Náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote sa môže pochváliť novým prírastkom. Pribudla tam veľká vyrezávaná lavička, ktorá je výsledkom umeleckej práce rezbára Ľuboša Majana. Ako pre vobraze.sk uviedol jeden z členov realizačného tímu Peter Slovák, táto lavička nie je len praktickým miestom na oddych, ale aj estetickým dielom, ktoré oživuje prírodné prostredie chodníka.

Projekt doplnenia náučného chodníka Kurinecká dubina bol realizovaný vďaka finančnej podpore spoločnosti SPP-Distribúcia v rámci programu Sieť zelenej budúcnosti. Mesto Rimavská Sobota získanú dotáciu využilo na obohatenie chodníka o nové prvky mobiliára. Lavička vyrezaná z masívneho dreva patrí medzi najvýraznejšie prvky tohto projektu. Na jednej z jej častí je vyobrazená sova, ktorá váži viac ako 200 kg. Preprava takejto impozantnej konštrukcie nebola jednoduchá. „Keďže sa na miesto inštalácie nie je možné dostať autom, lavička bola rozobratá na časti a prevezená na rafte. Významnú pomoc pri tomto náročnom procese poskytol skúsený vodák Roman Machyniak, ktorý zabezpečil raft a asistoval pri preprave,“ uviedol Slovák z rimavskosobotského mestského úradu, ktorý tam pôsobí ako referent odboru rozvoja mesta.

Montáž lavičky prebehla 30. novembra. Dobrovoľníci jednotlivé časti lavičky preniesli, poskladali a umiestnili na miesto, kde bude slúžiť návštevníkom chodníka. Táto lavička je ukážkou spojenia umeleckého remesla a praktickosti. Ľuboš Majan, známy svojimi figurálnymi vyrezávanými postavami zvierat v Mestskej záhrade, opäť ukázal svoj talent. „Jeho diela dokážu nielen zaujať, ale aj dokonale zapadnúť do prostredia,“ podotkol Peter Slovák.

Projekt náučného chodníka Kurinecká dubina však nekončí len pri lavičke. „Chodník bude ďalej vybavený turistickou mapou, informačným panelom o drevenom kostolíku na Dúžave, ďalšími drevenými lavičkami, stojanom na bicykle i inými užitočnými prvkami, ktoré zatraktívnia lokalitu pre milovníkov prírody a turistiky,“ dodal na záver Peter Slovák.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Vyrezávaná lavička z dielne rezbára Ľuboša Majana obohatila náučný chodník Kurinecká dubina first appeared on vobraze.sk.</p>

Zručný umelec Ľuboš Majan z Rimavskej Soboty, majster ľudovej umeleckej výroby, začal v závere tohto roka podnikať so zlatníctvom. Predchádzala tomu pred pár rokmi práca i štúdium v Taliansku, kam sa pôvodne vybral na zber paradajok. „Celkovo som bol v Taliansku iba tri roky, ale veľmi veľa som tam zažil a aj sa naučil,“ priblížil pre vobraze.sk Ľuboš Majan, ktorý vyštudoval v San Severe pod záštitou umeleckej školy Ghirardi v Torine. Spomenul, že pracoval aj študoval u bývalého lektora „scultore orafo“ – zlatníka – rytca drahokamov. Majan tam počas svojho pôsobenia vyučoval aj problémové deti základy zlatníctva. „Práve v Taliansku som videl, aké fantastické veci sa dajú vyrábať a vtedy som zatúžil, že tiež chcem mať v budúcnosti také zlatníctvo,“ skonštatoval. 

Po návrate na Slovensko pár rokov pracoval ako policajt a neskôr podnikal v gastronómii. Jeho stánok s mexickými špecialitami ste mohli vidieť pred Tescom, a tento rok na Kurinci. Jeho aktivity však smerovali naďalej k zlatníctvu. Keď prišla vhodná doba, tak sa rozhodol, že gastro predá a naplní svoj celoživotný sen. „Naskytla sa mi možnosť otvoriť si predajňu na Hlavnom námestí. Mal som už na to kapitál, aj keď priestory potrebovali kompletnú renováciu. Na zlatníctvo som šetril asi 20 rokov,“ povedal Ľuboš Majan, ktorého verejnosť pozná aj ako výrobcu bičov, šikovného rezbára a najmä nožiara. Pred rokom bol ocenený titulom majster ľudovej umeleckej výroby. Čestný titul mu bol odovzdaný v Ústredí ľudovej umeleckej výroby – ÚĽUV v Bratislave. 

