Podujatie Mitrovanie, ktoré sa každoročne koná na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, opäť spojilo tradície, folklór a ukážky bačovského remesla. Označované je za jedno z posledných podujatí svojho druhu pod holým nebom. Konalo sa v sobotu už po dvanástykrát.
Návštevníci na ňom mohli vidieť ukážky prác na salaši, strihanie oviec, spracovanie ovčej vlny, mlieka či mäsa. Súčasťou programu bola aj valaská hudba, spev a tance viacerých folklórnych súborov. Od domáceho detského folklórneho súboru Hájik a Hájiček z Rimavskej Soboty až po folkloristov z Terchovej, súboru Partizán z Banskej Bystrice či Váh z Liptovského Mikuláša. Nechýbali fujaristi či heligonkári z regiónu Gemer-Malohont a okolia.
Na tvorbe folklórneho programu sa už dlhoročne podieľa Gemersko-malohontské osvetové stredisko. V sobotu na salaš prišlo i veľa detí s rodičmi. „Mohli sa zabaviť rôzne hry. Program bol celkovo veľmi pestrý i po folklórnej stránke. Aj spätnú väzbu máme zatiaľ veľmi dobrú,“ uviedla Miroslava Vargová, spolupracovníčka MAS MALOHONT a členka organizačného tímu. Podľa jej slov sa osvedčila mierna zmena pódia na začiatku, živšie tak bolo i medzi remeselníkmi. Tých prišlo niekoľko desiatok.
Veľa ľudí bolo i v športovej hale, kde boli pre najmenších pripravené rozmanité aktivity, od ručných prác až po „symbolické“ dojenie ovečiek. Deti si mohli vyskúšať prácu v ovčou vlnou i pod dozorom skúsených remeselníkov. Jedným z nich bol gubár Ján Fotta z Klenovca, ten je v súčasnosti jediným výrobcom gúb na Slovensku. Tento rok Mitrovanie navštívilo približne tritisíc návštevníkov a účinkujúcich, čo je podľa organizátorov doposiaľ najvyššia účasť. „Tento ročník prekonal rekord v doterajšej návštevnosti, čo je pre nás najlepšia odmena za niekoľkomesačné prípravy,“ podotkla Vargová.
Program sa začínal na veľkom pódiu ukážkou výroby tradičného syra, ktorú predviedol skúsený bača Štefan Črep z Liptovskej Lužnej. Ten dostal za úlohu v časovom limite pripraviť hrudku syra, ktorá bola súčasťou záverečného zúčtovania sa s hlavným bačom na salaši. „Bol aj minulý rok, boli sme s ním spokojní, rozprával o živote baču na salaši, kedy a čo sa robievalo a k tomu aj o výrobe syra,“ dodala Vargová.
Syr má svoje dobré mikróby
Bača Štefan Črep patrí medzi tých, ktorí remeslu zostali verní od detstva. V úvode ho vyspovedal Patrik Keľo, jeden z konateľov poľnohospodárskej firmy KEĽO A SYNOVIA s.r.o., ktorá bola hostiteľom podujatia. „Bavilo ma to od malého chlapca a to ešte bolo v minulom storočí. Utekal som ku ovečkám pozerať na salaš a už ma valasi a bačovia usmerňovali. Toto nesmieš, tam nepchaj ruky, potom neskôr nám dali ovce podojiť ručne a potom sme skúšali ďalej,“ povedal s úsmevom.
Vysvetlil, ako sa kedysi dodržiaval rytmus ročných období. „Na Juraja sa vyháňali ovce za dedinu, neskôr do vyšších polôh. Keď prišlo leto, ovce boli vysoko v horách, kde mali len drevenú kolibu, dnu boli prične, ohnisko, kotol a tam sa dojilo a vyrábal syr. Okrem toho sme strihali i ovce, denne to ručne vychádzalo na päť kusov. Jeden chodil pásť, ostatní robili syr. Najlepšia strava pre valachov bola len krajec chleba a žinčice. Celé leto to takto išlo, až sa potom postupne zase začali sťahovať bližšie k dedinám až prišiel tento dátum na Demetera, kde sa ovečky chovateľom alebo gazdom rozdali. Každý si zobral svoje, ktorá chybovala, že sa stratila, bača musel uhradiť. Bol to tvrdý život.“
Počas ukážky vysvetlil aj proces výroby syra. Spomenul, že z krabicového mlieka neurobia syr. „Syr má svoje dobré mikróby, ktoré pomáhajú ľudskému telu zdravo žiť. Nemusíte brať probiotiká, stačí, keď budete piť kyslú žinčicu alebo jesť bryndzu, ktorá pomáha mikroflóre čriev. Každý deň asi päť dekagramov. Pritom každý syr z inej lokality má svoju chuť.“
„Bačov už nie je tak veľa a Štefan Črep patrí medzi najšikovnejších,“ povedal moderátor podujatia Marián Čupka, ktorý tiež priložil ruku k výrobe. V prezentačnom stánku MAS MALOHONT prebiehala počas celého dňa ochutnávka regionálnych produktov vrátane Klenoveckého syrca zo syrárne pri Salaši pod Maginhradom. Návštevníci si mohli pozrieť i staré fotografie s ovčiarskou tematikou, zapojiť sa do súťaže v pití žinčice a jedení halušiek alebo navštíviť obľúbený trh regionálnych produktov s ukážkami remesiel.
