Tomáš Husár, rodák z Hrnčiarskych Zalužian, istý čas žil a pracoval aj ďaleko od domova. Dnes pôsobí ako záchranár v Hnúšti a hovorí, že návrat do regiónu bolo jedno z najlepších rozhodnutí. Aj keď má za sebou skúsenosti z rušnejších staníc, pokojnejšie tempo mu momentálne vyhovuje.

„Dva a pol roka som slúžil na záchranke v Senci. Býval som v Bratislave. Už pri nástupe som do žiadosti uviedol Rimavskú Sobotu a okolie, ale nebolo voľné miesto,“ povedal pre vobraze.sk Tomáš Husár (28). Keď sa pred rokom a pol uvoľnilo miesto v Hnúšti, prišlo to nečakane. „Kolegyňa išla do dôchodku. Hnúšťa je pomerne pokojné miesto a som tam spokojný. Je to rozdiel oproti Sencu,“ vysvetľuje záchranár, ktorý slúži už štvrtý rok.

Začínal ako šofér sanitky, dnes pracuje v posádke s lekárom. „Teraz som na striedačku v posádke s lekárom buď ako šofér, alebo ako záchranár. Lekár má hlavné slovo a moja úloha sa odvíja od jeho požiadavky.“ Zodpovednosť však cíti stále rovnako. „Ako šofér sanitky mám stále zodpovednosť za posádku. Či už vezieme pacienta, alebo nie,“ približuje svoje pôsobenie v záchrannej službe.
Na práci ho baví najmä jej nepredvídateľnosť. Stereotypná práca pre neho nikdy nebola lákavá. „Aj po takmer štyroch rokoch oceňujem, že to nie je rutinná práca. Tú veľmi nemusím. Dopredu nikdy nevieme, aké výjazdy nás čakajú. Každý deň je iný. Veľkou raritou sú dni, keď výjazdy nemáme,“ hovorí Husár, ktorému sa prácou v záchrannej službe splnil detský sen.

Podľa jeho slov ťažko povedať, ktoré boli najťažšie výjazdy. „Každý výjazd dá svojim spôsobom zabrať. Niektorý fyzicky, niektorý psychicky,“ vysvetľuje. Predsa len sú však situácie, ktoré vníma citlivejšie. „Najviac stresujúce sú pôrody a detskí pacienti. To sú dve oblasti, kde nikdy neviete, čo z toho bude. Ja som mal zatiaľ šťastie, že išlo prevažne o klasické laryngitídy a vystrašené mamičky,“ doplnil.
Popri práci v záchrannej službe je známy aj vďaka folklóru a tancu, ktorému sa dlhé roky aktívne venoval. V minulosti účinkoval aj vo väčších projektoch a predstaveniach.

Ako jeden z mála tanečníkov z regiónu, tancoval aj s najznámejším ľudovým súborom na Slovensku. V SĽUK-U pôsobil od roku 2017, počas štyroch sezón. „Asi najviac mi v pamäti ostane predstavenie k oslave deväťdesiatych narodenín Juraja Kubánku, ktorého som mal tú česť spoznať,“ hovorí tanečník.

Dnes je však jeho vzťah k tancu voľnejší. „Tancu sa už aktuálne vôbec nevenujem. Posledné predstavenie som mal v novembri minulého roku. To bolo v Michalovciach,“ zaspomínal si Tomáš Husár.
Jedným z výrazných projektov bolo účinkovanie v predstavení Cigáni idú do neba. „Dalo mi to obrovské množstvo skúseností. Vidieť, ako pracuje Ján Ďurovčík, aj ako pracujú ostatní profesionáli. Spoznal som veľké množstvo skvelých ľudí. Za to som vďačný,“ uviedol folklorista, ktorý vystúpil v mnohých slovenských mestách. Za nezabudnuteľný zážitok, na ktorý bude podľa jeho slov navždy spomínať, považuje vystúpenie v Spojených arabských emirátoch.

Napriek úspechom dnes nič aktívne nehľadá. „Nebudem nič silne odmietať, ale ani nič nehľadám. Ani predtým som nič nehľadal, ono to vždy prišlo,“ prezrádza Husár, ktorý aktuálne žije s priateľkou v Rimavskej Sobote.

