Keď zaznie siréna, neváha ani dnes, hoci už nestojí len v rade zasahujúcich hasičov, ale vedie celý tím. Ján Debnár pôsobí už štyri roky ako veliteľ hasičskej stanice v Tornali a spolu so svojimi kolegami denne pomáha tam, kde je to najviac potrebné.

Prácu v Hasičskom a záchrannom zbore vníma ako službu, pri ktorej sa denne rozhoduje o zdraví, majetku aj ľudských životoch. Ako pre vobraze.sk Ján Debnár ďalej uviedol, práve práca v teréne mu najviac pripomína, prečo sa rozhodol stať hasičom a berie ju ako životnú cestu. Denne sa totiž rozhoduje o zdraví a životoch iných.

Hoci v rodine nikto nebol hasičom a pôvodne Ján Debnár smeroval k lesníctvu, už počas štúdia na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene začal cítiť, že jeho cesta bude iná. „Zistil som, že lesníctvo nie je úplne pre mňa. Chcel som niečo dynamickejšie, kde sa stále niečo deje,“ hovorí Debnár. Práve túžba po akcii, zodpovednosti a práci s ľuďmi ho priviedla do Hasičského a záchranného zboru.

Do služby nastúpil v roku 2012 a začínal ako zásahový hasič v Tornali. Neskôr pôsobil v Revúcej a postupne prešiel viacerými pozíciami od hasiča cez strojníka až po veliteľa stanice. Každý krok ho podľa jeho slov formoval odborne aj ľudsky. „Najviac ma vždy napĺňalo byť priamo pri zásahu. Tam človek vidí okamžitý zmysel svojej práce,“ hovorí Debnár. Velenie stanice v Tornali prevzal po odchode bývalého šéfa Petra Kysela do výsluhového dôchodku.

V roku 2024 Debnár získal medailu za službu v Hasičskom zbore III. stupňa za dlhoročný, príkladný a zodpovedný výkon štátnej služby a osobný podiel na dosahovaní mimoriadnych služobných výsledkov. Ako zdôraznil, jeho činnosť nie je to len o papieroch a riadení. „Keď treba, som stále s chlapmi v teréne,“ dodáva.

Hasičská služba mu priniesla množstvo náročných situácií: dopravné nehody, požiare rodinných domov či záchrany ľudských životov. Niektoré udalosti v ňom zostali hlboko, hoci ich nerád rozoberá. „Každý zásah vás niečím poznačí. Uvedomíte si, aký krehký je ľudský život,“ dodáva.

Skúsenosti z terénu ovplyvnili aj jeho osobný život. Kedysi uvažoval o kúpe motorky, no po viacerých nehodách, ktoré videl pri zásahoch, sa tejto predstavy vzdal. Zdôrazňuje, že dnes je pre neho prioritou bezpečnosť a rodina.

Silným pilierom jeho života je rodina. Ako otec dvoch detí: sedemročného Janka a päťročnej Dianky hovorí, že mu pomáha zvládať psychicky aj fyzicky náročnú službu. Vo voľnom čase sa venuje prácam okolo domu v Revúcej a záhrade, kde má nemeckú dogu, kocúra a niekoľko sliepok.

Revúca je jeho rodným mestom, ku ktorému má veľmi pozitívny vzťah. Stále tu má rodinu aj priateľov, a preto sa sem rád vracia. Oceňuje najmä pokojný spôsob života, ktorý mesto ponúka. Život v rodinnom dome a v pokojnom prostredí by podľa vlastných slov určite nevymenil za ruch veľkého mesta. Tornaľa je pritom podľa neho krásnym mestom s veľkým potenciálom do budúcnosti. Verí, že významným impulzom pre jej ďalší rozvoj bude rýchlostná cesta R2, ktorá zlepší dopravné spojenie a zvýši atraktivitu regiónu.

Keďže v Tornali slúži už takmer päť rokov, mesto sa preňho postupne stalo druhým domovom. Za ten čas tu spoznal množstvo ľudí a nadviazal priateľské vzťahy. Miestnych obyvateľov si váži pre ich dobrosrdečnosť, otvorenosť a priateľský prístup, vďaka ktorým sa tu cíti príjemne.

Je domáci majster, veľa veci okolo domu si robí sám, a oddýchne si hlavne pri športe, najmä pri plávaní, ktorému sa venoval už za gymnaziálnych čias. Medzi jeho športové úspechy patrí aj školský rekord v plávaní v disciplíne 90 metrov voľným spôsobom, ktorý vytvoril počas štúdia na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej.

Profesionálne sa však venoval aj armwrestlingu v klube AWK Magnezit Revúca, kde trénoval aj so sparingpartnerom a trénerom Jánom Germanusom, niekoľkonásobným majstrom sveta. Počas svojej športovej kariéry získal viacero úspechov a trofejí.

