Už takmer tri desaťročia spája Beata Berkyová prácu s deťmi a mládežou s folklórom, rómskou kultúrou a snahou ukázať mladým ľuďom, že ich budúcnosť môže vyzerať inak. Tanečný a spevácky súbor Khamoro navštevuje 25 detí a mladých ľudí a jeho príbeh pokračuje už treťou generáciou. Z detí, ktoré kedysi stáli na pódiu, sa medzičasom stali rodičia a do súboru privádzajú vlastné deti.

Za rokmi práce však nie sú iba vystúpenia, festivaly či choreografie. Khamoro sa postupne stalo priestorom, kde sa mladí učia pracovať na sebe, získavajú sebavedomie a motiváciu vzdelávať sa. Beata Berkyová zároveň svoju prácu prepája s pomocou ľuďom v rómskej komunite. Dnes pôsobí ako manažérka Komunitného centra vo Zvolene a popri práci dokončuje magisterské štúdium.

Ťažké roky priniesli aj nové začiatky

Posledné tri roky boli pre Beatu Berkyovú obdobím veľkých osobných skúšok, ale aj nových začiatkov. V rodine sa musela vyrovnať so stratou najbližších členov. Napriek bolestivým udalostiam však pokračovala v aktivitách, ktorým zasvätila veľkú časť svojho života. „Život vie niekedy prekvapiť – či už milo, alebo naopak. Naše osudy sú neustále poznačené rôznymi udalosťami v rodine, v práci či vo verejnom živote. Jedno však viem s istotou: moja láska k folklóru, práca s mládežou a neutíchajúca túžba tvoriť hodnoty pre ďalšie generácie vo mne naďalej zotrvávajú,“ hovorí.

Novým začiatkom sa pre ňu stala práca manažérky komunitného centra vo Zvolene. Práve tam môže svoje dlhoročné skúsenosti s mladými ľuďmi využívať pri každodennej práci s rodinami a komunitou. Popri tom sa venuje sebarozvoju a dokončuje magisterské štúdium na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Banskej Bystrici.

Khamoro už nie je iba o tanci

Za takmer 30 rokov prešiel súbor výraznou premenou. Dnes má 25 stabilných členov a funguje v tanečnej a speváckej zložke. Berkyovú teší najmä to, že medzi tanečníkov pribudli aj chlapci, ktorí vystúpeniam priniesli novú energiu a dynamiku.

Podstatnejšia ako samotné vystúpenia je však podľa nej práca, ktorá sa odohráva mimo javiska. „Khamoro už nie je len o nácvikoch na pódiá. Stal sa z neho živý priestor, ktorý búra predsudky, motivuje mladých ľudí k sebarozvoju a vzdelaniu a učí ich byť hrdými na to, kým sú,“ približuje. Súbor tak podľa nej pomáha zachovávať kultúrne dedičstvo, ale zároveň vytvára priestor, v ktorom môžu mladí ľudia objavovať vlastný talent a získavať sebavedomie.

V Khamore tancuje už tretia generácia

Jedným z najsilnejších momentov v histórii súboru je skutočnosť, že jeho členmi sú už deti niekdajších tanečníkov. Khamoro tak dnes spája tri generácie. „Deti, ktoré u mňa začínali pred dvadsiatimi rokmi, dnes k nám do súboru nosia svoje vlastné deti. Je to pre mňa hlboký a nesmierne emotívny zážitok,“ hovorí Berkyová.

Putá vytvorené v súbore pritom nekončia odchodom z tanečnej skupiny. Bývalé členky sa vracajú ako mamy svojich detí, pomáhajú s obliekaním do krojov, pri choreografiách, na festivaloch či pri organizácii podujatí. Aj vďaka tomu sa z Khamora podľa Berkyovej stala veľká komunita, ktorá funguje aj mimo samotných tréningov.

Amaro džives dáva priestor aj začínajúcim umelcom

Dlhoročnou súčasťou aktivít je festival Amaro džives – Náš deň, ktorý organizujú pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. Podujatie nevzniklo iba v posledných rokoch, ale jeho korene siahajú až k začiatkom súboru a Klubu rómskej mládeže Poltár.

Berkyová pri jeho organizácii nechce stavať iba na známych menách. Priestor dáva aj interpretom, ktorí sú na začiatku svojej umeleckej cesty. „Mojou filozofiou je pozývať prevažne tých umelcov, ktorí ešte nie sú známi a iba začínajú. Dávame im priestor ukázať, čo v nich je a dostať sa do širšieho povedomia,“ vysvetľuje.

Práve sledovanie ich ďalšieho rastu považuje za jednu z najväčších odmien. Viaceré skupiny, ktoré dnes pozná širšie publikum, podľa nej začínali práve na ich pódiu.

Organizáciu festivalu navyše postupne preberajú aj mladí, ktorí vyrástli v Khamore. Berkyová ich označuje za svojich lídrov. Pomáhajú jej s prípravou a organizáciou podujatí, čím sa sami učia preberať zodpovednosť.

Talentov pribúda

Za posledné roky pribudli v súbore nové talenty. Berkyová spomína napríklad Denisa Sendreia z Uhorského, ktorý sa hudbe venuje aj počas odborného štúdia. Radosť jej robia aj Adriana Kaločayová, Janko Čonka, Michaela Cibuľová či Vaneska Brandová.

Osobitne hrdá je na Adrianu Kaločayovú. Do súboru prišla ako mladé dievča a podľa Berkyovej postupne prešla výrazným umeleckým aj osobnostným vývojom. Medzi speváčky, ktoré so súborom vyrastali od detstva, patria aj Simonka, Júlia a Sára Berkyové. Sesterské trio začínalo v Khamore ešte ako šesťročné. „Sledovať ich profesionálny rast, usilovnosť a vášeň pre umenie je tou najlepšou vizitkou pre našu prácu,“ hovorí.

Mladé Rómky chcú viac ako kedysi

Podľa Berkyovej sa za posledné desaťročia menia aj sny mladých rómskych dievčat. Kým v minulosti boli ich predstavy o budúcnosti často spojené najmä so skorým založením rodiny, svadbou a materstvom, dnešná generácia podľa nej premýšľa širšie. Mladé dievčatá chcú dokončiť školu, nájsť si prácu, cestovať a byť finančne samostatné. Rodinu už nevnímajú ako jediný životný cieľ, ale skôr ako jednu z vecí, ktoré chcú zaradiť do života až po vybudovaní vlastného zázemia.

