Ovčiarske tradície, vôňa jedál z baraniny, remeslá, fujara, heligónky a folklór. Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach bude v októbri opäť patriť Mitrovaniu, ktoré už 13 rokov pripomína tradície spojené s ukončením pastierskej sezóny. Tohtoročné podujatie sa uskutoční v sobotu 17. októbra od 11.00 h približne do 17.00.

Hlavným hosťom 13. ročníka bude Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy. Program doplnia fujaristi z regiónu – Dušan Ceber, Milan Katreniak a Tomáš Vaculčiak, heligonkári z FS Vepor, Lieščina a FSk Hráci. Moderovať bude pravidelný účastník Mitrovania Marián Čupka a vystúpi aj gajdoš Daloš.

„Ide o overené zoskupenie pre dobrú náladu,“ približuje pripravený program Stanislava Zvarová, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Vystúpenia budú počas programu prebiehať na malom aj veľkom pódiu. Súčasťou bude aj sprievod a symbolické zúčtovanie baču s majiteľmi oviec, ktoré pripomenie tradičný záver pastierskej sezóny.

Mitrovanie však nebude iba o folklóre. Organizátori pripravujú aj ukážky výroby syra a spracovania ovčej vlny, prezentácie remesiel, tvorivé dielne a ďalší program venovaný ovčiarstvu a životu na salaši. Návštevníci si budú môcť pozrieť aj filmy z cyklu Po stopách tradícií, ktoré vznikajú v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom.
Tvorivé dielne budú v tenisovej hale pripravené počas celého podujatia. Podľa organizátorov majú byť spestrením programu pre deti aj dospelých.

Jednou z tradičných súčastí Mitrovania bude aj súťaž vo varení baraních špecialít. Súťažné družstvá sa môžu prihlasovať do 30. septembra. Variť sa bude z baranieho alebo jahňacieho mäsa.
„Ovečka, ovečka, trojaký úžitok,“ pripomínajú organizátori v súvislosti s ovčiarskou tematikou podujatia. Aj tento rok preto návštevníci uvidia, ako sa o ovečky treba starať, ako sa z ovčích produktov pripravujú tradičné výrobky a jedlá. Podľa Danice Bartovej, manažérky MAS, získali organizátori tento rok z Fondu na podporu umenia príspevok vo výške nižší finančný príspevok. Napriek nižšej podpore sa rozhodli v organizovaní podujatia pokračovať. Pomáhajú im aj dobrovoľníci. Vstupné je 5 eur.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Mitrovanie vo V. Teriakovciach opäť spojí ovčiarske tradície s folklórom. Predvedú sa fujaristi z regiónu aj FS Podpoľanec first appeared on vobraze.sk.</p>

Mlyn vo Veľkých Teriakovciach začína novú éru svojej existencie. Vyše 200-ročná národná kultúrna pamiatka opäť ožíva. Po niekoľkých rokoch odstávky a následnej rekonštrukcii je znovu sprístupnená verejnosti. V súčasnosti je mlyn už plne pripravený privítať prvých návštevníkov, ktorí doň môžu zavítať po predchádzajúcej jednoduchej rezervácii.
V mlyne uvidia návštevníci zachované pôvodné zariadenie a stroje na mletie obilia. Okrem toho je v ňom expozícia regionálneho múzea. Tá je zameraná nielen na mlynárstvo, ale aj roľníctvo, tradičné remeslá a život našich predkov. Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené hlavolamy a jednoduché vedomostné hry. Cieľom je prezentovať túto vzácnu technickú pamiatku rôznym skupinám návštevníkov a všetkým vekovým kategóriám.

Sprevádzanie zabezpečia miestni dobrovoľníci
Najväčšou výzvou po dokončení rekonštrukcie bolo personálne zabezpečenie pamiatky a organizácia samotných prehliadok. Vo Veľkých Teriakovciach sa totiž nechceli vydať cestou inštalácie QR kódov a elektronických sprievodcov, pri ktorej chýba ľudský rozmer a osobný vklad. Samospráva, ktorá mlyn prevádzkuje, sa rozhodla pre ťažšiu cestu. Záujemcov o prehliadku mlyna budú sprevádzať vyškolení lektori, ktorí im pútavou formou priblížia históriu pamiatky a prevedú ich expozíciami. Aktuálne je k dispozícii päť dobrovoľníkov z obce a blízkeho okolia, ktorí sa na prehliadkach budú striedať.
„Veľmi ma teší, že sa v našej obci a okolí našla skupina aktívnych ľudí, ktorým na osude mlyna záleží. Vďaka piatim dobrovoľníkom dokážeme pamiatku opäť sprístupniť verejnosti. Mlyn tak bude môcť privítať prvých turistov najmä počas nadchádzajúcich víkendov,“ skonštatoval zastupujúci starosta Veľkých Teriakoviec Norbert Keľo.

Unikát regiónu zachránený v poslednej chvíli
Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach je najväčším zachovaným objektom svojho druhu v regióne Gemer-Malohont. Zároveň šlo o najdlhšie prevádzkovaný mlyn, svojmu pôvodnému účelu slúžil zhruba od začiatku 19. storočia až do roku 1961. Rozľahlú stavbu potom miestne roľnícke družstvo ešte ďalších päť rokov využívalo na šrotovanie.

Nasledujúcich vyše 40 rokov však už len chátrala. Zlom nastal až v roku 2008, keď občianske združenie (OZ) Ozveny získalo z nórskych fondov financie na obnovu mlyna. Tá prebehla v rokoch 2008 až 2010. OZ Ozveny potom mlyn prevádzkovalo asi 12 rokov. Bolo to však formou dobrovoľníckej práce a dlhodobé nasadenie sa napokon prejavilo v totálnom vyčerpaní dobrovoľníkov. Bolo preto potrebné riešiť budúcnosť pamiatky, ktorú napokon prevzala samospráva.