Medzi jeho najvýraznejšie výsledky patrí 2. miesto v Slovenskej národnej lige v pretláčaní rukou (SNLP), ktoré si priniesol z Bardejova a rovnako 2. miesto zo SNLP vo Veľkom Šariši. Prvé miesto vybojoval v kategórii do 150 kg na Technickej univerzite vo Zvolene, pričom súťažil pri osobnej váhe 87 kg.

Popri práci je aktívny aj v pomoci druhým. Je darcom krvi a držiteľom bronzovej Janského plakety. „Pomáhať ľuďom má zmysel vždy, nielen počas služby,“ hovorí.

Za svoj najväčší úspech nepovažuje funkciu veliteľa, ale samotnú možnosť byť súčasťou záchranného systému. „Najväčšia odmena je, keď sa podarí zachrániť život alebo zabrániť väčšej škode. Pomáhať priamo ľudom na zásahu – je to dobrý pocit a zadosťučinenie, že človek naozaj pomôže. Tá ľudská radosť je nadovšetko. To je dôvod, prečo túto prácu robím,“ vysvetľuje.

Do budúcnosti má jasnú predstavu: modernizáciu techniky, kvalitný výcvik a vysokú pripravenosť. Zároveň však zdôrazňuje, že základom vždy zostanú ľudia a tím, ktorý musí držať spolu.

Mladým, ktorí uvažujú o práci hasiča, odkazuje aby neváhali. „Je to služba, ktorá človeka naplní a dá mu pocit, že robí niečo, čo má skutočný zmysel.“ A čo by chcel, aby o ňom raz povedali kolegovia? „Že som bol spravodlivý, férový a že som bol na správnom mieste, možno pre niekoho aj vzorom,“ dodáva Debnár.

Byť hasičom znamená žiť život, na ktorý môže byť človek hrdý aj mimo služby niesť zodpovednosť, ktorá presahuje rámec služby. Pre Jána Debnára je to práca, ktorá dáva zmysel v každej situácii, keď ide o pomoc iným, spolu s kolegami vyráža tam, odkiaľ iní utekajú.

<p>The post Veliteľ hasičskej stanice v Tornali Debnár má najradšej prácu v teréne. Za svoj silný pilier považuje rodinu first appeared on vobraze.sk.</p>

Novú hasičskú stanicu i auto na zásahy od včerajšieho dňa využívajú hasiči v Poltári. Projekt patrí medzi najvýznamnejšie investície do infraštruktúry Hasičského a záchranného zboru v tomto regióne. Podľa informácií hasičského a záchranného zboru, nová stanica poskytuje moderné zázemie pre hasičov – šesť garážových státí, odborné a administratívne priestory a moderný systém riadenia výjazdov. Zaradená je ako typ II s počtom 1+18 príslušníkov a zastrešuje zásahový obvod s 21 obcami.

„Projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR a ide o jedinú novostavbu hasičskej stanice realizovanú z tohto mechanizmu, a to vo výške 1 827 864,66 eur s DPH,“ informuje ministerstvo. Hasiči v Poltári dostali aj novú hasičskú techniku – AHZS 1B SCANIA. Od zásahového vozidla s vybavením si sľubujú zvýšenie rýchlosti a efektivity zásahov v regióne.

Hasiči z HS Poltár v uplynulom roku zasahovali celkovo pri 189 výjazdoch. Výstavba hasičskej stanice je výsledkom viac ako desaťročného úsilia, ktoré zahŕňalo výber vhodného pozemku, projektovú prípravu, povoľovacie procesy aj archeologický výskum. Samotná realizácia stavby trvala 12 mesiacov od prevzatia staveniska. Základný kameň bol položený 27. februára 2025.

Slávnostné bola stanica odovzdaná do užívania včera popoludní za prítomnosti ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka a prezidenta Hasičského a záchranného zboru Adriána Mifkoviča. Súčasťou programu bolo aj slávnostné požehnanie stanice Mons. Pavlom Šajgalíkom, biskupom Ordinariátu OS a OZ SR.

„Zhruba v tomto čase pred rokom sme tu stáli na prázdnom, trávnatom pozemku. Poklepali sme základný kameň a zaznel môj sľub – že do jedného roka sa sem vrátim a bude tu stáť nová hasičská stanica. Dnes tu stojím opäť. A som úprimne rád, že tento sľub sa podarilo splniť,“ povedal minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.

Hasiči z Poltára dlhé roky vykonávali svoju službu v podmienkach, ktoré neboli jednoduché. Sídlili v prenajatých priestoroch internátu strednej odbornej školy, pričom zásahová technika bola umiestnená v samostatne stojacom objekte vzdialenom približne 80 metrov. Takéto rozdelenie do dvoch objektov znamenalo pri každom výjazde časové zdržanie – hasiči museli prekonávať vzdialenosť medzi budovami, manuálne otvárať brány a presúvať sa cez dvor bez ohľadu na počasie.Novovybudovaná hasičská stanica je dvojpodlažná budova bez podpivničenia. V objekte sa nachádza šesť garážových státí vybavených automatickými systémami na odsávanie výfukových plynov, skladové priestory, priestory protiplynovej služby, hygienické zázemie s čistou a špinavou šatňou, ohlasovňa požiarov, denná miestnosť, školiaca miestnosť a ďalšie administratívno-prevádzkové priestory.