Práve vzdelanie zostáva pre Berkyovú jednou z najdôležitejších tém. Mladým dievčatám aj chlapcom neustále pripomína význam dokončenia aspoň strednej školy a získania výučného listu. Každý maturant spomedzi jej zverencov je pre ňu dôvodom na radosť.

Cesta však nie je jednoduchá. V regióne podľa nej chýbajú pracovné príležitosti a mnohí mladí po dosiahnutí dospelosti odchádzajú za prácou do zahraničia. „Motivovať mladých ľudí v dnešnej dobe je nesmierne náročná úloha. Žijeme totiž v regióne, kde je dlhodobo veľmi málo pracovných príležitostí,“ hovorí.

Rómske ženy získavajú väčší hlas

Výrazný posun vníma aj u rómskych žien, s ktorými pracuje v komunitnom centre či prostredníctvom súboru. Podľa nej sú dnes sebavedomejšie, aktívnejšie a vo väčšej miere sa zapájajú do rozhodovania o vlastnom živote a fungovaní rodiny. Za svoj najväčší úspech nepovažuje konkrétny projekt, ale okamih, keď vidí ženu, ktorá si začne veriť a rozhodne sa niečo vo svojom živote zmeniť.

Teší ju, keď sa z utiahnutých matiek stávajú ženy, ktoré organizujú podujatia, pomáhajú v súbore, dokončujú si vzdelanie alebo si hľadajú prácu. Zároveň však upozorňuje, že niektoré problémy zostávajú v regióne veľmi výrazné. Ide najmä o sociálnu situáciu, generačnú chudobu, nedostatok pracovných príležitostí a predsudky. Prekážkou sú podľa nej aj stereotypy v niektorých rodinách, kde sa od ženy stále očakáva predovšetkým starostlivosť o domácnosť a deti.

Zmeniť takéto generačné nastavenie si podľa nej vyžaduje čas a trpezlivosť. Dôležité je ukazovať, že vzdelaná a pracujúca žena môže byť pre rodinu prínosom.

Nadšenie sa rokmi zmenilo na presvedčenie

Po takmer troch desaťročiach práce s mládežou Berkyová tvrdí, že nadšenie jej nechýba. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí.

Silou ju podľa vlastných slov nabíja samotná práca s deťmi, ich temperament, ochota učiť sa, ale aj návraty bývalých tanečníkov. Najväčšiu radosť jej pritom nerobia veľké ocenenia. „Tým najkrajším momentom, kedy si znova a znova uvedomujem, že moja práca má skutočný zmysel, je jedno jednoduché, no zo srdca vyslovené ‚ďakujem‘,“ priznáva.

Čas pre seba si pri práci manažérky komunitného centra, vedení súboru, štúdiu a rodinných povinnostiach hľadá ťažko. Za svoj relax považuje chvíle ticha, cestovanie a čas s najbližšími.

Nejde jej o plné pódiá, ale o ľudí

Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nehovorí v prvom rade o veľkých festivaloch či plných pódiách. Jej predstava je oveľa jednoduchšia a zároveň náročnejšia. Chce, aby súbor zostal bezpečným miestom pre deti a mladých ľudí z regiónu. Aby si zachovali vzťah k folklóru a vlastnej kultúre, ale zároveň z nich vyrástli vzdelané a sebavedomé osobnosti. „Mojou najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ uviedla Beata Berkyová.

Po rokoch práce s deťmi a mladými ľuďmi v nej nadšenie podľa jej slov stále zostáva. Zmenilo však svoju podobu. „Už to nie je len tá naivná mladícka energia, s ktorou som v roku 1998 začínala. Dnes je to zrelé, hlboké presvedčenie a zodpovednosť voči generáciám, ktoré mi rodičia zverujú do rúk,“ hovorí. Energiu jej dodáva samotná práca s mladými, ich temperament, ochota učiť sa aj pomoc bývalých tanečníčok, ktoré sa dnes vracajú ako mamy svojich detí. Najväčšou odmenou pre ňu pritom zostávajú jednoduché veci – úsmev dieťaťa po tréningu alebo úprimné „ďakujem“ od rodiny, ktorej pomohla.

Pri všetkých povinnostiach si však uvedomuje, že potrebuje myslieť aj na seba. Popri vedení komunitného centra, súboru a dokončovaní magisterského štúdia je manželkou a starou mamou, preto je chvíľa voľna pre ňu vzácna. „Moja práca je mojou vášňou, no viem, že ak chcem svetlo a energiu odovzdávať druhým, musím ho najskôr chrániť v sebe,“ približuje. Oddych nachádza najmä v tichu, cestovaní a čase strávenom s najbližšími, pri ktorých môže na chvíľu vypnúť a byť sama sebou.

Keď premýšľa o budúcnosti Khamora, nechce hovoriť iba o plných pódiách či ďalších vystúpeniach. Jej želaním je, aby súbor zostal bezpečným prístavom pre deti a mladých ľudí z regiónu a aby ich viedol nielen k láske k folklóru, ale aj k vzdelaniu. „Najväčšou túžbou je, aby sme aj o päť rokov dokázali u mladých ľudí úspešne udržiavať iskru a vášeň pre folklór, no najmä, aby sme ich videli rásť ako vzdelané, sebavedomé osobnosti s dokončenými školami a maturitami v rukách,“ hovorí.

Za jeden zo svojich najväčších snov považuje okamih, keď sa na jednom pódiu stretnú generácie, ktoré Khamoro počas rokov spojilo. Chcela by vidieť vedľa seba tancovať bývalé členky, ktoré u nej začínali ešte ako malé dievčatá, a ich vlastné deti, ktoré dnes sama vedie. Mladým Rómom a Rómkam chce pritom odovzdať predovšetkým vieru v seba a silu vzdelania. Škola, výučný list či maturita podľa nej nie sú iba papierom, ale cestou k väčšej slobode, nezávislosti a lepšiemu životu. Zároveň ich chce viesť k hrdosti na vlastnú kultúru, hudbu a tanec a k odvahe prekračovať stereotypy aj hranice svojho regiónu.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Berkyová z Poltára chce cez folklór meniť životy mladých Rómov. Khamoro vychováva už tretiu generáciu first appeared on vobraze.sk.</p>

Na prvý pohľad pôsobí ako bežný osemnásťročný študent. Usmieva sa, rád športuje a trávi čas s kamarátmi. Keď však príde reč na gastronómiu, z Denisa Vorlíčka z obce Hodejov sa stáva mladý človek s jasným cieľom – raz otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu. Študent druhého ročníka hotelovej akadémie na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Rimavskej Sobote zbiera skúsenosti v kuchyni, venuje sa barmanstvu aj baristike, moderuje školské podujatia a od tohto roka stojí aj na čele školského parlamentu. Za svoju pracovitosť a aktívny prístup si navyše nedávno prevzal ocenenie z rúk primátora Rimavskej Soboty. Na ocenenie ho navrhla škola.