Keďže na mlyne sa medzičasom podpísal zub času, bola opäť nevyhnutná aspoň čiastočná rekonštrukcia mlyna. Podarilo sa to vďaka regionálnemu príspevku od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vo výške 80 000 eur. Obnova bola zameraná hlavne na obnovu fasády a zabránenie prenikaniu vlhkosti do historickej stavby.
„Urobila sa kompletná hydroizolácia muriva, opravili sa vonkajšie stierky a výmaľba, ako aj nátery okien. Vo vnútri boli opravené všetky omietky. Mlyn už bolo skutočne nutné dať do poriadku, keďže vlhkosť degradovala tieto vzácne priestory. Rekonštrukciou sa nám podarilo národnú kultúrnu pamiatku stavebne zastabilizovať a zachrániť jej historickú hodnotu pre ďalšie generácie,“ podčiarkol zastupujúci starosta.

Medzi ďalšími prácami bola rekonštrukcia sociálneho zázemia a toaliet pre návštevníkov. Dobrovoľníci mlyn potom poupratovali a pripravili ho na novú turistickú sezónu. V súčasnosti sa záujemcovia o históriu už môžu nahlasovať na prehliadky.

Mlyn ožíva
Renováciu mlyna a jeho oživenie víta aj OZ Ozveny. „Teší nás, že sa našiel niekto, kto po nás pokračuje. Sme radi, že sa do prevádzky mlyna zapojila miestna komunita a Teriakovčania. Jedna vec je totiž pamiatku opraviť, ale druhá vec je, aby žila a slúžila návštevníkom,“ podotkla Miroslava Vargová z OZ Ozveny. Prínos pre región vidí aj Miestna akčná skupina (MAS) Malohont. Jednou zo sprevádzajúcich lektoriek bude aj jej manažérka Danica Bartová. „Chceme pomôcť, pretože veríme, že obnovená pamiatka pritiahne ľudí nielen do mlyna, ale celkovo do regiónu,“ zdôraznila Bartová.

V pláne sú aj rôzne tematické kultúrne a spoločenské podujatia, na ktoré budú zverejňované samostatné pozvánky. Svoje dlhoročné skúsenosti z oblasti kultúry chce v tomto smere využiť obecná poslankyňa Regina Špitálová. V pláne má obnovenie kultúrnych podujatí, ktoré sa tam v minulosti konali – napríklad Slivkové hody či Vianoce v mlyne.
„Základ aktivít by boli tvorivé dielne a živé prezentácie tradičných remesiel. Napríklad pri vianočných podujatiach by to bola výroba medovníkov. V minulosti sme v mlyne varili kapustnicu či punč a pri tom vystupovali rôzne miestne folklórne skupiny. Tie plánujeme osloviť aj v budúcnosti, aby napríklad predstavili tradičné zvyky a obyčaje regiónu,“ vysvetlila Špitálová. Ako dodáva, cieľom je vytvoriť živý priestor s bohatým programom, ktorý zaujme širokú škálu záujemcov – od rodín s deťmi cez milovníkov histórie až po priaznivcov tradičného umenia a folklóru.
„Naším cieľom nie je len statické múzeum. Chceme, aby mlyn opäť pulzoval energiou, preto usilovne pracujeme na kalendári podujatí. Spojíme osvedčené tradície s novými nápadmi tak, aby si tu každý našiel to svoje,“ zdôraznila obecná poslankyňa.

Ako môžete mlyn navštíviť?
Veľké Teriakovce sa nachádzajú na hlavnej ceste I/72 vedúcej z Rimavskej Soboty do Brezna, zhruba šesť kilometrov severne od okresného mesta. Na križovatke pri potravinách Jednota stačí v smere od Rimavskej Soboty odbočiť doprava a po necelých 300 metroch sú návštevníci priamo pri mlyne.
Jeho poloha je zaznačená aj v mapových platformách Google Mapy, Apple Mapy, Mapy.com či Open Street Maps. Bezplatné parkovanie je možné priamo pri ceste pred budovou. Základná prehliadka mlyna trvá približne trištvrte hodiny. V prípade záujmu návštevníkov ju však je možné rozšíriť a doplniť o ďalšie informácie.
Registráciu na prehliadku je možné vykonať na e-mailovej adrese mlyn.teriakovce@gmail.com, prípadne na telefónnom čísle 0951 975 750. Potrebné je nahlásiť sa na prehliadku minimálne 24 hodín vopred.

Zdroj: tlačová správa, obec Veľké Teriakovce

<p>The post Mlyn vo V. Teriakovciach opäť ožíva. Národnú kultúrnu pamiatku po rekonštrukcii otvorili pre verejnosť first appeared on vobraze.sk.</p>

Po takmer polstoročí práce v školstve sa s Materskou školou vo Veľkých Teriakovciach lúči jej dlhoročná riaditeľka Iveta Kalinová. Vo funkcii ju nahradí Lenka Dolinajová, ktorá uspela vo výberovom konaní. Škôlku navštevuje približne 17 detí a spolu so zmenou vo vedení dôjde s príchodom nového školského roku aj ku generačnej obmene medzi pedagogickými pracovníkmi. Do dôchodku totiž odchádza aj jedna z učiteliek.

„Bavila ma práca s deťmi a chcela som sa stať detskou zdravotnou sestričkou. Nakoniec som si vybrala pedagogickú školu. Bola to záľuba a láska k deťom. Také detské hranie sa na učiteľku či zdravotnú sestru sa napokon stalo mojím povolaním. Je dar robiť to, čo človeka baví,“ hovorí pre vobraze.sk Iveta Kalinová, ktorá pochádza priamo z Veľkých Teriakoviec. Ako hovorí, sama navštevovala miestnu materskú školu ešte v časoch, keď sídlila v budove dnešného obecného úradu. K práci s deťmi ju podľa nej priviedol detský sen.