V Bratislave sa venoval aj tréningu gymnastiky, učil deti vo veku od štyroch do deviatich rokov. „Z časových dôvodov som to musel zanechať. Popri zamestnaní som nevedel zabezpečiť voľno vždy v rovnaký deň a rovnaký čas,“ vysvetľuje a zároveň dodáva, že ani dnes si nevie úplne predstaviť, ako by sa mu to podarilo skĺbiť.

„V zime som sa k ničomu veľmi nedostal. Nepodarilo sa mi ísť lyžovať. Raz som sa bol akurát korčuľovať na rybníku v Ožďanoch. Aktuálne voľný čas venujem našim psíkom. S priateľkou máme štyroch,“ hovorí s úsmevom Husár. Šteniatko border kólie zachránené zo salaša, taliansky chrtík v opatere, jazvečík či jorkšírsky teriér – psy sú dnes prirodzenou súčasťou ich života. S príchodom jari sa teší najmä na spoločné výlety. „Naložím ich do auta a nechám ich poriadne niekde za mestom vybehať,“ netrpezlivo očakáva krajšie počasie.

Aj keď sa jeho životné tempo zmenilo, jedno zostáva rovnaké – silné puto k rodnému kraju a pocit, že je tam, kde má byť. Práca záchranára, ktorú robí s rešpektom a pokorou, je dnes jeho prioritou. A folklór? Ten zostáva ticho prítomný – ako súčasť identity, ktorá sa nestráca, len dozrieva. „K folklóru som mal blízko odmalička a na tom sa nič nezmenilo,“ uzatvára Tomáš Husár.

<p>The post Tomášovi Husárovi z Hrnčiarskych Zalužian sa splnil sen, stal sa záchranárom. Spolupracoval s režisérom Ďurovčíkom first appeared on vobraze.sk.</p>

Na majstrovstvách Slovenska open a juniorov i junioriek v plávaní si veľmi úspešne počínala Terézia Horváthová z Chrámca. Sedemnásťročná členka ŠKP Košice získala štyri zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Plavkyni z juhu Rimavskosobotského okresu to zabezpečilo šieste miesto v absolútnom poradí medailistov. Národný šampionát sa konal od piatka do nedele (od 13. do 15. júna) v Bratislave. Zápolenia na ňom prebiehali v 50-metrovom bazéne.

Talentovaná Horváthová si zlato vyplávala medzi staršími juniorkami v disciplínach 50 metrov znak, 100 m znak a 100 m motýlik. K tomu pridala Terézia prvenstvo v kategórii open na 100 m znak. Druhé miesto obsadila v kategórii open na 50 m znak a 100 m motýlik. Na bronzovej priečke sa umiestnila medzi staršími juniorkami v pretekoch na 100 m prsia.

Na M – SR v Bratislave sa darilo aj Stele Megelovej z Rimavskej Soboty. Šestnásťročná plavkyňa si vybojovala päť cenných kovov. Presadila sa v rôznych štýloch. Vyplávala si dva tituly medzi mladšími juniorkami. Zlato brala v disciplínach 200 m znak a 100 m prsia. Nadaná Megelová si odniesla zo zápolenia mladších junioriek rovnako dve strieborné medaily. Na druhej priečke sa umiestnila v disciplínach 50 m voľným spôsobom a 50 m motýlik. Tretie miesto obsadila v kategórii open, bronz si prevzala za umiestnenie v pretekoch na 100 m prsia. Stela Megelová háji od marca znovu farby ŠK Flipper Brezno, kam sa vrátila z PK STU Trnava.

Zdroj: vobraze.sk, Slovenská plavecká federácia, foto: FB SPF/Róbert Košťál

<p>The post Plavkyne Horváthová z Chrámca a Megelová z R. Soboty sa presadili na majstrovstvách Slovenska first appeared on vobraze.sk.</p>

Stolná tenistka Tatiana Kukuľková si vybojovala na majstrovstvách Európy bronzovú medailu vo štvorhre. Jej partnerkou bola poľská hráčka Natalia Bajorová. Dejiskom októbrového kontinentálneho šampionátu bol rakúsky Linz. „Dosiahla som najväčší úspech v mojej doterajšej kariére, no trochu ma mrzí, že z toho nebolo aspoň striebro,“ uviedla pre vobraze.sk Tatiana Kukuľková (24), ktorá má rodinné väzby na Hnúšťu. Pochádza odtiaľ jej otec Jozef. „Chystám sa prísť do Hnúšte na Vianoce. Je len malá šanca, že do nej zavítam skôr. Býva tam moja stará mama i jej sestra,“ dodala.

