Gabriela Stančíková je mladá umelkyňa z Hnúšte. Kreslí portréty, zvieratá, krajinky i rôzne scény, ktoré zachytávajú emócie, atmosféru a náladu v obraze. Venuje sa tiež ochotníckemu divadlu. „Divadlo človeka zmení a dostane ho zo svojej komfortnej zóny,“ vraví.
Kreslí odvtedy, ako dokázala udržať ceruzku v ruke. Jej rodina hovorí, že talent zdedila po svojom otcovi. V detstve najradšej zobrazovala kone či tigre, ktoré ju dodnes fascinujú farebnosťou srsti. Navštevovala výtvarný odbor v hnúšťanskej ZUŠ-ke. „Kreslením vyjadrujem podobu svojich myšlienok, svojho cítenia, videnia sveta či prchavosť okamihu. Fascinuje ma zhmotnenie momentu na papier, pretože obrazy nás môžu prežiť. Ukazujem svoju realitu, svet ako ho vnímam ja. Je to pocit slobody,“ uviedla pre vobraze.sk Gabriela Stančíková (36). Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudovala odbor biológia.
Ceruzkou či štetcom zachytáva to, čo jej príde ako inšpirácia. „Rada by som povedala, že predmetom mojej tvorby je všetko. Niekedy je ťažké prepracovať sa od mojej predstavy na fyzický papier. Z tohto pohľadu ma čaká ešte veľa výziev, musím sa ešte mnohému učiť, aby som zachytila všetko tak, ako to vidím vo svojej hlave,“ naznačila. Gabriela sem zaraďuje kresby portrétov, zvierat, krajiniek a rôznych scén v čase, ktoré zachytávajú emócie, atmosféru a náladu v obraze. Jej pointou je ponúknuť človeku zastavenie sa a zamyslenie, vtiahnuť vnímateľa do svojich ťahov ceruzky.
Výtvarné techniky, ktoré používa, sa menia v čase. V detstve to boli najčastejšie farebné pastelky, neskôr ju oslovili čiernobiele obrazy a teda používanie grafitových ceruziek, čiernej pastelky a suchého pastelu. Zaujal ju olejový pastel a nedávno akvarel, akryl i tempera. „Samozrejme, závisí aj od typu papiera. Často sa stáva, že používam mix viacerých techník a teda napríklad sú to čierne pero, fixky, pastelky spolu s akvarelom, alebo len s vodou,“ spresnila. Páčia sa jej vodou rozmývateľné uhlíky a priznala sa, že ešte neskúšala olejové farby.
Gabriela kresbou najradšej zachytáva emócie v tvári alebo atmosféru scény. Preto sú jej veľkou inšpiráciou filmy. „Dlho som kreslila rôzne zaujímavé postavy z filmov, ktoré som striedala so zachytením nejakej scény, nálady či atmosféry z filmov. Dnes cítim, že sa to začína meniť. Nekreslím už tak často a teraz si už častejšie vyberám iné témy, ktoré znázorním. Skúšam praktizovať rýchlu maľbu. Chcela by som sa viac venovať mojej vlastnej tvorbe. Akurát cítim, že ešte nie som schopná namaľovať presne tú verziu, ktorú mám v hlave.“ Nadaná Hnúšťanka prezradila, že si často robí fotografie, ktoré sa neskôr pokúša preniesť z digitálneho sveta na papier.
Venuje sa taktiež kresleniu portrétov či domácich miláčikov na želanie. Zákazky mala z Čiech, Rakúska či Nemecka. Svoju tvorbu Stančíková vystavila aj vo Florencii (Taliansko) v rámci spoločnej výstavy viacerých umelcov. Na Slovensku vystavovala párkrát v Bratislave, ale aj v R. Sobote, Hnúšti i Tisovci.
Skúšala kresliť aj karikatúry i tri komiksy do školského časopisu, čo ju však veľmi neoslovilo. Jej ilustrácie sa objavili v jednej knihe. Kreslila ilustráciu do divadelného časopisu. Navrhla a nakreslila logo Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. „Ako dieťa ma vybrali do Letného tábora animovaného filmu LTAF, kde so mnou následne spravili rozhovor vo vtedajšej STV1,“ dodala. Medzi jej obľúbené diela patrí čiernobiela krajinka s jazerom, kde sa jej páči hustota farieb a atmosféra obrazu, ktorú vytvára olejový pastel.
Stančíkovej proces kreslenia sa začína skicami, ktoré sú podľa nej niekedy lepšie, alebo zaujímavejšie, ako samotné hotové diela. Niekedy si pri tvorbe púšťa skladby od kapely Rammstein, na koncerte ktorej bola štyrikrát. Dôležitý je pre ňu pokoj, v ktorom sa môže ponoriť do svojej umeleckej duše. „Mám malý stôl, na ktorom kreslím, preto sa mi tam okrem výtvarných potrieb a výkresu často nič iné nezmestí,“ povedala umelkyňa. Celý proces sa končí v momente, keď odovzdá dielo zákazníkovi a prežitým pocitom zadosťučinenia. „Vtedy vidím, že to, čo robím, má asi zmysel,“ poznamenala Gabriela Stančíková.
Vo svojom voľnom čase sa venuje ochotníckemu divadlu. „Keď sa v Hnúšti zakladal divadelný súbor Katalpa, tak som sa rozhodla prihlásiť. Bola som tam deväť rokov. Neskôr som sa pridala do divadelného súboru Havran v Rimavskej Sobote, kde pôsobím sedem rokov. Zapájam sa aj do komparzov filmov, ak sa nakrúcajú v našom okolí,“ ozrejmila Gabriela. Priznala, že má trému a rešpekt pred vystúpeniami. „Divadlo človeka zmení a dostane ho zo svojej komfortnej zóny. Baví ma jeho rôznorodosť, kreativita, kostýmy a to, že človek sa môže stať hocikým,“ uviedla.
Sníva o tom, že sa dokáže uživiť predajom vlastných obrazov. „Chcela by som vystavovať v zahraničí a spolupracovať s rôznymi galériami. Najhlavnejšie je však robiť vlastnú tvorbu. Rada by som sa vrátila aj k ilustráciám kníh. Neodmietla by som ani mať možnosť vzdelávania sa od umelcov, ktorí majú už prax a sami sa živia maľovaním,“ predstavila svoje ciele Gabriela.
Formami relaxu sú pre ňu turistika, cestovanie, plávanie a túlanie sa po nepoznaných miestach. Rada spoznáva nových inšpiratívnych ľudí z rôznych oblastí života. Učila sa jazdiť aj na koni, má rada zvieratá, doma sa venuje mačke a zaujímajú ju témy rovnoprávnosti žien. Okrem toho fotí, cvičí, hubárči, číta, počúva hudbu a pozrie si kvalitný film.
Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album G. Stančíkovej
