Keď sa povie meno Ján Bazovský, mnohým sa vybaví dlhoročný kriminalista, bývalý hovorca ministerstva vnútra či dopravný analytik komentujúci situáciu na slovenských cestách. Menej ľudí však vie, že už celé desaťročia žije aj literatúrou, folklórom a poéziou.

Rodák z Gemera, ktorý svoj život delí medzi Bratislavu a Revúcu, vydáva v týchto dňoch básnickú zbierku venovanú rodnému kraju. Ako pre vobraze.sk priblížil Ján Bazovský, kniha s približne stovkou strán prinesie básne aj lyrizovanú prózu, ktoré vznikali počas rokov jeho práce pri folklórnych programoch, verejných nahrávkach a kultúrnych podujatiach. „Poézia je pre mňa vyznanie k svojmu kraju. Je tam aj vďaka, nádej,“ hovorí Ján Bazovský (69).

Nová zbierka nesie silný regionálny odkaz. Básne sú venované Gemeru, jeho riekam, vrchom, ľuďom i spomienkam. Jednou z nich je báseň Rodný kraj, v ktorej sa podľa jeho slov vracia k miestam svojho detstva a mladosti. Hoci dlhé roky žil v Bratislave, Gemer podľa vlastných slov nikdy neopustil.

„Revúca je druhým mojím domovom. Rád sa tam realizujem,“ hovorí Bazovský, ktorého s mestom dodnes spája gymnázium, na ktorom študoval, ale aj múzeum či základná umelecká škola. S regiónom pravidelne spolupracuje na kultúrnych a folklórnych podujatiach. Osobitosťou pripravovanej knihy sú aj ilustrácie. Ku každej básni vznikla samostatná výtvarná práca od revúckej maliarky Alexandry Novysedlákovej, pedagogičky zo Základnej umeleckej školy.
„Je veľmi šikovná a ilustrácie citlivo dotvárajú atmosféru básní,“ približuje Bazovský.

K vydaniu zbierky ho podľa jeho slov priviedol záujem ľudí, ktorí sa s jeho textami stretávali na folklórnych podujatiach či verejných nahrávkach. „Ľudia sa ma často pýtali, kde by sa vedeli dostať k básňam, ktoré zaznievajú v programoch. Preto vznikla táto zbierka,“ vysvetľuje.

Do knihy zaradil nielen ucelené básne, ale aj lyrizovanú prózu, ktorú dlhé roky využíval ako hovorené slovo vo folklórnych scenároch. Súčasťou publikácie je aj desať známych piesní z Muránskej doliny a okolia.
„Ľudová pieseň je poéziou najvzácnejšou.“
Podľa Bazovského boli práve texty ľudových piesní prvými básnickými prejavmi obyčajných ľudí. Krst novej básnickej zbierky by sa mal uskutočniť počas Dní mesta Revúca.

Ako Bazovský spomína, k písaniu sa dostal už ako študent, keď publikoval básne v školskom časopise. Neskôr však prišla práca na kriminálke a literatúra musela na čas ustúpiť. „Keď som šiel robiť na kriminálku, už veľa pravidelného času nebolo, aj preto som sa viac nevedel venovať folklóru,“ spomína.

Ani po desaťročiach však tvorbu neopustil. Hovorí, že príbehy píše najmä preto, aby ľudia pochopili, čo všetko môže život priniesť. „Snažím sa informovať ľudí, aby si vedeli zobrať ponaučenie z toho, čo sa môže prihodiť a ako by sa mali zachovať. Rozširujem tým aj pohľad na prácu policajtov.“

Príbehy z kriminálky aj absurdity socializmu

Literatúra však v jeho prípade nikdy nebola iba o poézii. Bazovský je autorom poviedok Hlava 23, Milenky z ocele či Milenky podsvetia. Ako Bazovský pripomína, ide o príbehy inšpirované reálnymi prípadmi z obdobia jeho práce kriminalistu. „Sú to príbehy, ktoré sa zakladajú na skutočných udalostiach. Vraždy, lúpeže, podvody či krádeže vlámaním. Je to takzvaný almanach trestnej činnosti,“ približuje.

Kniha Hlava 23 zachytáva aj absurdné situácie z obdobia socializmu a policajnej služby za bývalého režimu. Bazovský spomína, že niektoré prípady boli tragické, iné zasa miestami až groteskné. Policajti podľa neho často riešili situácie, pri ktorých sa stretával ľudský strach, alkohol, chudoba aj absurdita systému.

V jednej z poviedok opisuje vyšetrovanie prípadu, pri ktorom sa výpovede podozrivých menili tak rýchlo, že vyšetrovatelia viac času venovali odhaľovaniu klamstiev než samotnému skutku. Práve takéto situácie podľa neho ukazujú, že práca kriminalistu nebola iba o akcii, ale najmä o psychológii a poznaní ľudí.
„Život často píše silnejšie príbehy než fantázia,“ poznamenal Bazovský.
Dodáva, že pri písaní sa snažil zachytiť nielen samotný zločin, ale aj jeho dôsledky na rodiny, obete či samotných policajtov. Niektoré prípady si vraj pamätá dodnes veľmi živo.