Kukuľková s Bajorovou vyhrali na ME tri zápasy 3:0 na sety a v semifinále ich zastavil slovensko – český pár Barbora Balážová/Hana Matelová. Podľahli mu 2:3. Kukuľková s Bajorovou pritom viedli 2:0 a už v treťom dejstve mohli duel ukončiť, lenže nepodarilo sa im to v ňom a ani v ďalšom priebehu. „Samozrejme, že ma to mrzí a určite to tak ešte nejaký čas bude. Nevyužili sme v tomto zápase celkovo štyri mečbaly. Žiaľ, nevyšlo nám to. Na druhej strane má Slovensko dve medaily,“ povedala Tatiana Kukuľková. Balážová s Matelovou následne zvládli finálový duel a stali sa majsterkami Európy.

„S Nataliou hráme spolu necelý rok. Povedala by som, že tá naša spolupráca vznikla náhodne, ale som veľmi rada, že to takto funguje. V máji sme skončili tretie na turnaji najvyššej kategórie Grand Smash v Saudskej Arábii,“ priblížila odchovankyňa KST Viktória Trnava. Ako Kukuľková dodala, na ME mali dobrý žreb. „Vedeli sme, že máme šancu na medailu. Tajne som verila, že by to tento rok mohlo vyjsť.“ Vo dvojhre postúpila zo základnej skupiny a vypadla v prvom kole vyraďovacej fázy. V mixe bol jej partnerom Ľubomír Pištej. „Vypadli sme v osemfinále. Môj výkon v mixe bol zlý a slabý,“ skonštatovala.

Pred tromi rokmi získala Tatiana Kukuľková na ME do 21 rokov v Belgicku tiež bronz. Jej partnerkou bola v debli Slovenka Ema Labošová. „Rovnako sme mali v semifinále mečbaly a možnosť postúpiť do finále. Žiaľ, taký je šport. Verím, že nabudúce to už s postupom do finále vyjde.“

Tatiana hráva extraligu v drese HB Ostrov Havlíčkův Brod. „Ponuka z Česka prišla pred dvomi rokmi a páčila sa mi. Klub je super, vychádzajú mi v ňom v ústrety, keď treba. Veľmi dôležité je aj to, že tam tvoríme výborný kolektív. V neposlednom rade predstavuje ďalšie plus vzdialenosť od Slovenska,“ ozrejmila reprezentantka, ktorá býva v Bratislave. Na klubovej úrovni pôsobila aj v Taliansku a Poľsku.

Pod jej slov ju bolo možné stretnúť v Hnúšti počas tohtoročných veľkonočných sviatkov i v lete. „Bola som tam aj v priebehu minuloročných Vianoc. Dokonca som si bola v Hnúšti štyrikrát aj zatrénovať,“ doplnila Kukuľková.

Zdobia ju dva tituly majsterky Slovenska vo dvojhre žien, viac titulov má v párových disciplínach. V mládežníckych kategóriách bola viacnásobnou slovenskou šampiónkou.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Kukuľkovej

<p>The post Dosiahla životný úspech. Stolná tenistka Kukuľková prinesie bronz z majstrovstiev Európy do Hnúšte first appeared on vobraze.sk.</p>

Herečka Janka Sovičová, rodáčka z Rimavskej Soboty, pôsobí v bratislavskom Divadle P.O. Hviezdoslava. Účinkovala aj v niektorých seriáloch a filmoch. „Posledné dva roky boli prajné, či už to bol film Vítězi v réžii Jana Hřebejka, alebo film Kôň Martina Šulíka, ktorý mal premiéru vo vtedajšej RTVS na Štedrý deň v roku 2022, alebo seriály Nemocnica na TV JOJ i Druhá šanca na TV Markíza, kde som s Petrom Marcinom hrala matku mladého Viktora. Ten bol náhle hospitalizovaný a zisťovalo sa, či jeho problémy nesúvisia s jeho vzťahom k rodičom,“ uviedla pre vobraze.sk Janka Sovičová (45). Absolventka Vysokej školy múzických umení sa roky venuje aj bábkoherectvu. S manželom a štyrmi deťmi žije v Bratislave.