„Keď sa chce, dajú sa dosiahnuť veľké veci a musím stále pracovať na sebe ďalej,“ povedal pre vobraze.sk Denis Vorlíček, ktorý sa narodil v Českej republike. Keď mal šesť rokov, spolu s rodičmi sa presťahoval do Hodejova, kde vyrastal. Obec bola kedysi známa výrobou tradičných hodejovských trubičiek, no Denis verí, že raz sa možno bude hovoriť aj o jeho kulinárskom umení. Ako ďalej uviedol, ocenenie bolo pre neho veľký šok. „Nikdy som nič nevyhral alebo som nebol nikdy ocenený,“ hovorí Denis a dodáva, že ako mladého Róma ho to motivovalo pokračovať v tom, čo robí.

Predseda, ktorý chce najmä počúvať

Tento rok sa Denis stal aj predsedom školského parlamentu. Dôveru spolužiakov si získal svojou komunikatívnosťou, ochotou pomáhať a záujmom o dianie v škole. „Veľmi som sa potešil,“ priznáva. Podľa neho by dobrý predseda nemal byť iba organizátorom, ale najmä človekom, ktorý vie počúvať. „Treba si vypočuť názory ostatných a posunúť ich ďalej. Komunikácia je hlavná,“ hovorí Denis. Aktívny je aj pri organizovaní školských podujatí, ktoré často moderuje. Hoci prvé vystúpenie pred publikom sprevádzala veľká tréma, v súčasnosti si mikrofón užíva. „Prvýkrát to bol hrozný stres, ale už to zo mňa opadlo,“ hovorí s úsmevom.

Prvé jedlo pripravil ako sedemročný

Láska ku gastronómii sa u Denisa začala prejavovať už v detstve. Kým mnohé deti trávili voľný čas hrami, on skúšal variť. Ako sedemročný pripravil svoje prvé jedlo – kurací steak na panvici. Práve vtedy zistil, že kuchyňa je miestom, kde sa cíti najlepšie.

Dnes študuje odbor gastronómia a najviac ho fascinujú barmanstvo a baristika. „O malom zrnku kávy sa naučíme neskutočne veľa vecí,“ vysvetľuje. Jeho kulinárskou špecialitou je špikovaná panenka, ktorú pripravuje najradšej. Nové skúsenosti získava aj v projekte Moderná gastronómia, kde sa učí moderné techniky prípravy jedál aj ich estetické servírovanie. „Naučil som sa veľa nových vecí a aj pekné zdobenie jedál,“ dodáva.

Sníva o vlastnej reštaurácii

Denis má vo svojom veku jasno v tom, kam chce smerovať. Raz by si chcel otvoriť vlastnú reštauráciu a získať michelinskú hviezdu – jedno z najprestížnejších ocenení vo svete gastronómie. Zároveň verí, že úspech neprichádza náhodou. „Rád zbieram kontakty. To ma dokáže posúvať ďalej. Chcem sa mať v živote dobre.“ Medzi jeho najväčšie vzory patria známy český šéfkuchár Zdeněk Pohlreich a kuchár Martin Novák. Ich prácu pravidelne sleduje a raz by ich rád stretol aj osobne.

Na svoj rómsky pôvod je hrdý

Denis otvorene hovorí aj o svojom rómskom pôvode. Tvrdí, že sa za svoju etnicitu nikdy nehanbil, hoci sa občas stretol s predsudkami. „Nájdu sa skupinky ľudí, ktoré sa smejú, ale ja im vždy poviem, že som na seba hrdý a som hrdý na svoju etnicitu. Myslím si, že svojím pôvodom dokážem motivovať ďalších mladých Rómov,“ hovorí Denis z obce Hodejov, v ktorej rómska komunita tvorí významnú časť populácie. Za dôležitý faktor považuje vzdelanie, aj preto sa snaží v škole a má i viacero dobrovoľných aktivít, ktoré ho bavia.

Denis Vorlíček si spomína aj na jednu nepríjemnú skúsenosť v obci s partiou mladistvých. „Jeden večer mi robili problémy nejaké neplnoleté deti, ale pokojne som im to vysvetlil a našťastie to pochopili.“ Ostatným mladým Rómom odkazuje, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. „Aby sa neprestávali snažiť. Netreba sa nikdy vzdať. Každým dňom ste bližšie k svojmu cieľu.“

Vďačí najmä rodičom

Vo voľnom čase pomáha rodičom, stretáva sa s priateľmi, venuje sa gastronómii aj mimo školy a aktívne športuje. Hrá basketbal aj florbal, hoci, ako sám priznáva, nie je vždy jednoduché všetko skĺbiť. Ak by mohol pripraviť večeru trom známym osobnostiam, pozval by Marcela Nováka, členov skupiny Maduar a rapera Separa. Naservíroval by im trojchodové menu, ktorého hlavným chodom by bola jeho obľúbená špikovaná panenka so zemiakmi a hríbovou omáčkou. Na Rimavskej Sobote má najradšej park, prírodu a pokojné okolie mesta. Na záver bez váhania prezradí, komu patrí jeho najväčšia vďaka. „Najväčšie ďakujem patrí mojej mame a otcovi.“

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Študent z Hodejova sníva o michelinskej hviezde. Denis moderuje podujatia a stojí na čele školského parlamentu first appeared on vobraze.sk.</p>

Na čele Základnej školy s materskou školou v Hosticiach stojí Anton Szitai už od roku 2013. Riaditeľ s technickým vzdelaním, ktorý vyštudoval zdravotnícke inžinierstvo na Technickej univerzite v Košiciach, patrí medzi rómskych pedagógov dokazujúcich, že pôvod ani miesto, kde človek vyrastá, nemusia určovať hranice jeho ambícií. Svojím príbehom sa snaží mladým ľuďom ukázať, že vytrvalosť a vzdelanie môžu otvoriť dvere aj tam, kde ich mnohí nečakajú. „Ak sa to podarilo mne, môže sa to podariť aj vám,“ zvykne hovoriť svojim žiakom. Ako ďalej pre vobraze.sk Anton Szitai uviedol, keď sa pred viac ako štvrťstoročím snažil prihlásiť na učiteľstvo, tak to bolo náročné a aj keď chcel byť učiteľom už od základnej školy, vybral si náročnejšiu cestu.