Svoju pedagogickú kariéru začínala na Nižnom Skálniku. Neskôr pôsobila v Pliešovciach, či Senohrade. Bývala aj v Žiline, kam sa s manželom – profesionálnym vojakom – sťahovali za jeho službou. Do Veľkých Teriakoviec sa vrátila v roku 1989. Podľa jej slov celkovo v školstve odpracovala 46 rokov, pričom viac ako dve desaťročia viedla miestnu materskú školu.

„Je to krásna práca a odchádzam so slzami v očiach. Ale je tu vek. Bola som naučená žiť s deťmi, no treba prenechať cestu mladým. Pokiaľ mi budú sily stačiť, vždy budem nápomocná, keď bude treba. Budem sa snažiť pomôcť, aby táto škôlka ešte zotrvala pár rôčkov. Je to veľká srdcovka po toľkých rokoch,“ povedala Kalinová. Podľa nej sa deti za desaťročia zmenili najmä v tom, ako trávia voľný čas a ako dlho dokážu sústrediť pozornosť.

„Prvé deti mali iný prístup k hrám, viac počúvali pri čítaní rozprávok. Dnešné deti sú naučené na mobily a tablety,“ hovorí. Dodáva však, že to najdôležitejšie zostáva rovnaké. „Nezmenilo sa detstvo, hravosť a bezprostrednosť. Deti sú stále spontánne a povedia, čo si myslia.“ Za najnáročnejšiu časť práce riaditeľky považuje narastajúcu administratívu. Naopak, najväčšou odmenou zostáva práca s deťmi. „Radosť a práca s deťmi, to je to najlepšie, čo môže byť. Keď sa podarí program alebo vystúpenie a človek vidí výsledok práce, je to hrejivý pocit pri srdci.“

Počas rokov sa škôlka aktívne zapájala do života obce a pripravovala kultúrne programy pri rôznych podujatiach. Kalinová si pochvaľuje aj spoluprácu s rodičmi. „Neboli problémy. Veľa rodičov dnešných detí som sama učila. Teraz učím ich deti.“

„Som šťastná, že som si vybrala prácu, ktorá ma bavila celý život, a so slzami v očiach odchádzam v prvom rade z postu učiteľky,“ zhrnula svoju kariéru jednoducho. Ani po odchode do dôchodku sa však nudiť neplánuje. Čakajú ju vnúčatá, hospodárstvo aj obľúbené zvieratá. „Starám sa o kozičky, o vnúčatá, mám rada prírodu a zvieratá. Toto bude môj nastávajúci život, ak to zdravie dovolí.“

Nová riaditeľka chce škôlku udržať a prilákať ďalšie deti

Na poste riaditeľky Kalinovú vystrieda Lenka Dolinajová, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty a po svadbe sa usadila v Tisovci. Ako pre vobraze.sk hovorí, začínala na školskom internáte v Tisovci. Po materskej dovolenke hľadala zamestnanie s vhodnejšou pracovnou dobou, a tak sa dostala do materskej školy v Rimavskej Píle. Neskôr pôsobila aj v Tisovci. Keď sa kolegyňa vracala z materskej dovolenky, musela si opäť hľadať nové pracovné miesto. Prihlásila sa preto do výberového konania vo Veľkých Teriakovciach. „Je to pre mňa nová skúsenosť a hlavne veľká výzva. Do pozície riaditeľky idem prvýkrát,“ povedala Dolinajová.

V materskej škole našla svoje profesijné poslanie, hoci pôvodne študovala učiteľstvo etickej výchovy a psychológie. Neskôr si vzdelanie doplnila na Katolíckej univerzite v Ružomberku. „Keď som išla na vysokú školu, vôbec mi nenapadlo, že budem pracovať v materskej škole. Nakoniec som sa v tejto práci našla úplne.“ Za sebou má sedem rokov pedagogickej praxe. Vo voľnom čase vedie aj Materské centrum Veselá stonožka v Tisovci. „Je to pre mňa forma zábavy a oddychu. Fungujeme už niekoľko rokov.“

Na svoj prvý deň medzi škôlkarmi si dodnes dobre pamätá. „Keď som prvýkrát prišla do triedy a deti sa na mňa začali usmievať, nevedela som ani kam pozerať. Treba si však zachovať pokoj, odvahu a veľa kreativity. V prvom rade treba deti zaujať.“

Práca s najmenšími ju podľa vlastných slov naučila najmä trpezlivosti. „Toľko trpezlivosti som určite nemala, keď som začínala.“ Jednou z hlavných výziev, ktoré ju vo Veľkých Teriakovciach čakajú, je udržanie fungovania škôlky a získanie nových detí. „Už som raz zažila zatváranie materskej školy v Rimavskej Píle a bolo to veľmi náročné. Chcela by som, aby sa škôlka vo Veľkých Teriakovciach udržala a aby do nej prišli nové deti,“ uviedla Lenka Dolinajová. Voľný čas rada rada trávi v prírode. S manželom a synom chodí na turistiku a často vyrážajú na ryby na Teplý Vrch či Ružinú.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Iveta Kalinová a Lenka Dolinajová

<p>The post Z funkcie riaditeľky Materskej školy vo V. Teriakovciach odchádza Kalinová. Jej nástupkyňou bude Dolinajová first appeared on vobraze.sk.</p>

Vo Veľkých Teriakovciach v areáli POD MAGINHRADOM vstupujú do novej sezóny s viacerými novinkami, ktoré určite oslovia nielen pravidelných hostí, ale aj návštevníkov hľadajúcich oddych, regionálnu gastronómiu a zážitok v prírode. V návštevníkmi obľúbenej prevádzke WELLNESS & SPA POD MAGINHRADOM otvorili novú vonkajšiu nerezovú infinity vírivku s teplotou vody 35 st Celzia. Má kapacitu 27 osôb a je vybavená štyridsiatimi hydromasážnymi tryskami. Jej prevádzka bude celoročná, keďže je vybavená odsúvateľným prestrešením.

Ďalším krokom v ústrety zákazníkom je uvedenie do prevádzky online rezervačného systému, ktorý umožnuje zákazníkom nielen rezerváciu vstupu ale aj online zakúpenie darčekových poukazov.