Janka účinkovala na Novej scéne, v Opere i Činohre Slovenského národného divadla, v Bratislavskom bábkovom divadle (BBD), v Divadle Ticho a spol. „Väčšina postáv, ktoré som odohrala na veľkých scénach, bola založená na pohybe, schopnosti animácie bábky /predmetov, či komediálnom vyjadrení postavy s využitím hudobných výrazov. Táto kombinácia pohyb-vodenie-komediálnosť-spev je mojou silnou stránkou a do väčšiny inscenácií som bola oslovená práve kvôli nej. Či už to bola herecká postava Šepkárky v Opere SND Barbier zo Sevilly alebo predstavenia v Bratislavskom bábkovom divadle Začarované gajdy, O psíčkovi a mačičke a mnohé iné,“ priblížila.

Poukázala na to, že v súčasnosti je úplné bežné, že sa všetky divadelné formy navzájom prepájajú, či už je to kombinácia činohry s bábkou, alebo bábkové divadlo so živými hercami. Do toho sa čoraz častejšie pridáva i filmová technika cez projekcie, živé prenosy alebo živá hudba. „Takže aj v mojom profesijnom živote je to kombinácia všetkých druhov. Mám aj bábkové predstavenia i predstavenia, v ktorých hrám ako herečka, ale tiež predstavenie, kde hrám na hudobnom nástroji alebo využívam klaunské metódy. Mám rada túto rozmanitosť, pomáha mi nevyhorieť a mať stále rada divadelnú prácu. A hlavne ma to nabíja energiou,“ uviedla.

Predstavenie Websterovci
V Divadle P. O.Hviezdoslava ju diváci môžu vidieť v predstavení Websterovci. „Je to krásne rodinné predstavenie. Ide o divadelnú adaptáciu známej televíznej série. Výtvarník Boris Šíma navrhol bábky podľa svojich ilustrácií, takže to vyzerá, že skutočne ožili.“

V televíznom, respektíve filmovom spracovaní rozprávok doteraz neúčinkovala. Neplatí to však o bábkovom divadle. „Bola som aj Maruškou v rozprávke Soľ nad zlato, zlou švagrinou v rozprávke Zhavranelí, Malou morskou vílou, či rozprávačkou v Psíčkovi a mačičke. Takže rozprávky si ma našli a určite ich nikdy nie je dosť,“ vyjadrila sa.

Na konte má dve ocenenia za najlepší ženský herecký výkon. „Získala som ich ešte počas môjho pôsobenia v BBD. Bolo to v roku 2002 za postavu Káti v inscenácii Musorgskij: Finist – Obrázky z výstavy a v roku 2008 za postavu Malej morskej víly, na Medzinárodnom festivale divadiel pre deti v Banja Luke (Bosna a Hercegovina).

Janka Sovičová (za slobodna Köbölová) študovala na rimavskosobotskej obchodnej akadémii. Od detstva však bola umelecky založená. Od šiestich rokov bola členkou DFS Oriašok, na Základnej umeleckej škole v R. Sobote navštevovala odbor zborový spev a neskôr pôsobila v divadelných súboroch Pictus a Divosud, ktoré viedli Marian Lacko a Ľubomír Šárik. Túto divadelnú etapu považuje za obdobie formovania svojho herectva a aj vďaka Ľubomírovi Šárikovi, ktorý ju pripravoval na prijímačky, sa na Vysokú školu múzických umení v Bratislave dostala na prvýkrát. Medzi jej spolužiakov patrili napr. Martin Mňahončák, Lucia Hurajová, René Jankovič či Marek Gudiak.

Spolupracovala s režisérom Bednárikom
V priebehu štúdia na vysokej škole hosťovala v spomínanom BBD, v ktorom jej po skončení VŠMU ponúkli angažmán. „Počas pätnástich rokov som mala možnosť hrať v krásnych predstaveniach a spoznať významných režisérov, ako boli napríklad Josef Krofta z Čiech alebo Jožko Bednárik, ktorý s nami naskúšal muzikál Alibaba a 40 zbojníkov a mnoho ďalších. Z každej spolupráce som si niečo odniesla a herecky rástla aj vďaka super kolegom, ktorí boli v súbore,“ hovorí Janka Sovičová.

Keďže má veľmi rada kombinovanie rôznych vecí, urobila si pred dvomi rokmi na UMB v Banskej Bystrici kurz trénerky športovej gymnastiky. „Popri svojej umeleckej práci momentálne trénujem v rámci gymnastickej akadémie deti od troch do sedem rokov pohybovú gymnastickú prípravu.“ Považuje sa za optimistku. „Človek musí byť optimista, musí stále v niečo pozitívne veriť, inak by ten život nemal veľký zmysel,“ podotkla.

