Erika Sendrei Kováčová z Kokavy nad Rimavicou oživila spoluprácu s raperom P.A.T. (František Farkaš) a účinkuje vo videoklipe k piesni Prší. „Mám z neho výborný dojem. Ten klip presne zodpovedá tomu, ako som si ho predstavovala. Som spokojná s jeho výslednou podobou. Páči sa mi. Mám naň vynikajúce ohlasy. Netajím, že účinkovaním v tomto klipe som sa chcela trochu aj zviditeľniť,“ povedala pre vobaze.sk Erika Sendrei Kováčová (34). Dodala, že veľmi rada by si takúto spoluprácu v budúcnosti zopakovala.

Erika bola finalistkou súťaže krásy Miss Slovensko 2010 i účastníčkou televíznej šou Hľadá sa supermodelka. „Ak dobre viem, tak som sa ako prvá Rómka dostala do finále tejto súťaže krásy,“ podotkla. V minulosti už účinkovala vo videoklipe k piesni Lubni rapera P.A.T. a Jana Bendiga.

„Napísala som Frantovi, alebo teda raperovi P.A.T., že ak bude mať song so slovenským textom a bude do klipu hľadať herečky, tak sa mi môže ozvať. Poznáme sa z festivalov. Patrí k interpretom, ktorých počúvam. Nechcela som však iba niekde v pozadí tancovať rómske tance, ale dostať významnejšiu rolu. Potom ma kontaktoval s tým, že niečo by mal pre mňa. Nakrúcanie klipu ku skladbe Prší sa uskutočnilo na západnom Slovensku, tie interiérové scény boli natočené v Topoľčanoch. Prebehlo to hladko. Nebola to moja prvá skúsenosť s kamerou. Z nakrúcania som mala veľmi dobré dojmy. Navyše, samotný raper P.A.T. vravel, že som to dala na jednotku,“ priblížila Erika Sendrei Kováčová.

Doplnila, že téma piesne jej sadla. „Je o láske a rozchádzaní sa. Nebolo pre mňa ťažké stvárniť tú postavu, ktorú som tam hrala. Nakrúcanie trvalo krátko. Keďže sa skladba volá Prší, tak sme aj adekvátne akoby zmokli. Bola som mokrá ako myš a raper P.A.T. rovnako. Brala som to však ako prirodzenú vec a nie ako nejaký extrém. Diváci to nevidia, ale spôsobilo to hasičské auto, odkiaľ na nás striekala studená voda.“

Aj keď je Rómka, po rómsky podľa jej slov nevie. Erika pochádza z Veľkého Krtíša. S Vladimírom Sendreiom mladším má dve dcéry. Dodala, že pracuje na Základnej škole s materskou školou v Kokave nad Rimavicou. „S prácou pedagogickej asistentky už mám skúsenosti aj z minulosti. Mám dobrý vzťah s deťmi, práca v školstve ma napĺňa a pozitívne reakcie žiakov mi dodávajú pozitívnu energiu. Som vďačná, že môžem s nimi pracovať v tejto škole,“ povedala Erika Sendrei Kováčová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album E. Sendrei Kováčovej

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín.

<p>The post Erika z Kokavy si zahrala vo videoklipe. Mám naň vynikajúce ohlasy, hovorí first appeared on vobraze.sk.</p>

Hudba ho sprevádza prakticky celý život. Prvý reproduktor si vyrobil ešte ako chlapec z krabice od topánok. Už vtedy vraj vedel, že raz nebude stáť medzi tancujúcimi, ale za mixážnym pultom. Dnes má za sebou tri desaťročia za DJ pultom, vlastné hudobné štúdio, desiatky podujatí a stovky hodín odohraných pred publikom. DJ Tonéo, vlastným menom António Kašubiak, oslavuje 30 rokov svojej hudobnej cesty.

„Rád hovorím, že pred tridsiatimi rokmi som odišiel na párty, z ktorej som sa ešte nevrátil,“ hovorí s úsmevom rodák zo Žiliny, ktorý žije v Tisovci piaty rok. Pôvodne sa do Tisovca presťahoval kvôli chalupe. Dnes patrí medzi známe tváre miestnych podujatí a za posledné roky odohral desiatky akcií nielen v Tisovci, ale aj v Rimavskej Sobote, Hnúšti, Kraskove, Revúcej či Poltári. „Aktívne hrávam aj po celom Slovensku.“

Od školských diskoték až po prestížny klub v Prahe

Začiatky neboli jednoduché. Ako pätnásťročný si z brigád zarobil na svoju prvú aparatúru a začal hrávať v kluboch mládeže. Už o dva roky neskôr sa dostal na prvé komerčné podujatia v Žiline. Spomína aj na obdobie pred rokom 1989, keď bolo potrebné získať povolenie na verejnú produkciu. „Na prehrávkach som musel dopredu ukázať, čo budem hrať. Keď som povolenie dostal, publikum už počulo aj hudbu, ktorú som mal pripravenú pre nich,“ spomína DJ Tonéo na dobu, keď hudobníkov kontrolovali vtedajšie úrady.

Počas rokov hrával nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Za jednu z najväčších skúseností považuje účinkovanie v prestížnej diskotéke v Prahe, kam prichádzali VIP hostia a ktorá patrila vo svojej dobe medzi vyhľadávané podniky. V prípade záujmu o jeho služby ho môžete kontaktovať na čísle +421944745103.

Tisovec ho naučil počúvať publikum

Keď začal hrávať v Tisovci, mal predstavu, že mladým ľuďom bude stačiť to, čo fungovalo vo veľkých mestách. Realita ho však prekvapila. „Pripravil som si playlist ako v Žiline a ľudia sa na mňa pozerali, akoby som spadol z Marsu. Jeden chalan mi povedal, že vie, čo sa hráva vo veľkých kluboch, ale že tu chcú počuť niečo úplne iné. Skúsil som ľudovky, oldies a overené tanečné hity a parket sa okamžite zaplnil,“ poveda DJ Tonéo z Tisovca.

„Je to vzájomné. Ja hrám ľuďom to, čo majú radi, ale postupne im pridávam aj modernejšie veci. Keď vidím, že je správna chvíľa, pustím im aj niečo nové. Tak sa navzájom trochu vychovávame,“ hovorí. Dnes mu mnohí pravidelne píšu a pýtajú sa, kde bude hrať najbližšie.