Rozšírenie zaznamenali aj ubytovacie kapacity prevádzky SALAŠ POD MAGINHRADOM. K pôvodným možnostiam pribudla nová chatka so štyrmi izbami, ktorá dokáže ubytovať minimálne 12 hostí. „Chceme, aby si u nás návštevníci oddýchli a zároveň si užili tradičnú atmosféru salaša,“ priblížila vedúca prevádzky Aneta Keľová. Ako dodáva, jedna z izieb je prispôsobená pre imobilných a hendikepovaných zákazníkov. „Hostia môžu využiť ubytovanie aj s raňajkami a celodenným stravovaním.“

Prevádzka sa snaží reagovať na dopyt návštevníkov, ktorí prichádzajú nielen kvôli oddychu, ale predovšetkým pre kvalitnú tradičnú kuchyňu. Mnohí zákazníci sa podľa personálu zastavia práve kvôli jedlám, ktoré inde v regióne bežne nenájdu a oceňujú dlhodobo vysokú kvalitu kulinárskeho zážitku.

Baraní perkelt, kotlíkový guláš, pečená baranina, strapačky s bryndzou či halušky jednoducho patria k salašu. Hostia sa na salaš vracajú stále kvôli tým istým jedlám. Chodia za tým, čo inde nemajú v ponuke. Na jedálnom lístku nechýbajú ani jedlá z diviny, černohorský rezeň či tradičné špeciality pripravené podľa regionálnych receptúr.

Súčasťou ponuky zostáva aj predaj domácich produktov – návštevníci si môžu v predajni Špeciality z farmy priamo pri vstupe do areálu kúpiť žinčicu, bryndzu, syry alebo ďalšie lokálne produkty.

Počas uplynulých mesiacov organizovali na salaši aj zážitkové večery pre uzavreté skupiny. Tie si získali veľký ohlas a vedenie prevádzky plánuje na jeseň v tejto tradícii pokračovať.

Momentálne sa prevádzka počas sezóny zameriava predovšetkým na tradičnú gastronómiu, rodinné návštevy a spoločenské podujatia. Súčasťou podujatí býva občerstvenie, špeciality salaša aj jedlá na objednávku. Raz mesačne organizujú aj vedomostné pub kvízy, pričom najbližší sa uskutoční 22. mája.

Salaš ponúka priestory aj na firemné akcie, oslavy či teambuildingy. S príchodom teplejších dní pripravujú otvorenie terasy, ktorá prešla obnovou. Stoly a drevené prvky boli prebrúsené a ošetrené, aby bola terasa pripravená na sezónu. Nezabudli ani na rodiny s deťmi. Obnovené boli detské atrakcie a návštevníkov láka aj malá farma so zvieratami. Na salaši žijú dve lamy, somáriky a ďalšie hospodárske zvieratá. Každé z nich má svoj príbeh – nedávno pribudlo aj mláďa somárika narodené v marci.

„Plánujeme súťaž, v ktorej budú môcť ľudia navrhnúť meno pre nášho nového somárika,“ prezradili zo salaša.

V neposlednej rade je inovovaný aj farmársky obchod ŠPECIALITY Z FARMY, kde pre veľký záujem zákazníkov bol spustený e-shop.

Nedávno ich syrové výrobky z ovčieho mlieka úspešne prešli certifikáciou A2A2 mliečne výrobky. Taktiež pribudol predaj čerstvého kozieho mlieka z vlastného chovu a v krátkej dobe pribudne aj predaj čerstvého kravského mlieka od kráv z vlastného chovu s genetikou A2A2.

Z iných nových dodávateľov pribudol Salaš Zbojská so svojimi mäsovými výrobkami. Areál POD MAGINHRADOM vo Veľkých Teriakovciach tak vstupuje do sezóny s ambíciou ponúknuť viac než len tradičné jedlo. Kombinácia vynimočného oddychu, kvalitnej regionálnej kuchyne, ubytovania a kontaktu so zvieratami ponúka “ TEN PRAVÝ ODDYCH V SRDCI GEMERA „.

Zdroj: PR- Článok, Pod Maginhradom

<p>The post V areáli POD MAGINHRADOM vo V. Teriakovciach vstupujú do sezóny s novinkami. Pribudla vonkajšia vírivka, nové ubytovanie aj rozšírené služby first appeared on vobraze.sk.</p>

Na dnešnom sneme Regionálneho združenia miest a obcí Gemera a Malohontu ocenili samosprávy výnimočných pedagógov, ktorí dlhé roky formujú generácie detí v školách okresu Rimavská Sobota.

Byť učiteľom podľa predstaviteľov združenia nie je len zamestnanie, ale povolanie, ktoré si vyžaduje dlhoročnú vytrvalosť, trpezlivosť a osobné nasadenie. Mnohí z ocenených pôsobia v školstve celé desaťročia a počas svojej kariéry odovzdali vedomosti a hodnoty stovkám či tisícom žiakov.

„Výsledky práce učiteľov sa často neukážu hneď. Vidno ich až po rokoch v úspešných lekároch, remeselníkoch, vedcoch, rodičoch či dobrých ľuďoch, ktorí si nesú hodnoty, ktoré im pedagógovia pomohli vštepiť,“ uviedol predseda ZMOGaMu Marián Habovčík.

Ocenenia ZMOGaM pre pedagógov

Cenu združenia získala Mária Véghová, dlhoročná pedagogička zo Základnej školy s materskou školou v Gemerskom Jablonci. Na škole pôsobí nepretržite od roku 1986. Počas svojej kariéry dosahovala so žiakmi výborné výsledky v matematických súťažiach a takmer tri desaťročia pracuje ako výchovná poradkyňa. Kolegovia oceňujú jej pokojný prístup, ochotu pomáhať a schopnosť vytvárať v triede prostredie, v ktorom sa žiaci cítia prijatí a motivovaní.