Deti majú rôzne aktivity
Janka má štyri deti, každé vyniká v niečom inom. „Lili sa venuje športovej akrobacii, hrá na klavíri a tancuje vo folklórnom súbore, starší syn Max je majstrom sveta v rental kartingu, čo sú motokárové preteky (Sodi World Series), mladšia dcéra Olívia súťažne pláva a najmenší Filip to zatiaľ všetko pozorne sleduje. Uvidíme, čo ho zláka. Manžel je zároveň Maxovým spolutrénerom, analyzuje jeho jazdy, venuje svoj čas jeho motošportu. Keďže je programátor, spoločne zdieľajú analytické myslenie potrebné pre tento druh športu. Ja sa zase snažím ponúkať deťom kultúrne veci, chodíme spolu na výstavy, koncerty, predstavenia, rozprávame sa o nich, podporujem ich v čítaní. Snažím sa, aby si napĺňali i svoju dušu, vedeli sa o tom rozprávať, byť empatickí k druhým. Toto by som poradila všetkým rodičom, rozprávajte sa so svojimi deťmi, pýtajte sa ich, choďte spolu do divadla, do kina, na tvorivé dielne, scitlivuje ich to a ono sa vám to vráti.“

Priznáva, že sa jej túžby počas života menia. „Mojou najväčšou túžbou v súčasnosti asi je, aby naše umenie bolo pestré, také ako sú aj divadelné žánre, aby naše postavy mohli smelo na javisku povedať, že „kráľ je nahý“, pretože na to divadlo je, aby nastavovalo zrkadlo každej dobe, aby hovorilo aj to, čo sa človek inak bojí povedať, aby bolo smelé, otvorené a hlavne slobodné,“ povedala skúsená herečka.

Podľa jej slov sa do R. Soboty rada vracia. V tomto roku jej to však zatiaľ nevychádza. Súvisí to s pracovnými povinnosťami i športovými aktivitami jej detí. Dodala, že keď zavíta do R. Soboty, nezabudne na prechádzku po hojdacích mostoch či posedenie v Dekáči. Plánuje navštíviť Citadelu, centrum nezávislej kultúry.

Neoddeliteľnou súčasťou jej života je o.z. Červený nos – Clowndoctors. V rámci neho prinášajú zdravotní klauni, ku ktorým patrí, už dvadsať rokov radosť a smiech všetkým, ktorí to potrebujú. „Za posledný rok sme okrem iného pripravili aj špeciálne klaunské predstavenie Fidlikára 2 pre deti s autizmom, mentálnym a kombinovaným postihnutím, ktorým sa snažíme na chvíľu ich vytiahnuť z ich uzavretého sveta. Tiež sa teším z nového programu Klaunské večerníčky, ktorý do konca roka plánujeme spustiť na detských onkológiách po celom Slovensku,“ priblížila Janka Sovičová.

Bábkoherečka z R. Soboty spolupracovala aj s režisérom Bednárikom

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album Janky Sovičovej

<p>The post Herečka Sovičová účinkuje na divadelnej scéne. Rodáčka z R. Soboty si zahrala aj vo filmoch či seriáloch first appeared on vobraze.sk.</p>

Florbalista Lukáš Nôta z Rimavskej Soboty naskočí v sobotu do novej sezóny extraligy mužov. V tej predchádzajúcej získal v drese bratislavského ŠK Lido Prírodovedec prvý titul v jeho kariére. Výrazným spôsobom k nemu prispel, pretože sa stal so 123 bodmi najproduktívnejším hráčom súťaže, za čo si prevzal ocenenie. Zároveň kraľoval medzi strelcami a zaznamenal tiež najviac asistencií. Nastrieľal 66 gólov a pridal k nim 57 prihrávok. „Myslím si, že príprava pred novou sezónou mi vyšla. Bola kvalitná. Na jej začiatky sme veľa behali a posilňovali. Od augusta sme prešli do haly a odohrali sme aj prípravné zápasy. Príprava teda bola fajn. Mohlo by to byť dobré a dúfam, že moja forma bude postupne gradovať,“ povedal pre vobraze.sk dvadsaťtriročný útočník Lukáš Nôta.