Hudba nie je len zábava

Okrem komerčných podujatí venuje veľa času aj komunitným akciám, ktoré organizuje alebo technicky zabezpečuje bez nároku na honorár. Medzi ne patrilo napríklad bezplatné ozvučenie koncertov kostolného zboru vrátane darovania vlastnej zvukovej techniky miestnej farnosti, ozvučenie programu ZUŠ počas Dní mesta, Majáles, akcie futbalistov „Starí páni“, otvorenie terasy miestnej prevádzky či veľkonočná detská diskotéka.

Práve tá patrila medzi jeho posledné úspešné projekty. Na podujatí pripravili spolu s približne desiatimi animátormi program pre deti úplne bezplatne. „Keď ide o deti alebo dobrú vec, peniaze idú bokom. Sám som otec a keď vidím deti, ktoré sa úprimne tešia a zabávajú, je to pre mňa väčšia odmena ako honorár,“ hovorí. Najbližšie v Hnúšti pomôže s technikou na podujatí venovanom autistickým deťom pri príležitosti desiateho výročia občianskeho združenia, ktoré im pomáha.

Vlastná tvorba aj domáce štúdio

DJ Tonéo sa nevenuje iba hraniu. Za roky vytvoril približne 60 vlastných skladieb a šesť albumov, ktoré sú dostupné na streamovacích platformách. Vo svojej tvorbe zachytáva príbehy ľudí, vlastné zážitky aj udalosti zo života. „Moje skladby sú taký osobný denník. Väčšina vznikla podľa skutočných ľudí alebo udalostí, ktoré som zažil. Keď niečo prežijem alebo ma niekto inšpiruje, často sa to skôr či neskôr objaví v hudbe a na mojom youtube kanáli DJ Tonéo či spotify,“ približuje DJ Tonéo. Vo svojom portfóliu má viac ako 200 DJ treckov, skladieb

Jednou z najznámejších je skladba Noc v Tisovci, v ktorej spomína známe miestne postavy. Práve tá mala medzi poslucháčmi výrazný ohlas. V Kraskove ho podľa jeho slov dokonca prekvapilo, keď si ľudia počas vystúpenia pýtali jeho vlastné skladby. Vo svojom domácom štúdiu nahráva vlastnú hudbu aj interpretov z okolia. Okrem techniky má k dispozícii hudobné nástroje vrátane bicích, gitár či klávesov. Nedávno v jeho štúdiu vznikal aj videoklip jednej vokálnej skupiny, ktorý by mal svetlo sveta uzrieť v dohľadnej budúcnosti.

Aparatúra od osláv až po festivaly

Počas rokov postupne budoval aj technické zázemie. Dnes disponuje profesionálnym ozvučením pre rodinné oslavy, svadby, stužkové, reštaurácie či kultúrne domy, ale aj výkonnou aparatúrou vhodnou na veľké open-air podujatia, festivaly alebo ozvučenie námestí. Súčasťou jeho výbavy je aj profesionálne osvetlenie, lasery či dymové efekty.

Za jednu z najvydarenejších akcií posledných rokov považuje svadbu v Kraskove. „Na želanie nevesty sme večer zakončili drum and bass setom. Nečakal som, ako fantasticky to hostia prijmú. Bol to jeden z tých večerov, keď nechcete, aby sa párty skončila,“ spomína.

Počas piatich rokov v regióne odohral množstvo svadieb, firemných večierkov, plesov, klubových akcií či mestských podujatí. Medzi nimi aj vianočný večierok Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, Štefanské zábavy, Halloween párty, technopárty či veľký tisovský Majáles.

Hudba ako životný štýl

Aj keď má najradšej elektronickú hudbu, trance či techno, doma si po akciách oddýchne pri jazze, blues alebo dokonca pri Moravanke. „Hudba je pre mňa oddych, energia aj spôsob, ako sa zbližovať s ľuďmi. Keď vidím plný parket, ľudí, ktorí sa úprimne bavia, alebo mi po akcii napíšu, že to bol skvelý večer, vtedy viem, že to celé malo zmysel.“

Do budúcnosti by rád pripravil ďalšie väčšie podujatia a pomohol oživiť niektoré tradície v Tisovci. „Mám ambíciu robiť ešte väčšie veci. Chcem, aby sa v Tisovci aj v okolí organizovalo čo najviac kvalitných podujatí. Ak sa ľudia dobre zabavia a odchádzajú domov s úsmevom, je to pre mňa tá najlepšia odmena,“ hovorí Antonio, ktorý je rád, že podobnej záľube sa venuje aj jeho dcéra, takže to má u nich pokračovanie v 24-ročnej dcére DJ Branka.

V prípade záujmu o jeho služby môžete Antonia kontaktovať na čísle +421944745103.

Zdroj: PR-článok, DJ Branka

<p>The post DJ Tonéo z Tisovca oslavuje významné jubileum. Má hudobné štúdio i desiatky vlastných skladieb first appeared on vobraze.sk.</p>

Katarína Kubiková z Rimavskej Seči patrí medzi ženy, ktoré spája láska k spevu, tradíciám a stretávaniu sa s ľuďmi. Už roky pôsobí v ženskom spevokole Rozmarín, ktorý vystupuje pri rôznych príležitostiach – na oslavách Dňa matiek, počas sviatkov, v kostoloch či na spomienkových podujatiach. Spev pre ňu nie je len koníčkom, ale aj spôsobom, ako zostať v kontakte s komunitou a uchovávať tradície.

„Dali sme sa dokopy dievčatá, čo máme hlas. Je nás taký základ sedem až osem, niekedy pribudnú ďalšie,“ hovorí pre vobraze.sk Katarína Kubiková (58), ktorá je v súčasnosti najmladšou členkou spevokolu.

Ženský spevokol Rozmarín funguje v Rimavskej Seči od roku 2008. V repertoári majú desiatky ľudových a cirkevných piesní, prevažne v maďarskom jazyku. Katarína odhaduje, že ich zoznam skladieb obsahuje viac ako 150 piesní.

„Máme náboženské piesne a aj skladby na rôzne podujatia. Podľa toho máme ušité aj kroje. Na cirkevné vystúpenia používame serióznejšie a elegantnejšie, na folklórne podujatia zas pestrofarebné, typické pre Gemer – červené, modré či zelené,“ priblížila Kubiková. Ako hovorí, rozdiel medzi spevom na javisku a v kostole vníma veľmi citlivo. „V kostole je to výnimočnejšie. Tá atmosféra je iná a človek to viac prežíva,“ poznamenala.