Jeho knihy majú podľa neho pozitívne ohlasy aj odstupom času nielen medzi čitateľmi, ale aj medzi bývalými kolegami z policajného prostredia. „Čitatelia to majú radi, lebo sú to samostatné príbehy, nie dlhý román čítaný na pokračovanie,“ dodáva.

Na otázku, čo ho baví viac próza alebo poézia, odpovedá bez váhania. „Próza je jednoduchšia. Mám výhodu, že som nemusel typizovať osobnosti, poznal som ich z reality. Poézia je zložitejšia, ale väčšia výzva. Tam sa snažím dosiahnuť niečo navyše.“

Folklór ako celoživotná téma

Bazovský sa folklóru venuje prakticky celý život. Hoci o sebe hovorí, že nie je spevák ani tanečník, folklór sa stal pevnou súčasťou jeho tvorby. Hrá na zobcovej flaute, účinkuje v kokavskom divadelnom súbore Stužka a dlhé roky pripravuje scenáre folklórnych podujatí po celom Gemeri.

K scenáristike sa dostal začiatkom 90. rokov cez folklórne programy venované Gemeru a jeho osobnostiam. Za jeden z prvých väčších projektov považuje program Janíčkove družičky, venovaný známemu gemerskému primášovi Jánovi Jasenkovi. Program uviedli v Revúcej, Sirku aj Gemerskej Teplici a už vtedy sa v ňom objavil jeho typický rukopis — prepájanie poézie, folklóru a hovoreného slova. Práve cez tieto programy sa dostal k spolupráci so Slovenským rozhlasom. Začal pripravovať scenáre pre verejné nahrávky ľudovej hudby, písať hovorené slovo a podieľať sa na réžii folklórnych pásiem. Spolupracoval pritom s profesionálnymi hercami a rozhlasovými osobnosťami ako Štefan Molota či Ján Ambróz.

„Folklórny program nemôže byť iba sledom piesní a tancov. Musí mať príbeh, atmosféru a dušu,“ hovorí Bazovský.

Významnou etapou jeho života bola aj spolupráca s Folklórnym festivalom Východná, kde približne pätnásť rokov pôsobil ako PR manažér a neskôr aj scenárista. Podieľal sa tiež na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach v Klenovci, kokavskom festivale Koliesko či programoch folklórneho súboru Rimavan z R. Soboty.

V Revúcej organizovali aj folklórno-literárne večery Bazovčina moja, kde sa recitovala poézia, spievalo a prepájal sa folklór s divadlom a hudbou. „Pomáham Gemeru a snažím sa ho propagovať pri každej príležitosti,“ dodáva Ján Bazovský.

Gemer
Dávnejšie pred dávnom,
skôr ako čas odchýlil dvere do ľudskej pamäti,
roztvorila matka príroda náruča zo svojej duše vyliala zemi kraj,
čo sa Gemerom hrdo nazýva.
Mohutné chrbáty hôr ozdobila hustými lesmia citlivo do nich povyrezávala úzke stužky dolín.
V prvých lúčoch slnka bola krajina taká pekná,že od šťastia jej slzy oči zaplavili.
Tam, kde spadli, dotkli sa zeme, pukli skalya do dolín sa vyliali dva malé potôčiky.
Tak sa zrodili pramene Muránky a Rimavy.
V malebných dolinách medzi nimi ľudia vďačne nachádzali svoj nový domov,aby už naveky zostali verní svojej rodnej zemi.
Svieže žblnky potôčikov prebúdzali nový život,vlažili ubolené mozole robotných rúka do úst im vkladali melódie nádherných piesní.
Stačí im len tíško načúvať.

<p>The post Bývalý kriminalista Bazovský roky tvorí folklórne scenáre a píše básne. V novej zbierke ospevuje Gemer first appeared on vobraze.sk.</p>

Generácie žiakov si Martu Jurčovú, rodáčku z Hnúšte, pamätajú ako prísnu, ale spravodlivú učiteľku. Kolegovia zas ako ženu, ktorá nikdy neodmietla pomoc a pre školu dokázala urobiť maximum. Marta Jurčová pôsobila v školstve viac než tri desaťročia života a podieľala sa aj na rozvoji mesta. „Najväčšou odmenou pre učiteľa nie sú funkcie ani ocenenia, ale to, keď z detí vyrastú slušní ľudia,“ hovorí pre vobraze.sk dlhoročná pedagogička Marta Jurčová (76). Bola aj riaditeľkou Základnej školy na Klokočovej ulici a jedno volebné obdobie i primátorkou mesta. Verejnosť ju môže poznať aj ako aktívnu športovkyňu.

Väčšina jej kariéry je spojená s hnúšťanskými školami, predovšetkým so školou na Klokočovej ulici. Ako jej riaditeľka stála pri dokončovaní viacerých dôležitých projektov – pavilónov, telocvične či športových ihrísk. Na svoje pedagogické roky spomína s veľkou úctou k učiteľom aj ostatným zamestnancom školy. Tradíciou podľa nej boli napríklad spoločné silvestrovské posedenia v škole, ktoré upevňovali kolegiálne vzťahy. „Boli sme výborný kolektív. Pomáhali sme si a stretávali sa aj mimo práce,“ hovorí Jurčová, ktorá vyštudovala prírodopis a základy poľnohospodárskej výroby, neskôr si vzdelanie doplnila o telesnú výchovu.