Netají, že o neho bol v uplynulých mesiacoch záujem, pretože odohral životnú sezónu a mala aj rozprávkový koniec. Klubovú príslušnosť však nezmenil. „Prišli mi ponuky z českej najvyššej súťaže, ktorá je kvalitnejšia ako tá slovenská. Bola by to pre mňa výzva i zaujímavá skúsenosť, mohol by som sa zlepšovať. Keďže však idem do posledného piateho ročníka na Ekonomickej univerzite v Bratislave, zvážil som to tak, že najprv doštudujem v dennej forme a skúsil by som to v Česku v ďalšej sezóne, ak bude o mňa záujem a bude sa to dať zladiť s pracovnými možnosťami atď. Teraz som akoby uprednostnil školu.“ Študuje aplikovanú ekonómiu na Národohospodárskej fakulte EU.

ŠK Lido má vysoké ambície. „Keďže sme v minulom ročníku získali titul, tak pred štartom nového sú tie očakávania najvyššie. Znamená to skončiť v základnej časti súťaže čo najvyššie a v play-off bojovať zase o majstrovskú trofej. V klube sme si povedali, že nejdeme titul obhajovať, ale vyberieme sa na novú cestu za ním,“ uviedol Nôta. Dodal, že chce byť oporou mužstva v ofenzíve a pomáhať mu gólmi i asistenciami. „Možno to budeme mať o niečo ťažšie, pretože do zápasov pôjdeme v úlohe úradujúcich majstrov,“ poznamenal Nôta.

Nehodlá sa sústrediť na to, aby sa stal opäť najproduktívnejším hráčom extraligy. „Nie je to mojím hlavným cieľom. Každý začíname od nuly. Radšej by som bol, keby sme vybojovali zlaté medaily. Uvidíme, ako sa bude sezóna vyvíjať. Súperi vedia, že sme so spoluhráčom Petrom Nehilom vytvorili produktívnu dvojicu. Bolo by však určite fajn, keby sa mi podarilo zopakovať vlaňajšok. Budem sa snažiť bodovať čo najviac,“ vyjadril sa odchovanec FBC Slovan R. Sobota.

Hral vo februárovej kvalifikácii o postup na majstrovstvá sveta, odkrútil si na kvalifikačnom turnaji v Poľsku premiéru v národnom tíme. V druhom zápase proti Španielsku strelil hetrik a mal aj asistenciu. Slováci si zabezpečili postup na svetový šampionát, ktorý sa uskutoční v decembri vo Švédsku. „Bol by som veľmi rád, keby som sa dostal do nominácie na majstrovstvá sveta. Konkurencia je veľká, som si vedomý, že je ťažké sa tam dostať. Bol som po skončení minulej sezóny na ďalšom reprezentačnom zraze. Dôležité bude, kto sa v akej forme ukáže na začiatku tej nadchádzajúcej a, samozrejme, potrebujem na sebe ďalej makať,“ podotkol krídelník z R. Soboty.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album L. Nôtu, FB ŠK Lido Prírodovedec

<p>The post V extralige si počínal Soboťan Nôta skvele. Mal ponuky z Česka, zostáva v majstrovskom tíme first appeared on vobraze.sk.</p>

Sokoliari Kanátovci z Mojína v Rimavskej Sobote začali robiť pre Prezidentský palác v Bratislave. Rodinná firma, ktorá je známa sokoliarskymi vystúpeniami nielen na Slovensku, teraz zabezpečuje aj biologickú ochranu a plašia holuby, ktoré znečisťujú zrekonštruovanú fasádu paláca. Ako pre vobraze.sk ďalej povedal Jaroslav Kanát, najstarší a najskúsenejší člen rodinného podniku, je to pre nich pocta, že môžu robiť pre Prezidentský palác.

„Bude to náročné. Pristupujeme k tomu však rovnako zodpovedne, ako aj k ostatným zakázkam, ktoré máme po celom Slovensku,“ povedal Kanát. Ide o komplexné služby. Po zmonitorovaní situácie, odkiaľ z okolitých budov holuby prilietajú, zvolia stratégiu, pristúpia k plašeniu a neskôr preventívnej činnosti. „Nainštalujeme na jednotlivé miesta strechy špeciálny gél, ktorý odpudzuje vtáctvo. Je to novinka od americkej firmy, ktorej sme distribútori pre Európu,“ poznamenal Jaroslav Kanát ml.