Najväčší potlesk zažili v Rožňave

Spevokol počas rokov vystupoval na viacerých podujatiach a súťažiach. Medzi najvýraznejšie spomienky podľa Kataríny patrí účasť na celoslovenskej súťaži v Rožňave s názvom Pekná červená ruža.

„Tam sme zažili asi najväčší potlesk publika. Aj keď sme nepostúpili, ale boli sme najlepší, vieme to,“ povedala s úsmevom Kubiková. Podľa nej tam vystupovali staršie a skúsenejšie spevokoly, no ich skupina zaujala najmä mladším hlasovým prejavom.

Túto nedeľu vystúpili v kostole a na jeseň by sa chceli zúčastniť na stretnutí reformovaných spevokolov v kostoloch.

Aj keď majú bohatý repertoár a chuť pokračovať, v súčasnosti riešia problém, ktorý poznajú viaceré menšie folklórne skupiny. „Radi spievame, radi sa stretávame. Ale keď sa obzrieme dozadu, kedysi to bolo jednoduchšie. Boli sme mladší. Dnes nám chýba učiteľ a niekto, kto by vedel hrať na gitare,“ vysvetlila Katarína Kubiková.

Momentálne spevokol vedie Irenka Kišová, ktorá pôsobí ako dirigentka. Predtým súbor založila a dlhé roky viedla Beata Újová, ktorá sa neskôr presťahovala do Maďarska. „Pomáhame si navzájom, ale radi by sme našli niekoho, kto má hudobné vzdelanie a vedel by nás ďalej posúvať,“ dodala.

K spevu sa vrátila po rokoch

Katarína Kuviková spieva od mladosti. Už ako dieťa vystupovala a recitovala, neskôr začala spievať aj počas stredoškolských rokov. „Som rada medzi ľuďmi. Spev je pre mňa aj dôvod stretnúť sa a byť v spoločnosti. Keď chodíme po obecných podujatiach, vždy to človeka poteší,“ povedala.

Po rokoch sa k spevu opäť vrátila práve cez spevokol Rozmarín. Sama o sebe však hovorí skromne. „Nemám najlepší hlas, som skôr do počtu,“ poznamenala s úsmevom.

Aj napriek tomu verí, že spevokol má budúcnosť. Bola by rada, ak by sa k nim pridali ďalší ľudia, najmä mladšie ženy alebo učiteľka spevu. „Chceli by sme sa ďalej zlepšovať a udržať tradíciu spevokolu,“ povedala Katarína, ktorú napĺňa byť v spoločnosti. „Keď môžem niečo organizovať niečo, tak všetko ma napĺňa. Podujatia od Katarínskych zábav, všetko. Je to taký dobrý pocit, keď vidíme, ako sa druhí zabávajú. To sa nedá opísať.“

Ako podotkla, v súčasnosti mladých už veľmi nezaujíma spoločnosť. „Vnímajú skôr to čo je ich, ale bez toho sa nedá niečo robiť spoločne a aby sme sa tu všetci spolu cítili dobre.“

Rimavská Seč sa stala jej domovom

Katarína Kuviková pochádza z Gemerských Dechtárov, no už 38 rokov žije v Rimavskej Seči. Do obce sa prisťahovala kvôli práci a potom si tu aj založila rodinu a za tie roky sledovala, ako sa menila.

Vyštudovala strojnícku priemyslovku v Košiciach a po škole nastúpila do práce v miestnej výrobe TESLA v R. Seči, kde v tom období pracovalo približne 120 ľudí. „Bolo to úplne iné obdobie. V obci bolo viac práce aj života,“ dodáva.

Jedno volebné obdobie pôsobila aj ako poslankyňa obecného zastupiteľstva. Podľa jej slov sa vtedy podarilo vyriešiť viacero problémov vrátane dlhov za komunálny odpad.

Skúsená železničiarka aj darkyňa krvi

Dlhé roky pracuje na železnici, kde patrí medzi skúsenejších zamestnancov. Počas kariéry prešla viacerými pracovnými pozíciami. „Učím aj mladších majstrov. Je dôležité odovzdávať skúsenosti ďalej,“ hovorí Kubiková, ktorá sa popri práci sa venuje aj dobrovoľníctvu a po dlhšej prestávke sa vrátila k darovaniu krvi.

Kubiková je štatutárkou Občianskeho a podnikateľského spolku Rimavská Seč. V minulosti organizovali viacero podujatí, medzi najznámejšie patrila Huberova jazda.

„Raz sme tu mali aj viac ako 800 ľudí. Bola to veľká akcia – ráno prišli kone, boli ukážky, jazdci prešli do susednej obce a večer bolo vyhodnotenie aj vysvätenie mladých jazdcov,“ spomína s tým, že na organizácii podujatia sa podľa nej výrazne podieľala Marika Gálová, ktorú označila za hlavnú iniciátorku.

Huberovu jazdu organizovali od roku 2009, no posledné dva roky sa už nekoná. „Ľudia nám hovoria, že im to chýba. Radi by sme to odovzdali mladším, ale málokto chce prevziať zodpovednosť, pretože je s tým veľa práce,“ povedala.

Podľa nej sa dnes ľudia stretávajú menej a viac času trávia pri telefónoch. Napriek tomu v obci vidí nádej. „Máme tu mladú partiu na našej ulici, ktorá sa snaží niečo robiť. Organizujú stavanie mája, kapustnice, výlety či stretnutia pri železničnej stanici. To je dobré, lebo obec potrebuje, aby ľudia držali spolu,“ uzavrela Katarína Kubiková.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Katarína Kubíková

<p>The post Kubiková z Rim. Seči našla v speve radosť i komunitu. So spevokolom Rozmarín udržiavajú tradície už roky first appeared on vobraze.sk.</p>

Kristián Vein, ktorý pochádza z juhu okresu Rimavská Sobota, vstúpil na hudobnú scénu so svojím debutovým singlom Call me Vein. Novinka vyšla koncom januára a v uplynulých dňoch sa dočkala aj oficiálneho videoklipu. Kristián ho naspieval a aj v ňom tancuje. Ako pre vobraze.sk Kristián Vien uviedol, hudba bola pre neho prirodzeným pokračovaním pohybu. „Miloval som hudbu, tanec. Uvedomil som si, že aj ľudské telo je hudobný nástroj,“ hovorí tanečník Kristián, ktorý je externým členom Baletu opery Národné divadlo v Prahe a pôsobí aj v Brne. Práve opera a tanec ho inšpirovali k písaniu skladieb.