Prácu nikdy nevnímala len ako povinnosť. Nebála sa pomôcť ani pri manuálnych činnostiach a ako spomína, počas letných prázdnin pomáhala upratovačkám s umývaním okien. „Vážila som si svojich kolegov – učiteľov, ale aj všetkých nepedagogických zamestnancov.“

Dodnes si pamätá aj úsmevné príhody zo školských brigád. Raz sa počas zemiakovej brigády s kolegami spontánne vybrali zagratulovať jednej z učiteliek, ktorú ich návšteva úplne zaskočila, no prijala ich s radosťou a smiechom.

Hrdosť cíti najmä pri stretnutiach s bývalými žiakmi. „Vždy som sa snažila odovzdať im čo najviac vedomostí a vychovať z nich slušných ľudí,“ zdôrazňuje Jurčová, ktorá pracovitosť považovala za samozrejmosť. „Vždy som robila všetko s plným nasadením, aby som sa nemusela za seba hanbiť,“ dodáva.

Jediná žena medzi kandidátmi

Do komunálnej politiky vstúpila krátko po revolúcii v roku 1990 ako poslankyňa mestského zastupiteľstva. Prelom prišiel v roku 1999, keď kandidovala na post primátorky. „Bolo nás deväť kandidátov – osem mužov a ja ako jediná žena. A napokon som vyhrala,“ hovorí.

Obdobie vo funkcii primátorky označuje za roky intenzívnej práce. Často cestovala do Bratislavy, rokovala na ministerstvách a snažila sa zabezpečiť financie pre rozvoj mesta. Oceňuje aj spoluprácu s ministrami, ktorí mali k regiónu blízky vzťah. Počas jej štvorročného mandátu (1999 – 2003) sa podarilo zrealizovať viacero významných projektov – začala sa výstavba mestskej čistiarne odpadových vôd, dokončila sa výstavba základnej školy, rekonštruovalo sa Námestie Jána Francisciho-Rimavského, kultúrny dom aj športová hala pri kúpalisku po požiari.

Ani po skončení volebného obdobia nezostala bokom od verejného života. Pôsobila v mestskej rade, viedla komisiu školstva, kultúry a športu aj bytovú komisiu. V mestskom zastupiteľstve strávila takmer tri desaťročia. „Celý svoj pracovný život som pracovala pre prospech mesta a jeho obyvateľov,“ dodáva s tým, že veľkou oporou jej bol manžel, ktorý pracoval ako majster v podniku Smrečina.

Šport ju sprevádza celý život

Mimoriadne aktívna bola vo volejbale a hrala aj v ženskom futbalovom družstve. Ako doplnila, neskôr sa venovala trénovaniu detí. Je rada, že v škole založila a viedla školské športové stredisko zamerané na volejbal, kde trénovala žiačky 5.a 6. ročníkov. Ani odchod do dôchodku neznamenal koniec jej športových aktivít. Venovala sa cvičeniu v skupine žien. „Človek stuhne… od rána do auta, z auta do obchodu… treba sa skúsiť pohnúť,“ vysvetľuje motiváciu k pohybu aj vo vyššom veku. Hoci musela podstúpiť operáciu bedrového kĺbu a istý čas sa pohybovala pomocou palíc, vďaka svojej húževnatosti sa opäť vrátila k pravidelnému domácemu cvičeniu a chôdzi bez opory. Okrem športu sa venovala svojej záhrade, hlavne pestovaniu ruží. V súčasnosti sa jej život točí najmä okolo rodiny.

Dnes žije pre rodinu

Po predaji bytu v Hnúšti sa s manželom presťahovala v uplynulých rokoch k dcére do Česka neďaleko Prahy. Dnes je, ako sama hovorí, „babičkou na plný úväzok“. Má štyri vnúčatá a pomáha mladšej dcére s každodenným rodinným kolobehom, vozí deti na angličtinu, športové tréningy aj do hudobnej školy. Rada sa venuje aj vareniu.

Vo voľnom čase rada číta, sleduje aktuálne dianie na internete a stále sa zaujíma aj o to, čo sa deje v Hnúšti. „Stále sledujem, čo sa v meste deje, čo sa buduje a mení,“ priznáva Jurčová. Počas Dní mesta Hnúšťa jej bude koncom mája udelené Čestné občianstvo mesta. Ako povedala, veľmi ju to potešilo, že na ňu nezabudli v rodnom meste. Podľa jej slov sa však nebude vedieť zúčastniť a osobne si ho prevziať. Jurčovej bola v minulosti udelená aj Cena mesta.

