Folklór jej prirástol k srdcu natoľko, že sa na tanečnú dráhu vydala aj profesijne. Hrachovčanka Michaela Pockľanová sa po úspešnom štúdiu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici rozhodla okúsiť štúdium v zahraničí. V súčasnosti pôsobí ako umelkyňa na voľnej nohe v Banskej Bystrici. Okrem toho tancuje v predstavení Slovenského národného divadla a v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Svoj čas okrem práce vypĺňa športom a venuje sa aj šitiu z recyklovaného oblečenia.
Folklórne začiatky
O možnosti tancovať vo folklórnom súbore sa dopočula od kamarátky v škole. „Ako 11-ročná som prišla za rodičmi a oznámila im, že by som chcela začať tancovať vo FS Rimavan v Rimavskej Sobote. Rodičia nenamietali a tak sa udialo moje prvé stretnutie s tancom,“ uvidela pre vobraze.sk Michaela Pockľanová.
Od prvej tanečnej skúsenosti vedela, že folklór jej jednoducho prirástol k srdcu. Vo FS Rimavan sa rýchlo roztancovala a našla si partiu priateľov. „S nimi sme sa spoločne v tanci rozvíjali. Neskôr sme sa rozhodli si pridať, preto sme začali navštevovať aj FS Vepor v Klenovci. Počas tohto obdobia som sa taktiež rozhodla, že by som tanec chcela aj študovať.“
Obdobie na konzervatóriu
V priebehu štúdia na banskobystrickom konzervatóriu sa nadaná Miška stala členkou Univerzitného folklórneho súboru Mladosť v Banskej Bystrici. Rok bola i externou členkou FS Krtíšan. „Môj spolužiak tam aktívne tancoval. Raz som sa bola pozrieť na premiére ich nového tanečno-divadelného predstavenia a choreograf ma oslovil, či by som nechcela zastúpiť ich sólistku, ktorá odchádzala na materskú, a tak som mala veľkú skúsenosť s prvým predstavením takéhoto typu,“ objasnila.
Keďže študovala v odbore tanec, nadobudla aj kontakt s inými druhmi tanca. „Denne sme mali tréningy klasického, ľudového a moderného tanca. Na konzervatóriu som sa z folkloristky pretransformovala na milovníčku akéhokoľvek pohybu a ešte viac som si zamilovala súčasný tanec, ktorému sa aj dnes najviac venujem. Je v ňom úplná sloboda tela a pohybu. Škola ma taktiež priviedla aj k pedagogike tanca a už od druhého ročníka na konzervatóriu som tanec aj vyučovala. Toto smerovanie ma veľmi napĺňalo,“ skonštatovala všestranná Hrachovčanka. V súčasnosti má však od učenia prestávku.
Individualita pohybového umenia
Súťažné prehliadky neuznáva. „Sama úplne nerozumiem tomu, ako sa dá hodnotiť tanec na súťažnej škále, keďže ide o pohybové umenie, v ktorom vyniká individualita,“ podotkla Michaela Pockľanová a pokračovala: „Na škole sa však každý rok konala choreografická súťaž študentov, preto sme sa ako veľmi dobrý kolektív spolužiakov stretli na sále, zvolili si choreografku a tvorili sme. S touto choreografiou sme sa neskôr prihlásili na súťaž do Bytomu v Poľsku, kde sme dostali ocenenie v podobe pozvánky na týždenný festival plný tanečných workshopov v meste Ladek-Zdroj.“ Práve s touto choreografiou dostali možnosť odprezentovať sa aj vo Varšave počas festivalu Dance Days.
Skúsenosť so zahraničím
Lákalo ju štúdium v zahraničí, ďalšie vedomosti sa rozhodla načerpať v Rakúsku. „Univerzita Antona Brucknera v Linzi ma zaujala programom súčasný tanec, performance a pedagogika. Taktiež som poznala pár ľudí zo Slovenska, ktorí tam boli a zvládnuteľné boli aj poplatky za štúdium, takže voľba bola jasná,“ uviedla Michaela. V čase prijímacieho konania stihla ešte dokončiť pedagogické minimum, a tak ukončiť konzervatórium absolutóriom. „Súčasťou budovy školy v Linzi boli tie najmodernejšie tanečné sály, aké som kedy videla. Pedagógovia boli výborní a najväčším pokladom boli spolužiaci z celého sveta, s ktorými som trávila voľné večery, zdieľali sme spolu tanec aj kultúru,“ zaspomínala si Michaela.