Súčasťou stanice je aj moderný bezobslužný systém ovládania, čo znamená, že všetky úkony súvisiace s výjazdom – rozsvietenie poplachových svietidiel, vyhlásenie poplachu, osvetlenie priestorov, odsávanie výfukových plynov, otvorenie garážových a areálových brán či zapnutie cestnej svetelnej signalizácie – sú realizované z jedného miesta prostredníctvom ovládacej aplikácie.

Zdroj: tlačová správa ministerstvo vnútra

<p>The post Hasiči v Poltári dostali do užívania novú hasičskú stanicu i zásahové auto Scania first appeared on vobraze.sk.</p>

Viac ako stonásobný darca krvi Pavel Hric z Lučenca zachraňuje životy nielen krvou, ale aj pri svojom povolaní. Roky pôsobil ako profesionálny hasič vo svojom rodisku v Poltári a pokračuje v tom aj v Lučenci kde žije 20 rokov. „Dá sa povedať, že odkedy vidím na vlastné oči, čo sa v živote stáva, intenzívnejšie si uvedomujem podstatu darovania krvi a záchranu ľudských životov v teréne,“ hovorí pre vobraze.sk Pavel Hric (50), ktorý v pracuje na pozícii veliteľa čaty.

Pavel má za sebou 107 odberov krvi, ktoré absolvoval váčšinou na transfuziologickom oddelení v nemocnici v Lučenci. S týmto počtom odberov sa stal držiteľom medaily Jána Kňazovického, odovzdaná mi bola v uplynulých tyždňoch. Táto medaila sa udeľuje mužom, ktorí dosiahli počet 100 v darovaní krvi.
„Pocit je to naozaj vynikajúci. Hoci nemám nejaký konkrétny cieľ, pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, budem v tom pokračovať,“ hovorí Hric, ktorý darovanie odporúča kazdému, kto môže. „Je to úžasný pocit vedieť, že vás to nič nestojí a viete, že to niekomu môže zachrániť život.“

Cesta k jeho prvému odberu prišla prirodzene, keďže vyrastal v zdravotníckom prostredí. „Môj otec bol povolaním vodič sanitky a záchranár, takisto chodieval darovať krv. Keď sme mali s bratrancom 18 rokov, tak nás otec vzal darovať krv.“ Odvtedy to pokračuje až dodnes. V dvadsiatich rokoch sa stal hasičom, takže spojitosť so záchranárstvom mu zostala. Podarilo sa mu dokonca motivovať aj iných ľudí. „Moji kolegovia takisto chodia darovať a je to skvelé, zvykneme sa aj predbiehať, kto má viac odberov, čo nás ešte viac motivuje.“

Pred mnohými rokmi, keď si Pavel preberal striebornú medailu, motivoval ho pán, ktorý mal 120 odberov, a vtedy si povedal, že aj on to musí zažiť. Okrem krvi Hric daroval aj krvnú plazmu v Banskej Bystrici.

Zdravotný personál v Lučenci hodnotí Hric veľmi pozitívne. „Úžasný pocit je ten, že ma tam ľudia už aj poznajú a sú radi, že ma vidia. Sestričky sú milé a príjemné, pani primárka je tam od začiatku môjho darovania a takisto niektoré sestričky.“ Na odberoch je podľa jeho slov pocit zo zachráneného života úžasný a zároveň je výhodou, že má každé tri mesiace kontrolovanú krv, či človek nemá nejaký zdravotný problém.

Hoci je Pavel hasičom už 30 rokov, k tomuto povolaniu sa dostal v podstate náhodou. „Vtedy u nás vznikla hasičská stanica a potrebovali nabrať ľudí, takže sa ma otec spýtal, či nechcem byť hasič. Bolo to vtipné, keďže mám vyštudovanú elektrotechnickú školu, no nakoniec som prikývol.“ Neskôr počas zamestnania vyštudoval hasičstvo vo Zvolene.

Šport Hricovi nie je cudzí. Medzi jeho koníčky patrí beh a cyklistika. Jeho záľubou sú aj heavymetalové koncerty. „Najobľúbenejšia skupina je Metallica, bol som im štyrikrát na koncerte,“ hovorí Hric. Trikrát bol aj na koncerte skupiny Helloween a Iron Maiden. Dvakrát na AC/DC, Sabaton, Nightwish, Kabát, Rammstein, Hammerfall a mnohých ďalších. Hoci nie je hudobne nadaný, vynahrádzajú mu to jeho deti. „Moje deti sú veľmi hudobne nadané. Syn hrá na elektrickej gitare a klavíri, dcéra spieva a tiež hrá na klavíri.“

Pomôcť v núdzi je pripravený aj mimo službu. Patrí medzi ľudí, ktorí počas decembrového koncertu v Bratislave zachraňovali život jednému z divákov. Hedliner odohral len dve pesničky a potom ukončili koncert s tým, že skolaboval divák. „Predral som sa od pódia k tomu divákovi, kde mu dával masáž srdca SBS-kár. Prevzal som od neho skolabovaného a začal som masáž ja,“ priblížil svoju bezprostrednú reakciu.
Po chvíli sa pridal lekár z Kramárov a aj záchranári. „Spoločne sme pokračovali v oživovaní. No bohužiaľ ani po hodine sa nám to nepodarilo,“ dodal.