Za svoj najväčší životný úspech považuje rodinu. „Ťažko povedať, čo považujem za najväčší úspech, ale určite som hrdá na svoje dve dcéry. Síce nešli v mojich šľapajach, no vyrástli z nich slušné, pracovité a zodpovedné ženy,“ hovorí. Staršia dcéra žije s rodinou v Amerike, mladšia v Česku. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a pracovné povinnosti ju často zavádzajú aj do zahraničia. O to viac si rodina váži pomoc starých rodičov. Životným mottom Marty Jurčovej je podľa nej veta, ktorej zostala verná po celý život. „Svet nemá slzy rád, ešte ťa vysmeje. V živote vyhráva ten, kto sa usmeje.“

Hnúšťanskí poslanci odsúhlasili Cenu mesta pre Vladimíra Zána, Cenu primátora dostane televízny redaktor a moderátor Ján Škorňa

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marta Jurčová

<p>The post Dlhoročná pedagogička Jurčová pracovala celý život pre Hnúšťu. Dianie v meste sleduje z Čiech first appeared on vobraze.sk.</p>

Mesto Tisovec opäť ožije oslavami Dní mesta. Koncom budúceho mesiaca pôjde o 31. ročník osláv Dní mesta na severe okresu Rimavská Sobota. V rámci kultúrneho programu návštevníkov zabaví skupina Vidiek na čele s Jánom Kuricom. Informáciu pre vobraze.sk potvrdil člen kapely Richard Jajcay. Ako ďalej uviedol, vystúpenie je už zazmluvnené a návštevníci sa môžu tešiť na tradičné hity aj skladby z posledných rokov. „Medzi najžiadanejšie prídavky, samozrejme, patrí skladba Vidiečan,“ povedal Jajcay a zároveň pozval fanúšikov na koncert do Tisovca. Ten je naplánovaný na 27. júna o 19:30 hod.

Podľa predsedu komisie kultúry a športu pri mestskom zastupiteľstve Erika Lopušného je tohtoročný program postavený najmä na domácich interpretoch a vystúpeniach detí zo škôl a škôlok. Ako zdôraznil, rozpočet na Dni mesta nie je vysoký a škrty sa dotkli aj športových klubov.

„Kým sme minulý rok rozdeľovali na šport 25-tisíc eur, tento rok je to päťtisíc. Počítame teda aj s obmedzením financií na Dni mesta,“ povedal Lopušný. Dodal, že finálna diskusia o programe s vedúcim kultúry Michalom Stejskalom ešte len prebehne.

„Podľa mňa sa to bude ešte dolaďovať,“ poznamenal Lopušný s tým, že oni v komisii dostávajú informácie postupne, a preto zatiaľ nevedia verejnosti odpovedať úplne konkrétne. Zároveň vyjadril nádej, že skupina Vidiek zaujme publikum viac ako minuloročný hosť Pokáč, vlastným menom Jan Pokorný.

Samospráva zatiaľ zverejnila v rámci Dní mesta podujatie vo varení kotlíkových špecialít. Obľúbená súťaž sa má konať vo dvore Mestského kultúrneho strediska a mesto už vyzvalo tímy na prihlasovanie. Súčasťou podujatia Dní mesta bude remeselný jarmok, kultúrny program či slávnostné oceňovanie osobností.

Priaznivci skupiny Vidiek sa môžu tešiť na Jána Kurica aj na podujatí Na streche Novohradu v obci Ábelová, ktoré je naplánované na 13. júna. Kapela vystúpi aj 30. mája na Dňoch mesta v Brezne.

V Tisovci 31. mája má byť zároveň otvorenie zrekonštruovaného areálu Šťavica s amfiteátrom. V oddychovej zóne za mestom v rámci projektu pribudli toalety, chodníky, detské preliezky, rozšírené verejné osvetlenie či 3D bludisko pre deti. 

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na Dni mesta Tisovec príde Vidiek. Variť budú i kotlíkové špeciality pri MsKS first appeared on vobraze.sk.</p>

Petra Vojteka v Hnúšti poznajú ako nadšenca historických áut, pracuje však ako záchranár. Na RZP v obci Ratková pôsobí už desať rokov. Okolie regiónu zároveň prezentuje naprieč generáciami prostredníctvom veteránskych zrazov. K záchranárstvu mal blízko už od detstva. Počas základnej školy navštevoval kurzy Slovenského Červeného kríža a zúčastňoval sa na súťažiach. „Dokonca som chodil do nemocnice v Hnúšti na dispečing, kde ma už vtedy prehovárali, aby som šiel touto cestou, no nenabral som vtedy odvahu,“ hovorí pre vobraze.sk Peter Vojtek (45).

K rozhodnutiu ho napokon priviedol jeho brat, ktorý túto školu navštevoval. Obidvoch čiastočne k záchranárstvu priviedla zodpovednosť aj vďaka osobným skúsenostiam zo svojho blízkeho okolia, kde bolo potrebné správne resuscitovanie. „Najhoršie je, keď si človek nie je istý, tým, či to správne robí. Aby to nie len vyzeralo ako pomoc, ale aj bola odborná a rýchla pomoc. Preto sme sa rozhodli pre túto profesionálnu cestu,“ hovorí s tým, že dodnes sa stretávajú s prípadmi, kedy ľudia poskytnú len veľmi slabú prvú pomoc.

Do RZP v Ratkovej Vojtek nastúpil ešte pred začiatkom štúdia, na výjazdy chodil ako vodič sanitky. „Pracujeme v širšom okolí Ratkovej, ale keď je treba, tak ideme aj ďalej. Pamätám si to dodnes, išli sme do Banskej Bystrice a bola silná poľadovica,“ hovorí.

