Mestské zastupiteľstvo v Lučenci schválilo laureátov tohtoročných mestských ocenení, ktoré budú odovzdané počas Dní mesta. Za návrh hlasovalo všetkých 15 prítomných poslancov z celkového počtu 21 členov zastupiteľstva. Cenu mesta udelia ôsmim laureátom. V kategórii Služba verejnosti bude ocenený Jozef Vrabec za celoživotný prínos k rozvoju mládežníckeho športu, podporu detí k pohybu a šírenie dobrého mena mesta a regiónu. Cenu mesta Lučenec in memoriam v kategórii Vzdelávanie získa Jozef Mižúra za výchovno-vzdelávaciu činnosť v oblasti športu a šírenie dobrého mena mesta a regiónu.

Ako sa ďalej uvádza v uznesení mestského zastupiteľstva, v kategórii Šport bude ocenený Marián Mózer za obetavú, dlhoročnú a mimoriadne záslužnú činnosť v oblasti športu a zdravotnej starostlivosti o športovcov v Lučenci. Cenu mesta v kategórii Umenie a kultúra si prevezme Veronika Homolová Tóthová za mimoriadny prínos v oblasti literárnej a dokumentárnej tvorby so zameraním na spracovanie historickej pamäti a za dlhodobú spoluprácu pri realizácii kultúrnych podujatí mesta. V kategórii Podnikanie bude ocenený Vladimír Mužila za podnikateľskú činnosť, podporu zamestnanosti v regióne a šírenie dobrého mena mesta a regiónu.

V kategórii Čin roka získajú Cenu mesta Peter a Šimon Golianovci za záchranu ľudského života. Ocenenie v kategórii Deti a mládež do 18 rokov poputuje kolektívu starších žiakov HC Lučenec za šírenie dobrého mena mesta na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni. V kategórii Zdravotníctvo bude ocenená Anna Pentková za obetavý a ľudský prístup, odborné schopnosti a zdravotnú starostlivosť.

Primátorka mesta Alexandra Pivková udelí svoje ceny v troch kategóriách. V kategórii Šport ocení Hokejbalový klub LC Pelikans Lučenec za reprezentáciu mesta na medzinárodnej úrovni, športové výsledky a šírenie dobrého mena Lučenca a regiónu. V kategórii Čin roka získa ocenenie Abigail Janitorová za nezištnú pomoc ľuďom. Cenu primátorky v kategórii Umenie a kultúra si má prevziať Daniel Lelek za dlhoročnú aktívnu činnosť v oblasti umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena mesta doma i v zahraničí.

Slávnostné odovzdanie ocenení sa uskutoční počas XIII. Lučenského hodovania – Dní mesta, ktoré sa budú konať od 20. do 22. augusta. Organizátori pripravujú bohatý kultúrny program. Hlavnými večernými hedlinermi v piatok 21. augusta od 21.00 do 22.00 hod. má byť Majk Spirit, jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej hip-hopovej scény, ktorý do Lučenca prinesie svoje najväčšie hity, energiu a emócie.

V sobotu o 19.00 hod. vystúpi koncert KABÁT REVIVAL.SK, ktorý poteší fanúšikov tvrdších gitarových riffov a legendárnych hitov českej rockovej skupiny Kabát. Vrcholom večera bude od 21.00 do 22.00 hod. vystúpenie skupiny Desmod, jednej z najúspešnejších slovenských kapiel, ktorá do Lučenca prinesie svoje najznámejšie skladby.

Zdroj : vobraze.sk, mesto Lučenec, Majk spirit

<p>The post V Lučenci odsúhlasili laureátov ocenení mesta. Na Lučenecké hodovanie má prísť Desmod či Majk Spirit first appeared on vobraze.sk.</p>

Tento rok bol pre Folklórny súbor Háj z Rimavskej Soboty obdobím práce, stability a výrazných výsledkov. Činnosť súboru sa v tomto roku opierala najmä o systematické aktivity s kolektívom a pravidelnej prezentácie na významných podujatiach folklórnej scény.

Začiatok roka sa niesol v znamení plesov a fašiangových podujatí. Hájisti sa zúčastnili 28. ročníka fašiangového festivalu „Už sa fašiang kráti“ v Čiernom Balogu a fašiangového podujatia v Detve.