Po roku však štúdium prerušila zo zdravotných i rodinných dôvodov a momentálne žije a pôsobí v Banskej Bystrici. „Primárne pracujem v krásnom umelcom prostredí kaviarne Výklad, kde som spoznala mnohých inšpiratívnych ľudí a umelcov. Z profesionálneho tanca rada spomeniem, že som súčasťou tanečnej zložky v činohernom predstavení Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch v Slovenskom národnom divadle a v Divadle Andreja Bagara v Nitre tancujem v muzikáli Povolanie pápež.“
Premeny i kolekcia značky FakeFolk
Ako umelkyňa mala možnosť stretnúť aj veľa ďalších umelcov a spolupracovať s nimi. „Veľmi krásny a pamätný moment je pre mňa tancovanie na koncerte Kataríny Málikovej v programe Premeny v rámci Horehronských dní tanca a spevu v Heľpe,“ poznamenala. Z iných druhov umenia za zmienku stojí aj jej spolupráca s Michaelou Hubert. „Fotila som kolekciu šiat Nežná značky FakeFolk. Zažiť si profesionálne fotenie odevov, ktoré majú pre mňa veľkú hodnotu, bola naozaj krásna skúsenosť, keďže nepoznám nikoho, kto by kombinoval tradičné s moderným takýmto nádherne vkusným spôsobom, ako to robí Miška Hubert,“ priblížila dvadsaťtriročná tanečníčka.
Šitie z recyklovaného oblečenia
Michaela Pockľanová však nemá skúsenosť len s fotením oblečenia, ale aj s jeho samotnou výrobou. „Moje telo si vždy pýtalo nejakú pokojnú aktivitu. Popri neustálom pohybe a neustálom kontakte s ľuďmi je pre mňa maximálny oddych si na pár hodín sadnúť za stroj a vytvoriť niečo hmotné.“ K šitiu sa dostala prešívaním krojov, ktoré jej nesadli. „Starej mamy som sa vypytovala, ako to na tom stroji robí. Starká mi ušila taktiež veľa sukní, v ktorých som pretancovala hodiny. Potom to išlo postupne. Najskôr som si na jej šľapacom stroji ušila svoju prvú plátenku, neskôr to bola sukňa. Keď sa vrátil trend ľadviniek, tak sa mi zažiadalo vyskúšať si prvý náročnejší projekt a svoju prvú ľadvinku som si ušila na jej stroji,“ objasnila.
Momentálne má už svoj vlastný šijací stroj a jej vášňou je výroba tašiek z recyklovaného oblečenia. Podľa Miškiných slov je ich už niečo cez päťdesiat, nosí ich dennodenne a sú tiež obľúbené medzi jej priateľmi.
Budúcnosť a hľadanie balansu
S obľubou dodnes podporuje mnohé regionálne kultúrne podujatia svojou účasťou. „Veľkým zážitkom pre mňa bolo, keď sme spolu so starkou a mojím bratom, ktorý je stále veľký folklorista, účinkovali na prehliadke Klenovská heligónka. Brat hral na heligónke a so starkou sme spievali,“ zaspomínala. K tomuto regiónu má silný vzťah a vždy je rada doma. „Momentálne mi je dobre na Slovensku, ale myšlienke odísť znovu tancovať aj do zahraničia sa nebránim, práveže si myslím, že sa to v blízkej budúcnosti stane.“
Keďže okrem pracovných povinností, tanca či šitia sa Miška aktívne venuje aj plávaniu, joge a iným športovým aktivitám. Jej najväčšou túžbou je dosahovať v živote harmóniu. „Chcem hľadať balans medzi tancom a inými aktivitami, aby som si udržala tú vášeň a radosť pre tanec. Fungovať tak, aby som stále milovala pohyb, mala čas spoznávať rôzne formy umenia a naďalej sa rozvíjala ako človek,“ uzavrela Michaela Pockľanová.
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album M. Pockľanovej, Jozef Lomnický