Medzi prvé zásahy zaradil pôrod v domácom prostredí. „Keď sme prišli, dieťa už bolo na svete. Viezli sme ho z Chvalovej do Rimavskej Soboty a ja som len dúfal, že uvidím nejaké známe miesto, ktoré by som poznal,“ spomína. Zažil aj ďalšie nečakané situácie, napríklad pôrod v nemocničnom výťahu v Revúcej. „Keď sa otvorili dvere na výťahu, dieťa sa už vypýtalo na svet,“ podotkol. Ako dodáva, za najťažšie výjazdy považuje tie k deťom. „Človek si to nesie v hlave, ale musí sa naučiť vypnúť,“ opisuje náročnosť práce.

Dnes Vojtek pracuje na pozícii vodič – záchranár a svoju prácu vníma ako poslanie. „Táto práca mi dala rozhľadenosť a istotu. Je dôležité, aby človek vedel pomôcť aj ľuďom okolo seba,“ zdôrazňuje. Dodáva, že práve záchranári si často viac vážia bežné dni. „Mrzí nás, keď vidíme, ako si niektorí nevážia zdravie. My sa potom snažíme žiť inak,“ zdôraznil záchranár, ktorý si popri zamestnaní externe doplnil vzdelanie na zdravotnej škole v Rožňave.

Práve voľnočasové aktivity, ako sú historické vozidlá či pobyt v prírode, mu pomáhajú zvládať psychickú záťaž. Jeho pracovné nasadenie si všimla aj manželka. „Zvykne sa smiať, že keď mi zazvoní budík, neváľam sa, ale hneď vyskočím z postele,“ hovorí.

Peter Vojtek si v Hnúšti postupne vybudoval nielen pracovný, ale aj osobný život. Pôvodne vyštudoval Strednú poľnohospodársku a priemyselnú školu v Rimavskej Sobote v odbore cestná doprava a neskôr. Práve štúdium na tejto škole podľa neho zásadne ovplyvnilo jeho život. „Dotiahlo ma to ku všetkým praktickým veciam, bavila ma aj prax,“ hovorí. Odvtedy si vybudoval silný vzťah k motorom a autám.

Jeho najväčšou vášňou je historické auto Škoda 1000 MB, ktoré vlastní viac ako 15 rokov. Desať rokov stálo rozobraté, postupne ho opravoval a pripravoval. „Auto som poskladal pred dvoma rokmi za 63 dní, pretože som ho chcel mať ako svadobné auto. Stihol som to aj vďaka dobrým kamarátom,“ spomína. Za takmer dva roky s ním najazdil približne 9,5-tisíc kilometrov a absolvoval aj výlet k moru do Gdaňska v Poľsku. Ako podotkol, viaceré autá boli na tú dobu neskutočne premyslené a majú množstvo „vychytávok“, ktoré nájdeme aj v dnešných autách.

K svojej záľube si vytvoril aj vhodné zázemie a obnovil si garáž. V Hnúšti sa už približne štyri roky stretáva s komunitou veteránov, ktorá sa postupne rozrastá. Dnes združuje ľudí z rôznych častí Slovenska vrátane Košíc, Popradu či Brezna.

„Sme partia, ktorá spoločne rieši a rozhoduje o fungovaní. Prepájame staré aj mladé generácie, čo ma veľmi teší,“ hovorí člen a spoluorganizátor zrazov historických vozidiel v Hnúšti. Podľa neho takéto akcie majú čaro v tom, keď pripomínajú dobu, v ktorej mnohí vyrastali. Starší si prichádzajú zaspomínať, mladší majú možnosť spoznať minulosť. „Máme medzi sebou aj deti, niektoré už od ôsmich rokov. Vedieme ich k tomu, že je to pekné a má to zmysel len to treba udržiavať,“ dodáva s tým, že účasť každým rokom rastie a minulý rok mali 160 posádok a vyše 300 ľudí. Ako avizuje, prihlasovanie na tento ročník zrazu v Hnúšti už je spustený.

Voľný čas trávi Peter Vojtek najmä aktívne. Rád objavuje okolie Hnúšte, či už pešo alebo na bicykli. Prostredie regiónu sa snaží ukazovať aj prostredníctvom spomínaných veteránskych zrazov. „Ťaháme ľudí aj do zabudnutých miest. Sú prekvapení, akú máme prírodu a históriu,“ vysvetľuje. Práve jeho znalosť terénu zo záchranárskej práce mu často slúži ako inšpirácia.

Okrem toho sa rozhodol vstúpiť aj do komunálnej politiky, je mestským poslancom. „Človek vidí každodenné veci, ktoré nefungujú. Chcel som prispieť k zmene,“ hovorí. Zdôrazňuje, že chce rozhodovať podľa vlastného svedomia a konať v prospech občanov. „Nemám rád intrigy ani uprednostňovanie jednotlivcov. Snažím sa robiť politiku čestne.“

Medzi jeho priority patrí zlepšenie verejného poriadku, rozvoj cyklotrás a prepojenie regiónu aj pomocou pre deti aj dospelých či rozšírenie služieb pre seniorov. „Vidím, že deti nemajú kde jazdiť na bicykli a o mnohých dôchodcov sa nemá kto postarať. Toto by som chcel zmeniť,“ dodáva Vojtek.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album P. Vojteka

<p>The post Záchranár Vojtek z Hnúšte spája pomoc ľuďom s vášňou pre historické vozidlá first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavskosobotskej samospráve bolo tento rok predložených osem návrhov na udelenie Ceny mesta. Týkajú sa dvoch subjektov a ôsmich osôb. Medzi nominovanými sú dve organizácie – Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Rimavskej Sobote a Občianske združenie Manókk – Magyar Nóta Kedvelők Klubja, ktoré dlhodobo pôsobí v oblasti kultúrneho života v Rimavská Sobota a v regióne Gemer-Malohont. Organizuje napríklad koncertnú sériu „Legszebb város Batyi“, ktorá sa uskutoční už po desiatykrát.