Letné mesiace sa niesli v znamení festivalovej sezóny. FS Háj odštartoval leto vystúpením na regionálnom festivale Klenovská Rontouka, odkiaľ sa hneď na druhý deň presunul na Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. O týždeň neskôr sa súbor po roku opäť predstavil aj na Folklórnom festivale vo Východnej, najväčšom folklórnom podujatí roka, kde účinkoval aj v nedeľnom galaprograme jubilejného 70. ročníka. V auguste letnú sezónu doplnilo vystúpenie na folklórnom festivale Očovská Hruda.

Nesmieme zabudnúť na množstvo regionálnych podujatí, organizovaných obcami, či mestami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kalendára súboru. Rodinná atmosféra, pohostinnosť, bezprostrednosť a dlhoročné priateľstvá, to je stručná ale výstižná charakteristika týchto lokálnych sviatkov obcí a miest, pozvania, ktorých suboristov veľmi radi prijímajú.

Neskoré leto a jeseň sa niesli v znamení príprav na súťažné prehliadky. Národné osvetové centrum každé tri roky vyhlasuje postupové súťaže na okresnej, krajskej a napokon celoštátnej úrovni.

Hájisti po troch rokoch obhajovali najvyššie umiestnenia. A tentokrát ešte úspešnejšie

Dievčenská spevácka skupina Folklórneho súboru Háj získala titul laureáta Vidiečanovej Habovky, ktorá je celoštátnou postupovou súťažou a prehliadkou hudobného folklóru detí a dospelých uskutočňovaným od roku 1976.

Tanečná zložka súboru spolu s ľudovou hudbou sa zúčastnila súťaže Jazykom tanca, ktorá je celoštátnou postupovou súťažou a prehliadkou choreografií folklórnych kolektívov. FS Háj po víťazstve na krajskom kole presvedčil aj na celoštátnom finále a umiestnil sa v zlatom pásme so špeciálnou cenou v prvej trojici najlepších kolektívov Slovenskej republiky.

Obe súťažné prehliadky sú vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku

Výsledky FS Háj zapadajú do dlhodobej kontinuity jeho pôsobenia na súťažnej scéne. Úspešné umiestnenia v oboch súťažiach potvrdzujú stabilnú umeleckú úroveň súboru naprieč speváckou tanečnou a hudobnou zložkou.

Za fungovaním Folklórneho súboru Háj stoja už takmer 23 rokov Andrea a Peter Haásovci. Súčasné smerovanie súboru sa prirodzene opiera aj o nové myšlienky a profesionálny posun, ktoré prináša mladšia generácia tvorcov. Pedagogickú a autorskú stránku nových projektov, vrátane tohtoročných, prevzali taneční pedagógovia a choreografi súboru Michaela Baštáková a Peter Gecelovský, ktorí sa výrazne podieľajú na aktuálnej podobe repertoáru a podpísali sa pod tohoročný úspech.

V roku 2025 sa súbor rozhodol neabsolvovať každoročné zahraničné cesty, aby sa mohol naplno venovať vnútornej práci a príprave.

Rok 2026 bude pre Folklórny súbor Háj spojený s 50. výročím jeho založenia, ktoré predstavuje významný míľnik v jeho pôsobení.

Popri „dospelákoch“ jubilujú aj mladšie zložky súboru naše nádeje a pokračovatelia štafety- 15-ročný Hájik a 10-ročný Hájiček.

Do nového roku vstupuje FS Háj s dôrazom na udržanie vysokej úrovne umeleckej práce, systematickú prácu s mládežou a podporu novej generácie tanečníkov, spevákov a muzikantov. A predovšetkým s chuťou robiť radosť všetkým svojim priaznivcom divákom a milovníkom tradičnej kultúry

Zdroj: FS Háj

<p>The post FS Háj z R. Soboty medzi elitou Slovenska. Zlaté pásmo a titul Laureát sú vrcholom tohto roka first appeared on vobraze.sk.</p>

Laureátkou ocenenia Srdce na dlani 2025 v kategórii dobrovoľníctvo v oblasti výchovy, vzdelávania a práce s deťmi a mládežou sa stala Aneta Vývlek z Klenovca. Prestížne ocenenie si prevzala 3. decembra počas slávnostného večera venovaného výnimočným dobrovoľníkom z celého Banskobystrického kraja.