„Išiel som na Technickú univerzitu do Košíc a zvolil som si inú cestu k vzdelaniu,“ spomína s tým, že absolvoval štúdium zdravotníckeho inžinierstva a pripravoval sa napríklad aj na navrhovanie rehabilitačných pomôcok a zdravotníckych zariadení. Prvé tri roky štúdia neboli podľa neho jednoduché, z maďarskej triedy na gymnáziu išiel študovať odbornú vysokú školu, čo bolo už samé o sebe výzvou.

„Zo začiatku tu bola jazyková bariéra, najmä pri odborných výrazoch. Nebol som však jediný z nášho zmiešaného regiónu. Chodili tam študenti z Fiľakova, z Gemerských Dechtárov či z Rimavskej Soboty. Bolo treba vytrvalosť čo s aj vyplatilo,“ hovorí a dodáva, že Technická univerzita bola pritom náročnejšia ako pedagogická. „Ale posledné dva roky som mal už skoro samé jednotky,“ hovorí s tým že najviac ho na strojníckej fakulte bavilo technické kreslenie, pružnosť a pevnosť a matematika. Práve matematike zostal verný aj neskôr. V roku 2005 ju vyštudoval ako ďalší odbor.  „Mal som šťastie, že sme na gymnáziu v R. Sobote mali veľmi dobrých učiteľov  matematiky a fyziky. Na technický smer to bolo nevyhnutné.“ 

Popri tom si doplnil aj pedagogické minimum a získal kvalifikáciu na vyučovanie technických predmetov. „Nemal som problémy s technickými predmetmi. Bavili ma aj počítače a to bolo veľké plus,“ hovorí Szitai, ktorý je rodákom z obce Jesenské. 

Po skončení vysokej školy bol krátko nezamestnaný a následne absolvoval vojenskú službu. Pôsobil ako podporučík a absolvoval aj dôstojnícku školu. Na krátky čas si vyskúšal aj novinársku profesiu v košickom denníku Korzár. „Mal som tam na starosti rómsku problematiku, ale so šéfredaktorom sme nezdieľali rovnaký pohľad na niektoré veci,“ spomína na približne trojmesačné pôsobenie v redakcii. Svoje rozhodnutie odísť z novinárčiny však neľutuje.

„Od detstva som mal v pláne byť učiteľom. Učím už 26 rokov a stále ma to baví.“ Pred nástupom do školstva pracoval dokonca aj ako kurič v škole v Jesenskom. Neskôr si podal prihlášku do školy v obci Hostice.

Na svoj prvý deň v triede si pamätá dodnes. „Nechcel som uveriť, že stojím pri tabuli s kriedou v ruke. Trému som nemal, ale pocit, že tam stojím ako Róm a môžem učiť, bol výnimočný.“

Podľa jeho slov ho kolegovia prijali veľmi dobre a od začiatku našiel v škole podporu. „Máme tu veľmi dobrý kolektív. Pomáhali mi a prijali ma medzi seba.“ Keď začínal učiť, školu navštevovali deti z viacerých okolitých obcí, napríklad z Gemerských Dechtárov, Šimonoviec, Jesenského či Petroviec. Dnes už väčšinu žiakov tvoria deti priamo z Hostíc a približne desať percent dochádza z okolia. Škola s vyučovacím jazykom maďarským v súčasnnosti vzdeláva približne 170 žiakov.

„Dedina je prakticky stopercentne maďarská a deti nemajú možnosť počuť slovenský jazyk mimo školy. Na stredných školách im to potom spôsobuje problémy,“ hovorí. Napriek tomu sa škole podľa neho darí vychovávať úspešných absolventov. Niektorí pokračovali na vysokých školách, vyštudovali pedagogické odbory a dnes sami učia. „Veľmi ma poteší, keď naši bývalí žiaci vyštudujú vysokú školu a vrátia sa pracovať do regiónu.“

Približne desať percent absolventov pokračuje na stredných školách s maturitou alebo vysokých školách. Mnohí si vyberajú zdravotnícke školy, obchodné akadémie či pedagogické odbory. V posledných rokoch je medzi žiakmi obľúbený aj odbor mäsiar, ktorý ponúka dobré pracovné možnosti v spoločnosti Tauris.

„Naši žiaci sú tam najlepší, to môžem povedať. Viacerí tam vyštudovali a dnes tam aj pracujú.“ Podľa riaditeľa väčšina mladých ľudí z regiónu napokon nájde uplatnenie, či už v priemysle, školstve, v Rimavskej Sobote alebo v zahraničí.

V obci sa v súčasnosti pripravujú aj nové investície do školstva. Postavená bola nová dvojtriedna materská škola s kapacitou 50 detí, ktorá začne fungovať od nového školského roka. V pláne je aj rekonštrukcia budovy pre prvý stupeň základnej školy.

Na funkciu riaditeľa spočiatku pozeral s rešpektom. Do kandidatúry podľa jeho slov povzbudila jedna z učiteliek v Jesenskom, navyše mal možnosť pomôcť aj bývalej riaditeľke v Hosticiach. „Školu som poznal, pracoval som tu trinásť rokov. Kolegovia boli radi, že som vo výberovom konaní uspel.“

Dnes vníma svoje pôsobenie aj ako určitý odkaz pre mladých Rómov. „Vždy som deťom hovoril, že každý môže snívať o väčších cieľoch a nemusí zostať iba v dedine. Treba snívať o lepších miestach a lepšej budúcnosti.“ 

Práve vzdelanie podľa neho dokáže meniť životné príležitosti.„Som o tom stopercentne presvedčený. Keď má človek vzdelanie, pozerá sa na svet inak. Vie sa zabezpečiť, nepotrebuje pomoc od iných a má väčšiu šancu nájsť si dobrú prácu a osamostatniť sa.“

Sám je otcom syna, ktorý navštevuje gymnázium v R. Sobote. Nevylučuje, že by sa raz mohol vydať v otcových stopách. 

