K športu a predovšetkým k futbalu má blízko. Kristína Singlárová z Jesenského je rozhodkyňou. Pôsobí v krajskej piatej lige mužov. Má v nej na konte zápasy, ktoré viedla ako hlavná rozhodkyňa i asistentka. Rozhoduje však tiež stretnutia v rámci Oblastného futbalového zväzu Rimavská Sobota. V mládežníckych kategóriách účinkuje od oblastnej úrovne až po prvú ligu žiakov. Futbal kedysi aj hrávala. Znovu chcela byť jeho súčasťou, a tak sa v jarnej časti sezóny 2018/2019 vydala na dráhu rozhodkyne. Podľa jej vyjadrenia to môže v tejto úlohe dotiahnuť ďalej než na pozícii hráčky. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach študuje v druhom ročníku právo.
„Ako rozhodkyňa by som to chcela dotiahnuť podľa možností čo najďalej. Nechávam však tomu voľný priebeh. Keď človek veľmi plánuje, zvykne sa mu to potom rozsypať ako domček z kariet. Uvidíme, ako sa mi bude dariť na tomto poli, či ma bude rozhodovanie baviť i o pár rokov. Pre mňa je teraz prvoradá škola, jej sa chcem čo najviac venovať. Rozhodovanie beriem iba ako koníček. Vďaka nemu si udržiavam aj kondíciu,“ povedala pre vobraze.sk Singlárová.
Poukázala na to, že medzi právom a rozhodovaním existuje istá spojitosť. „Sú to také podobné povolania. Pri jednom i druhom hrá rolu spravodlivosť. Som z tých ľudí, ktorí chcú, aby bola spravodlivosť. Možno sa pri rozhodovaní naučím veci, ktoré neskôr využijem ako právnička,“ uviedla dcéra Csabu Singlára, pôsobiaceho v FK Jesenské na rôznych pozíciách.
Zdôrazňuje, že pre rozhodcov je v priebehu stretnutí dôležitá sústredenosť, aby im nič neuniklo a nerozptyľovať sa vecami okolo. Ako poznamenala, je úplne iné napríklad rozhodovať zápasy v dorasteneckej kategórii a v tej mužskej. „Snažím sa urobiť si rešpekt aj v mužskej kategórii, ale nie vždy to ide. Niektorí hráči by z hľadiska ich veku mohli byť aj mojimi otcami. Dorastenci sú o niečo mladší odo mňa. Tých dokážem ľahšie ukľudniť.“
V Čebovciach bolo rušno
„Neoľutovala som, že som sa dala na rozhodovanie, ešte som takú situáciu nemala,“ skonštatovala dvadsaťročná Kristína Singlárová. Ako podotkla, doteraz najrušnejšiu situáciu zažila v jesennej časti tohto ročníka. Bolo to v Čebovciach, ktoré hostili Buzitku. Priblížila, že sa tam v závere strhla mela, do ktorej sa zapojili hráči i členovia realizačných tímov. Bola tam asistentkou hlavného arbitra. „Strkanice prerástli do bitky. Zaregistrovala som tam aj škrtenie. Udržala som si chladnú hlavu. Nezľakla som sa. Určite som sa nehrnula do tých súbojov, ktoré tam prebiehali. Skôr som sledovala dianie z odstupu, aby som vedela konzultovať priebeh udalostí s delegátom či hlavným rozhodcom. Bolo to najhoršie z toho, čo som doteraz zažila. Dúfam, že už takáto situácia nenastane,“ podelila sa o nepríjemnú skúsenosť.
Sukne či lodičky nenosí rada
Tvrdí, že pred zápasmi nekladie na úpravu svojej vizáže žiadny dôraz. „Ani sa nelíčim pred nimi. Najradšej by som ani nenosila tie polokošele, ktoré musíme nosiť, lenže máme nariadené, aby sme chodili rovnako upravení. Na mne to ako na dievčati vyzerá strašne. Najradšej by som ich vylúčila z môjho šatníka. Bohužiaľ, nedá sa to. Vo všeobecnosti platí, že keď sa dá, oblečiem si rifle alebo tepláky a na nohy si obujem botasky. Nerada nosím sukne či lodičky,“ prezradila vysokoškoláčka.
Kristína je jedinou príslušníčkou nežnejšieho pohlavia v rámci rimavskosobotského ObFZ, ktorá dbá na dodržiavanie pravidiel. „Je to zaujímavé. Nie je to úplne povolanie, alebo teda zábavka pre dievča. Odmalička som však bola trochu iná. Už si však na mňa zvykli hráči, tréneri či funkcionári v Rimavskosobotskom a v Revúckom okrese, ale tiež v rámci piatej ligy, čo je krajská súťaž. Na začiatku boli z toho všetci paf,“ povedala Singlárová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album K. Singlárovej