Ocenenie si prevzala aj Janka Revúcka, ktorá sa pedagogickej práci venuje už 37 rokov. Pôsobí na Základná škola Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote ako učiteľka prvého stupňa. Predtým viedla málotriednu školu vo Fige. Počas svojej kariéry sa neustále vzdeláva, má dve atestácie a aprobáciu na anglický jazyk. Aktívne organizuje mimoškolské aktivity a venuje sa aj žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ďalšou ocenenou je Barbora Földiová, ktorá viac ako dve desaťročia pôsobí na Základnej škole Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti. Školu vedie už desať rokov ako riaditeľka. Pod jej vedením prešla modernizáciou a rozšírila ponuku o jazykové triedy. Kolegovia ju opisujú ako líderskú osobnosť s jasnou víziou rozvoja školy, ktorá zároveň kladie dôraz na ľudský prístup k žiakom aj zamestnancom.

Krištáľová plaketa Juraja Palkoviča

Súčasťou slávnosti bolo aj odovzdávanie Krištáľovej plakety Juraja Palkoviča. Jedným z laureátov sa stal Gabriel Hegedüs, ktorý sa dlhodobo venuje vzdelávaniu zdravotne znevýhodnených detí na Špeciálnej základnej škole v Rimavskej Seči. Pôvodne pôsobil ako učiteľ matematiky a fyziky v Rimavskej Sobote, kde jeho žiaci dosahovali výrazné úspechy v predmetových súťažiach. Neskôr si rozšíril kvalifikáciu v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Plaketu získala aj Tatiana Hrivnáková, ktorá na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote pôsobí od roku 1985. Vyučuje slovenský jazyk, literatúru a občiansku náuku a počas svojej kariéry sa výrazne podieľala na organizovaní olympiád, školských médií či kultúrnych podujatí.

Ocenenie získala aj Erika Makó Kovács, pedagogička zo Základnej školy Viktora Szombathyho s vyučovacím jazykom maďarským v Jesenskom, kde pôsobí už 25 rokov a päť rokov aj ako zástupkyňa riaditeľa. Okrem pedagogickej práce vedie 18 rokov bábkarský súbor Meseláda, ktorý sa venuje maďarským ľudovým rozprávkam a pravidelne získava ocenenia na celoštátnom festivale Podunajská jar – Duna Menti Tavasz.

Predstavitelia združenia zároveň poďakovali pedagógom za ich každodennú prácu s deťmi. „Vaša vernosť povolaniu je dôkazom profesionality, charakteru a skutočnej oddanosti vzdelávaniu,“ doplnil Gabriel Mihalyi, jeden z podpredsedov združenia. Súčasťou programu bolo i vystúpenie umelcov zo Základnej umeleckej školy v R. Sobote.

Podpora reformy verejnej správy

Prítomní zástupcovia miest a obcí z okresu Rimavská Sobota vyjadrili aj podporu pripravovanej reforme verejnej správy, ktorá má podľa nich prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu miestnych samospráv.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Učitelia z Gemera a Malohontu získali ocenenia za celoživotnú prácu + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Mitrovanie nazývané aj valaské hody či sviatok ovčiarov sa viaže na deň svätého Demetera alebo Mitra, kedy sa končí pastierska sezóna. Tento starý zvyk si pripomenieme v sobotu 18. októbra 2025 na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach už po dvanástykrát. Návštevníkov podujatia čakajú už tradičné ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov, aktivity pre deti a nebudú chýbať ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.

Program začína ako obvykle o 10:00 hod. ukážkami prác na salaši ako sú strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. V prezentačnom stánku MAS MALOHONT bude počas celého dňa prebiehať ochutnávka regionálnych produktov vrátane Klenoveckého syrca zo syrárne pri Salaši pod Maginhradom. „Milovníkov miestnych špecialít poteší na ražni pečená baranina aj regionálne produkty v našej predajni,“ pozýva Patrik Keľo, jeden z konateľov poľnohospodárskej firmy KEĽO A SYNOVIA s.r.o., ktorá je hostiteľom podujatia.

Neoddeliteľnou súčasťou Mitrovania je súťaž vo varení baraních špecialít, ktorá je ukážkou spracovania jahňacieho mäsa na rôzne spôsoby. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem. „Neobyčajnou ju robí najmä záverečné servírovanie súťažných jedál, za ktoré by sa nehanbil ani šéfkuchár bez čapice,“ približuje atmosféru sviatku ovčiarov predsedníčka MAS MALOHONT Oľga Maciaková.

Na viacerých miestach v areáli salaša budú roztrúsené sprievodné aktivity ako výstava oviec, kôz a starých fotografií s ovčiarskou tematikou, súťaže v pití žinčice a jedení halušiek alebo obľúbený trh regionálnych produktov s ukážkami remesiel. Nebudú chýbať ani tvorivé dielne a drevené atrakcie pre deti. V rámci aktuálneho ročníka je na pláne aj vydanie tematicky zameraného kalendára.

„Novinkou v kultúrnom programe budú Zvolávačky pastierov, ktoré začnú o 11:00 hod. na hlavnom pódiu pri salaši za účasti heligonkárov folklórneho súboru Vepor z Klenovca, gajdoša a citaristky z Príbeliec. Po nich sa predstavia detské folklórne súbory Hájik a Hájiček z Rimavskej Soboty. Priebežne počas dňa bude program popretkávaný rozprávaním a ukážkami prác baču Štefana Črepa z Liptovskej Lúžnej,“ dopĺňa Stanislava Zvarová, riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.

Zhruba od 13:00 hod. bude veselo aj na pódiu pri pastierni, kde sa o pravú salašnícku atmosféru postarajú trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Ľudová hudba Jozefa Ďuračku z Terchovej a fujaristi z regiónu Gemer-Malohont a okolia. V hlavnom programe od 14:30 hod. priblížia tance a hudbu pastierskej valaskej kultúry folklórne súbory Partizán z Banskej Bystrice a Váh z Liptovského Mikuláša. Bodkou za podujatím bude sprievod bačov a valachov, ktorý bude ukončený vyúčtovaním s majiteľmi oviec. Podobne to prebiehalo aj v nedávnej minulosti počas mitrovania, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina.

Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT so sídlom v Hrachove, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s dobrovoľníkmi a s finančnou podporou sponzorov. „Našim spoločným zámerom je zachovať valaskú a ovčiarsku tradíciu v regióne Gemer-Malohont, ako aj zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny, priblížiť ich súčasnej generácii a poukázať na význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry i dnešnej doby,“ uzatvára Danka Bartová, manažérka MAS MALOHONT.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdroj: tlačová správa – Miroslava Vargová, spolupracovníčka MAS MALOHONT a členka organizačného tímu, foto: Peter Vranský a Ján Čajko

<p>The post Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach ukončí pastiersku sezónu. Ponúkne zaujímavý program first appeared on vobraze.sk.</p>

Betlehem v nadživotnej veľkosti vo Vrbovciach dodnes pripomína rezbára Dušana Šarkana († 59). Zomrel pred desiatimi rokmi, no jeho rozsiahle a rozmanité majstrovstvo zostalo na mnohých miestach po Slovensku i zahraničí. Betlehem, ktorý sa nachádza pri jeho dome kde tvoril má už viac ako dvadsať rokov. Zub času sa už na dreve podpísal, stále však vyzerá dominantne. Je pod prístreškom, ktorý ho chráni, jeho opravu posledne zabezpečila manželka Dušana Šarkana, Ľubica, ktorá Betlehem aj natierala a udržiavala.

Pri piatom výročí jeho úmrtia bola na dome osadená pamätná tabuľa. Iniciovala to obec a z iniciatívy OZ Vrbovček vznikol projekt od názvom Šarkanovi, ktorý v nebi tvorí. Jeho kolegovia, rezbári vytvorili aj jeho sochu v nadživotnej veľkosti. Dušan Šarkan vytvoril aj veľa drevených rozprávkových postavičiek od Pavla Dobšinského, nestihol však dokončiť svoje plány, no jeho najväčším snom však bolo vytvoriť Galériu pod holým nebom, prístupnú širokej verejnosti. V súčasnosti si Dušana Šarkana pripomína každý vo svojich spomienkach.

V uplynulých rokoch Betlehem navštevovali deti či folkloristi začiatkom decembra. „Prvý piatok v decembri prišli deti z Lieskovčeka i zo ZŠ v Hrachove a urobili program, rada som ich pohostia, ako však Jarka Lajgútová odišla do dôchodku, tak sa nechodí. Bolo veselo, boli sladkosti, teplý čaj a prišli aj dedinčania,“ povedala pre vobraze.sk Ľubica Šarkanová, ktorá sa medzičasom presťahovala už do mesta a z udržiavania tradícií sa v období kovidu pozabudlo. Proti jej oživeniu by však podľa jej slov nebola.

S tradíciou sa začalo ešte kým žil rezbár a autor betlehemu. S pribúdajúcimi rokmi sa čoraz menej ošetruje aj samotný Betlehem. „Bolo by to ošetriť, natrieť, dávno to nebolo natrete. Popri strieške sme opravovali posledné aj podlahu, na ktorej sa zub času podpísal. Urobili to vtedy majstri Labancovci, aby to vyzeralo. Odvtedy zostal na pospas osudu,“ dodala Šarkanová.

Viacero jeho diel je odložených v dome, najobľúbenejších anjelov má Ľubica u seba ako spomienku. „S Dušanom sme sa poznali veľmi dobre, osobní priatelia sme aj s jeho manželkou, ktorá bola jednou dobou poslankyňou obecného zastupiteľstva. Teraz momentálne sme sa ešte nezaoberali nejakou spomienkou, do budúcnosti to však nevylučujem,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce Veľké Teriakovce Karol Kučera, ktorý je na dlhodobej PN.

„Spomínam si na Dušana ako na veľmi dobrého človeka, veľmi pomáhal obciam a ľuďom, rád sa zapájal do aktivít. Takých ľudí je veľmi málo dnes. Bol to veľmi šikovný a ľudský človek, odborník a umelec, je ho veľká škoda. Keby bol žil dlhšie, určite by bol vytvoril pre nás ešte ďalšie krásne diela, ale jednoducho osudu človek nerozkáže,“ povedal Kučera, ktorý bol niekedy aj kolega so Šarkanom, keď ešte spolu robili v Taurise. „Bol vedúcim hygieny a mal na starosti aj dezinfekciu,“ podotkol starosta. Ako dodal, v budúcnosti bude potrebné nájsť odborníka, ktorý sochy ošetrí. „Tieto problémov s hubami sú aj na sochách, ktoré sú na náučnom chodníku a v okolí Skálnika,“ podotkol.

Ošetrenie betlehemu nemá kto robiť. ,,Nevieme este ako budú do budúceho roku verejnoprospešné práce, nemáme ľudí, pre štyri naše obce budú asi len dvaja ľudia,“ dodal starosta.

Dušan Šarkan sa práci s drevom venoval viac ako tridsať rokov. Bol autorom mnohých drevených sôch v Drienčanoch ako aj vierozvestcov na najprestížnejšom celoslovenskom folklórnom festivale Východná. Každoročne vyrezával drevené sochy na Klenovskej Rontouke,

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľubica Šarkanová, FS Vepor

<p>The post Betlehem rezbára Šarkana z Vrboviec zdobí obec aj desať rokov po jeho smrti. Jeho diela sú i v zahraničí first appeared on vobraze.sk.</p>

Renata Berkyová (38) z Veľkých Teriakoviec pracuje v Ústave pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky v Prahe. Do českej metropoly sa presťahovala asi pred 18 rokmi vďaka štúdiu romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity. V súčasnosti je doktorantkou na Ústave hospodářských a sociálních dějin FF UK. Odborne sa venuje hlavne rómskemu holokaustu, jeho pripomínaniu a politike pamäte. To, že na sebe neustále pracuje, dokresľuje aj skutočnosť, že sa jej podarilo získať štipendium na The United States Holocaust Memorial Museum vo Washingtone. Svoju štvormesačnú stáž v USA zaháji začiatkom roka.