Medzi navrhnutými osobnosťami je predsedníčka mestskej časti Sídlisko Rimava Daniela Köbölová, ktorá pracovala v nemocnici. V návrhu sa uvádza aj meno šéfky Matice slovenskej Jaroslavy Lajgútovej. „Celý život boli nápomocné pri zlepšovaní a formovaní sociálneho, kultúrneho či vzdelávacieho života v meste,“ uvádza v návrhu predsedníčka komisie ZPOZ Erika Juhászová.

Na sekretariát prednostu mestského úradu bol doručený aj návrh na ocenenie Ireny Lukačkovej, ktorá sa dlhé roky stará o odchytené psy v Rimavskej Sobote. Medzi navrhnutými je aj farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Ildikó Kovács Tímár, ako aj manželský pár bývalých učiteľov zo Základnej školy M. Tompu – Ilona Csúsz a Ladislav Csúsz. Navrhnutá je aj Piroska Gál, ktorá podľa návrhu vedie dôchodcovský klub Wass Albert a, ako sa uvádza v návrhu, celý život sa venuje práci s občanmi a komunitou. Na Cenu mesta bola navrhnutá aj riaditeľka Základnej školy P. Kellnera Hostinského Anita Antalová.

Mestské zastupiteľstvo môže v kalendárnom roku udeliť najviac tri Ceny mesta. O ich udelení rozhoduje mestské zastupiteľstvo, pričom potrebný je súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. „Predložili sme každého, koho navrhli,“ povedal pre vobraze.sk prednosta mestského úradu Štefan Szántó.

Ocenenia odovzdávajú laureátom slávnostne počas Dní mesta. Tie sa majú tento rok konať 8. a 9. mája. Program bude podľa prednostu pestrý – vystúpi Repáňovská muzika, ktorá minulý rok zaujala publikum s veľkým úspechom. Medzi večerné koncerty bude patriť aj raper Majself a na záver vystúpi Samo Tomeček & Milujem Slovensko Band.

Návrhy predkladali poslanci mestského zastupiteľstva, primátor mesta, členovia komisií pri mestskom zastupiteľstve, obyvatelia mesta, občianske združenia, spolky, vedecké, umelecké a kultúrne inštitúcie, ako aj športové kluby pôsobiace na území mesta.

Cena mesta sa podľa Štatútu mesta Rimavská Sobota udeľuje osobe alebo kolektívu za významné výsledky vo vedeckej, technickej, umeleckej, športovej, sociálnej, publicistickej a verejnoprospešnej činnosti. Rovnako aj za činnosť, ktorou sa významným spôsobom pričinili o ekonomický a kultúrny rozvoj mesta a jeho propagáciu doma i v zahraničí. Osobitnou kategóriou je záchrana ľudských životov a majetku mesta a jeho obyvateľov.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V R. Sobote verejnosť zabaví Repáňovská muzika, Majself i Samo Tomeček. Na Cenu mesta sú navrhnutí napríklad farárka či riaditeľka školy first appeared on vobraze.sk.</p>

Headlinerom tohtoročných Dní mesta v Hnúšti bude skupina Gladiator. Pre vobraze.sk to uviedla riaditeľka hnúšťanského Mestského kultúrneho strediska Diana Vojenčiaková. Ako dodala, táto populárna kapela sa predstaví v sobotu 30. mája na amfiteátri. Ďalej priblížila, že pred ňou vystúpia v rámci večerného programu speváčka i influencerka Ronie a skupina Sám Sebou. „Myslím si, že kapela Gladiator bude fajn a má predpoklady zaujať vekovo širší záber ľudí. V Hnúšti mala koncert pred vyše desiatimi rokmi. Speváčka Ronie a kapela Sám Sebou sa predstavia v našom meste prvýkrát a môžu prilákať predovšetkým mladšiu generáciu. Nejaké symbolické vstupné na tento večerný program bude,“ povedala Vojenčiaková.

„Pri príležitosti jubilejného 30. ročníka Dní mesta Hnúšťa dostane každý návštevník večerných koncertov k zakúpenej vstupenke aj festivalový téglik s logom mesta. Ten poslúži nielen ako pamiatka na jubilejný ročník podujatia, ale zároveň má aj ekologický rozmer – počas celého večera si doň budú môcť návštevníci opakovane čapovať svoj nápoj. Týmto prispejeme k zníženiu množstva jednorazového odpadu počas podujatia,“ pokračovala šéfka MsKS.