Tento rok sa však kvôli podnikaniu tejto činnosti veľmi nevenoval, aj keď práve remeslo je jeho koníčkom a relaxom zároveň. Získal za ne aj nejedno ocenenie.

V novembri si otvoril zlatníctvo. Jeho sny sa však tento týždeň veľmi rýchlo zmenili. Prišla trúfalá krádež profesionála, ktorý si v Rimavskej Sobote na pravé poludnie  vybral práve jeho obchod so zlatom a šperkami. Za necelé dve minúty sa Majanovi, ktorý išiel na obed, zmenil celý život. Ako dodal, prišiel o asi 80 tisíc eur v zlate. Poslednou kvapkou, ktorá ho dala do kolien, bolo to, že zlodej mu otvoril ešte aj trezor s hotovosťou. Že sa niečo deje v jeho obchode, zachytil, keď bol na obede pár stoviek metrov od predajne. Kým však dobehol, zlodej odišiel. „Pohyboval sa suverénne a ešte si za sebou zamkol aj predajňu, aby ho nikto nerušil,“ dodal rozčarovaný Ľuboš Majan, ktorý už neverí žiadnym bezpečnostným zámkom. 

„Zmenil sa mi celý svet kvôli tomu. Nebolo to poistené, čo som ale mal v pláne po doplnení sortimentu. Nestihol som to, bol som otvorený len 35 dní, musel som rýchlo pozháňať peniaze na nové zlato, v čom mi finančne aj psychicky velmi pomohla moja rodina. Ďakujem mojej manželke že pri mne stojí v týchto ťažkých chvíľach. Toto je krásna práca, no najrizikovejšia,“ hovorí Majan, ktorý veľmi reálne uvažoval o zatvorení obchodu. Ten je od krádeže zatvorený. „Mám aj od zákazníkov objednávky na šperky, ale momentálne nie som na to nastavený, aby som ich vedel dokončiť,“ dodáva. 

Novú nádej mu dala rodina. „Veľa som tomu obetoval. Bol som ale rozhodnutý, že končím. Veľmi ma však podržala rodina, aj morálne, aj finančne. Som im za to veľmi vďačný. Chcem tak naďalej prinášať pre ľudí originálne šperky a v nedeľu otváram s novými modelmi šperkov,“ uzavrel s tým, že zlodej nechal v predajni striebro a iné šperky, ktoré sa práve najviac predávajú medzi zákazníkmi.  

Polícia včera zverejnila video z priebehu krádeže.

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Zručným umelcom Majanom poriadne otriasla krádež v zlatníctve v R. Sobote. Podržala ho rodina first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa povie „tradičné ľudové remeslo“, mnohí z nás si vybavia rôzne výrobky, od hlinených hrnčekov, cez kožené opasky, drôtené šperky, sladké medovníky, až po prútené koše či drevené varešky. Dnes sa tešia veľkej obľube a neraz si ich prinášame domov aj z letných potuliek po historických centrách miest, z remeselných dielní, trhov alebo jarmokov.

Sú výsledkom talentu, zručnosti, šikovnosti a trpezlivosti pracovitých rúk, ktoré dnes už nemusia byť nevyhnutne poznačené vráskami a mozoľmi, ako vídať u starších majstrov. Čoraz častejšie sa o zachovanie remeselnej tradície starajú aj oveľa mladšie, no nemenej šikovné ruky.

Dôkazom je aj talentovaný Rimavskosoboťan Ľuboš Majan, ktorého mnohí poznajú aj ako šikovného rezbára a najmä nožiara. Hoci profesijne sa venuje podnikaniu v gastro sektore, práve remeslo je jeho koníčkom a relaxom zároveň. „Nože vyrábam už 23 rokov, posledných desať rokov k nim pribudli aj drevené sochy,“ vyratúva Ľuboš, ktorého sochárske diela možno vidieť napríklad v mestskom parku v Rimavskej Sobote, v Knižnici Mateja Hrebendu, v jednej z materských škôl ako aj v neďalekej obci Drienčany.

