Dominika Tariová je nadanou speváčkou, herečkou i tanečnicou. Tento rok ukončila štúdium na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Svoj talent hodlá ďalej rozvíjať ako študentka na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Má veľké sny a vysoké ambície.
Pochádza z Fiľakova, kde žije so svojou rodinou. Hudbou a umením by sa chcela zaoberať aj ďalej na profesionálnej úrovni. Venuje sa najmä muzikálovému a gospelovému spevu. „Pri tejto technike viem najlepšie ukázať svoju farbu a rozsah hlasu, preto sa mi to najlepšie spieva,“ hovorí pre vobraze.sk Dominika Tariová. Spev, herectvo a tanec tiež idú ruka v ruke v muzikáloch, preto ju to baví najviac.
Jej cesta k speváckej kariére započala už v ranom detstve. Ako 6-ročná sa vo Fiľakove začala učiť v ZUŠ-ke hrať na flaute. Tento hudobný nástroj ju ale čoskoro omrzel a dnes by si trúfla len na základné piesne. „Zahrala by som Kohútika Jarabého, no viac nie, spev je moja priorita,“ povedala s úsmevom. Mala deväť rokov, keď začala chodiť do ZUŠ-ky na spev a ten ju napĺňal omnoho viac. Neskôr skúsila aj gitaru, no pre vyťaženosť tento nástroj po troch mesiacoch odsunula do budúcna.
V Rimavskej Sobote patrila medzi ocenených študentov, ktorých prijali koncom školského roka na radnici. Zastupovala spomínané konzervatórium. Operný spev na ňom študovala štyri roky a neskôr si spravila aj dvojročnú nadstavbu. „Najviac ma bavili hodiny spevu, herectva a tanca. Obzvlášť som si obľúbila hru na klavíri vďaka dobrému učiteľovi Ľubomírovi Horvátovi. Pri ňom som sa vedela dokonale sústrediť,“ priblížila Dominika. Okrem iného sa tu stretla so zaujímavými cvičeniami, stvárňovala etudy očami alebo sa mala vcítiť do rôznych postáv.
Počas školy zažila mnoho vystúpení. Na javisku je ako doma. „Absolvovali sme povinné vystúpenia, semináre, verejné výstupy. Kde bola verejnosť, tam som bola aj ja a spievala som,“ spomína. Po väčšine spieva sólo, no nebráni sa ani spievaniu v zbore. Ba naopak, myslí si, že práve vtedy hlasy spoločne vytvárajú niečo nové a harmonické.
Po každom vystúpení ju zahrnuli mnohé komplimenty, pre ňu však najviac znamenajú tie nemé. „Najkrajším komplimentom pre mňa je, keď pri speve vidím, že som svojím hlasom rozcítila publikum, všetky slzy od dojatia sú pre mňa zadosťučinením,“ povedala.
Po štvrtom ročníku tu chcela štúdium ukončiť, avšak mnohé povinnosti, maturity ba aj autoškola jej nedovolili zúčastniť sa prijímacích pohovorov na herectvo. Preto sa rozhodla pre nadstavbu. Na konzervatóriu strávila šesť rokov, počas ktorých denne dochádzala z Fiľakova. “Spoje neboli najlepšie a my sme často mávali aj osem hodín. Bolo to náročné, no rozhodne to stálo za to,“ pripomína.
Jednou z najväčších výziev bol pre ňu Absolventský koncert. „Bola tam moja rodina a priatelia, vtedy som dúfala, že Boh bude stáť na mojej strane,“ spomenula talentovaná Dominika Tariová.
Tento rok sa chystá nastúpiť na vysokú školu. Akadémia umení v Banskej Bystrici ju už netrpezlivo očakáva. Študovať bude v odbore muzikálový spev, ktorý patrí medzi jej najobľúbenejší. Spomína na Deň otvorených dverí, na ktorom sa zúčastnila. „Vystupovala som pred Sisou Sklovskou, mala som stres, no ten opadol po jej pochvale,“ poznamenala.
Hudba pre ňu však znamená viac než talent, ktorý treba rozvíjať. Jej vzťah k nej v sebe ukrýva hlboké emócie a cíti, že vďaka nej dokáže vyjadriť to, čo sa v realite nedá. „Jednoducho môžem vypustiť všetko,“ dodáva. Jej najväčšou motiváciou okrem toho, že jej hlas je dar a ona ho nechce premárniť, sú ľudia. „Moji rodičia, priatelia, učitelia do mňa veľa investovali, verili vo mňa a dávali mi tú najväčšiu podporu, nemôžem ich teraz sklamať,“ hrdo poznamenala Dominika. Aj napriek tomu, že jej rodičia ani brat sa hudbe nikdy nevenovali, prejavili jej veľkú podporu.
Na herectve ju najviac baví to, že sa ľahko dokáže vžiť do úplne novej postavy a môže si vyskúšať, aké je to byť niekým iným. „Viem sa rýchlo adaptovať a vcítiť do akejkoľvek postavy,“ hovorí.
Od novej školy a cudzieho mesta očakáva predovšetkým nové priateľstvá a skúsenosti. „Som rada, že ma moja budúcnosť bude rozvíjať do osoby, akou chcem byť,“ hrdo poznamenala.
Po ukončení vysokej školy by sa rozhodne spevom a vystupovaním chcela aj živiť. „Určite by som sa chcela so svojím spevom dostať do zahraničia. Spievať niekde v Taliansku je môj sen,“ tvrdí Dominika. Chcela by získať prácu v divadle alebo dabingovom štúdiu. No spokojná by bola aj ako učiteľka, pokiaľ by jej plány nevyšli.
Voľný čas, okrem trénovania rada číta knihy. Venovala sa jazde na koni či krasokorčuľovaniu. Všade kam ide, je však hudba s ňou. „Hudba u mňa ide 24/7, či už v slúchadlách alebo z telky,“ hovorí. Počúva rôzne žánre od rapu po gospelové piesne. Venuje sa aj písaniu vlastnej tvorby, najviac ju bavia krátke básne, ale už napísala aj pár piesní spolu s akordami a melódiou.
Sama si kladie veľmi vysoké ciele. Nie je spokojná, pokiaľ určitú pasáž piesne nezaspieva presne tak, ako chce. „Pochvalu viem prijať len vtedy, keď som sama so svojím výkonom spokojná a ten je podľa mojich predstáv,“ dodáva na záver Dominika Tariová.
Zdroj: Nina Bíliková