Diana Vojenčiaková informovala o tom, že v piatok 29. mája vystúpia na amfiteátri Kašubovci. „Tento výber súvisí s tým, aby sme obsiahli v hudobnom programe všetky vekové kategórie, teda aj tú staršiu,“ poznamenala. Avizuje, že sa rovnako v piatok predstaví počas slávnostného mestského zastupiteľstva v Dome kultúry slovenský spevák Chris Ellys. „Je to úžasný spevák. Keď som ho objavila v televízii, vyrazil mi dych. Komunikujem s ním od minulého roka,“ prezradila.

Ozrejmila, že Dni mesta sa uskutočnia od 28. do 31. mája. „Súčasťou programu bude v sobotu aj obľúbené Hnúšťankovo pre deti, ale napríklad aj Hrebendova kapsa – vyhodnotenie literárnej súťaže, piatkové podujatie pre školy, v nedeľu divadielko pre najmenšie deti v knižnici, slávnostná bohoslužba atď,“ uviedla riaditeľka MsKS. Doplnila, že chýbať nebude ani zraz veteránov.

Zdroj: vobraze.sk, foto: gladiator.sk

<p>The post Počas Dní mesta sa v Hnúšti predstavia Gladiator, Sám Sebou, Kašubovci, Ronie i Chris Ellys first appeared on vobraze.sk.</p>

V Tisovci udelia Cenu mesta v tomto roku Základnej škole Dr. Vladimíra Clementisa, Základnej umeleckej škole a Jiřímu Brožovi. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva na rokovaní, ktoré sa konalo minulý týždeň v Rimavskej Píle. „Jiřímu Brožovi za dlhoročnú činnosť v kultúre, spevokole, turistickom oddiele, dychovke a v širokom verejnom živote. Dožíva sa životného jubilea 75 rokov,“ uviedol na mestskom zastupiteľstve tisovský primátor Ján Vengrín.

Ocenenia budú odovzdané počas Dní mesta v Tisovci, ktoré sa uskutočnia od 26. do 28. júna. „Je to 30. výročie Dní mesta. Základná škola mala 50. výročie,“ ozrejmil primátor mesta pod Hradovou. Viceprimátorka Marta Svobodová pre vobraze.sk doplnila, že Cenu mesta pre ZUŠ v Tisovci súvisí s dlhoročnými dosiahnutými výsledkami a vynikajúcimi úspechmi žiakov na rôznych súťažiach.

Tisovskí poslanci schválili program Dní mesta. Počas slávnostného mestského zastupiteľstva v piatok 27. júna napríklad vystúpi spevácky zbor Nôta. V sobotu sa uskutoční jarmok remesiel a budú sa variť kotlíkové špeciality. Súčasťou programu bude ďalej detské divadlo J+T z Medzibrodu, DFS Čížiček či divadelné predstavenie divadelníkov zo Srbska. Šlágre zaznejú v podaní domácej skupiny eSeMES, prevzaté hity má v repertoári aj martinská kapela Rocksor. Lákadlom by mohol byť koncert českého speváka, skladateľa a pesničkára Pokáča – vlastným menom Jana Pokorného.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB Pokáča, FB mesta Tisovec, pokac.cz/Ivan Kašša

<p>The post Cenu mesta si v Tisovci preberie ZŠ Dr. V. Clementisa, Základná umelecká škola a Jiří Brož. Počas Dní mesta zaspieva Pokáč first appeared on vobraze.sk.</p>

V Hnúšti si tento rok počas osláv Dní mesta uctia osobnosti, ktoré sa dlhodobo podieľajú na rozvoji mesta a života v ňom. Poslanci odsúhlasili Cenu mesta pre lekára Vladimíra Knappa, ktorý má dlhoročnú ordináciu v Hnúšti. „Počas svojej profesionálnej kariéry zachoval a zachováva nezmazateľnú stopu v oblasti gynekológie a pôrodníctva,“ uvádza sa v návrhu na ocenenie.

Druhú Cenu mesta udelia pre Jána Jedľovského in memoriam. Ten bol riaditeľom v podniku Slovenské lúčobné závody v Hnúšti.

Okrem týchto ocenení má ocenenie primátora dostať Marián Šajnoha. Rodák z Hnúšte je skúsený slovenský horolezec a bol členom prvej slovenskej expedície na Mount Everest v roku 1984.

Čestné občianstvo udelia ďalšiemu rodákovi z Hnúšte, a to filantropovi Ondrejovi Maciakovi. Ocenenie si preberie za dlhodobú pomoc a podporu športu, najmä futbalu a volejbalu. „Vďaka jeho šľachetnosti a úprimnému záujmu o rozvoj voľnočasových aktivít sa podarilo zrealizovať viacero projektov v meste, ktoré priniesli radosť a možnosť športového vyžitia deťom, mládeži aj dospelým. Koná nezištne a z vlastnej iniciatívy.“

Čestné uznanie získa futbalista a tréner Lukáš Migaľa, ktorý odohral nedávno svoj jubilejný 120. zápas v prvej lige. Tento rodák z Hnúšte háji farby MFK Dukla Banská Bystrica. Hrával aj za Rimavskú Sobotu. Čestné uznanie udelia Karolovi Teicherovi st., dlhoročnému členovi dychovej hudby mesta Hnúšťa.

Hnúšťanskí poslanci odsúhlasili aj kolektívnu cenu. Počas Dní mesta si ju preberú zástupcovia Pizzérie Kaštieľ. Ako podnikateľský subjekt sú za dlhoročným prínosom vytvárania a udržiavania pracovných miest v Hnúšti.