„Toto je moje prvé ocenenie. Bola to pre mňa veľmi silná a emotívna udalosť. Už samotná nominácia ma prekvapila a ocenenie ešte viac. Veľmi sa tomu teším – bolo to nečakane krásne,“ uviedla pre vobraze.sk Aneta Vývlek, ktorá pracuje v Komunitnom centre v Hnúšti. Ako dobrovoľníčka práve tu začínala pred viac ako rokom. Bola súčasťou programov Spojivko a Nauč ma niečo, kde pomáhala deťom z marginalizovaných komunít s učením, domácimi úlohami a prípravou na vyučovanie. Viedla ich k samostatnosti, poriadku a učeniu s radosťou. Zamestnankyňou je od jesene.

„Dobrovoľníctvo mi otvorilo brány k zamestnaniu,“ hovorí Aneta Vývlek, krorá je rodáčka z Hnúšte. Predtým pracovala na viacerých pozíciách, napríklad ako predavačka ale aj ako pedagogická asistentka. Vyštudovala sociálnu prácu a má skúsenosti z prostredia škôl.

„Napĺňa ma samotná pomoc aj osobnostný rozvoj. Keď vidím, ako sa deti rozvíjajú a ako im pomáhame, posúva to aj mňa. Vždy som mala k tomu blízko,“ dodáva.

V komunitnom centre pracujú s deťmi rôzneho veku. Chodia sem aj stredoškoláci na prax a priamo si vyskúšajú prácu s deťmi, od domácich úloh až po tvorivé aktivity. „Aby videli, ako to funguje v praxi. A keď chcú, môžu sa stať dobrovoľníkmi. Časom sami zistia, či sa tomu chcú venovať ďalej. Pomoc nie je len pre toho, kto ju prijíma, ale aj pre toho, kto ju poskytuje,“ vysvetľuje s tým, že za najvyšší zmysel života považuje pomáhať iným.

Detí, ktoré potrebujú pomoc, je podľa nej veľa. Do komunitného centra prichádzajú radi a tešia sa na každého, kto im venuje pozornosť. „Snažíme sa, aby deti získavali nové vedomosti, zručnosti a aby sa zlepšovali v učení,“ dopĺňa dobrovoľníčka.

Keď jej to pracovné povinnosti dovolia, Aneta Vývlek rada trávi čas v prírode, venuje sa turistike, navštevuje kultúrne pamiatky či zaujímavé podujatia. „Rada chodím do Kokavy nad Rimavicou, najmä do starej sklárskej školy,“ prezrádza.

Podujatie Srdce na dlani každoročne oceňuje výnimočných dobrovoľníkov z celého Banskobystrického kraja. Organizuje ho Centrum dobrovoľníctva pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov.

Zdroj: vobraze.sk, foto: srdce na dlani

<p>The post Aneta Vývlek z Klenovca získala ocenenie Srdce na dlani. Dobrovoľníctvo jej otvorilo dvere k práci, ktorá ju napĺňa first appeared on vobraze.sk.</p>

Anna Vetráková z Rimavskej Soboty zvečnila tisícky mien a udalostí v pamätných knihách mesta Rimavská Sobota. Venuje sa tomu už približne päťdesiat rokov, väčšinou vo svojom voľnom čase. Ide o kaligrafické písmo, ktoré je v dnešnej dobe skutočnou raritou. Pracovala v poisťovni, ale aj na mestskom úrade, odkiaľ odišla do dôchodku. Na začiatku mája sa stane laureátkou Ceny mesta Rimavská Sobota.

Na ocenenie ju nominovala komisia Zboru pre občianske záležitosti. Ako ďalej v rozhovore pre vobraze.sk Anna Vetráková prezradila, veľmi ju potešilo, už keď ju opätovne nominovali. O to viac jej urobila radosť informácia, že dostane Cenu mesta. „Potešilo ma to, pravdaže, už skoro 50 rokov píšem. Je to moje hobby, aj keď teraz mi už knihy musia doniesť. Pre zdravotné problémy sa mi už ťažšie pohybuje a doma si to môžem v pokoji písať, ale baví ma to a to je najhlavnejšie,“ hovorí Anna Vetráková (84).