Súťaž vo varení baraních špecialít
Súčasťou Mitrovania bola aj súťaž vo varení baraních špecialít, ktorá patrí medzi obľúbené časti programu. Uvarené špeciality družstvá rozdajú za pár minút. Ešte predtým ich ohodnotí odborná porota. Prvé miesto získal tím Gemerské tradície z Tornale, ktorý pripravil Bačovskú polievku z baraniny.
„Je tu veľmi pekne, nad očakávanie. Veľmi sa nám tu páči, je tu dobrá atmosféra a tešíme sa víťazstvu. Prídeme aj na budúci rok,“ uviedol Ondrej Janšo, vedúci víťazného tímu Gemerské tradície. V tomto zložení varili druhýkrát. Podotkol, že keď varili prvýkrát, tak vyhrali na podujatí v obci Kráľ. Podľa organizátorov patrili medzi súťažiacich, ktorí sa prihlásili ako prví.
Súťažilo viacero tímov z regiónu. Mikroregión Rimava a Rimavica navaril baraní perkelt s maslovými haluškami, Klub dôchodcov z Likiera v Hnúšti pripravil typický baraní guľáš, Speváci z Kohúta varili kotlíkový baraní guľáš, Zahoranci z Horných Zahorian pripravili baraninu s kyslou červenou kapustou a marhuľami.
Tím Zvar z Rimavskej Soboty priniesol exotickejší prístup. „Po minuloročnom víťazstve s talianskym receptom sme priniesli ďalšiu novinku, aby spoznali ľudia nové chute. Niečo, čo pre bežného človeka na Slovensku nie je bežné. Pripravili jahňacie mäso na marockom spôsobe,“ vysvetlili členovia tímu.
Tradície a vďaka bačom
Na podujatí sa zišli starí známi i nové tváre opäť po roku. „Nádherne slnko svieti, ľudia sú usmievaví, starosti momentálne nemajú, žiadna politika, len tradície. Rád sem chodím až spod Tatier, výborná baraninka, korbáčiky, syr a samozrejme tie naše tradície, vystúpenie folklórnych súborov. To znamená, že tá naša tradícia pokračuje ďalej. Je to niečo úžasného,“ povedal jeden z návštevníkov.
Záver podujatia patril poďakovaniu všetkým, ktorí sa ovčiarstvu venujú. „Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, čo chováte doma ovečky len tak pre potešenie. Je to pekný spôsob, ako prežiť život a najesť sa dobrého jedla. Preto sme sa zišli,“ povedal Ivan Murín, vysokoškolský učiteľ a sociológ z Univerzity Mateja Bela.
Hlavný bača Ivan Keľo na Salaši Pod Maginhradom pripomenul, že práca bačov je náročná. „Od svitu do mrku, od pondelka do nedele. Na páľave, horúčavách, mraze, daždi. V hlavných mestách o pol štvrtej končia flámy a vtedy bačovia Slovenska zháňajú ovce z nočného košiara do strungy a pripravujú na ranný pôdoj, ktorý trvá do pol siedmej. Potom ich pasú, znovu pripravujú na ďalší pôdoj a ovečky sa pasú až do tmy.“
Na Mitra býva zvykom stretnúť sa, porozprávať si príbehy zo salašov. „Čo prežili, smutné či veselé a aj sa zúčtovať. Za toto všetko, čo sme tu počuli, ako ste bačovali, vám patrí veľká vďaka a zaslúžená odmena, ktorej súčasťou je aj dnešná Mitrovačka,“ dodal Ivan Keľo, ktorý sa prihovoril v závere.
Zdroj: PR článok, MAS Malohont
