Pán muzikant, takú má prezývku. V Tornali ho každý pozná, ako učiteľa Základnej umeleckej školy. Jeho život je spätý už pekných pár rokov s hudbou. Hoci nie je rodákom z tohto mesta, každému je blízky. Buď ako učiteľ, kamarát, alebo ako zabávač. Reč je o Jaroslavovi Scholtzovi (58), ktorý pôsobí aj v Rimavskej Sobote.
Pochádza zo Spišskej Belej. Jeho početná rodina nebola typicky muzikálna, predsa ho však rodičia dali študovať na konzervatórium do Košíc. Tam si hudbu a noty ešte viac obľúbil a počas šiestich rokov sa zamiloval do dychových nástrojov. Pracovať začal ako člen orchestra Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Každodenné stretávanie sa s muzikou pokračovalo aj po jeho nástupe na základnú vojenskú službu. Dva roky pobudol v Trenčíne ako člen samostatnej vojenskej kapely. Bola to posádková hudba, kde veliteľ útvaru bol zároveň ako veliteľ a dirigent kapely. „Boli to úžasné dva roky. My sme k tvrdému vojenskému výcviku ani neprivoňali. Celkovo nás tam bolo okolo 50 ľudí, všetci muzikanti a okrem lampasákov sme boli asi piati vojaci základnej služby. Bol to zlatý život, nezabudnuteľné dva roky,“ spomína na vojenské časy pre vobraze.sk Jaroslav Scholtz.
Po vojenčine sa vrátil do divadla v Prešove, čo samo osebe znamenalo v tom čase určité docenenie svojich hudobných kvalít. V meste zo Šariša sa zoznámil s Danielou z vtedajšieho Šafárikova, ktorá študovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Z ich lásky sa zrodilo manželstvo, a keďže manželka sa chcela vrátiť do svojho rodiska, prišlo mu vhod ponúknuté miesto učiteľa dýchacích nástrojov na ĽŠU. V roku 1990 tam nastúpil učiť a pretrváva to dodnes, hoci sa odvtedy zmenil aj názov mesta (zo Šafárikova sa stala Tornaľa) i názov školy.
V tornaľskej ZUŠ už viac ako tridsať rokov vyučuje hru na klarinete, saxofóne, zobcovej flaute a bicích nástrojoch. Vedie školskú kapelu hrajúcu populárnu hudbu, zakladal renesančnú kapelu Musica Aeterna a okrem toho sa do značnej miery podieľa na vyučovaní teoretických predmetov. Aby toho nebolo málo, už roky vyučuje aj na Súkromnom hudobno – dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote.
Osobitnú kapitolu si zaslúži jeho pôsobenie v dychovkách a iných kapelách. „Keď som prišiel do Tornale, hneď som sa stal kapelníkom tunajšej dychovej hudby. Keď tá zanikla, v roku 1997 sme prešli do Gemerskej Hôrky, kde som si najprv ako člen kapely a potom ako kapelník odkrútil pätnásť rokov. Keď sa aj toto rozpadlo, nabrali sme smer aj so svojimi študentmi do Rimavskej Soboty. Pod vedením Tibora Lévayho st. sme hrávali v Sobotienke a v súčasnej dobe ešte existujeme. Máme vystúpenia ako tanečný orchester pod taktovkou Pavla Machajdíka,“ priblížil Scholtz.
Ďalšia jeho kapela so sídlom v Rožňave je Retromusic Band. „Píšeme už desaťročnú históriu. Štyri až päť dní do týždňa som bol stále na skúškach a vystúpeniach. Zhruba desať rokov som hrával aj s Tiborom Lévaym ml. v kapele Fair Play a v súčasnosti fungujem ako člen tornaľskej kapely Unicum,“ doplnil.
To ale nie je všetko z jeho hudobného profilu. Okrem hre na nástrojoch aj spieva. Stretnúť ho môžete v kostole na Vianoce, Veľkú noc, kde ho počuť ako sólového speváka pašií. Pri zborových skladbách ako speváka, dirigenta, ba niekedy obidva v jednej osobe. Zúčastňuje sa na rôznych oslavách, zasadnutí, benefičných koncertov, či už v kultúrnom dome, alebo sa na ulici, alebo na námestí mesta.
Zdroj: Laco Polgári, foto autor a archív Jaroslava Scholtza