„Hovorím mu, že keď dokončí gymnázium, otvorí sa mu viac možností a nebude odkázaný iba na jeden odbor.“ A čo by odkázal svojim žiakom? „Aby si verili, boli vytrvalí a nikdy nezabudli snívať o lepších veciach. Práve sny a vzdelanie môžu človeku zmeniť život,“ povedal Szitai a dodal, že sám je vďačný za podporu svojich rodičov, ktorí ho motivovali a podporovali vo vzdelávaní, čím sa dostavili aj jeho úspechy.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Vzdelanie mení životné príležitosti, hovorí šéf ZŠ v Hosticiach. Szitai učí viac ako štvrťstoročie first appeared on vobraze.sk.</p>

Na medzinárodnej súťaži odborných zručností Four Fest v Rimavskej Sobote uspela študentka zo školy, ktorá podujatie organizovala. Spomedzi desiatich kategórií obsadila z domácich len Vivien Danyiová prvé miesto. Maturantka zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb súťažila v kategórii obchodný pracovník, kde bolo úlohou vytvoriť tematické aranžovanie a prezentáciu. Tohtoročnou témou bol vidiek. Súťažiaci mohli pracovať tradične s ľudovými výrobkami, remeslami či regionálnymi potravinami, ale aj moderným pohľadom na vidiecke tradície.

„Balila som krabicu a fľašu. Mala som tam živé kvety aj umelé, použila som aj sviečky,“ priblížila pre vobraze.sk 19-ročná Vivien Danyiová svoje súťažné dielo. Súčasťou zadania bolo aj celkové naaranžovanie stola, ktoré malo vystihovať zvolenú tému.

Pre študentku štvrtého ročníka to nebola prvá skúsenosť so súťažou Four Fest. Zúčastnila sa na nej už aj minulý rok, vtedy však bez umiestnenia. Tentoraz sa jej podarilo zvíťaziť v konkurencii 18 súťažiacich z troch krajín.

„Keď vyhlásili moje meno, veľmi som sa potešila. Pochválili ma, že to bolo veľmi pekné, že to dobre vyzerá a páčilo sa im to,“ povedala víťazka. Ako dodala, výraznú trému necítila, hoci príprava prišla v náročnom období maturít a odbornej praxe. „Na súťaž som sa pripravovala asi dva mesiace. Veľa toho bolo naraz, teraz budem maturovať už budúci týždeň,“ povedala.

Vivien pochádza z obce Gortva a základnú školu navštevovala v Jesenskom. Priznáva, že práve na strednej škole v Rimavskej Sobote sa výrazne zlepšila v slovenčine. „Lepšie viem po maďarsky, ale na strednej škole som sa naučila viac po slovensky,“ povedala.

Pôvodne chcela študovať odbor kozmetička, no už nebolo voľné miesto, a tak si vybrala obchodného pracovníka. Dnes svoje rozhodnutie neľutuje. „Baví ma to, sme medzi ľuďmi a učíme sa komunikovať so zákazníkom,“ poznamenala. Skúsenosti získava aj na brigádach a v budúcnosti by chcela pracovať v peknej cukrárni. „Mojím snom je nájsť si dobrú prácu a kúpiť si nové auto,“ povedala s úsmevom Vivien. Vo voľnom čase rada robí mihalnice a umelé nechty.

Do súťaže sa zapojilo viac ako 200 žiakov z viacerých krajín. Súťažili v odboroch kuchár, cukrár, barman, čašník, barista, someliér, kozmetik, kaderník či obchodný pracovník. Zo SOŠ obchodu a služieb v Rimavskej Sobote získala prvé miesto práve Vivien Danyiová.

Na úspech dcéry boli hrdí aj rodičia, gratulovali jej spolužiaci i učitelia. „Mám z toho dobrý pocit. Je dobré, že máme možnosť zúčastňovať sa na takýchto súťažiach,“ doplnila Vivien Danyiová. Podľa nej sa aj darčeky predávajú lepšie, keď sú pekne zabalené.

Jej majsterka odborného výcviku Andrea Turoňová ocenila najmä kreativitu a samostatnosť študentky. „Ja osobne dávam žiačkam viac voľnosti a nech si to urobia podľa seba. Chcem rozvíjať ich kreativitu,“ uviedla pre vobraze.sk Turoňová. Víťazný stôl podľa nej pôsobil ako „jarná lúka“, bol svieži a oddychový.

Úspech zaznamenala škola aj ďalším umiestnením. Tretie miesto v rovnakej kategórii získala Emília Oláhová z Tornale, ktorá študovala odbor obchodný pracovník aj v Česku a na Slovensko sa prisťahovala len nedávno.

„Dievčatá mali záujem, čo ma veľmi potešilo. Majú snahu, dajú si poradiť a počúvajú, čo im hovoríme. Emílii som dala na výber tri papiere na balenie a trafili sme sa do toho istého. Malo to úspech,“ povedala majsterka. Podľa nej je dôležité študentov usmerniť, ale zároveň im ponechať priestor na vlastnú kreativitu. „Treba ich nechať, nech sa rozvíjajú,“ dodala Turoňová.

Podľa majsterky bola konkurencia silná. Súťažiaci museli splniť viacero kritérií – hodnotila sa originalita, kreativita spracovania, estetická úroveň aj schopnosť prezentácie v časovom limite 50 minút. Odbornú porotu tvorili aj zástupcovia spoločnosti Coop Jednota, kde študenti absolvujú duálne vzdelávanie.

Školu pritom navštevuje aj viacero študentov z rómskeho prostredia, ktorí sa podľa pedagogičky snažia a majú záujem napredovať. „Hlavné je, že počúvajú, čo im chceme povedať. Majú záujem o súťaže a chcú niečo dokázať,“ uviedla.

Pedagogička zároveň upozornila, že mnohí študenti síce majú vedomosti, no obávajú sa verejného vystupovania. „Majú obavy prezentovať sa pred väčším počtom ľudí, ale snažíme sa ich podporovať a zlepšovať ich sebavedomie,“ povedala.

Majsterku osobne zaujal aj žiak tretieho ročníka Oliver Kaločai, ktorý súťažil v kategórii kuchár. Na súťaž sa dostal ako náhradník po tom, čo sa jeho spolužiak zranil. O účasti sa dozvedel len deň pred podujatím. Pripravoval ho majster Zsolt Farkas.

Hoci sa medzi víťazov nedostal, získal mimoriadne ocenenie za výbornú prípravu v krátkom čase. Pochvalu dostal aj od šéfkuchára hotela Dixon Richarda Cisára. Ten ocenil, že sa za tak krátky čas dokázal naučiť pripraviť náročné jedlo. Oliver má 18 rokov a podľa majsterky je pracovitý a ochotný pomáhať. „Rád sa pričiní a pomáha rodičom. Tak ho vychovali,“ poznamenala.