Asi pred rokom začal navštevovať hodiny spevu a postupne zistil, že dokáže vytvoriť aj vlastnú tvorbu. Po lete si doma nahral prvé demo nahrávky a oslovil viacerých producentov. Hoci mnohí spoluprácu odmietli, napokon si vybral producenta z Prahy, s ktorým projekt rozbehol.

Skladba Call me Vein je tanečný pop s elektronickými prvkami a výrazným vizuálom. Okrem lyric videa má už aj oficiálny tanečný klip, v ktorom sa prirodzene prepája jeho spev s pohybom. „Pri tvorení vychádzam z toho, že som najprv tancoval. Pohyb ma vedie k myšlienkam, ktoré potom pretavím do textu,“ približuje. Text si napísal sám a ako hovorí, odráža aj jeho vnútornú cestu – od skromných začiatkov v rodnom kraji až po nové umelecké výzvy.

Hoci domov do Číža chodí pre pracovné a študijné povinnosti menej často, kontakt s rodinou a priateľmi si udržiava. Odozvy na jeho hudobnú novinku ho potešili, a to aj od spolužiakov z Tornale či známych z regiónu. Motiváciou k písaniu podľa neho možno bolo aj prepojenie s jeho rodiskom a regiónom. „Celý čas som tam zažíval skôr taký komorný, skromný život. Tým, že som šiel ďalej a ďalej, tak ma poháňa motivácia k ďalším možnostiam, ktoré otvárajú ďalšie cesty. Vždy sa ukážu nové cesty a to ma na tom baví. Akonáhle som začal tvoriť niečo nové, tak odozvy sú pozitívne. Cítim podporu a veľmi si to vážim,“ dodal dvadsiatnik Kristián Vein.

Videoklip nakrúcali v Brne v spolupráci s tvorcami, ktorí majú skúsenosti aj s českou hudobnou scénou. Kristián mal jasnú predstavu o koncepte a potreboval ju preniesť do vizuálnej podoby. Výsledkom je dynamický klip postavený na tanci, emócii a výraznej atmosfére.

Mladý umelec už pracuje na ďalšom singli, ktorý by mal niesť názov v preklade „Ikony v procese“. „Každý z nás má ciele a talent, no často sa zastavíme zo strachu. Máme však jeden život a treba to skúsiť. Neporovnávajme sa s inými, choďme si po svojej ceste. Trpezlivosť a kontinuita môžu priniesť ovocie,“ odkazuje rovesníkom Kristián.

Hoci sa usadil v Prahe a veľa cestuje, na rodný región nezabúda. „Domov sa sa vždy rád vraciam, ale momentálne si budujem kariéru mimo domova, kde mám širšie profesionálne možnosti,“ hovorí. Základy do života aj prvé umelecké skúsenosti získaval v Tornali, dnes študuje na dvoch školách a pripravuje sa na ukončenie bakalárskeho stupňa. „Pracujem už na bakalárskej práci a som rozhodnutý pokračovať ďalej na tanečnú produkciu do Prahy,“ prezradil svoje ambície Vein.

Mladý tanečník zaujal v Prahe i v Brne. Talentovaný Kristián Vein pochádza z Čížu

Zdroj: vobraze.sk, foto: album K. Veina

<p>The post Rodák z obce Číž vstúpil na hudobnú scénu v Česku. Kristián Vein predstavil svoju prvú skladbu a klip + video first appeared on vobraze.sk.</p>

Nové pop-rockové duo MAEL, ktoré tvoria Betka (Elizza) Struhárová a Marek Osuch, prichádza s autorským singlom Porcelán. Intímna a emotívna skladba hovorí o vnútornej krehkosti, zraniteľnosti a sile, ktorú si v sebe každý z nás nesie – často skrytú pod povrchom.

Názov MAEL vznikol spojením mien MArek a ELizza. „Je to krátky, zapamätateľný názov s víziou, ktorá nás vystihuje,“ hovoria členovia dua. Ich hudbu spája priateľstvo, úprimnosť, silné melódie a energia živého hrania.
Skladba Porcelán vznikala veľmi prirodzene a rýchlo. „Marek sa mi ozval s otázkou, či by sme spolu nevytvorili niečo nové. Ani chvíľu som neváhala, všetko išlo ako na rýchliku,“ spomína s úsmevom Betka. Text piesne napísal Michal Mifkovič, jeden z najvýraznejších slovenských textárov, s ktorým plánujú MAEL spolupracovať aj na ďalších skladbách. „Mifky napísal text, ja som vymyslela melódiu a o pár dní bola na svete prvá verzia Porcelánu. Postupne sme skladbu zdokonaľovali, vymýšľali aranže a riešili nahrávanie,“ dopĺňa Betka.

Výsledná nahrávka vznikla v Pinkstreet Studios v Prešove u Martina Husovského, ktorý sa postaral o postprodukciu a vďaka jeho rukopisu skladba pôsobí oveľa živšie. Na spolupráci sa podieľalo aj B-Sound Studio (Robo Tkáč-mastering). Špeciálnym hosťom skladby je Betka Očenášová, ktorá do piesne vniesla výnimočnú atmosféru hrou na violončele. Videoklip k singlu Porcelán nakrúcal Peo Sihelský a o fotografie sa postaral Oleksandr Zhydenko. Vizuál citlivo dopĺňa tému piesne a podčiarkuje jej jemnosť a emóciu.

MAEL tvoria vlastné piesne, v ktorých reflektujú svoje prežívanie, inšpirácie a životné príbehy. Okrem autorskej tvorby sa venujú aj cover verziám známych skladieb, ktoré pretvárajú do vlastného, osobitého štýlu. „Hudba je pre nás cesta a sme radi, že po nej môžeme kráčať spolu s vami,“ zhodujú sa. V blízkej budúcnosti plánujú verejné vystúpenia a prezentáciu vlastnej tvorby.

Alžbeta Struhárová sa hudbe venuje od detstva, píše texty aj hudbu a prostredníctvom piesní vyjadruje svoj vnútorný svet. Pochádza z Hnúšte. Spolu s manželom Kristiánom sa po čase opäť vracajú k spoločnému hraniu. Sú rodičmi dvoch detí, ktoré jej dávajú nový pohľad na život aj tvorbu.

Marek Osuch, tiež rodák z Hnúšte, je vášnivý gitarista a dlhoročný člen kapely Massriot, v ktorej pôsobí po boku speváka Roba Šimka (Slovensko hľadá Superstar). Hudba je preňho celoživotnou vášňou popri práci kuchára.

