Dlhoročný futbalový tréner Milan Špaček sa dnes dožíva 70 rokov. Jeho rukami prešlo množstvo hráčov. V súčasnosti je kormidelníkom treťoligových starších dorastencov MŠK Rimavská Sobota. „Som zástancom technického a útočného futbalu. Vždy som k nemu inklinoval. Okrem techniky kladiem dôraz na rýchlosť,“ uviedol pre vobraze.sk čerstvý jubilant Milan Špaček. Ako zdôraznil, jeho filozofiou je klásť dôraz na mládež. „V nej je budúcnosť. Mládež majú trénovať kvalifikovaní tréneri. A nie, ako je to veľakrát na Slovensku, že ju trénujú takí, ktorí sa inde neuplatnia. Dôležité je tiež rozvíjanie hry jeden na jedného i techniky namiesto taktiky. Nepovažujem za prvoradé pri mládeži výsledky, ale učiť mladých hrať futbal, aby sa nebáli napríklad robiť kľučky.“
Podľa jeho slov nechystá veľkú oslavu životného jubilea. „Nie som nejako na tie oslavy. Keď som ale mal päťdesiat, tak som ešte oslavoval s rôznymi partiami. Teraz už len v úzkom kruhu,“ povedal rodák z Bratislavy a pokračoval: „Želám si zdravie, lebo to je najdôležitejšie a mať viac času na vnúčatá, aby som sa im mohol venovať.“ Kondíciu si udržiava plávaním a tenisom. „Futbal už pomerne dlho nehrávam, kolená mi operovali dokopy osemkrát. Výnimku som urobil pred dvomi rokmi,“ podotkol držiteľ áčkovej trénerskej licencie UEFA.
Začínal v Slovane Bratislava
S futbalom Milan Špaček začínal v Slovane Bratislava. „Veľa som v žiackom veku športoval, nebol to len futbal, ale aj hokej. Hrával som ho súťažne aj s Petrom Šťastným. Okrem toho som rovnako hrával súťažne basketbal, mojím spoluhráčom bol Stanislav Kropilák. Mal som prirodzený talent na rôzne športy, či už je to atletika, plávanie alebo gymnastika. Mohol som ísť na majstrovstvá Československa v šprinte na 100 i 200 m,“ spomína. „Keď deti robia viaceré športy, je to dobre. Každý má niečo do seba. Mne dali periférne videnie. Keď sa ale vrátim k futbalu, tak zo Slovana som išiel ako dorastenec do vtedajšieho MDŽ Bratislava a odkiaľ do Ružomberka, kde som už hrával na mužov.“
Práve z Liptova, odkiaľ má i manželku Danušu, prišiel na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia ako hráč do R. Soboty. „Bolo to po zranení, mal som potrhané väzivá v členku. Prišiel som sa rozohrať. Mám na obdobie, keď som si obliekal dres R. Soboty, pekné spomienky. Zišla sa tu vtedy pomerne dobrá futbalová partia, a to jednak kolektív i po futbalovej stránke. Jeho súčasťou boli veľmi dobrí futbalisti, na naše zápasy chodilo veľa divákov, postupovali sme. Zranenia však spôsobili, že som v R. Sobote vo veku 33 rokov nakoniec ukončil hráčsku kariéru. Počas rekonvalescencie po operácii kolena som odštartoval trénerskú kariéru, stalo sa tak pri mužoch v Tornali,“ ozrejmil.
Áčko R. Soboty nekormidloval
„Ako hráč som bol nedisciplinovaný, týkalo sa to dochvíľnosti, ponocovania, rád som žil a nemyslím na alkohol. Nevenoval som sa futbalu tak, ako by som mal, nedával som mu sto percent,“ priznáva. Ako by priblížil Milana Špačeka ako hráča? „Myslím si, že som bol dobrý hráč. Bol som technický a kreatívny, patril som medzi najrýchlejších hráčov. Nastupoval som v útoku alebo v strede poľa. Dával som góly. Keď ma chceli kluby z vyšších súťaží, neakceptoval som tie ponuky. Mal som možnosť ísť do Interu Bratislava či do Spartaka Trnava,“ odvetil.
Ako tréner mal iné požiadavky na hráčov, než kým ním bol. Jeho nároky vzrástli. Po návrate z Tornale bol lodivodom mládeže v rimavskosobotskom klube, pracoval s dorastencami i so žiakmi. Bol vedúcim útvaru talentovanej mládeže. Viedol tiež výbery SsFZ. „Mal som možnosť byť trénerom áčka R. Soboty, ale nelákalo ma to, čo súviselo s rozdielnym pohľadom na určité veci. Mám takú povahu, nenechal by som si hovoriť do niektorých vecí. V druhej lige som však zastával funkciu asistenta trénerov Vladimíra Rusnáka i Branislava Mráza.“
Medzi najlepšími žiackymi tímami na Slovensku
Najviac si cení to, čo sa mu podarilo so spolupracovníkmi v TJ ŠK Tempus R. Sobota. „V rimavskosobotskom klube, v ktorom som pôsobil, nedostávali príležitosť v áčku odchovanci. Výhodnejšie bolo kúpiť hotového hráča. Rozhodli sme sa založiť z ničoho – na zelenej lúke – v meste nový klub, ktorý sa dostal do prvej ligy žiakov. V nej sa nám podarilo skončiť v kategórii U15 v najlepšej trojke. Zdolávali sme silné mužstvá. Mali sme filozofiu, ktorej sme sa držali. Tempus pozývali na špičkový turnaj do Prahy, kde sme sa dokázali presadiť. Viacerí hráči sa dostali neskôr do mládežníckych reprezentácií. Vychovať reprezentanta stojí veľa úsilia a času,“ hovorí Špaček.
Trénoval Ráka, Ádáma či Giliana
Vrátil sa potom do MŠK R. Sobota, kde doteraz trénuje mládež. V regióne viedol aj mužov Jesenského, Veľkého Blhu i Oždian, tam sa venoval istý čas aj mládeži. „Medzi najlepších hráčov, ktorých som trénoval, by som zaradil Róberta Ráka, Ivana Ádáma, Gabriela Boroša mladšieho, Patrika Giliana, Tomáša Gala, Rastislava Václavika či Štefana Drugdu,“ skonštatoval.
Milan Špaček tvrdí, že už nie je žiadna méta, ktorú by chcel ako tréner dosiahnuť. Jeho najbližším spolupracovníkom je Róbert Wereszký, jeho niekdajší zverenec. Wereszký mu robí asistenta pri rimavskosobotských starších dorastencoch, pri mladších zase Špaček asistuje koučovi Wereszkému. „Vážim si Roba, trénerskú prácu robí so srdcom ako málokto. Máme rovnakú futbalovú filozofiu, vhodne sa dopĺňame,“ uviedol nový člen klubu sedemdesiatnikov.
Zdroj: vobraze.sk
