V Rimavskej Sobote zrealizovali archeologický výskum na stavbe budúceho Möbelixu. Na výskum bola určená plocha pri Cukrovarskej ulici, ktorá sa nachádza na severnom okraji budúcej stavby. V tejto časti Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica po dôkladnom preskúmaní historických mapových prameňov predpokladal prítomnosť bývalého mlynského náhonu. Plánovaná stavba sa nachádza na území, na ktoré sa pred reguláciou vylievala rieka Rimava.
Podľa informácií pamiatkového úradu sa v blízkosti tohto náhonu nachádzal starý kamenný most cez Rimavu (pravdepodobne z 18. storočia), ktorý bol v dôsledku ľadovcovej povodne výrazne staticky narušený a následne zbúraný v 60. rokoch 20. storočia. Most bol nahradený železobetónovým mostom cez Rimavu a je súčasťou dnešnej Cukrovarskej cesty. Ide o starú cestu na Sobôtku, jej historický názov bol Lučenecká cesta.
Prvé vojenské mapovanie z druhej polovice 18. storočia pritom zaznamenáva odklon mlynského náhonu od Rimavy, jeho tok bol takmer paralelný so starou Lučeneckou cestou, s ňou sa križoval v miestach dnešnej predajne Lidl a do Rimavy ústil za Tomášovou. Na tomto náhone pracovali koncom 18. storočia tri mlyny, z ktorých najsevernejší fungoval medzi odklonom náhonu z rieky Rimava a vyššie spomenutým kamenným mostom.
Ďalší mlyn sa nachádzal na mieste, na ktorom je dnes situovaný kruhový objazd a predajňa Lidl. Tento Szeverényiho mlyn mlel do začiatku 20. storočia, kedy ho zbúrali kvôli výstavbe konzervárne.
Tretí z mlynov bol situovaný v blízkosti vyústenia náhonu do Rimavy za Tomášovou. Ten bol známy ako Dickmanov mlyn a mlel až za náhonom, priamo na rieke Rimava.
Keďže jednak prvé vojenské mapovanie bolo vypracované na základe zememeračských metód z obdobia vlády Márie Terézie a Jozefa II. a jednak od 60. rokov 20. storočia boli zásahy v tomto území veľmi výrazné, z týchto dôvodov je dnes podľa historikov problematické presne lokalizovať trasu spomínaného náhonu , ale aj polohu mlynov.
V poradí druhé vojenské mapovanie z prvej polovice 19. storočia zaznamenáva už v priestore medzi Rimavskou Sobotou a kamenným mostom ponad rieku Rimava v porovnaní s prvým vojenským mapovaním zmenenú situáciu. Zdá sa, že severná polovica mlynského náhonu bola zasypaná (zaniknutá) a jeho trasa bola skrátená. Jeho odklon z rieky Rimavy bol niekedy v polovici 19. storočia vybudovaný nižšie po prúde , približne v mieste za dnešným križovaním Rimavy cestou L. Svobodu a v tejto trase sa viac-menej zachoval do polovice 20. storočia.
Zdá sa, že mlyn, ktorý v druhej polovici 18. storočia na prvom vojenskom mapovaní zaznamenávame pri kamennom moste cez Rimavu, v blízkosti pozemku s plánovanou stavbou už v 19. storočí neexistoval. Tretie vojenské mapovanie z druhej polovice 19. storočia zachytáva v priestore severne od historickej Lučeneckej cesty (dnes spomínanej Cukrovarskej cesty) takmer tú istú situáciu ako druhé vojenské mapovanie.
Väčšia časť tohto územia bola zastavaná až v roku 1960 v súvislosti so založením cukrovaru, pričom je otázne, nakoľko táto stavebná činnosť narušila pozostatky zaniknutého starého mlynu a náhonu z 18. storočia.
Na základe týchto poznatkov a predpokladov pamiatkového úradu prebehol sondážny archeologický výskum, ktorého úlohou bolo zistiť prítomnosť tohto náhonu pomocou štyroch zisťovacích sond. „V rámci týchto sond sa našla rozsiahla navážka ešte z bývalej fabriky cukrovaru, ktorá siahala až do hĺbky takmer 80 centimetrov,“ uviedol pre vobraze.sk vedúci archeológ Ján Haruštiak. Ako ďalej priblížil, výskumom sa nezistili žiadne archeologické nálezy, a tak presná lokalita tohto mlynského náhonu zostáva aj naďalej neznáma.
Zdroj: vobraze.sk