Zdoj: Eliška Lišková, foto: archív Pavel Hric

<p>The post Darca Pavel Hric z Lučenca zachraňuje životy nielen krvou, ale aj povolaním first appeared on vobraze.sk.</p>

Hasiči v Rimavskej Sobote a Poltári sa postupne dočkajú lepších podmienok pre svoju prácu. Kým v R. Sobote prebieha rozsiahla oprava statiky budovy okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, v susednom Poltári už dokončili výstavbu úplne novej hasičskej stanice. Tá je momentálne v procese preberania a ak pôjde všetko podľa plánu, kolaudácia by mohla prebehnúť už v polovici apríla. Vobraze.sk o tom informoval Matej Neumann z odboru strategickej komunikácie ministra vnútra.

V Rimavskej Sobote museli stavebníci zasiahnuť po tom, ako sa v budove Okresného riaditeľstva HaZZ začali objavovať nové trhliny a pôvodné praskliny sa zväčšovali. To signalizovalo zhoršujúcu sa stabilitu objektu a potrebu komplexného statického zásahu. Práce piaty mesiac.

Matej Neumann priblížil, že práce sú zamerané najmä na stabilizáciu objektu a odstránenie problémov spôsobených stratou únosnosti základovej pôdy. „Opravujú sa aj poruchy na ležatých rozvodoch kanalizácie, ktoré mohli spôsobovať dlhodobé podmáčanie podložia stavby,“ dodáva.

Stavebníci zároveň realizujú opatrenia proti prenikaniu vlhkosti do suterénu a opravujú všetky statické aj sekundárne trhliny v stenách, stropoch či podlahách. Keďže ide o zásah do statiky budovy, práce sa týkajú celého objektu vrátane kancelárskych aj garážových priestorov.

Rozsah prác zahŕňa stabilizáciu objektu pomocou pilotáže, opravu poškodených častí splaškovej a dažďovej kanalizácie či opatrenia proti vlhkosti na juhovýchodnej stene suterénu. „Po oprave trhlín sa vykonávajú aj povrchové úpravy ako stierky a nátery.“

Podľa pôvodného harmonogramu mali byť práce ukončené začiatkom apríla tohto roka. Pre extrémne nízke teploty v januári, ktoré komplikovali vŕtacie práce, však zhotoviteľ podľa Neumanna požiadal o predĺženie termínu o jeden mesiac. Rekonštrukciu realizuje spoločnosť FaMi house na základe verejného obstarávania. Celkové náklady predstavujú 702 784 eur s DPH, pričom financované sú zo štátneho rozpočtu.

V Poltári už majú novú hasičskú stanicu

V susednom okresnom meste Poltár sa hasiči pripravujú na presun do úplne novej stanice. Výstavba objektu bola podľa Neumanna dokončená v zmluvnom termíne a aktuálne prebieha preberacie konanie stavby. Stavenisko bolo zhotoviteľovi odovzdané 27. februára 2025. „Podľa zmluvy mala byť stavba dokončená do 12 mesiacov, čo sa aj naplnilo. Preberacie konanie sa začalo 24. februára,“ priblížil Neumann. Ako dodáva, pred samotnou kolaudáciou je potrebné dôkladne otestovať všetky technické a bezpečnostné systémy, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie hasičskej stanice a riadenie zásahov. Pri takýchto objektoch sa totiž kladie mimoriadny dôraz na spoľahlivosť technológií.

Ak pôjde všetko podľa plánu, kolaudácia by mohla prebehnúť v polovici apríla. Následne sa hasiči budú môcť do nových priestorov presťahovať.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Hasiči budú mať lepšie zázemie. V Rim. Sobote opravujú stanicu, v Poltári už postavili novú first appeared on vobraze.sk.</p>

K tragickej udalosti došlo dnes predpoludním v Nižnej Pokoradzi. V rimavskosobotskej mestskej časti prišla o život žena. Informovala o tom krajská polícia na sociálnej sieti. „Z doposiaľ neznámych príčin došlo k požiaru rodinného domu. V čase požiaru sa v dome nachádzala jedna osoba, 60-ročná žena, ktorá bola, žiaľ, po uhasení požiaru nájdená už bez známok života,“ priblížila banskobystrická polícia. Ako dodala, na mieste bol prítomný zisťovateľ príčin požiarov. Ten vylúčil cudzie zavinenie.

Polícia ďalej uviedla, že v tomto prípade bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Okolnosti aj presná príčina požiaru sú v štádiu vyšetrovania.