Rada sa vracia do rodnej krajiny, ktorej krásy ukazuje aj svojim dvom deťom. Priznáva však, že je to menej často, ako by si priala. V okrese Rimavská Sobota podľa jej slov má veľa rodinných príbuzných, medzi ktorých patrí napríklad aj jej sesternica, výtvarníčka Šarlota Bottová. ,,So Šárikou, ako jej doma hovoríme, udržujeme krásny vzťah. Som hrdá, že jej práce boli vystavené okrem iných slovenských miest aj v gemerskom múzeu,“ hovorí pre vobraze.sk Renata Berkyová. Návštevu Slovenska vždy skĺbi aj so zaujímavým výletom, aby aj jej deti poznali krajinu, odkiaľ ich mama pochádza. Naposledy navštívili s rodinou rozhľadňu Maginhrad. Okrem rodinných príbuzných sa vždy rada stretne aj so svojou kamarátkou z gymnázia Martinou, ktorá učí na Základnej škole na Teplom Vrchu. Budúci rok ich čaká maturitné stretnutie po dvadsiatich rokoch z rimavskosobotského gymnázia, na ktoré sa Renata veľmi teší.

Počas svojho dospievania bola skautkou v Rimavskej Sobote. Ako spomína, práve tam sa naučila mnoho zaujímavých vecí a z tohto obdobia čerpá dodnes. ,,S manželom organizujeme v Čechách klasické letné tábory, na ktorých vedieme nielen naše, ale aj ostatné deti k dôležitým životným hodnotám,“ hovorí Renata a dodáva, že obdobie strávené na skautingu bolo pre ňu formujúce do ďalších rokov.

„Jedno z ďalších príjemných miest, kam som vždy rada a často chodila, bola mestská knižnica. Pracovala tam na detskom oddelení pani Zubová – zhodou okolností maminka Samuela Zuba, ktorý istý čas viedol slovenský skauting v Rimavskej Sobote,“ poznamenala.

,,Mojim plánom nebolo dostať sa z regiónu preč. Do Prahy som odišla študovať, pretože romistika na Karlovej univerzite je unikátny odbor s kvalitnou výukou na vysokej úrovni,“ tvrdí Renata, ktorej veľkou oporou počas štúdia boli jej rodičia.

Profesne sa venuje rómskym dejinám, v ktorých postupne odkrýva aj vlastnú rodinnú históriu. Tá, ako mnoho ďalších iných, pocítila kruté obdobie druhej svetovej vojny a po nej nástup socializmu. ,,Možno málokto napríklad vie, že na prelome 60. a 70. rokov v Rimavskej Sobote fungovala pobočka významnej organizácie Zväzu Cigánov-Rómov, ktorú na celoslovenskej úrovni spoluzakladal a viedol Anton Facuna – významný rómsky partizán a účastník SNP. Je teda možné, že v budúcnosti sa aj moje kroky v rámci historického bádania presunú viac do Rimavskej Soboty a okolia,“ zmieňuje sa Berkyová a dodáva, že rómske dejiny sú vždy neoddeliteľne prepojené s lokálnymi udalosťami a históriou, len sa o nich väčšinou nedozvedáme v učebniciach. Tieto medzery sa Berkyová snaží zaplniť aj vďaka svojmu vlastnému výskumu.

Okrem ďalších aktivít sa venuje aj literatúre a literárnej tvorbe. Veľmi kladne boli prijaté jej publikované básne na stránkach Romea.cz. Jej tvorba bola zahrnutá do rómskeho vydania časopisu pre svetovú literatúru PLAV (11/2011) či do antologií tvorby rómskych autorov vydaných na Slovensku a v Nemecku. V minulosti sa podľa Berkyovej jej príspevky objavovali aj na literárnych čítaniach a festivaloch poézie. Spolupracuje s vydavateľstvom rómskej literatúry Kher.

Renata Berkyová má dve deti. Jej bratom je Pavel Berky, ktorý sa preslávil nielen ako módny návrhár, ale aj ako nádejný kuchár. Do kulinárskej brandže sa dostal vďaka šou MasterChef Česko, kde skončil na treťom mieste. Je autorom ocenenej kuchárskej knihy, žije taktiež v Prahe.

Módny návrhár Pavel Berky zahviezdil v kulinárskej šou a vydal knihu receptov

Zdroj: vobraze.sk, Foto: album Renata Berkyová

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Rodáčka z Teriakoviec zostala po štúdiách v Prahe. Zo skautingu v R. Sobote čerpá dodnes first appeared on vobraze.sk.</p>

Jubilejný desiaty ročník mitrovania sa zapíše do histórie vynikajúcim počasím, pestrou ponukou programu i najväčšou účasťou. V priebehu dňa sa na pútavý program podľa prvotných odhadov prišlo pozrieť vyše 2,5 tisíc návštevníkov. Na salaši pod Maginhradom im organizátori, valasi, ľudoví remeselníci či folkloristi odprezentovali zvyky, ktoré sú spájané so svätým Demeterom, kedy po dedinách nastala veselica a odpočet s gazdom. Považovaný je za patróna valachov a bačov.

„Návštevníci mali možnosť presvedčiť sa a počuť autentické výrazy od skutočných bačov, ale videli aj skutočnú zábavu ako to voľakedy prebiehalo na dedinách, keď naozaj valasi aj s bačom prišli do dediny a potom prišla muzika a robila sa zábava,“ povedal pre vobraze.sk Marián Čupka, ktorý podujatie moderoval.