Zdroj: tlačová správa, duo MAEL – Alžbeta Struhárová a Marek Osuch

<p>The post Betka Struhárová a Marek Osuch vytvorili duo MAEL. Rodáci z Hnúšte prichádzajú so skladbou Porcelán first appeared on vobraze.sk.</p>

Šikovná Lara Polgáriová z Tornale sa venuje súťažne latinskoamerickým tancom. Je členkou TK Sambed Rožňava. V základnej umeleckej škole študovala hru na klavíri. „Milujem hudbu. Som umelecká duša. Tam, kde je hudba, tam som ja,“ uviedla pre vobraze.sk sedemnásťročná Lara Polgáriová. Tvrdí o sebe, že je diskotékový typ.

Na klavíri hrala aj jej mama, takže ho majú doma. Takto prirodzene sa zrodil vzťah Lary k tomuto hudobnému nástroju. „Od prvého ročníka na základnej škole som začala zároveň chodiť do ZUŠ-ky. Naučiť sa hrať na klavíri som vnímala ako výzvu. Dalo mi to predovšetkým zručnosti. Po jedenástich rokoch som tam prestala chodiť vlani. Nestíhala som ZUŠ-ku zladiť s tancovaním a štúdiom na rimavskosobotskom gymnáziu. Na klavíri však hrávam doma pravidelne naďalej, ale na verejných vystúpeniach pri rôznych príležitostiach už nie,“ priblížila mladá Tornaľčanka. Podotkla, že v rámci ZUŠ-ky tancovala istý čas aj v renesančnej skupine.

Predsa len inému druhu tanca sa venovala v Centre voľného času v Tornali. „Najprv to bolo disko a potom som prešla pod vedením Ivana Ligárta na spoločenské tance. Našla som si tanečného partnera Alexa Horvátha, dosť dobre nám to išlo spolu. Vraveli mi, že mám talent. Neskôr sme sa so spomínaným partnerom rozhodli, že skúsime vyšší level a odišli sme do rožňavského TK Sambed, kde sa pripravujeme na súťaže pod vedením Júliusa Schwarza. Pôsobíme tam dva roky,“ ozrejmila Lara Polgáriová.

Latinskoamerické tance sú jej srdcu blízke. „Najlepšie umiestnenie sme s Alexom dosiahli na podujatí Šarišský pohár v Prešove, kde sme v kategórii dospelých obsadili tretie miesto. Bolo to v marci tohto roka. Na konte máme napríklad štyri štvrté miesta na slovenských súťažiach. Túžim po tom, aby sme získali medaily i v zahraničí,“ uviedla Lara, tretiačka na Gymnáziu Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium a Obchodná akadémia – Kereskedelmi Akadémia v R. Sobote. „Mám ambície posúvať sa ako tanečníčka do vyšších výkonnostných kategórií. Viem však, že tá najvyššia je, bohužiaľ, nereálna,“ doplnila gymnazistka.

Umiestnenia na súťažiach sú pre ňu dôležité. „Ale nie je to všetko. Beriem ich skôr ako motiváciu a spätnú väzbu, nie ako cieľ samotný. Najviac pre mňa znamená, keď viem, že som tancovala naplno a s emóciou,“ priblížila Lara Polgáriová. Tvrdí, že tanec jej je v súčasnosti bližší než hra na klavíri. „Odmalička bolo mojím snom stať sa profesionálnou latinskoamerickou tanečníčkou. Zatiaľ sa mi to plní a som tomu veľmi rada.“ Rekreačne hráva volejbal a kondíciu si udržiava tiež behaním.

O svojej budúcnosti má jasnú predstavu. Chcela by študovať medicínu a stať sa chirurgičkou. „A to buď klasickou, alebo plastickou. Chcem takouto formou pomáhať iným. Rada by som tancovala aj počas štúdia na vysokej škole, ak sa to bude dať časovo zladiť. Nemienim tento môj malý sen len tak zahodiť za hlavu,“ poznamenala.

V októbri bola počas Dní mesta Tornaľa jednou zo žiačok, ktoré si prevzali ocenenie Talent Tornale. „Potešila som sa, keď som získala toto ocenenie. Prikladám mu veľký význam,“ povedala Lara Polgáriová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Polgáriovej

<p>The post Lara z Tornale sa venuje súťažne latinskoamerickým tancom. Miluje hudbu, roky hráva na klavíri first appeared on vobraze.sk.</p>

Hana Marta Holešová z Revúcej je všestranne nadané dievča. Od začiatku septembra svoj talent rozvíja na Súkromnom konzervatóriu v Košiciach, kde študuje muzikálové herectvo. Ovládala hru na gitare, sčasti i na klavíri a spieva. Vyhrala celoslovenskú súťaž v prednese. Herecké skúsenosti získavala pri nahrávaní vlastnej audioknihy na podnet svojej učiteľky a v záujmovom krúžku školy. Nahrala debutové CD. Vynikala na Základnej škole J.A. Komenského.

Na konzervatóriu, ktoré navštevuje, vládne podľa jej slov rodinná atmosféra. „Sme malý kolektív študentov a podporujeme sa navzájom. Aj keď som len prváčkou, mám ambície účinkovať v budúcnosti na divadelných doskách, možno to raz bude aj Národné divadlo v Košiciach. Bratislava je pre mňa veľké mesto. Košice sú tak akurát,“ povedala pre vobraze.sk pätnásťročná Hana Marta Holešová. Odmalička má rada divadlo, najčastejšie chodí do Actores v Rožňave. 

Vyrastala v Revúcej. K hudbe a vystupovaniu mala vždy blízky vzťah. Počas základnej školy chodila zároveň do základnej umeleckej školy, kde najskôr študovala hru na gitare a neskôr spev. Hrala  aj na klavíri popri spevu približne rok, pri inej učiteľke to už bol len spev. Účinkovala v zbore ZUŠ i kapele Nová vlna, ktorú založil jeden z tamojších pedagógov. „Chodila som na gitaru a tú som aj dokončila, a to napriek tomu, že som kvôli nej nemohla mať dlhé nechty, také klasické dievčenské problémy,“ dodala so smiechom. „Práve gitara a spev ma priviedli do kapely, s ktorou sme hrávali počas Dní mesta, ale napríklad aj pre hasičov,“ spomína s úsmevom.

