Ivan Hlaváč z Rimavskej Soboty je všeobecný lekár pre dospelých. Ordinuje už päťdesiatpäť rokov. Aj keď už má nárok na zaslúžený dôchodok, v práci pokračuje. V jeho ambulanciách sa vystriedali celé generácie – od starých rodičov, cez ich deti až po vnúčatá. Hovorí, že ho motivuje prítomnosť pacientov. „Kým ma tu ľudia potrebujú, rád prídem. Viem, že ma tu niekto čaká,“ hovorí s úsmevom pre vobraze.sk Ivan Hlaváč, ktorý prednedávnom oslávil životné jubileum 80 rokov. Po práci sa stále rád prevetrá na bicykli alebo bežkách. Dodnes robí zjazdové lyžovanie.
Je rodákom z Ružomberka. Ako priblížil, vyrastal v blízkosti vojenskej nemocnice a odmalička pozoroval prácu lekárov. Turistika, spartakiáda v Prahe a vojenská medicína – tak začal jeho príbeh. Dodnes rád spomína na veľmi dobré vzťahy s vojenskými lekármi z nemocnice, boli pre neho inšpiráciou. „A to nielen ako za lekára, ale aj ako milovníka športu a prírody. Vyštudoval som na lekárskej fakulte v Hradci Králové. Ako vojak som mal predurčené odkrútiť roky pri útvare a potom som mohol ísť. Niektorí kolegovia išli do nemocníc, niektorí na ministerstvá,“ hovorí Hlaváč, ktorý do R. Soboty prišiel v roku 1975. Ordinovať začal na obvode v zdravotnom stredisku v Hajnáčke.
„Začiatky boli ťažké, nevedel som dobre po maďarsky, ale mohol som robiť lekára,“ poznamenal. Vďaka odhodlaniu a profesionálnemu prístupu sa stal rešpektovaným a obľúbeným lekárom. V Rimavskej Sobote začal ordinovať na starej poliklinike. Zo začiatku patril ešte pod nemocnicu, no od roku 1995 je súkromným lekárom. „Vtedajší systém polikliník bol dobrý, ale neprežil dobu. Výhodou bolo, že lekári boli pod jednou strechou a vedeli sme v prípade potreby odborne veci konzultovať a v prípade potreby sme sa aj zastúpili,“ povedal a dodal, že budova však bola čoraz v horšom stave a nakoniec ich z polikliniky deložovali. „Bol som predposledný, čo z budovy odišiel, po mne to bol už len urológ Tibor Durdjak,“ doplnil.
Ivan Hlaváč rovnako viedol lekársku pohotovosť – 15 rokov zachraňoval ľudí všetkých vekových kategórií, obzvlášť v začiatkoch, keď ešte neexistovala záchranka, len lekárska služba prvej pomoci. Boli v Tornali i v Rimavskej Sobote. Najdramatickejšie obdobie boli podľa neho prvé roky, keď ešte pracovali aj ako terajší záchranári. Medzi takéto momenty zaradil pôrody na cestách, havárie, či iné kritické prípady. Napríklad jeho prvý pôrod v aute zažil po šesťdesiatke, keď pacientku viezli z Tornale. „Ako všeobecný lekár som bol povinný slúžiť, prišlo všeličo. Vždy je však dobré, pokiaľ sa to dá zvládnuť a sú k dispozícii potrebné prístroje,“ doplnil Hlaváč, ktorý dodnes prevádzkuje detskú pohotovosť v R. Sobote. Medzi výnimočnejších pacientov k nim raz prišiel herec Peter Marcin. „Mali vystúpenie v Hnúšti. Na chodbe čakal Andy Kraus,“ povedal Hlaváč.
Ordinuje štyri dni v týždni. V piaty deň ho strieda zmluvný lekár – anesteziológ a intenzivista Róbert Rajský. „Nenaháňam ľudí. Prídu sami. Rodiny sa spájajú, prichádzajú celé generácie. Mám rád, keď viem, že robím niečo užitočné,“ priblížil dlhoročný lekár, ktorý je držiteľom dvoch atestácií zo všeobecného lekárstva a stále sa vzdeláva. Preferuje osobnú účasť na konferenciách, hoci nechýba ani na webinároch. Prešiel systémom od ručného písania kariet po elektronickú evidenciu, no aj dnes sa stretáva s výzvami digitalizácie.
Hlaváč otvorene hovorí aj o problémoch v zdravotníctve – zneužívanie liekov, zbytočné návštevy, prestarnutá generácia, chýbajúce prepojenia medzi nemocnicami. „Stále nosíme papiere, pacienti sa pýtajú prečo. Dnes už máme e-recepty, ale systém ešte potrebuje doladiť.“ A čo „Dr. Google“? „Pacienti často prídu s diagnózou z internetu alebo od umelej inteligencie. Niekedy mi padne brada a nechám sa poučiť,“ hovorí s úsmevom.
Aj keď je systém zdravotníctva náročný, Hlaváč stále verí v zmysel svojej práce. Upozorňuje však na starnúcu populáciu, zneužívanie zdravotnej starostlivosti a odchody starších lekárov bez náhrady. „Detské pohotovosti sa redukujú, veľa kolegov odišlo bez toho, aby mali nasledovníkov,“ konštatuje. Napriek tomu, že má za sebou bohatú kariéru, ešte ako lekár neplánuje končiť. „Možno ešte dva roky. Potom sa uvidí, či budem mať náhradu. Kým ma ľudia potrebujú, chcem tu byť,“ dodal. Zároveň podotkol, že v Rimavskej Sobote boli starí doktori, ktorí vychovali lekárov, no málo ich tu zostalo. „Česť niektorým výnimkám a pritom keď má človek chuť robiť, tak sa dá urobiť kopec dobrej roboty. Ale treba makať,“ povedal Hlaváč.
Keď neordinuje, je v prírode. Stále aktívne lyžuje a ako hovorí, je v kondícii a bez prestávky vie zlyžovať Chopok. Čas trávi aj na bežkách, bicykli a so synom a vnúčatami splavuje rieky. Radosť mu robia vnúčatá, ktoré lyžujú súťažne a hrdý je aj na to, že so synom po šesťdesiatke „prešiel“ bežkami Európu aj Ameriku a absolvovali svetové bežecké preteky v Škandinávii. „Boli to hobby kategórie, no bežky sú mi najbližšie. Denne to bolo aj päťdesiat, najťažší bol Vasou beh vo Švédsku v dĺžke deväťdesiat kilometrov, ktorý sme zdolali v limite. Aj pacientom často hovorím, že nemusia ísť ďaleko za športom, ale nech aspoň cvičia napríklad na orbitreku. Pohyb je dôležitý, kým sa dá, cvičenie a spevnenie svalstva je dôležité – aj keď to spočiatku bolí. Ale oplatí sa,“ odkazuje.
Ivan Hlaváč pôsobil aj v politike. Po Nežnej revolúcii sa sal členom hnutia Verejnosť proti násiliu. V komunálnej politike bol niekoľko volebných období mestským poslancom. Išlo o roky 1990 – 2006, bol aj členom mestskej rady.
Zdroj: vobraze.sk