Tento ročník bol podľa neho organizačne veľmi pekne pripravený. „Ale čo najviac bolo pripravené, od nášho pána Boha, nádherné počasie. To vylákalo obrovské množstvo ľudí, odhadom 4,5 až 5 tisíc ľudí sa tu premlelo a každý si našiel svoje miesto, pretože mohli vidieť ovečky, výrobu syra aj mnoho stánkov, ktoré ponúkli ľudovú umeleckú činnosť. Každý si mohol prísť na to svoje,“ doplnil Čupka.

„Do budúcna želám tomuto podujatiu veľa úspechov a hlavne tých, ktorí sú majiteľmi tohto zariadenia, aby sa im darilo a našli v živote porozumenie u tých, ktorí im budú sprostredkovať tento nádherný deň rozlúčky a pocty k svätému Demeterovi,“ povedal Čupka.

Súčasťou programu bola aj súťaž v pití žinčice, jedení halušiek a na svoje si prišli aj gurmáni. Súťažné tímy pripravovali dopoludnia špeciality z baraniny. Prvé miesto v kategórii tradična špecialita tento rok získali Kružiankovia, ktorí varili perkelt a halušky s kapustou. Druhé najlepšie jedlo navaril stabilný tím Mikroregiónu Rimava – Rimavica s baraním perkeltom a maslovými haluškami. Získali druhé miesto.

Tímom tento rok vo varení baraních špecialít konkurovali poslanci obce Hrnčiarska Ves, ktorí pripravili baranie hrče, Jednota klubu dôchodcov Hrachovo navarila kapustnicu.

Družstvo obce Horné Zahorany navarilo najlepšiu netradičnú špecialitu s názvom červený poklad, baraninu s červenou kapustou. Abovtím ľudí pohostil jahňacím ragú so zeleninou a Hráči varili indické kari na slovenský spôsob s ryžou a ovocím.

Pestrý program bol pripravený aj pre deti, ktoré mali osobitný program v neďalekej tenisovej hale.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Salaš pod Maginhradom: Mitrovanie s valaskými tradíciami a jedinečnou atmosférou sa vydarilo na jednotku + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Po dvojročnej pauze si opäť pripomenieme starý zvyk, ktorý sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Pastiersku sezónu v regióne Gemer-Malohont symbolicky ukončíme už po deviatykrát v sobotu 15. októbra na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Návštevníkov podujatia čakajú ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, trh regionálnych produktov či aktivity pre deti a nebudú chýbať ani najznámejší valasi Maťko a Kubko.

Dejiskom mitrovania bude už tradične Salaš pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. Program začína o 10:00 hod. ukážkami prác na salaši ako sú strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. Pri Humne bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania jahňacieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-členné tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem. „Príďte baraninku zajedati, pálenôčku popíjati, do tanca sa poberati a susedov si pozerati,“ pozýva predsedníčka MAS Oľga Maciaková.

„Úvodnú časť podujatia obohatia hudbou, spevom aj tancom účinkujúci na pódiu pri Pastierni, a to detské folklórne súbory, folklórne súbory, heligonkári, fujaristi a gajdoši z rôznych kútov regiónu Gemer-Malohont. Obohatením programu bude rozprávanie bačov o práci aj bežnom živote na salaši,“ uviedla Stanislava Zvarová, metodička pre folklór Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote. Predtým sa na pódiu predstavia folklórne parádnice v súčasných odevoch inšpirovaných ľudovými vzormi a pastierskymi motívmi. Modelkami a modelmi budú deti aj dospelí.

Na rôznych miestach v areáli salaša sú pre návštevníkov podujatia pripravené aj sprievodné aktivity ako výstava oviec, drevené atrakcie pre deti, súťaže pre dospelých alebo obľúbený trh regionálnych produktov s ukážkami remesiel. Nebude chýbať ani detský kútik umiestnený v krytej hale, v ktorej čakajú na deti tvorivé dielne, škola tanca i divadelné predstavenie v podaní bábkového divadla Babadlo z Prešova.

Poobedňajšie hodiny vyplnia folklórne súbory Seniori Partizán z Banskej Bystrice a Háj z Rimavskej Soboty, heligonkári FS Vepor z Klenovca, fujaristi FS Dubina z Rožňavy a z Kotošky. Na tento kultúrny program nadviaže slávnostný sprievod ovčiarov, bačov a valachov, ktorý bude ukončený vyúčtovaním s majiteľmi oviec. „Podobne to prebiehalo aj v nedávnej minulosti počas mitrovania nazývaného aj valaské hody, keď sa bačovia a valasi vracali zo salašov do dedín vo sviatočných šatách a v kostole obetovali syry a oštiepky. Potom nasledovalo vyúčtovanie sa s majiteľmi oviec a spoločná hostina, ktorej neodmysliteľnou súčasťou bola hudba, tanec a spev,“ priblížil jeden z odborných garantov podujatia Ivan Murin.

Hlavným zámerom podujatia je zachovať valaskú a ovčiarsku tradíciu v regióne Gemer-Malohont, ako aj zvyky spojené s ukončením pastierskej sezóny. Snahou organizátorov je priblížiť ich súčasnej generácii prostredníctvom animačnej aktivity mitrovanie a poukázať na význam ovčiarstva ako špecifickej súčasti tradičnej ľudovej kultúry i dnešnej reality. Cieľom je zároveň zvýšiť povedomie verejnosti o tradičných spôsoboch obživy našich predkov cez osvojovanie si zručností v oblasti chovu oviec, spracovania ich produkcie a remesiel súvisiacich nielen s ovčiarstvom.

Organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce a Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s odborným garantom, ktorým je Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a ďalšími partnermi. Podujatie podporili sponzori, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Banskobystrický samosprávny kraj. Podujatie sa uskutoční za každého počasia.

Zdroj: Miroslava Vargová, manažérka MAS (redakčne upravené)

<p>The post O pár dní ukončia pastiersku sezónu. Mitrovanie prinesie rôznorodý program first appeared on vobraze.sk.</p>