Dni mesta sa v Hnúšti uskutočnia 30. a 31. mája.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Hnúšti odsúhlasili Cenu mesta lekárovi Knappovi i riaditeľovi SLZ Jedľovskému in memoriam. Čestné občianstvo dostane Maciak first appeared on vobraze.sk.</p>

Počas tohtoročných Dní mesta v Hnúšti vystúpi česká revivalová skupina Kroky Michala Davida i kapela Milujem Slovensko Band so Samom Tomečkom a Katkou Ščevlíkovou. Okrem nich sa predstaví aj speváčka Vanesa Horáková. Pre vobraze.sk to uviedla riaditeľka hnúšťanského Mestského kultúrneho strediska Diana Vojenčiaková. „Máme vynikajúce recenzie na týchto interpretov. Verím, že zaujmú a dobre zabavia návštevníkov Dní mesta. Finančne nás to dokopy vyjde o 2000 eur lacnejšie ako vlaňajší headliner Adam Ďurica. V rámci konsolidácie šetríme financie,“ dodala.

Skupina Kroky Michala Davida spieva hity tohto známeho hitmakera. „Kapela Milujem Slovensko Band koncertovala nedávno v Brezne a postarala sa o výbornú atmosféru. Jej repertoár je široký, spieva hity rôznych interpretov. Kapela dokáže zabaviť staršiu i mladšiu generáciu. Speváčka Vanesa Horáková by mohla zaujať predovšetkým mladšiu generáciu,“ priblížila Vojenčiaková. Ako ďalej konkretizovala, Dni mesta sa v Hnúšti uskutočnia 30. a 31. mája, pričom spomínané skupiny a mladá interpretka budú koncertovať v sobotu na amfiteátri. „Nejaké symbolické vstupné tam bude,“ poznamenala šéfka MsKS. Doplnila, že súčasťou celkového programu mestských slávností bude aj tradičné a obľúbené Hnúšťankovo.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Adam Husek – webová stránka Samuela Tomečka

<p>The post V Hnúšti zaznejú hity Michala Davida, zaspieva aj Samo Tomeček a Katka Ščevlíková first appeared on vobraze.sk.</p>

V Poltári dnes udelili Cenu mesta i Cenu primátora. Udialo sa tak pri príležitosti mestských osláv Gombovecfest. Udelili im ich v priestoroch Domu kultúry. Ocenenia schválilo mestské zastupiteľstvo jednotlivcom za ich vynikajúce prínosy v rôznych oblastiach spoločenského života, ktorí sa výrazne zaslúžili o rozvoj a propagáciu mesta. Slávnostné podujatie bolo sprevádzané bohatým kultúrnym programom, ktorý pripravili žiaci Základnej umeleckej školy a ďalší umelci z Poltára. V Poltári pripravili približne 15 tisíc gomvbocov.

Cenu mesta získali štyri osobnosti z Poltára
Za zanietenú pedagogickú činnosť, odbornú výchovu a sociálne cítenie a starostlivosť počas dlhých rokov pri práci so zdravotne znevýhodnenými deťmi sa poslanci rozhodli cenu udeliť Anne Melicherčíkovej. Za jedinečnú umeleckú tvorbu v celom regióne a šírenie dobrého mena v tvorivom umeleckom svete sa rozhodli oceniť Annu Rechtoríkovú a za dôkladné mapovanie histórie mesta, regiónu a publicistickú činnosť získa Cenu mesta Milan Vitéz.

Ďalším oceneným sa stal dlhoročný člen protifašistických bojovníkov Štefan Repka. Jeho nasadenie a obetavosť za hodnoty ako sloboda a demokracia, ako aj jeho neustále úsilie o zachovanie histórie, boli rozhodujúcimi faktormi pre udelenie tejto prestížnej ceny. Jeho práca v oblasti verejno-prospešnej činnosti a zachovania historického dedičstva si zasluhuje uznanie.

Cena primátora mesta pre zaslúžilého športovca
Cenu primátora mesta získal tento rok zaslúžilý športovec, ktorý svojimi úspechmi dosiahol významné výsledky na domácej aj medzinárodnej úrovni. Peter Srniš je vzorom pre ďalšiu generáciu a svojou prácou prispel k propagácii Poltára. Jeho odhodlanie, disciplína a športové úspechy sú príkladom toho, ako tvrdá práca a vytrvalosť prinášajú úspech.

Čin roka získala tento rok Základná umelecká škola
Cenu mesta Poltár získala tento rok Základná umelecká škola (ZUŠ) pri príležitosti 50. výročia jej vzniku. ZUŠ bola ocenená za jej významnú úlohu vo výchove mladých talentov, za reprezentáciu a propagáciu umenia. Škola sa dlhodobo venuje rozvoju talentov v oblasti hudby, výtvarného umenia, tanca a literárno-dramatického umenia, čím prispieva k bohatstvu kultúrneho života v Poltári aj mimo neho.

Zdroj: tlačová správa mesta Poltár, vobraze.sk

<p>The post V Poltári pripravili 15-tisíc gombovcov a udelili ocenenia + foto first appeared on vobraze.sk.</p>