Hľadajú nezvestné osoby i predmety, ktoré môžu objasniť trestnú činnosť. Tomáš Kočiš je vedúcim potápačskej skupine, ktorá pôsobí na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote. Ako hasič pracuje vyše 23 rokov.
Hasičom sa stal pomerne neskoro. Mal 28 rokov. Dovtedy pôsobil v maloobchode a predtým hrával poloprofesionálne futbal. „Vzhľadom na to, že môj švagor bol hasič a veľa som sa s ním o tom rozprával, rozhodol som sa v tom veku, že to skúsim aj ja. Vtedy tu slúžili aj viacerí moji kamaráti z detstva, takže nebol až taký problém sa do zboru začleniť,” uviedol pre vobraze.sk Tomáš Kočiš z Rimavskej Soboty. V súčasnosti vedie potápačskú skupinu, čo je druh špecializácie v hasičskom zbore. Hovorí, že rovnako ako ostatní muži, aj on si musel prejsť od základu celou škálou funkcií.
„Nastupoval som ako požiarnik, lebo vtedy sme ešte patrili pod Okresný úrad požiarnej ochrany. Hasičský zbor vznikol, keď vyšiel v roku 2002 zákon a začlenili sme sa ako príslušníci do Hasičského a záchranného zboru. Potom som podstúpil základné funkcie hasič-záchranár, neskôr som prešiel na pozíciu hasiča-záchranára špecialistu, na veliteľa družstva až na veliteľa čaty. Zároveň som aj vedúcim potápačskej skupiny,” ozrejmil skúsený hasič, ktorý absolvoval základné kurzy všetkých špecializácií.
Za každú chybu sa ťažko platí
Potápačská skupina, ktorú vedie Tomáš Kočiš, je jednou z piatich na Slovensku, ďalšie sú v Bratislave, Trenčíne, Žiline a Humennom. Zasahujú v celom Banskobystrickom kraji, no pôsobia aj v okresoch Gelnica a Spišská Nová Ves. Podľa vyjadrenia Kočiša majú územia rozdelené a jednotlivé skupiny zasahujú podľa toho, ktorá je najbližšie k miestu zásahu alebo či je výjazduschopná. Skupina v Rimavskej Sobote má pätnásť potápačov. Ako jej šéf prezradil, na jeden zásah musia ísť minimálne traja členovia. Zasahujú pri hľadaní utopených osôb, pričom tieto zásahy sú podľa neho dosť nepríjemné, no veľa zásahov tvorí aj vyzdvihovanie predmetov.
„Veľakrát sme boli pomáhať polícii pri dohľadávaní predmetov spojených s trestnou činnosťou. Boli sme na zásahoch, kde boli utopené autá, buď zámerne, alebo jednoducho zišli do jazera alebo rieky. Tie treba pod hladinou nájsť, upevniť a potom vyzdvihnúť,” priblížil. Tvrdí, že každý zásah aj ponor je nebezpečný, lebo pri potápaní nie sú dovolené žiadne chyby. „Za každú chybu sa pod hladinou ťažko platí, mnohokrát aj životom. Preto musia byť všetci potápači fyzicky i psychicky dosť odolní,” doplnil.
Lákal ho svet pod vodou
Svet pod vodnou hladinou ho zaujímal už od detstva. Aj preto sa snažil hneď, ako sa stal hasičom, dostať do potápačskej skupiny. Vtedajší vedúci mu to umožnili. „Absolvoval som potápačský kurz, ktorý sa vtedy vykonával v Senci pod hlavičkou potápačskej školy z Trenčína. Tam som začal so základným potápačským kurzom, ktorý má viacero kvalifikačných stupňov, až som sa dostal na tretí, najvyšší stupeň,” vysvetlil príslušník HaZZ. Šéfom potápačskej skupiny sa stal po tom, ako predchádzajúci vedúci odišiel do výsluhového dôchodku.
Táto funkcia je podľa neho rovnako, ako celá potápačská činnosť, hlavne o zodpovednosti. „Nie je to rekreačné potápanie, ako si niektorí mnohokrát myslia. Je to oveľa náročnejšie, hlavne čo sa týka prostredia, v akom zasahujeme, pretože jazerá v Banskobystrickom kraji nemajú takú viditeľnosť pod hladinou. Tá sa väčšinou približuje k nule. Čiže sa musím spoliehať na niečo iné ako na zrak,” povedal Kočiš. Ako vedúci skupiny má za úlohu aj plánovať potápačské výcviky. Dodal, že každý potápač v skupine musí absolvovať minimálne dvanásť hodín praktického výcviku ročne v rôznych podmienkach. „Snažíme sa prichystať na rôzne situácie. Cvičíme, aby sme vedeli zasahovať vo vode s nulovou viditeľnosťou alebo pod zamrznutou hladinou, ale takisto napríklad aj v prúde rieky.“ Základný výcvik sa podľa jeho slov vytvára na plavárni a potom počas roka prebiehajú ponory v rôznych lokalitách zásahového obvodu, ale aj mimo nich.
Kolega sa potápal s vešiakom
Hasiči mnohokrát zažívajú tragické situácie, ani im sa ale pri práci alebo výcviku nevyhýbajú úsmevné situácie. „Pamätám si ešte z obdobia prvých potápačských kurzov, že niektorí začiatočníci si obliekli naopak neoprénový oblek alebo jeden kolega absolvoval celý ponor aj s vešiakom, na ktorom mal predtým zavesený potápačský oblek,” spomína s úsmevom Tomáš Kočiš.
Vo voľnom čase sa venuje predovšetkým športu. V zime si rád zahrá hokej, alebo vybehne na bežky. V lete je to turistika, cyklistika a v priebehu celého roka futbal, ktorý skúsený hasič hrával v minulosti poloprofesionálne. „Začínal som v Rimavskej Sobote, no hrával som aj v Tornali, keď hrala tretiu ligu. Kariéru som ukončil v Jesenskom,” dodal.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album T. Kočiša