Four Fest sa tento rok konal v zrekonštruovanom Dome kultúry v Rimavskej Sobote, ktorý po dlhšom čase opäť otvoril svoje brány verejnosti. Okrem súťaží ponúkol aj priestor na prezentáciu talentu mladých ľudí z odborných škôl a ukázal, že mnohí študenti majú chuť na sebe pracovať a rozvíjať svoje schopnosti.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Maturantka z R. Soboty vyhrala medzi obchodnými pracovníkmi medzinárodnej súťaže. Zaujala aranžovaním na tému vidiek first appeared on vobraze.sk.</p>

Výstavba novej budovy materskej školy na Sídlisku Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote je ukončená. Mesto už má k dispozícii právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila vedúca školstva na mestskom úrade Renata Adorjánová. Plánom je, aby škôlka po jej zariadení mohla privítať prvé deti od septembra.

V súčasnosti ešte prebieha odstraňovanie drobných nedostatkov, dokončujú sa terénne úpravy v okolí budovy a mesto pripravuje nákup vnútorného zariadenia z vlastných zdrojov. Nová moderná budova je vybavená aj solárnymi kolektormi na streche a bude prepojená spojovacou chodbou s pôvodnou škôlkou.

Nová škôlka na sídlisku, kde žije marginalizované rómske obyvateľstvo, má mať podľa vedúcej tri triedy a školskú výdajňu stravy, čo výrazne zvýši kapacitu predškolského vzdelávania.

V nových priestoroch je kapacita pre 66 detí, jedáleň aj výdajňa obedov. Kuchyňu bude materská škola využívať v pôvodnej budove základnej školy s materskou školou. Celkové náklady na výstavbu presiahli 960-tisíc eur, pričom projekt bol financovaný bez potreby spolufinancovania mesta.

Koncom roka bola dokončená strecha a práce pokračovali aj v januári. „Budova je moderná, spevnené plochy aj okolie sú hotové a práce pokračujú podľa plánu. Sme veľmi radi, že sa podarilo získať dotácie na škôlku aj ďalšie projekty v školstve,“ uviedla Renáta Adorjánová s tým, že termín oficiálneho odovzdania oznámia, no musia ešte nakúpiť zariadenie.

Podľa Adorjánovej je nová škôlka v tejto časti mesta nevyhnutná a kapacita nevyhovuje na počet detí v predškolskom veku. „Už aj trojročné a štvorročné deti majú nárok na umiestnenie v materskej škole, no súčasná kapacita je len pre 26 detí. Tento stav je naplnený a máme ďalšie žiadosti, ktoré nevieme prijať,“ doplnila.

Na ZŠ a MŠ na Dúžavskej ceste zároveň pokračuje ďalší projekt modernizácie. Ako Adorjánová dodáva, hotové sú už počítačové učebne, pripravuje sa výstavba výťahov, obnova kuchyne a nový nábytok do školy. Projekt počíta so sumou 298-tisíc eur aj so spolufinancovaním mesta vo výške 8 – percent. „Bude to už moderné, vynovené v rámci toho, na čo stačili zdroje. Takúto investíciu však už škola dávno nemala. Sme veľmi radi, že boli schválené dotácie aj v rámci MIRI a aj na škôlku z ministerstva školstva,“ dodala.

Novej budove materskej školy sa tešia aj obyvatelia sidliska Dúžavská cesta. Obzvlášť tí, ktorí tam budú mať svoje deti. Zhodujú sa na tom Mária Oláhová i Katarína Horváthová. Nová budova sa mi páči, je krásna, konečne tu máme niečo pekné. Ako keby sme boli v inom svete,“ hovorí Oláhová. Ako pre vobraze.sk doplnila Katarína Horváthová, na sídlisku býva asi 20 rokov a chodila sem na základnú školu. Ako si pamätá, žiadna taká stavba tu aj okolí nepribudla. Teraz sem do základnej školy s materskou školou chodia jej dve deti, do druhej a štvrtej triedy. Podľa Horváthovej je to aj možnosť zamestnať sa. „Už som si podala prihlášku, rada by som sa starala o deti, alebo vypomáhala v kuchyni,“ hovorí Horváthová, rodáčka z obce Rakytník.

Investície do školských zariadení v Rimavskej Sobote boli aj na ďalších školách v meste, napríklad na základných školách M. Tompu, Š. M. Daxnera či P. Dobšinského.

Zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Budova materskej školy na Dúžavskej ceste v R. Sobote je hotová i skolaudovaná. Čaká sa na zariadenie first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Kesovce v okrese Rimavská Sobota sa počas víkendu konali doplňujúce komunálne voľby. Jediným kandidátom na funkciu starostu bol 28-ročný Tomáš Szajkó, ktorý bol doteraz niekoľko mesiacov poverený vedením obce. V komunálnej politike sa začal angažovať v roku 2022, keď si ho občania zvolili za poslanca a neskôr sa stal aj zástupcom starostu.

V sobotňajších voľbách Tomášovi Szajkóvi (Magyar Szövetség – Maďarská aliancia, Smer-SD) odovzdalo hlas 56 voličov z celkového počtu 187 oprávnených voličov. Ako pre vobraze.sk uviedol Tomáš Szajkó, s funkciou sa bude rád ďalej oboznamovať a nadväzovať na predošlé mesiace, hoci by bol radšej, keby jeho otec, bývalý starosta, bol ešte nažive a mohol pokračovať v dobrej práci, ktorú v obci začal. „Bola to jeho vášeň – urobiť niečo pre rodinu a dedinu, kde vyrastal. Mal to veľmi na srdci. Budem sa snažiť čo najviac pokračovať v jeho šľapajach,“ hovorí Szajkó, ktorý otcovi pomáhal a pracoval s ľuďmi ako sociálny pracovník.

Medzi ciele nového starostu patrí kanalizácia a vodovod. „V prípade projektovej dokumentácie na kanalizáciu sme už podpísali zmluvy, čakáme na realizáciu,“ hovorí Szajkó a dodáva, že v prípade verejného vodovodu by sa mohlo potrubie dotiahnuť zo susednej obce Štrkovec. Z dlhodobejších plánov je podľa neho výstavba škôlky. „Máme tu dosť detí na to, aby sme mali vlastnú škôlku. Teraz musia chodiť do Štrkovca, no tam sú problematické spoje. Ak sa bude dať, určite by sme chceli využiť projekty alebo iné zdroje, keďže vlastné financie na výstavbu nemáme.“

Obec má približne 300 obyvateľov, viacerí z nich žijú a pracujú v zahraničí. Podľa jeho slov majú v obci veľa Rómov maďarskej národnosti. „Ako starosta si myslím, že ich musím tiež zastupovať a nerobiť rozdiely,“ hovorí Szajkó. Predtým niekoľko rokov pracoval v Nemecku i vo Švajčiarsku. Prácu v zahraničí by doprial aj ostatným z dediny, aby videli, ako to funguje inde, a priučili sa novým veciam. „Vždy im hovorím, aby si urobili aspoň vodičský preukaz a naučili sa niečo nové,“ dodáva starosta Szajkó.