Ide o exteriérové práce, ktoré sa v prípade plašenia snažia robiť v skorých ranných hodinách. Podobnú činnosť podľa Kanáta robili aj pri historickej synagóge v Lučenci. Skúsenosť majú aj s plašením havranov, ktoré sa v Leviciach usídľovali na veľkých platanoch a prispievali k zvýšenému vysychaniu stromov.

Kanátovci sú známi sokoliari, ktorí približujú život dravcov. Na ich predstavenia chodia jednotlivci aj organizácie, školy. Na Mojíne majú najväčší sokoliarsky areál na Slovensku. Návštevníci mali možnosť aj toto leto u nich vzhliadnuť viac ako 70 druhov dravých vtákov. Ich dravce ste mohli vidieť aj vo filmoch či rozprávkach.

Aké bolo leto v sokoliarstve Kanát a čo majú nové? – vobraze.sk

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: sociála sieť Sokoliarstvo Kanát

<p>The post Kanátovci začali robiť pre Prezidentský palác first appeared on vobraze.sk.</p>

Na ceste z Bratislavy smerom na Košice sa zastavila aj v Rimavskej Sobote. Nič netradičné pre vysokoškoláčku, no Lýdia ide pešo. Poväčšine sama, so 17-kilovým batohom, stanom, spacákom a odhodlaním v očiach. „Jéééj, už len asi 180 kilometrov, to znie hneď lepšie, ako keď som začínala na asi 460-tich, ako keď začínalo na 300 či 200 kilometroch,“ pozastavila sa Lýdia Ondrušová pri krátkom bilancovaní a pozastavení v Rimavskej Sobote. Hoci odtiaľto nepochádza, má tu viacero priateľov, ktorých spoznala vďaka Letavám.

Svojím netradičným cieľom a bezprostrednosťou aj teraz náhodne spojila viacero ľudí, ktorí boli zvedaví a prišli ju vyspovedať a podporiť na jej ceste. Jednoduchá, spontánna, milá a odhodlaná dokončiť svoje predsavzatie. Ako nám prezradila, študuje na katedre intermédií VŠVU a toto dobrodružstvo bude súčasťou jej diplomovej práce. Jedným z výstupov bude výstava, toho čo zažila. Koho to zaujíma viac, jej práca je o láske, záväzkoch a slobode. „Ako keby prvotnou myšlienkou bolo uvedomenie si, že za posledný rok sa zmenilo dosť veľa nosných vecí, zmenili sa vzťahy, presťahovala som sa, ocitla som sa bez nejakých záväzkov,“ hovorí študentka, ktorá vyše roka trávila vzhľadom na pandémiu čas doma. „Mali a máme tu všetky obmedzenia, ale stále sa môžem len tak zobrať a niekam sa vybrať a vychutnať si voľnosť,“ hovorí.

Na odhadom trojtýždňovú túru sa vybrala po konzultáciách s priateľmi, ktorí majú viac skúseností. „Zrazu som mala zo sedemkilového batohu 17-kilový, ale zvykla som si za pár dní. Je to úžasné, dala som sa na toto prvýkrát“ hovorí Lýdia, ktorej cieľom nie je rýchlosť a aj keď nemala extra silný vzťah k prírode, tak si ho teraz spontánne užíva.

Prvé dni ju sprevádzal kamarát, no ďalej už ide sama. Telefón a sociálne siete sa pritom snaží obmedzovať. „Je príjemné prijímať to, čo život ponúka. Bolo tu veľa strachu z pandémie, ale v rámci obozretnosti a bezpečnosti je pre mňa príjemné opäť vidieť a spoznávať ľudí,“ hovorí. Zatiaľ sa jej osvedčilo ohlásiť sa vopred v obci starostovi, že by rada prenocovala na ihrisku či v altánku. Z Lučenca do Rimavskej Soboty prešla 32 kilometrov, zatiaľ najviac, v prepočte podľa aplikácie v androide niečo vyše 46 tisíc krokov. Na mesiac odišla ako minimalistka, aby sa opäť vrátila ako maximalistka, odkazuje na svojom sociálnom profile. Prajeme pekné dobrodružstvo a úspešné dorazenie do cieľa.

Foto: Archív Lýdia Ondrušíková

<p>The post Vysokoškoláčka putuje domov stovky kilometrov pešo first appeared on vobraze.sk.</p>