Českú unciálu začala používať v roku 1978. Dovtedy sa zápisy zdobili rôznymi ornamentmi a kvetinkami. Po prvom školení, na ktoré Anna Vetráková do dnešného dňa spomína, už ostala verná rákosovej paličke a čiernemu tušu. Podľa jej slov vyskúšala aj iné kaligrafické metódy, ale nič nebolo tak pekné. „Od začiatku sa mi páčilo, že to nie je všedné písmo. Vzniklo pritom už koncom štvrtého storočia. Niekto hovorí, že je to podobné ako švabach, ale toto je prehľadnejšie a sa dá ľahšie čítať. Iniciály si pritom môžem tak trochu upravovať podľa svojej predstavy. Veľmi pekné sú písmená ako K, H, L, M, R a E, písmeno K je moje obľúbené. Nepáčilo sa mi napríklad písmeno B, tam som sa dlho pokúšala nájsť tvar a prispôsobiť si ho tak, aby sa mi viac pozdávalo,“ prezradila Vetráková. Po rokoch praxe píše ozdobným písmom rýchlejšie, ako tlačeným, na ktoré sa musí oveľa viac sústrediť.

Za vtipnú historku považuje, keď zapisovala svoje vlastné jubileum pred štyrmi rokmi. "Zapíšem to, čo mi dajú. Naposledy to bol Deň učiteľov, tak som zapisovala ocenených," dodala Vetráková, ktorá pôvodne pracovala 19 rokov v poisťovni. "Vtedy som bola v zväze žien a oni mi navrhli, aby som zapisovala. Potešilo ich to, lebo mali veľa práce a odvtedy to zostalo na mne. Viac som začala písať potom na Mestskom národnom výbore," zaspomínala si na svoje začiatky na úrade. Pracovala ako sekretárka vtedajšieho predsedu Egona Lennera. Toho neskôr nahradil Pavel Brndiar, s ktorým spolupracovala až do jej odchodu do dôchodku.

Anna Vetráková bola umelecká duša od mladosti. Už počas stužkovej ju viac nadchýnalo maľovanie a chystanie kulís, ako vystupovanie. To ochotne prenechala spolužiakom hospodárskej školy, dnešnej obchodnej akadémie. Ako maturantka z roku 1959 bola vlastne pri začiatkoch zrodu tejto školy. Ako usilovná žiačka sa v stenografii ceruzkou vyšplhala na prvé miesto v triede.

"Písanie bolo vždy môj koníček. V škole to bola stenografia. Doma som si prepisovala každý deň noviny," smeje sa pri spomienke na mladosť čulá dôchodkyňa. Do minulého roku sa snažila denne nachodiť minimálne 6000 krokov.

"Ešte minulý rok som chodila aj na prechádzky, teraz je to už pomenej," doplnila Vetráková, ktorá vo voľnom čase vyšíva, lúšti krížovky a bystrú myseľ okrem kníh udržiava aj sledovaním vedomostných kvízov. Rada však chodí aj do záhrady. "Predtým som rada aj maľovala, urobila som si pre seba obraz. Ale už sa mi tak nechce, lenivá som. Preto radšej píšem. Napíšem jednu stranu a kým čakám, aby vyschla, vypijem kávičku," hovorí Vetráková. Okrem pamätných kníh rada pomôže každému, kto ju osloví. Počas majstrovstiev Európy v šachu ju požiadali, aby vypísala diplomy. Minulý týždeň vypisovala diplomy aj súťažiacim vo Fiľakove. Najviac ju však trápi, že zatiaľ nenašla nástupcu, ktorý by pokračoval v písaní netradičným kaligrafickým typom písma.

"Ja by som to tak rada odovzdala toto remeslo ďalej aby sa pokračovalo v tradícii ďalších 50 rokov," hovorí Anna Vetráková, ktorá okrem písania pamätných kníh rada pomôže každému, kto ju v tejto veci osloví.