Študoval na gymnáziu, no dnes hovorí, že by bol radšej, keby mal v rukách remeslo, napríklad ako kuchár-čašník. V zahraničí pracoval vo viacerých firmách, kde sa priučil rôznym remeslám. Pôsobil aj ako operátor strojov vo Švajčiarsku. „Som typ človeka, ktorý sa pozerá aj na prácu ostatných, aby som vedel, ako to robiť, keď sa k tomu dostanem,“ povedal jeden z najmladších v kresle starostu v okrese Rimavská Sobota.

Tomáš Szajkó je synom bývalého starostu Jána Szajka, ktorý minulý rok v lete náhle zomrel vo veku 47 rokov. Počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii sa však pričinil o viacero zlepšení v obci s viac ako 90-percentným podielom rómskej populácie. Ján Szajkó za to získal aj prestížne ocenenie Roma Spirit 2024 v kategórii Obec a mesto. Pod jeho vedením sa dedina svojpomocne premenila na usporiadanú komunitu, čím sa stala inšpiratívnym príkladom inklúzie, rozvoja a obnovy dôstojnosti.

V uplynulých rokoch v obci postavili malú zvonicu, do ktorej premiestnili zvon z nefunkčného kostola. Upravené bolo aj okolie obce, rozšírili detské ihrisko a skultúrnili prostredie pri asfaltovej ceste, ktorá vedie až do dediny. Organizujú aj podujatie Romafest. „Sme koncová dedina, od nás sa viete dostať medzi kopcami poľnou cestou k rybníku pri obci Lenka,“ dodáva.

Tomáš Szajkó je ďalším starostom z rodiny – pred ním túto funkciu zastával jeho strýko Aladár Szajkó, po ňom jeho otec a teraz on.

Dedinka Kesovce v okrese R. Sobota sa v kategórii obec stala víťazom Roma Spirit. Bodovali aj Lučenčania

zdroj: vobraze.sk

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post V obci Kesovce si obyvatelia zvolili nového starostu. Tomáš Szajkó patrí medzi najmladších v okrese R. Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>

V rámci projektu Erasmus+ Európski rómski mladí divadelní umelci a facilitátori pre inklúziu (ERYTAF4IE) spolupracuje občianske združenie Ternipe s desiatimi mladými trénermi na tom, aby prostredníctvom svojich workshopov priniesli tému rómskych hrdinov čo najväčšiemu počtu účastníkov.

V projekte spolupracuje päť krajín. Tréneri absolvujú rôzne medzinárodné školenia, na ktorých si osvojujú kľúčové kompetencie, vďaka ktorým môžu viesť aktivity sebavedomo a cielene. V uplynulom roku sa zúčastnili školení v Bukurešti a Budapešti a svoje vedomosti následne rozšírili o miestne tréningy.

Počas programu osem trénerov zrealizovalo spolu 11 workshopov v ôsmich školách v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a Revúca. Aktivity sa uskutočnili na základných aj stredných školách, okrem iného v Tornali, Rimavskej Sobote, Bátke, Veľkých Teriakovciach a vo Fiľakove. Jedenástich workshopov sa zúčastnilo približne 200 rómskych aj nerómskych žiakov, ktorí sa oboznámili s príbehmi medzinárodných aj slovenských rómskych hrdinov.

Tréneri nielen učili, ale aj počúvali a zbierali príbehy samotných žiakov. Tieto skúsenosti inšpirovali tím k vytvoreniu nového umeleckého diela a ďalších workshopov. Jednou zo základných zásad projektu je vzájomné učenie sa: je dôležité, aby sa účastníci mohli prostredníctvom interaktívnych aktivít otvoriť a učiť sa jeden od druhého.

Po úspešných workshopoch sa pod vedením mladých trénerov začína nový kreatívny proces, pričom zároveň prebiehajú ďalšie miestne aj medzinárodné školenia. V marci bude Praha hostiť päťdňové vzdelávanie a na jeseň sa v Ríme uskutoční záverečný festival projektu, kde budú mať účastníci možnosť predstaviť svoje umelecké diela.

Zdroj: Diana Filepová

„Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín“

<p>The post Po stopách rómskych hrdinov. Mladí tréneri prinášajú inšpiratívne príbehy do škôl first appeared on vobraze.sk.</p>

V dňoch 21.–23. novembra sa v Budapešti a v Tornali konalo školenie Nadácie Romaversitas, ktoré bolo súčasťou projektu Občianskeho združenia Ternipe „Naša práva a budúcnosť 5.“ . Podujatia sa zúčastnili rómski stredoškoláci a vysokoškoláci pochádzajúci z Gemera.

Hlavným cieľom programu bolo naučiť sa identifikovať a zvládať nenávistné prejavy. Účastníci sa venovali situáciám, v ktorých sa osobný názor môže zmeniť na zraňujúce alebo vylučujúce správanie, a spolu premýšľali o spôsoboch, ako napätiu predchádzať a reagovať pokojne, ale pritom dostatočne rozhodne. Tréneri ponúkli množstvo praktických ukážok zo sveta online komunikácie – napríklad z komentárov – i z bežných sociálnych interakcií.

Atmosféra počas stretnutí bola priateľská a podporujúca. Mladí ľudia mali možnosť vzájomne si vymieňať skúsenosti a prostredníctvom rôznych aktivít si osvojovali, ako sa dokážu efektívne postaviť sami za seba aj za iných.

Po troch dňoch školenia účastníci získali jasnejší prehľad o tom, ako nenávistné prejavy fungujú a akými spôsobmi je možné proti nim zakročiť. Program zdôraznil aj to, že na slovné útoky nie je potrebné odpovedať ďalším útokom – v komunikácii existujú techniky, ktoré umožňujú pokojne, avšak rázne vyjadriť nesúhlas.