Popri hudbe sa Hana venovala aj recitovaniu. Veľmi úspešne reprezentovala školu na rôznych súťažiach, zažiarila predovšetkým víťazstvom na celoslovenskom kole Šalianskeho Maťka, čo je súťaž v prednese slovenských povestí. „Keď som vyhrala, ani som si to neuvedomovala. Vravela som pritom učiteľke, ktorá tam bola so mnou, nech to natočí, aby mama videla, ako neuspejem. A zrazu som stála na pódiu s cenou za prvé miesto,“ priblížila zážitok zo 6. ročníka šikovná tínedžerka. Úspechov na školských súťažiach zaznamenala viac, či už to bola Pytagoriáda, olympiády či súťaže v slovenskom a anglickom jazyku v okresných či príležitostne krajských kolách. „Keď ma niečo nebavilo, nerobila som to. Ale všetko, do čoho som sa pustila, ma niečím obohatilo,“ ozrejmila Hana Marta Holešová.

Jej talent sa naplno prejavil aj v hudbe, nahrala vlastné debutové CD, ktoré pôvodne vzniklo ako darček pre rodinu. „Najskôr to mal byť len taký vianočný darček, no napokon z toho vzniklo celé CD. Hrám na ňom jednu skladbu sama, ostatné sú v spolupráci so štúdiom v hre na nástroji, kde len spievam,“ hovorí mladá speváčka. Momentálne pracuje na druhom albume, ktorého príprava je pre ňu náročnejšia. „Mám tam pesničky, kde musím nahrať až sedem hlasov, aby to malo tú správnu hĺbku. Je to ťažké, ale posúva ma to ďalej,“ doplnila.

Zaujímavou skúsenosťou pre ňu bolo nahrávanie audioknihy Malý princ, ktorá vznikla v revúckom nahrávacom štúdiu SGT Records. „Najprv som ani netušila, že také štúdio u nás v meste existuje. A teraz tam zažívam najlepšie chvíle. Bola som veľmi vďačná, že som mohla nahrať audioknihu, ktorá môže slúžiť žiakom ako pomôcka,“ opísala Hana.

Počas tohtoročných Dní mesta Revúca si prevzala ocenenie za výnimočný talent a reprezentáciu mesta. Ocenenie Pečať prvého slovenského gymnázia sa udeľuje žiakom a študentom za mimoriadne výsledky. Tvrdí, že ho nečakala. „Prišlo mi oznámenie do schránky. Myslela som si, že došlo k nejakej chybe.  Až potom som zistila, že ma navrhla triedna učiteľka, riaditeľ školy to odsúhlasil a poslal ďalej. Bol to úžasný pocit. Som veľmi rada, že si niekto všimol tie roky driny,“ povedala.

Hana pôsobí sebavedomo, no zároveň skromne. Tvrdí, že jej najväčšou oporou je rodina a blízki priatelia. „Na ostatných názoroch mi nezáleží. Podporujú ma tí, ktorí sú pre mňa najdôležitejší – rodina a najbližší kamaráti. A to je všetko, čo potrebujem,“ skonštatovala. Ako vzor uvádza kapelu Imagine Dragons a speváka Dana Reynoldsa. „Obdivujem, že otvorene hovorí aj o ťažkých témach, o depresii či terapii. Ukazuje, že nie je slabosť, ale sila, keď sa človek prizná k svojim problémom,“ uviedla. 

Popri škole sa rada venuje čítaniu v angličtine, najnovšie ju zaujali detektívky a romány. Počúva rôzne hudobné žánre. Od Imagine Dragons cez Lanu Del Rey až po muzikálového Fantóma opery. „Podľa toho, ako sa cítim, viem počúvať smutné skladby, ale aj niečo energické. Hudba mi robí spoločnosť, keď som sama.“

Napriek mladému veku i nadaniu si Hana uvedomuje, že cesta k umeleckej kariére nie je jednoduchá. Vie však, čo ju poháňa dopredu. „Motivuje ma hlavne radosť z toho, čo robím. Chcem sa rozhodovať najlepšie, ako viem a ísť krok za krokom,“ priblížila Hana Marta Holešová. Jej príbeh ukazuje, že aj pätnásťročné dievča môže mať za sebou úspechy, ktoré by jej mohol závidieť nejeden dospelý.

Zdroj: Nina Bíliková, foto: album Hany Marty Holešovej

<p>The post Revúčanka Hana má všestranný talent. Na košickom konzervatóriu študuje muzikálové herectvo first appeared on vobraze.sk.</p>

Hudobníčka Alžbeta Struhárová (za slobodna Kobyljaková) pochádza z Hnúšte, kde strávila celé svoje detstvo. Spieva vlastné skladby i cover verzie známych piesní. Vystupuje v rámci nášho regiónu. Hrá na gitare a učí sa hrať na klavíri. Takmer štyri roky žije v Tisovci, v rodnom meste jej manžela Tina, rovnako hudobníka. Majú spolu dve deti.

K hudbe sa dostala ako trinásťročná, keď prvýkrát chytila do rúk gitaru a rozhodla sa hrať. „Učila som sa ako samouk, spočiatku len akordy neskôr to už išlo lepšie,“ uviedla pre vobraze.sk Alžbeta Struhárová (27). Speváčka so zaujímavým hlasom.

Hudba jej však nebola cudzia ani predtým. „Celá naša rodina je muzikantská, bratia ovládajú hru na viaceré nástroje, ocino kedysi mával kapelu,“ priblížila. Neskôr prišla na to, že aj v speve je tak akosi doma a tak jej ďalšie kroky viedli na zvolenské konzervatórium. Tam však dlho nezotrvala. „Bola som zvyknutá na Hnúšťu, mala som tu priateľov a rodinu, tak som sa vrátila,“ povedala nadaná speváčka. Strednú školu Alžbeta doštudovala v Tisovci, konkrétne odbor manažment regionálneho cestovného ruchu. V maturitnom ročníku spoznala svojho terajšieho manžela a spolu sa potom rozhodli odísť do Banskej Bystrice. „On ešte ďalej študoval, takže sme boli spolu a potom prišlo prvé dieťatko. Keď sa nám narodila dcérka, presťahovali sme sa do Tisovca,“ hovorí o ich spoločnej ceste mladá mamička.

Jej spevácke začiatky sprevádzala pieseň Tam, kde sa neumiera. „Bola to pieseň, ktorú som všade hrávala, občas ju spievam aj teraz,“ podotkla. Piesne od Zuzany Smatanovej sa jej páčili, no nemá konkrétneho interpreta, koho piesne má najradšej. Keby si však raz mohla zaspievať s kýmkoľvek, vybrala by si Janu Kirschner, ktorá je autentická a spieva od srdca. „Každý má iný hlas, treba sa v piesni nájsť, spievam, čo mi sadne,“ vysvetľuje Alžbeta Struhárová.