Zdroj: vobraze.sk, FB KR PZ B. Bystrica

<p>The post Pri požiari prišla v Nižnej Pokoradzi o život žena first appeared on vobraze.sk.</p>

Pomoc ľuďom je pre Radoslava Šiminského z Kružna stále hlavnou motiváciou. Povolanie profesionálneho hasiča, ktoré si kedysi vybral, má rád rovnako ako svoje početné záľuby. Vo voľnom čase hrá na heligónke, venuje sa vareniu aj veteránom.

Dlhoročnou súčasťou života hasiča je i hudba. Heligónku z rúk nepustil ani po pár rokoch služby. Má ich dve a každá z nich je inak ladená. „Na heligónke stále hrám. Vždy ma z hudby lákala práve hra na hudobný nástroj. Heligónka je také odreagovanie. Oproti hasičskému výstroju je aj ľahšia,“ hovorí pre vobraze.sk Radoslav Šiminský z Kružna, ktorý rád chodí hrávať aj na svadby. Za posledné roky ich absolvoval niekoľko. Na niektorých bol súčasťou aj ako vodič starej škodovky prerobenej na požiarnu ochranu. Láska k technike sa tak uňho prejavuje aj mimo služby.

„Mám aj starú motorku Jawu 175. K veteránom som sa dostal vďaka Jožkovi Porubjakovi z Kružna. On má škodovku VB,“ vysvetľuje milovník starých áut. Práve vozidlo niekdajšej Verejnej bezpečnosti ho motivovalo, aby si vytvoril niečo vlastné. „Veteránov požiarnej ochrany je na Slovensku málo. To ma zaujalo, že by bolo treba jedno urobiť. Ak teda nie som v práci, alebo na nejakej svadbe, rád zájdem aj na nejaký zraz veteránov,“ prezrádza nadšenec, ktorý rýchlu jazdu v obľube nemá.
Spolu so strýkom, ktorý je tiež hasič, si prerobili aj dodávky na cestovanie a kempovanie. „Otvoríme si pivko, pozrieme na to odborným očkom. On je starší, má skúsenejší pohľad, ja zas hľadám spôsoby, ako to robiť jednoduchšie,“ smeje sa.

Heligónka zostáva v móde – tancovaniu sa nepriučil

Pracuje aj na stavbách, aj keď takýchto prác či vystúpení s heligónkou je v zimnom období menej, hudba z jeho života nezmizla. „Keď sa stretneme s kamarátmi, tak si zahráme. Nemôžem sa sťažovať, že by záujem počas roka nebol. Či už oslavy, alebo svadby, stále je to v móde,“ vraví. K tancovaniu sa však od sesternice Zuzany Šiminskej nepriučil. „Ja mám vyše sto kíl. Rozhýbať takú váhu je ťažké. A ešte ťažšie je to potom zastaviť,“ dodáva Šiminský, ktorého veľmi baví ľudová hudba a na heligónke hrá viac ako desať rokov. Základy hry na akordeón získal v základnej umeleckej škole, tento nástroj ho ale tak neoslovil.

Radoslav je členom Hasičského a záchranného zboru od roku 2022. Dôvody, pre ktoré sa stal hasičom sú dnes základom, prečo je pre neho povolanie viac ako práca. „Vždy som chcel pomáhať ľuďom. Hlavne ľuďom v núdzi. To je dôvod, prečo som chcel robiť práve toto. A stále mám toto povolanie rovnako rád,“ hovorí. Z hasiča bez zaradenia je dnes technik – strojník. „Postúpil som na novú pozíciu. Ako strojník zodpovedám za celú posádku, ktorú veziem na výjazd. V máji by som mal ísť do školy, kde sa ešte priučím k tejto funkcii,“ vysvetľuje svoje aktuálne pracovné zaradenie Šiminský, ktorý vyštudoval odbor mechanik hasičskej techniky na Strednej odbornej škole v Košiciach.

Práca hasiča podľa neho nepripúšťa stereotyp. „Človek keď ide ku hasičom, tak ráta so všetkým. Stať sa môže kadečo. Vidíme to, že hasiči chodia všade, preto máme každý deň, dá sa povedať, prekvapenie. To ma aj baví, že je stále niečo nové,“ hovorí Radoslav Šiminský, ktorý sa už v šiestich rokoch začal venovať dobrovoľným hasičom v rodnej obci Kružno, teda hasičskému športu. Ako poznamenal, odkedy je hasičom, všimol si zmenu správania ľudí. „Zdá sa mi, že sú ľudia každým rokom opatrnejší. Aspoň ja to tak vnímam.“

Varí rád – najmä keď môže experimentovať

K vareniu sa dostal nielen doma, ale aj v krízových situáciách. V kuchyni uprednostňuje experimenty pred stereotypom. „Nebaví ma segedínsky guláš alebo soté. Skúšam nové chute, nové koreniny, nové nápady. Partnerka rada pečie, tak ja doma vymýšľam slané jedlá, ona sladké.“
Aj keď profesionálna kuchyňa ho láka, uvedomuje si, že by si vyžadovala viac času. „Tie skúsenosti vám nič tak nedá, ako skutočne variť. Ale keď mi vyjde čas popri práci, tak vymýšľam hlavne špecialitky,“ hovorí. Keďže v zozname záľub má poľovníctvo, rád pripravuje aj divinu. „Obľúbené jedlo nemám. Zjem všetko. Ale mäso, keby som mal aj každý deň, tak je dobre. Nezjem akurát pečienku,“ prezrádza Šiminský.