"Vnučka moja to vie, ale nechce sa tomu venovať. To je škoda," dodala na záver Anna Vetráková. Vo svojom veku rozhodne nezaháľa a v knižnici má podľa jej slov 50 neprečítaných kníh, ktoré má v pláne prečítať. A, samozrejme, kým jej to zdravie a okolnosti dovolia, bude jej písmo súčasťou pamätných kníh a tým pádom súčasťou histórie mesta Rimavská Sobota. Cenu mesta si má prebrať počas májových Dní mesta. Spolu s ňou aj evanjelická farárka Viktória Lisáková a aj bývalý poslanec i viceprimátor Rim. Soboty Ladislav Rigó st.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Vetráková z R. Soboty zvečnila tisícky mien a udalostí v pamätných knihách. Preberie si Cenu mesta first appeared on vobraze.sk.</p>

Igor Lacík (61), ktorý pochádza z Klenovca, sa stal laureátom v hlavnej kategórii výnimočná osobnosť vedy na Slovensku. Prevzal si ho včera v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave, kde sa konalo oceňovanie výnimočných vedcov Eset Science Award 2023. Trofej si Lacík prebral z rúk Michela Mayora, nositeľa Nobelovej ceny za objavenie exoplanét. Súčasťou ocenenia bol aj finančný dar vo výške 100 tisíc eur, ktorý venovala spoločnosť Eset. Lacík bol ocenený za jeho výrazný novátorský prístup pri použití polymérov v experimentálnej terapii, ktorá sa pokladá za novú generáciu možností liečenia cukrovky.

Ako na ocenení uviedol Igor Lacík, je veľmi potešený, že získal, získali, túto cenu a že mohli ukázať, že Slovensko patrí na mapu vedy celého sveta. Táto cena podľa neho patrí všetkým jeho skvelým kolegom či už doma, alebo aj v zahraničí. „Veda je úžasná vec. Ja som veľmi rád, že som sa v priebehu tých rokov, počas ktorých pracujem vo vede, naučil jazyku vedy. Podstata je, že vedu robia ľudia a bez tých vhodných ľudí, ktorých stretnete v živote, fakticky veci nefungujú,“ povedal Lacík. Ako dodal, svet ide rýchlo dopredu. „Toto naše storočie musí byť storočím, kedy sa musí zmeniť a zlepšiť ľudský charakter,“ poznamenal Lacík. Oceňovanie odvysielala RTVS v priamom prenose.

Igor Lacík pôsobí v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, kde sa jeho tímu darí nachádzať využitie polymérnych materiálov v liečbe cukrovky. Zameriavajú aj na syntézu špeciálnej skupiny vodorozpustných polymérov. Tá bola donedávna pre svet veľkou neznámou, až kým sa jej nezačal venovať tím slovenských vedcov. „Vyzerá to tak, že sa blýska na lepšie časy. V nedávnej dobe boli uskutočnené dve klinické transplantácie v nemocniciach na Slovensku. Na základe expertízy môžu pomôcť zdraviu človeka,“ hovorí Igor Lacík, ktorého hnacou silou je, že sa človek nemôže vzdávať, ako vedec aj ako človek má pred sebou vždy nejaké méty. Každá odpoveď podľa neho produkuje ďalšie otázky. Preto veda a poznanie v princípe nemá svoje limity. 

Igor Lacík roky žil v Rimavskej Sobote. Študoval na tunajšom gymnáziu, kde jeho vedeckú kariéru začala formovať učiteľka chémie. Neskôr to už boli hviezdy na vedeckom nebi, ktoré stretol na svojich dlhodobých zahraničných pobytoch v Austrálii, USA, Nemecku či vo Francúzsku. Návštevy Rimavskej Soboty obmedzil, ako sa jeho mama presťahovala do Bratislavy. Je laureátom Krištáľového krídla z roku 2016 v kategórii medicína a veda.

Zdroj: vobraze.sk, esetscienceaward.sk, reprofoto: RTVS, ESET Science Award

<p>The post Vedca Igora Lacíka ocenili titulom výnimočná osobnosť vedy na Slovensku. Študoval na gymnáziu v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>