Vďaka školeniu mladí ľudia odchádzali sebaistejší a s uvedomelejším prístupom k riešeniu konfliktov, či už v online svete alebo v osobných situáciách.

„Projekt bol realizovaný s finančnou podporou fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULTMINOR.”

Zdroj: Štefan Ikri

<p>The post Rómska mládež sa učila rozpoznávať a zvládať nenávistné prejavy first appeared on vobraze.sk.</p>

Členovia občianskeho združenia Ternipe a Independent Theater Hungara navštívili Miercurea Ciuc (Csíkszereda) v Rumunsku, kde 29. novembra predstavili projekt „Rómski hrdinovia“.
Počas letných pracovných procesov osem súčasných trénerov Ternipe robili workshopy na tému Rómski hrdinovia pre študentov na štyroch miestach. Taktiež vznikla publikácia, ktorá zhŕňa 12 rómskych hrdinov, podobne ako u maďarského partnera. V rámci organizovania workshopov a tvorby publikácie boli vypracované metodiky a prípadové štúdie. V priebehu projektu tak v oboch krajinách vzniklo šesť intelektuálnych výstupov, ktoré sú dostupné verejnosti a použiteľné ako neformálne vzdelávacie metódy.

Na diseminačnom podujatí, ktoré bolo organizované v spolupráci so Zväzom maďarských pedagógov v Rumunsku, sa tieto výstupy predstavili pre cca. 80 účastníkom. Medzi nimi boli pedagógovia, odborníci z občianskych organizácií, komunitní organizátori a mnohí ďalší.
Podelili sme sa o naše skúsenosti a výsledky a snažili sme sa poskytnúť užitočné tipy, aby publikum mohlo v budúcnosti úspešne aplikovať metódy a materiály. Náš projekt, financovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+ sa pomaly chýli ku koncu, no aj naďalej chceme organizovať workshopy „Rómski hrdinovia“ a šíriť našu publikáciu. Považujeme za dôležité sprostredkovať mladým ľuďom – rómskym aj nerómskym – naše vedomosti o rómskej kultúre, histórii, dramatickej tvorbe a ďalších európskych rómskych komunitách.

Zdroj: Diana Fulepova

<p>The post Projekt „Rómski hrdinovia” predstavili v Rumunsku first appeared on vobraze.sk.</p>

Nie je nám to jedno. Pod týmto názvom bol podporený a realizovaný projekt Nadáciou pre deti Slovenska v rámci programu Hodina deťom 2023. Zámerom projektu bolo zabezpečiť inklúziu detí a mladých ľudí, ktorí sú znevýhodnení, vylúčení a ohrození v rozličných oblastiach života. Väčšinou z dôvodov nízkych príjmov rodičov, jednorodičovských rodín. Tieto deti a mládež nemajú rovnaké šance a možnosti a nemajú ani vytvorené podmienky a priestor na aktívne, zmysluplné a plnohodnotné trávenie voľného času. Nemajú možnosti na rozvoj svojich zručností a vedomostí, ani podnety a motivácie viesť aktívny život a venovať sa svojim záľubám.

Deti predsa nemôžu za sociálny status rodiny, v ktorej vyrastajú. Naším cieľom bolo vytvoriť podmienky a poskytnúť pomoc pri začlenení sa do kolektívu a tým zlepšiť ich kvalitu života po každej stránke. Organizovaním pravidelných aktivít sme im umožnili rovnocenne a zmysluplne tráviť voľný čas. Zamerané a určené boli pre deti a mládež z jednorodičovských rodín, sociálne znevýhodnené deti a mládež ale aj dospelých – zástupcov z týchto rodín.

Terénna sociálna pracovníčka, počas celej realizácie projektu spolupracovala a kontaktovala jednotlivé jednorodičovské rodiny, rodiny v hmotnej núdzi a krízovej situácii ako aj rodiny z prostredia MRK spolu s terénnym pracovníkom. Denne sa od augusta do decembra 2023 spolupodieľali na jednotlivých aktivitách projektu a riešili ich problémy, poskytovali pomoc, poradenstvo a venovali sa práci s deťmi z cieľových skupín.

Prostredníctvom dvoch letných táborov sme umožnili deťom z rodín, kde je nedostatok možností a financií aktívne stráviť letné prázdniny, naučiť sa rôznym zručnostiam potrebným pre život na vidieku, ako si vedieť zabezpečiť vlastnú potravinovú sebestačnosť. Rodičov sme pravidelne motivovali a usmerňovali k efektívnemu prerozdeľovaniu financií, aby vedeli aj z malej sumy zabezpečiť chod rodiny a slušný život deťom. Realizáciou projektu nám bolo umožnené pokračovať v sociálnej práci ďalej bez prestávky a dokázali sme pokryť mzdové výdavky pre dvoch zamestnancov aspoň do konca roka 2023.

Snažili sme sa poskytnúť pomoc jednorodičom vo všetkých oblastiach života, v krízových situáciách, riešiť dlhy a finančnú gramotnosť. Zorganizovali sme dva týždenné letné tábory pre deti z jednorodičovských rodín, počas ktorých sme sa im venovali v rôznych oblastiach, potrebných pre život, učili ich tolerancii, rešpektu, sebestačnosti, zručnostiam, rozvíjali ich talent, oboznamovali so spôsobom života na vidieku, starostlivosťou o hospodárstvo, zdravý životný štýl a viedli ich k láske k športu a pohybovým aktivitám.

Realizáciou projektu sa nám podarilo reagovať na aktuálne potreby detí, mladých ľudí, ktorí žijú v spomínaných rodinách a čelia ťažkým životným situáciám alebo chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Snažili sme sa znížiť a odstrániť negatívny postoj verejnosti voči týmto rodinám a  prostredníctvom rôznorodých komunitných aktivít zvýšiť utuženie medziľudských vzťahov medzi nimi a komunitou.

Prostredníctvom Potravinovej banky a Essity Slovensko sa nám podarilo zabezpečiť pravidelnú potravinovú a humanitárnu pomoc pre jednorodičovské rodiny. Našim aktuálnym cieľom, na ktorom finišujeme, je vybudovať Komunitné centrum v areáli, kde by sme vedeli zamestnať aj jednorodičov a znevýhodnených.

V rámci pomoci jednorodičom nám poskytla pomoc aj Potravinová banka Slovensko – TESCO Hnúšťa a jej zástupca Stanislav Masár,

Zdroj: Veronika Muránska, koordinátorka projektu

<p>The post Pre znevýhodnené deti a pripravili dva tábory first appeared on vobraze.sk.</p>