S priateľkou ich spája i spoločný záujem o turistiku. „Láka nás vysokohorská – Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry. Na Slovensku je stále dosť miest, ktoré sa dajú objavovať, nie sú prechodené a dá sa pokochať.“ Na upravenej dodávke však precestovali nielen slovenské hory, ale aj veľkú časť Česka. Namiesto presného plánu sa spolieha dobrodružný hasič na náhodu. „Veľakrát ani nevieme, kam ideme. Len sadneme a jazdíme. Ale veľa zaujímavých miest nám ukázal strýko Marek. Ja si rád nechám odporučiť od skúsenejšieho,“ dodáva.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album R. Šiminského

Hasič z Kružna hrá na heligónke na svadbách. Medzi jeho záľuby patrí varenie

<p>The post Pomáha ľuďom a žije hudbou. Hasič Šiminský z Kružna hrá na zábavách a venuje sa veteránom first appeared on vobraze.sk.</p>

Špecifikom rimavskosobotského okresného riaditeľstva HaZZ bola potápačská skupina. To je však minulosťou. Zrušená bola od 1. októbra. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila vedúca oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ Ľubica Vlčková Laluhová. Ako ďalej uviedla, zrušená bola na základe pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru o podrobnostiach pri vykonávaní potápačskej činnosti v Hasičskom a záchrannom zbore. Potápačská skupina fungovala približne tridsať rokov.

Mala 15 členov. „Potápači zo zrušenej potápačskej skupiny OR HaZZ Rimavská Sobota naďalej ostávajú zaradení v štruktúrach OR HaZZ Rimavská Sobota a vykonávajú ostatné špecializované činnosti podľa svojej odbornej spôsobilosti. Zrušená im bola iba jedna špecializovaná činnosť – potápačská činnosť,“ vysvetlila Laluhová. Do jej pôsobnosti patrilo územie Banskobystrického kraja, ale aj v okresy Rožňava, Gelnica a Spišská Nová Ves.

V priemere OR HaZZ Rimavská Sobota zaznamenávalo podľa nej približne päť výjazdov ročne v priebehu posledných deviatich rokov svojej činnosti. S jej prevádzkou boli spojené aj rôzne výcviky, každý mesiac sa museli napríklad dve hodiny potápať. Zasahovali napríklad pri vyhľadávaní nezvestných osôb pod vodnou hladinou. Dohľadávaní predmetov z trestnej činnosti pre Policajný zbor alebo pomáhali s vozidlami, ktoré skončili vo vodných tokoch či nádržiach, ale aj pri povodniach. „Hlavným cieľom reorganizácie potápačských skupín je zefektívnenie činnosti pri výkone zmenovej služby v HaZZ,“ skonštatovala Laluhová.

Na Slovensku bolo celkovo päť takýchto skupín, v súčasnosti podľa Laluhovej pôsobia už len tri akcieschopné potápačské skupiny, ktoré zabezpečujú vykonávanie potápačských a špecializovaných činností v rámci pôsobnosti HaZZ. Podľa jej slov bola zrušená aj potápačská skupina OR HaZZ v Trenčíne.

Príslušníci HaZZ v Rimavskej Sobote dostali pred zrušením skupiny miniponorku. Zariadenie je vybavené kamerou, sonarom a robotickou rukou a využíva sa najmä na vyhľadávanie utopených osôb a predmetov pod vodou. „Zatiaľ boli na jej obsluhu zaškolení dvaja naši príslušníci-inštruktori, ktorí školia ďalej ostatných,“ uviedol pre vobraze.sk riaditeľ OR HaZZ Rimavská Sobota Marek Laššák. Ako spomenul, vývoj ide dopredu a týka sa to aj potápania a vyhľadávania pod vodou.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Potápačskú skupinu pri OR HaZZ Rimavská Sobota po takmer tridsiatich rokoch zrušili first appeared on vobraze.sk.</p>

Príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote majú k dispozícii novinku, je ňou miniponorka. Zariadenie je vybavené kamerou, sonarom a robotickou rukou a využíva sa najmä na vyhľadávanie utopených osôb a predmetov pod vodou. „Je to zaujímavá novinka v rámci HaZZ. Máme ju k dispozícii tri mesiace. Zatiaľ boli na jej obsluhu zaškolení dvaja naši príslušníci-inštruktori, ktorí školia ďalej ostatných,“ uviedol pre vobraze.sk riaditeľ OR HaZZ Rimavská Sobota Marek Laššák. Ako  spomenul, vývoj ide dopredu a týka sa to aj potápania a vyhľadávania pod vodou. 

