil jaskyniar s tým, že jeho skupina objaví ročne priemerne tri až päť malých alebo stredných jaskýň. Evidujú sa aj postupy, to znamená, že jaskyňa sa v jednom roku objaví a v ďalšom roku objavia jej pokračovanie alebo sa prekopú do nových častí. Dĺžka postupu sa potom osobitne vykazuje. Po objave novej jaskyni sa podľa slov Hutku urobí dokumentácia a údaje sa zaznamenajú do technického denníka. Nová jaskyňa sa musí zaevidovať, a to buď priamym nahlásením na Správu jaskýň, alebo publikovaním článku o objave, pričom na tento účel majú jaskyniari vlastný časopis Spravodaj SSS.
Menšie jaskyne majú podľa Dušana Hutku často len svoje číslo, tie väčšie dostávajú svoje meno. „Pravidlo je také, že jaskyni dáva meno jej objaviteľ. Ja som pomenoval jednu jaskyňu, ktorú sme objavili v roku 2008, po svojej dcére. Volá sa Silvia a nachádza sa na masíve Hradová,” prezradil. Momentálne pracujú tisovskí jaskyniari na dvoch jaskyniach, pri ktorých im vypomáhajú jaskyniari z Moravy a Poľska. V obidvoch prípadoch došlo k objavu, pričom v takzvanej Poľovníckej jaskyni v Suchých doloch, ktorú prelomili vlani na jeseň, sa nachádza nádherná výzdoba.
Pomáhajú jaskynní potápači
Jaskyniar si musí dávať najväčší pozor vtedy, ak narazí na zával. „Tam musí zvážiť, že či je pevný strop, či mu niečo nespadne na hlavu, alebo či mu nehrozí, že sa niekde pošmykne. Časť jaskýň je vertikálna a tam musí jaskyniar dávať osobitný pozor. Práca jaskyniara je najmä o skúsenostiach, čiže už vie, čo môže čakať a ako by bolo vhodné postupovať,” vysvetlil predseda Speleoklubu Tisovec s tým, že aj z tohto dôvodu musí každý nový záujemca prejsť dvojročnou skúšobnou lehotou, počas ktorej sa zúčastňuje na spoločných akciách. Ak sa počas tejto doby osvedčí, prijmú ho za člena jaskyniarskej skupiny. Keďže je väčšina jaskýň vytvorená vodou, často sú niektoré úseky jaskýň zatopené. Na prekonaní vodnej prekážky a ďalšom objavovaní sa podieľajú jaskynní potápači. Jaskynný potápač má špeciálnu kvalifikáciu a takých potápačov nie je na Slovensku veľa. „Ich spolupráca s jaskyniarmi je pri objavovaní zatopených častí jaskýň nevyhnutná,” poznamenal Dušan Hutka, ktorý o histórii potápania na Muránskej planine momentálne dokončil knihu.
Tisovec zásobujú pitnou vodou jaskyne
Podľa jaskyniara je v okrese Rimavská Sobota zmapovaných niekoľko sto jaskýň. „Na Slovensku ich môže byť vyše desaťtisíc. Niektoré ani nikdy neobjavíme, lebo sú uzavreté v masíve a nikdy sa k nim nedostanem,” zdôraznil. Aj napriek veľkému počtu jaskýň nie je v Rimavskosobotskom okrese sprístupnená ani jedna jaskyňa. „Žiaľ, taký typ jaskyne, ako je napríklad Domica, teda že je na prístupnom mieste alebo blízko mesta a spĺňa parametre na sprístupnenie, nemáme.”
Tvrdí, že objavovanie jaskýň je dôležité preto, lebo prostredníctvom jaskýň poznávame, geológiu, hydrológiu aj históriu. „Napríklad jaskyňa Teplica alebo Jazerná jaskyňa zásobujú Tisovec pitnou vodou. Preto je pre nás dôležité vedieť, aké sú tam zásoby vody a prečo tieto zásoby nikdy nevyschnú. Aj na základe potápačského výskumu sme zistili, že sa tam nachádzajú obrovské podzemné jazerá, ktoré sú obrovským zdrojom pitnej vody. Tá je v podzemí chránená,” objasnil Dušan Hutka, ktorého vášňou je aj história. Dlhé roky sa podieľal na výskume Tisovského hradu a pravekej osady na Hradovej pod garanciou Archeologického múzea v Bratislave a venuje sa aj miestnej histórii. Je tiež členom Únie výtvarných umelcov Slovenska a dlhé roky sa venoval športu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album D. Hutku