Zobrazuje najmä námety zvierat a ľudských postáv, ale aj rozprávkových postavičiek, pričom, ako prezradil, snaží sa vytvárať realistické sochy, ktoré by sa čo najvernejšie podobali skutočným tvorom. Zatiaľ pri svojej sochárskej práci siahal po dreve, ktoré je síce vďačným materiálom, no mladý umelec si vo svojich predstavách už vytýčil odvážnejšie méty.

„Mojím snom je vytvoriť niekoľko sôch z bieleho mramoru podľa gréckych antických predlôh, pretože mramor je večný a dajú sa v ňom prekrásne dotvoriť detaily. Krásne, dokonale a realisticky zvládnuté mužské alebo ženské telo v podobe mramorových sôch bude podľa mňa vždy vrcholom umenia a estetiky,“ myslí si nadaný Soboťan.

Hoci o práci s mramorom hovorí zatiaľ ako o svojom sne, je veľmi pravdepodobné, že raz sa stane realitou, keďže húževnatosť, vytrvalosť a posúvanie hraníc svojich zručností už preukázal pri výrobe nožov. Tej sa venuje už od mladíckych rokov. „Za ten čas som si prešiel rôznymi štýlmi a námetmi. Začínal som od tradičných bačovských nožov zdobených technikou vylievania cínom a dnes pokračujem výrobou plasticky rytých nožov. Preferujem techniku plastická rytina v oceli, ktorá je asi najprácnejšia a kompozične pomerne ťažko zvládnuteľná,“ priznáva skúsený nožiar, ktorý svoj talent rozvíjal aj v starožitníckej či zlatníckej dielni v Taliansku a jeho umelecké kúsky sa ocitli v rukách mnohých zahraničných zberateľov.

Získal za ne aj nejedno ocenenie. Ako pri každom remesle, aj v prípade výroby dýk ide nielen o krásnu, detailnú, ale najmä časovo náročnú prácu. Ak by ste si mysleli, že je to „oddychovka“ na jedno-dve nedeľné popoludnia, Ľubošova odpoveď raz-dva napraví takýto úsudok. „Čas, ktorý strávim pri výrobe jedného noža je rôzny. Pri tých jednoduchších sú to približne tri až štyri týždne, nad tými najzložitejšími sedím aj tri mesiace,“ vysvetľuje a ako príklad uvádza svoje najnovšie dielo, dýku s námetom z gréckej mytológie „Daidalos a Ikaros“.

Zobrazuje bájnu scénu, podľa ktorej Ikaros neposlúchol otcove rady a letel tak vysoko, až mu slnko roztopilo krídla z vosku. Postavy sú plasticky vysekané v 2,5 centimetrovej oceli, okrem nej Ľuboš použil zlato, striebro, mamutovinu, titán, diamanty a drahokam Heliodor. Materiály však zďaleka nie sú tým jediným, čo dýku robí vzácnou. Na cene jej rozhodne pridáva aj čas, ktorý majster musí pri jej detailnom spracovaní stráviť. Konkrétne táto posledná vznikala neuveriteľných 350 hodín.

„Samozrejme, nie je reálne pracovať od rána do večera, pri výrobe dýky sa treba veľmi sústrediť a ani dlhé sedenie v jednej polohe nie je veľmi pohodlné,“ dodáva šikovný Soboťan, ktorý dýku zachytávajúcu Ikarov pád začal vyrábať len tak, pre vlastné potešenie. Ako pri každom remesle, aj v tomto prípade platí, že talent, šikovnosť, ale aj nekonečné hodiny strávené pri práci dajú hotovému dielu oveľa vyššiu hodnotu, než aká sa dá vyčísliť peniazmi…

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: archív Ľuboša Majana

<p>The post Ľuboš Majan: Výrobe dýky niekedy venujem aj stovky hodín first appeared on vobraze.sk.</p>