S miniponorkou sa príslušníci najprv zoznamovali a zacvičovali v požiarnej nádrži, ktorá je na hasičskej stanici a následne absolvovali tréning vo vodnej nádrži na Kurinci. Ponorka je napojená na optické lano a jej robotická ruka dokáže zachytiť predmet s hmotnosťou približne 90 kilogramov, ktorý je potom možné vytiahnuť pomocou lana. V prípade mútnej vody, kde je viditeľnosť len niekoľko desiatok centimetrov, hasiči využívajú sonar. Zariadenie zatiaľ nebolo nasadené do reálneho zásahu, no v prípade potreby bude k dispozícii pre celý Banskobystrický kraj.

Nový zisťovateľ príčin požiarov a plne obsadené stavy

Okresné riaditeľstvo HaZZ Rimavská Sobota má aj novú posilu. Od septembra nastúpil nový príslušník, ktorý pôsobí ako zisťovateľ príčin požiarov. Jeho pozícia nebola uplynulé mesiace obsadená. Súvisí s tým, že v minulom roku z OR HaZZ v Rimavskej Sobote boli preradení na iné hasičské stanice v rámci kraja dvaja príslušníci. „Okrem toho deviati príslušníci odišli do výsluhového dôchodku,“ dodal Laššák. 

V tomto čase sú však podľa riaditeľa OZ HaZZ R. Sobota všetky funkčné miesta obsadené. „Vždy je výhodou, keď sú miesta obsadené,“ vysvetlil Laššák.

Zdroj: vobraze.sk, foto KR HAZZ

<p>The post Rimavskosobotskí hasiči dostali miniponorku a majú i nového kolegu first appeared on vobraze.sk.</p>

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Lučenci má nového riaditeľa. Od začiatku marca sa ním stal Radovan Vančo. Vo funkcii nahradil doterajšieho riaditeľa Petra Petráša, ktorý začiatkom decembra odišiel do výsluhového dôchodku. Informáciu pre vobraze.sk potvrdila Júlia Zeleňáková z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici. Pred vymenovaním Vanča na post riaditeľa bol pár mesiacov poverený touto funkciou Radoslav Bukov z Veľkého Krtíša.

Pred dvadsiatimi rokmi nastúpil Vančo na Hasičskú stanicu vo Fiľakove ako hasič záchranár. Už po necelých troch rokoch získal funkciu veliteľa stanice, kde pôsobil až do roku 2020. „Viac ako štyri roky som pôsobil na OR HaZZ v Lučenci ako zástupca riaditeľa a táto nová funkcia riaditeľa mi je veľmi blízka. Poznám jej náplň, vyplývajúce povinnosti, zodpovednosť, kódex a profesionálnosť,“ priblížil pre vobraze.sk Radovan Vančo, skúsený profesionál, ktorý hasičstvu zasvätil celý svoj život.

Je rodákom z Lučenca a býva v neďalekých Podrečanoch. Lásku k hasičstvu v ňom vybudovali už v detstve jeho otec a brat, ktorí sa tiež venovali tejto profesii. Ako chlapec súťažil v organizácii Mladý požiarnik a neskôr získaval skúsenosti v záchranných zložkách, vtedajšom Záchrannom systéme Slovakia, pri dopravných nehodách. „Počas doterajšieho pôsobenia v HaZZ som sa zúčastnil na veľmi veľkom počte zásahov a je ťažké hodnotiť, ktorý bol najnáročnejší,“ podotkol. Medzi jeho prvé a zhodou okolností najvážnejšie zásahy patrila tragická nehoda autobusu v Ružovej osade.

Hasičské povolanie ako poslanie
Na práci hasiča vždy obdivoval možnosť zachraňovať a pomáhať – nielen ľuďom, ale aj zvieratám. „Každý zásah prináša iný typ náročnosti – fyzickej, psychickej, alebo priame škody, s ktorými sa musíme vyrovnať.
V tomto povolaní som bol vystavený všetkým faktorom a po každom zásahu prichádzajú úžasné pocity užitočnosti a tiež vedomie, že bola poskytnutá pomoc niekomu v núdzi. Nehovoriac o záchrane života ľuďom v ohrození, to je najviac,“ hovorí nový riaditeľ Vančo.

Ako dlhoročný zástupca riaditeľa pozná nielen náročnosť tejto práce, ale aj výzvy, ktoré čakajú na HaZZ v okrese Lučenec. Jeho prioritou bude budovanie a rozvoj zboru, zlepšovanie pracovných podmienok hasičov a pokračovanie v úspešných projektoch v spolupráci s Krajským riaditeľstvom HaZZ v Banskej Bystrici. Patrí medzi ne avizovaná výstavba hasičskej stanice v Poltári.

Veľký dôraz chce klásť aj na hasičský šport, v ktorom je lučenecký zbor už vyše desať rokov medzi najlepšími na krajskej i celoslovenskej úrovni. „V tomto trende chceme aj ďalej pokračovať,“ doplnil.