Veľmi rada spieva práve ťahavé a smutné skladby, pričom skladá aj vlastné. Tie sú tiež zväčša melancholické. „Inšpiruje ma život. Niekedy sme v ňom hore, inokedy zas dole. Píšem to, čo cítim,“ uviedla skladateľka. Svoju prvú skladbu, Neviem sa nájsť, nahrala ako pätnásťročná. „Vzniklo vtedy pár piesní, niektoré texty však stále ležia v šuflíku,“ poznamenala s nádejou, že možno raz uzrú svetlo sveta. Neskôr prišli aj veselšie piesne. „Pieseň Áno som napísala manželovi na svadbu. Keď sa nám narodila dcérka, napísala som jednu aj pre ňu,“ uviedla Alžbeta.

Jej najpopulárnejšia pieseň sa volá Hory a tá sa dočkala najväčšieho uznania. Túto nahrala ešte, keď žila v Banskej Bystrici. „Dohodla som sa s producentom, vybrala sa do Nitry a tak vznikla pieseň Hory aj s videoklipom, tú ľudia poznajú najviac,“ vysvetľuje. Chcela by nahrať aj iné skladby. „Možno raz, keď bude viac času a príležitosť by z toho mohlo vzniknúť aj CD. Také nápady som však už mala, no vždy prišlo do cesty niečo dôležitejšie,“ hovorí.

Často hrávala so svojimi staršími bratmi na rôznych podujatiach v Hnúšti. „Mala som obdobia, kedy som mala iné záujmy, hlavne v puberte, ale neskôr sme sa vrátili k spoločnému vystupovaniu,“ poznamenala najmladšia členka muzikantskej rodinky. Aj keď nechodili koncertovať, ľudia ich registrovali a čoraz viac ich volali hrávať lokálne v okolí.

Hrá na gitare, no zároveň sa už dva roky učí hrať aj na klavíri. Dokonca sa vrátila k štúdiu na konzervatóriu. „Študujem individuálne na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Uvedomila som si, že chcem o hudbe vedieť čo najviac a zdokonaľovať sa zároveň v speve.“ Dokáže si živo predstaviť, že by sa v budúcnosti stala učiteľkou hudby, no ešte nevie, kam ju vietor zaveje.

Nerada vystupuje sama. Tvrdí, že spev lepšie vynikne s hudobnými nástrojmi. Momentálne jej hudobný sprievod zabezpečuje manžel. „Hrá na akordeóne a gitare, tak ma zvykne sprevádzať na javisku,“ vysvetľuje Struhárová. Pred pol rokom sa im narodil synček. A s dvomi deťmi je vystupovať o čosi náročnejšie.

Verí, že ich deti tiež niečo zdedia po rodičoch. „Teší ma, keď hrám na gitare či klavíri doma a deti tancujú, bavia sa,“ popisuje. Medzi jej hobby patrí šport, či už behanie, alebo kolieskové korčule. Šport však nie je jej jediným únikom z reality. Alžbeta miluje prírodu, turistiku a čas strávený s rodinou. Je tvorivý typ i v inom smere. „Maľujem a naše prázdne steny vypĺňajú moje obrazy a ticho zase vyplavujú moje tóny,“ povedala rodáčka z Hnúšte.

Pochvalné vyjadrenia na svoju adresu príjme podľa jej slov ťažko. Vždy vidí priestor na zlepšenie. Tvrdí, že nikdy nemala potrebu preraziť a byť slávna. Aj keď sa raz prihlásila do Superstar a už úvodný casting vyzeral celkom sľubne, nakoniec sa na ďalšom kole nezúčastnila. „Možno to tak malo byť, asi nie som stavaná na také veľké pódia, človek to musí mať v sebe,“ uviedla.

Hudba pre ňu znamená veľa. Nemá vyslovene obľúbený žáner, ktorý počúva. „Vypočujem si všetko, a to od rocku cez portugalských interpretov až po maďarský rap. Stačí, keď to má dobrý vibe,“ zdôraznila Alžbeta Struhárová.

Zdroj: Nina Bíliková, foto: album A. Struhárovej

<p>The post Alžbeta spieva vlastné skladby i cover verzie. Rodáčka z Hnúšte hrá na gitare a pribrala si k nej klavír first appeared on vobraze.sk.</p>

Do Klenovca zavíta populárna skupina Desmod s jej lídrom Kulym. Zabaví návštevníkov tohtoročného Klenfestu. Ten sa uskutoční v sobotu 13. septembra na tamojšom futbalom ihrisku. „Tento rok sme vsadili na jednu drahšiu skupinu, takže iní interpreti sa na podujatí nepredstavia. Predovšetkým z finančného hľadiska si nemôžeme dovoliť, aby sme do programu zaradili ešte aj predskokanov. Jeho súčasťou tak bude koncert kapely Desmod a po ňom diskotéka s dídžejom Mimom. Ten sa postará o dobrú atmosféru aj pred vystúpením Desmodu. K dispozícii budú pre návštevníkov stánky s občerstvením,“ priblížila pre vobraze.sk starostka obce Klenovec Katarína Pribilincová.

Tá zverejnila cenu vstupeniek a avizuje, že v týchto dňoch by chceli postupne rozbehnúť ich predaj. „Zvažovali sme, aká bude cena vstupeniek a to aj vo vzťahu k tomu, že na niektorých podujatiach sa predstavia viacerí interpreti. Zazneli od poslancov i členov komisie školstva, mládeže, športu a kultúry pri obecnom zastupiteľstve návrhy na 15 i 20 eur. Napokon sme sa dohodli, že pôjdeme zlatou strednou cestou. Vstupenky v predpredaji i na mieste Klenfestu budú stáť rovnako 18 eur,“ uviedla klenovská starostka a pokračovala: „Zakúpiť si ich bude možné na obecnom úrade, ale napríklad aj cez Ticketportal. Chceme však osloviť na spoluprácu aj niektoré prevádzky, kde si bolo možné kúpiť vstupenky vlani. Koncert Desmodu by sa mal začať o 20:00 h.“

Pribilincová dúfa, že sa Klenfest v septembri vydarí na výbornú. „Som veľmi rada, že sa nám podarilo pritiahnuť Desmod do našej obce. Verím, že bude lákadlom pre návštevníkov. Snažím sa v obci podporovať ľudovú kultúru, ale tiež aj tú modernú. Priaznivcov tu majú obidve.“

