Zsolt Mihalovics je primárom na traumatologicko-ortopedickom oddelení vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v Lučenci. Popri náročnej práci lekára si rád nájde čas aj na svoje záľuby. Jednou z nich je jazda na koni ale pred pár rokmi to bolo napríklad aj pilotovanie bezmotorového lietadla. V závere apríla oslávil okrúhle šesťdesiate narodeniny.
Rodák zo Šale sa do Novohradu presťahoval v roku 1971 vďaka práci, ktorú dostal jeho otec v lučeneckej nemocnici. Práve jeho otec bol zakladateľom ortopedického oddelenia v Lučenci. Zsolt Mihalovics (60) sa rozhodol prirodzene pokračovať v otcových šlapajách a tiež sa stal lekárom. ,,Vyrastal som v rodine, kde som toto prakticky videl dennodenne. Síce som k tomu nebol priamo vedený, ale zaujalo ma to natoľko, že som sa rozhodol pre lekárske povolanie,“ prezradil pre vobraze.sk Mihalovics, ktorý sa už počas svojich stredoškolských čias venoval ošetrovateľstvu.
Medicínu vyštudoval na Lekárskej fakulte na UPJŠ v Košiciach. Od roku 2010 je primárom v lučeneckej nemocnici. Okrem lekárstva má atestáciu aj z rehabilitácie, ktorej sa nejaký čas tiež venoval. Počas svojej praxe pôsobil okrem Lučenca aj vo Zvolene, ale tiež v Poltári, kde raz do týždňa viedol ortopedickú ambulanciu. Napriek tomu, že si vyskúšal pracovať aj v iných mestách, Lučenec by nemenil.
Podľa jeho slov je nemocnica v Lučenci na veľmi dobrej úrovni, čo dokazujú aj počty pacientov zo spádových oblastí, ako Rimavská Sobota, Rožňava, Veľký Krtíš, či dokonca Levice. Pacientov majú aj od miest ako Detva, Zvolen či Žiar nad Hronom. ,,V Lučenci máme vytvorené dobré podmienky, čo sa týka operačných sál a vybavení. Zaoberáme sa rôznymi úrazmi cez chrbtice, poranenia kostí a vieme ošetriť aj poranenie brucha a hrudníka,“ hovorí. Doménou lekára Mihalovicsa v jeho práci sú náhrady bedrových kĺbov. Ako sám hovorí, operácie tohto typu trvajú zvyčajne hodinu, ale veľa záleží na rôznych faktoroch ovplyvňujúcich samotný zákrok. „Bohužiaľ, po covide nám narástla čakacia doba na 24 mesiacov,“ podotkol.
Okrem práce lekára má aj veľa záľub a koníčkov. Za zmienku stojí napríklad bicyklovanie, lyžovanie, jazda na koni, či pilotovanie bezmotorového lietadla. ,,Pilotovaniu som sa venoval od svojich štrnástich rokov, mám vlastný pilotný preukaz športového pilota, ale už viac ako desať rokov nelietam kvôli pracovnému vyťaženiu,“ prezradil čerstvý šesťdesiatnik Mihalovics, ktorého bolo často možné stretnúť na neďalekom letisku v Boľkovciach pri Lučenci. Lietanie je podľa neho super pocit. „Pilotovanie bezmotorových lietadiel sa mi páčilo viac, ako riadiť lietadlá s motorom,“ hovorí Mihalovics, ktorý počas aktívneho pilotovania nalietal stovky hodín. Rovnakú záľubu v pilotovaní má aj jeho brat, ktorý sa tomu venuje dodnes. Okrem lietadiel Mihalovics miluje jazdu na koňoch. ,,Ak by som nebol lekárom možno by som sa venoval jazdectvu na koni a choval by som kone,“ podotkol s tým, že jeho manželka je očná lekárka, no deti sa nevydali na lekársku dráhu. Dcéra žije v Prahe a venuje sa marketingu. Syn žije v Bratislave pracuje v IT a programuje. Jubileum podľa jeho slov ešte stále priebežne oslavuje a od kolegov ho veľmi potešila fotokniha či červený javor.
Aj v nemocnici v Lučenci sa zdravotníci potýkajú so všetkými problémami, ktorým aktuálne čelí zdravotníctvo na Slovensku. Napriek tomu má primár Mihalovics s lučeneckou nemocnicou smelé vízie a plánuje rozširovanie ponúkaných zákrokov. Časom by mohli pribudnúť zákroky, ako výmena lakťových kĺbov, členkových kĺbov, či rozšírenie neinvazívnych operácií. ,,Chcel by som aj naďalej rozvíjať toto oddelenie a udržať ho minimálne v takom trende, v akom je teraz,“ uzavrel.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Zsolt Mihalovics