Život mimo uniformy
Aj keď práca hasiča nepozná pevne stanovený pracovný čas, keďže je to poslanie 24/7, nový riaditeľ si vždy našiel priestor na šport. Sedem rokov sa venoval vrcholovej atletike a neskôr tridsať rokov aktívne hrával futbal. Dodnes ho šport sprevádza vo všetkých formách – od turistiky po rôzne rekreačné aktivity.

Svoj nový post prijíma s rešpektom a plným nasadením. „Uvedomujem si veľkú zodpovednosť, ktorú táto funkcia prináša. Budem ju vykonávať s úctou, pokorou a profesionalitou, tak ako som sa to učil celý život,“ zdôraznil Radovan Vančo.

Petráš bol okresným riaditeľom HaZZ v Lučenci štrnásť rokov. Medzi hasičmi si najviac cení dobrý kolektív

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Novým okresným riaditeľom sa stal Vančo. Rodák z Lučenca má hasičstvo v krvi a funkciu prijíma s pokorou first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Klenovec si počas víkendu pripomenuli 135. výročie založenia dobrovoľného hasičstva. Ocenili dobrovoľníkov i doterajších starostov obce. Posvätili veľkú hasičskú zbrojnicu, ktorú presťahovali z námestia na sídlisko pod priehradou. Ako ďalej pre vobraze.sk priblížil Ján Sihelský, veliteľ DHZ Klenovec, do novej hasičskej stanice sa zmestí už všetka technika, ktorou disponujú. „V histórii hasičstva sa využívala menšia ručná technika na hasenie a nebolo jej tak veľa, preto sa vošla do starej menšej zbrojnice na námestí. Teraz by sa nám sem v súčasnosti zmestilo len jedno auto,“ priblížil Sihelský. Spomenul, že budova bola dokončená na jar tento rok, kedy bola zateplená. Novú hasičskú zbrojnicu však využívali už niekoľko rokov, ako to postupná rekonštrukcia na niekoľko etáp umožnila. Využité na to boli prostriedky z dvoch výziev ministerstva vnútra i obce. Budova bola prerobená z bývalého uhoľného skladu pri kotolni. Tá bola plynofikovaná a druhá časť budovy tak stratila význam.

Súčasťou rekonštrukcie bolo vytvorenie priestorov pre sociálne zázemie, kuchynku či spoločenskú miestnosť. „V zadnej časti zbrojnice je postavené aj posedenie, ktoré bolo urobené svojpomocne a z vlastných zdrojov DHZ,“ doplnil Sihelský.

Priestory boli v sobotu posvätené evanjelickým farárom Romanom Roskošom. Pred vstupom do budovy je socha sv. Floriána, patróna hasičov. „DHZ obce Klenovec nemal doteraz vlajku. Pri tejto akcii sme ju dostali darom od rodiny Culkovej. Bolo to prekvapenie,“ priblížil Sihelský. Na jednej stane je logo DHZ obce a z druhej strany je Florián s nápisom „Bohu na slávu, blížnemu na pomoc“.

DHZ Klenovec tvorí 18 dobrovoľných hasičov. „Každý jeden z kolektívu dostal ďakovné plakety,“ povedal veliteľ DHZ Klenovec, ktorý dostal aj ocenenie od územnej organizácie dobrovoľnej požiarnej ochrany. „Ich prácu môžeme dať do popredia za ich aktivity a aj zásahovosť. Patria k elite v našom okrese a myslím, že nezaváhali ani pri jednom výjazde. Robia to pritom dobrovoľne, bez nároku na odmenu,“ povedal Dušan Stieranka, tajomník Územnej organizácie DPO SR Rimavská Sobota.

Z techniky disponujú vozidlami ako Iveco, cisternová Tatra, plošina, terénne vozidlo či protipovodňový vozík. Dobrovoľní hasiči majú niekoľko desiatok výjazdov do roka. Patria medzi najaktívnejších dobrovoľníkov v okrese Rimavská Sobota, za čo si vyslúžili aj niekoľko ocenení. Zatiaľ posledným výjazdom bol požiar objektu v ťažko dostupnom teréne na Drahovej po zásahu bleskom. Tento rok podľa Sihelského inak patrí zatiaľ k tým pokojnejším. „Ďakujeme obci ako aj všetkým za podporu a obzvlášť rodinám, bez ktorých podpory sa táto činnosť nedá robiť. Rodiny nám to musia trpieť, lebo sa stávajú aj prípady, kedy členovia odchádzajú od rodiny k požiaru objektov aj počas vianočných sviatkov,“ dodal Sihelský.

Na podujatí sa zúčastnili aj viacerí funkcionári profesionálni hasiči, či zástupcovia dobrovoľnej požiarnej ochrany. Pre hostí bol pripravený stan a pohostenie.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post V Klenovci posvätili novú hasičskú zbrojnicu a pripomenuli si 135. výročie dobrovoľného hasičstva first appeared on vobraze.sk.</p>