Tento rok sa bude konať Klenfest tretíkrát. „Myslím si, že aj tie dva predchádzajúce ročníky tohto podujatia boli z hľadiska účinkujúcich veľmi príťažlivé. Vlani nám to však skomplikovalo počasie, museli sme Klenfest preložiť na iný termín, čo sa odrazilo na počte návštevníkov. Práve z dôvodu počasia sa budeme snažiť o to, aby sa o rok konal Klenfest na konci augusta. Keďže koncert Desmodu sme mali dohodnutý na septembrový termín, neprikročili sme k spomínanej zmene už v tomto roku,“ povedala klenovská starostka.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív vobraze.sk a FB Desmodu

<p>The post V Klenovci zaznejú hity skupiny Desmod. Predstaví sa na Klenfeste first appeared on vobraze.sk.</p>

Eva Čarnoká je učiteľkou klavíra na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Čoskoro oslávi svoje 35. výročie v pozícii pedagóga na nej. Zástupkyňou je tam už 20 rokov. Za klavírom ju môžeme vidieť v obradnej sieni, a to nielen pri sobášoch, ale aj iných akciách a rovnako na pódiu v kultúrnom dome. Angažuje sa v Zbore pre občianske záležitosti. Má však aj iné aktivity.

Odjakživa ju lákal zvuk klavíru. Vyskúšala si aj zborový spev či hranie na zobcovej flaute, po čom túžila. Eva Čarnoká priznáva, že v mladosti neraz cvičila s plačom a veľmi jej pomohol jej bývalý učiteľ Tibor Lehotský. Ten v nej videl veľký talent a rodičom vnukol ideu, aby poslali Evu študovať na košické konzervatórium. Ona okrem hudby zvažovala prácu v lekárni. Myslí si však, že učiteľský smer jej bol osudový vzhľadom na povolanie jej rodičov. Obaja učili na základnej škole. „Rodičom som nesmierne vďačná za všetko, čo mi umožnili a kam ma nasmerovali,“ spomína s láskou pre vobraze.sk Eva Čarnoká (54).

Žiakom ZUŠ sa snaží pomáhať a podporovať ich talent, ktorý obohacuje detskú dušičku. „Život s umením je nádherný,“ zdôraznila rodáčka z Rimavskej Soboty. „Som vždy veľmi pyšná, keď môžem svojho žiaka zapísať na koncert, kde môžeme ukázať, čo sa naučil,“ skonštatovala milovníčka hudobných autorov z obdobia romantizmu. Je hrdá na to, že niektorí jej bývalí žiaci uspeli v hudobnom svete a zostali verní hudbe. Týka sa to napríklad Jozefa Gödriho alebo Diany Cibuľovej. Milo Čarnokú potešilo, keď sa pred jej dverami objavila bývalá žiačka a poprosila ju, aby hrala na klavíri počas jej svadobného večera na haličskom zámku. „Som veľmi rada, keď si na mňa moji žiaci aj po toľkých rokoch spomenú,“ dodala s úsmevom.

Evu Čarnokú charakterizuje ochota a len málokedy odmietne príležitosť zahrať na klavíri, ak ju niekto požiada. V roku 2015 získala Cenu mesta Rimavská Sobota, ktorú s pokorou a vďakou prijala. Svoje povolanie nevníma
ako stereotypné. Každý deň je kreatívny a prinesie jej nové skúsenosti. Aktuálne sa spolu s kolegami chystajú na učiteľský koncert, ktorý sa uskutoční 26. marca v Dome kultúry v Rimavskej Sobote. Verí, že hudba, ktorú pripravujú, ulahodí ušiam a ukáže zručnosti, ktoré získali a rokmi práce zveľadili.

V speváckom zbore Bona fide pôsobí ako korepetítorka, celý svoj profesionálny život sa angažuje v Zbore pre občianske záležitosti. Medzi jej najväčšie zážitky patrí vystupovanie v Paríži v rámci Európskeho dňa hudby či hudobná spolupráca s rimavskosobotským bábkovým súborom Badido. S jeho členmi sa zúčastnila na festivale kresťanského divadla v nemeckom Hannoveri. Nezabudnuteľné zážitky má na spoluprácu so sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici Jánom Zemkom, sólistom Opery SND Gustávom Beláčekom alebo na spoluprácu so Stanislavom Bartkom, pedagógom zo Súkromného konzervatória Pink Harmony vo Zvolene.

Vďačne pomôže hrou na klavíri zoskupeniam ako Spevácky zbor Blaha Lujza, spevácky zbor Dúha, Katolícky spevácky zbor Blahoslaveného Zoltána Meszlényiho, Vokálne kvarteto, ktoré pôsobí pri MsKS, v pozícii korepetítorky spolupracuje aj so speváckym zborom Andante z Tornale.

Hudobný svet ju obklopuje z každej strany. Angažuje sa v Kruhu priateľov vážnej hudby, ktorý pôsobí pri MsKS v Rimavskej Sobote a organizuje koncerty hudobnej jari a jesene. „Najväčším zadosťučinením pre nás je, keď tieto koncerty navštívia diváci,“ poznamenala.

Podpora od rodiny jej nikdy nechýbala. „Všetky aktivity mi toleruje a vždy aj tolerovala moja milá rodinka, manžel Roman a dcéra Juliana, ktorí majú k umeniu tiež veľmi blízko,“ hovorí Eva Čarnoká. Jej manžel Roman sa vo voľnom čase venuje ochotníckemu divadlu a je aktívnym darcom krvi. Dcéra Juliana navštevuje posledný ročník na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde študuje hru na klavíri. Profesijne pôjde pravdepodobne v šľapajach svojej mamy. Ako pedagogička totiž pôsobí na ZUŠ v Brne. „My rodičia sme na ňu veľmi hrdí,“ poznamenala Eva.

Za svoj veľký relax považuje rodičovský dom vo Fiľakove, kde sa stará o záhradu a zvieratká svojich rodičov. Oddychuje pri čítaní kníh spisovateľa Arthura Haileyho, romantických knihách, rada si pozrie krimi série Hercula Poirota či Columba. Jej koníčkom sú aj ručné práce ako napríklad háčkovanie a vyšívanie.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album E. Čarnokej

<p>The post Život s umením je nádherný, hovorí učiteľka hry na klavíri Čarnoká. Poznať ju môžete z rôznych podujatí first appeared on vobraze.sk.</p>