Anesteziológ a intenzivista Róbert Rajský z Rimavskej Soboty pôsobí ako primár v Lučenci. V zdravotníctve odrobil už 23 rokov, a to v prednemocničnej a nemocničnej sfére. Je stále záchranárom, pracuje v ambulancii ako všeobecný lekár a patrí medzi lekárov, ktorí za veľmi dôležité považujú kontinuálne a celoživotné vzdelávanie. Venuje sa všetkému, čo prináša alebo ponúka adrenalín.
Od leta minulého zastáva funkciu primára v lučeneckej nemocnici na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM). „Anesteziológa spoznáte tak, že má rozcuchané vlasy, batôžtek na pleciach a stále sa niekam ponáhľa. Bez anestéziológov sa nepohne žiadna nemocnica, pretože bez uspania pacienta by lekári nemohli vykonávať náročné chirurgické úkony. Operatérov pritom vnímajú ľudia viac ako anesteziológov. Sme chrbtová kosť ale sme neviditeľní,“ hovorí pre vobraze.sk štyridsiatnik Róbert Rajský. Ako dodáva, je náročné a zodpovedné vedieť správne uspať, sledovať a prebudiť pacienta, ktorý má navyše zdravotné problémy. Napríklad po dopravných nehodách či krvácaniach. Po 12 rokoch praxe mal podľa jeho slov za sebou tisícky a tisícky anestéz. Práca je napriek tomu pre neho hobby.
V Lučenci je podľa Rajského oveľa komplexnejšia nemocnica ako v R. Sobote a ponúka aj pestrejšiu škálu zákrokov. Začal tam pracovať pred štyrmi rokmi. Je tam väčšie oddelenie ako v R. Sobote, viac personálu aj väčšia náročnosť výkonov aj širšia spádová oblasť. „Elementárne základy sú však všade rovnaké a tým keď rozumiete, zachránite pacienta. Preto bazírujem, aby mladí lekári vedeli základy,“ zdôraznil. Ako spomenul, služby bývajú aj obzvlášť náročné. V marci mali napríklad za hodinu a pol príjem štyroch klinických pacientov. „V živote som také nezažil. Bol som na to sám lekár a čo malo ruky, nohy na oddelení, pomáhali robiť s pacientmi. Bola to služba, z ktorej som sa spamätával, ale zo štyroch pacientov len jeden exitoval, čo je solídny výsledok,“ povedal Rajský, ktorý sa pri svojej profesii častokrát spolieha aj na zmysly. Preto aj pri vzdelávaní mladých lekárov dbá na to, aby si vedeli poradiť aj bez zložitých prístrojov.
„Hovorí sa, že anesteziológ dostane klinický fíling, aj keď je pacient dobre uspatý a všetko beží, ale predsa sa mu niečo nezdá asi po troch tisíckach anestéz. Človek to musí mať v nose a mať intuíciu,“ hovorí Rajský, ktorý mal možnosť po vyštudovaní medicíny v Martine sa zaúčať v rimavskosobotskej nemocnici, keď bolo v tom čase ešte veľa atestovaných lekárov, skúsených sestier a bolo sa od koho učiť. Na toto obdobie spomína veľmi rád.
„V súčasnosti sa mladý anestezioĺog dostane k uspávaniu, ale nedostane k pacientom na intenzívne lôžko po operácii, aby sa vedel súčasne učiť. Tam bývajú už len starší lekári. Ja som to robil ešte súbežne a tak som získaval neoceniteľnú prax,“ hovorí Rajský a dodáva, že keď sa tu v roku 2001 uchádzal o pracovné miesto, tak jeho snom bolo byť pediatrom. Voľné miesto ale bolo len röntgenoch, alebo na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení. „Jednoznačne som si vybral ARO a tým to bolo vybavené. V konečnom dôsledku to ani nemohlo byť inak, lebo moje celoživotné krédo, čo sa týka medicíny, je že, musia byť pevné základy a na nich sa potom dá stavať. Základy medicíny ako takej hlavne pre mňa ako intenzivistu – anesteziológa je obyčajná fyziológia, ako funguje organizmus a trochu zmenená fyziológia – patofyziológia v chorobnom stave,“ vysvetľuje Rajský. Spomína, že jeho zapraxovanie bolo veľmi rýchle. „V septembri som nastúpil do nemocnice a v decembri som mal prvú samostatnú službu. Dôverovali mi a to si veľmi vážim. Dostal som tu školu života,“ zdôraznil.
Po približne pätnástich rokoch sa ale rozhodol pre zmenu, neprijal post primára a zamieril do ambulantnej sféry. Ako dodáva, potreboval zmenu. Po nejakej dobe však zakotvil v nemocnici v Lučenci.
V Tornali pracoval na lekárskej službe prvej pomoci (LSPP) ako mladý lekár od roku 2002 spolu s doktorom Ivanom Hlaváčom. V súčasnosti mu Rajský raz do týždňa chodí vypomáhať do ambulancie v R. Sobote. „V začiatkoch som riešil veci, ako teraz záchranky – pôrody, úrazy, bezvedomia. Mal som aj pacienta na LSPP, ktorého som si v sanitke zaintuboval. Bol v bezvedomí, dýchal ambuvakom a v Bátke som ho odovzdával záchranke, lebo chodili vtedy len po hranice okresu. Aj takéto prípady som zažíval. Keď niekomu o tom teraz rozprávam, ani mi nechcú veriť,“ hovorí lekár z praxe, ktorý vyrastal na pacientoch.
V roku 2006 spoluzakladal stanicu rýchlej lekárskej pohotovosti (RLP) Tornaľa. Aktívne sa stále venuje urgentnej medicíne a pracuje aj ako záchranár. Ako spomenul, vystriedal asi 14 záchranárskych staníc od Košíc až po Veľký Krtíš, čo mu umožnilo dobre spoznať ich fungovanie, ktoré sa svojím zodpovedným prístupom k práci stále snaží vylepšovať. „Energia, ktorú som do toho dal, zmobilizovala ľudí a oni sa tešia do roboty,“ doplnil.
Je absolventom gymnázia v Tornali a medicínu vyštudoval v spomínanom Martine. S manželkou majú syna aj dcéru, ktorá tiež študuje medicínu.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Róbert Rajský
