Pri príležitosti 140. výročia založenia Gemersko-malohontského múzea vydalo múzeum v spolupráci so spoločnosťou Nunofia s. r. o., ktorá je výhradným držiteľom licencie Euro Souvenir pre územie Slovenskej republiky, nulovú eurobankovku (0 Euro Souvenir). Ide o prvú bankovkou zo série 0 Euro Souvenir, ktorá prezentuje Národnú kultúrnu pamiatku v okrese Rimavská Sobota. Vydanie nulovej eurobankovky finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. Suvenírová bankovka je v predaji od 14. septembra, kedy sa predalo 1121 bankoviek. Jej predajná cena je 3 eurá. Tento suvenír si je možné naďalej zakúpiť v pokladni múzea v čase otváracích hodín. Tie sú od októbra nasledovné: pondelok (zatvorené), utorok až piatok (9:00 – 17:00 h), sobota – nedeľa (13:00 – 17:00 h).
Na bankovke je vyobrazená historická budova Gemersko-malohontského múzea z roku 1910 a typický hrniec gemersko-malohontskej hrnčiny. Bankovka je vyrobená zo 100 – percentného bavlneného papiera používaného pri výrobe pravých eurobankoviek a obsahuje niekoľko ochranných prvkov ako originálne eurobankovky (hologram, mikrotlač, UV ochranné prvky, atď.) Vyrobená je spoločnosťou Oberthur Fiduciaire, ktorá vyrába aj pravé bankovky, má veľkosť eurobankovky nominálnej hodnoty 20 eur a je vyrábaná vo fialovej farbe pripomínajúcej eurobankovku nominálnej hodnoty 500 eur.
Predaj prebieha osobne za stanovených podmienok. Bankovky s číslami do 100 boli predávané bez možnosti výberu čísla v počte jedna bankovka na osobu a tie sa vypredali hneď v prvý deň. Bankovky s číslami do 1 000 sa predávajú bez možnosti výberu čísla v počte desať bankoviek na osobu. Bankovky s číslami nad 1 000 sa predávajú neobmedzene. Ročníkové čísla 1920 – 2022 sa predávajú s možnosťou výberu v počte jedna bankovka na osobu. Čísla 1 a 5000, 1882 a 2022 sú nepredajné a zaradené do zbierok Gemersko-malohontského múzea. Čísla 1 000 – 1 100 a 3 000 – 3 400 si ponechala na predaj spoločnosť Nunofia s. r. o.
Hlavným motívom nulovej eurobankovky je budova Gemersko-malohontského múzea, ktorá bola postavená podľa projektu budapeštianskeho architekta Ferenca Miksa v roku 1850, ako budova delostreleckých kasární. Počiatky múzea sa datujú do 3. septembra 1882 kedy slávnostne otvorili Umelecko-archeologickú výstavu Gemerskej župy v budove delostreleckých kasární. V šiestich sálach sa prezentovali zbierky, ktoré poskytli osobnosti regiónu ako: Dénes Andrássy z hradu Krásna Hôrka, mestá Rimavská Sobota, Jelšava, Tisovec, šľachtické rodiny Radvánszkyovcov, Borbélyovcov, Okolicsányiovcov, Bornemisszovcov, barón Henrik Luzsénszky z Oždian. Na výstave sa prezentovalo 1 244 exponátov, ktoré po ukončení výstavy vrátili pôvodným majiteľom. Zakladateľmi múzea sa stali János Fábry, Vilmos Groó, Lajos Hűvössy a István Terray.
Základom zbierkového fondu sa stalo 568 predmetov, ktoré darovali osobnosti a inštitúcie. Múzeum za vystavenie olejomaľby s názvom Táborenie husárov na Všeobecnej výstave v Paríži roku 1900, ako jediné múzeum na Slovensku, získalo diplom. V roku 1910 múzeum získalo do zbierok od právnika a statkára Istvána Süteőa Munkácsiho múmiu ženy, menom Tasherithnetiak, so sarkofágom z figového dreva. Egyptológovia pripisujú múmii výnimočnosť vzhľadom na jej vek, ktorý sa odhaduje na 50 – 70 rokov. Múzeum v budove sídli dodnes a od 18. mája 1913 má kontinuálne sprístupnenú stálu vlastivednú expozíciu v ôsmych sálach. Od roku 1996 sa špecializuje na dokumentáciu rómskej kultúry, od roku 2005 vydáva zborník Gemer-Malohont (vydaných bolo 17 ročníkov), ročne pripraví osem až deväť výstav a ročne realizuje niekoľko archeologických výskumov. Počas 140. rokov existencie múzeum spravuje v zbierkovom fonde 106 017 prírastkových čísel (73 163 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí).
Druhým motívom, ktorý sa objavuje na nulovej eurobankovke, je hlinený hrniec s jedným uchom, nárečovo „poseďen“, dekorovaný špecifickou veľkoplošnou vlnovkou. Je z roku 1920, zo Sušian v Suchánskej doline. Ľudové hrnčiarstvo bolo významných fenoménom vďaka kvalitnej bielej ohňovzdornej hline, tzv. poltárskej formácie. Hrnčiarske výrobky, vyrábané v 40 lokalitách Gemera-Malohontu, ako nenahraditeľný kuchynský sortiment, boli distribuované do vzdialenosti 300 – 400 km od regiónu. Najväčšia zbierka tejto hrnčiny sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu. Hrnčina je početne zastúpená v krajinách distribúcie: Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko, Ukrajina, Poľsko, ako aj u mnohých zberateľov.
Zdroj: Oľga Bodorová, riaditeľka GMM (redakčne upravené)
