Patrí medzi najskúsenejšie učiteľky v meste. Vekom je tento rok už najstaršou učiteľkou na ZŠ P. K. Hostinského v Rimavskej Sobote. Svojím zanietením, vystupovaním, elánom a celkovým pozitívnym prístupom k deťom vrelo odovzdáva vedomosti. Ľubomíra Halušková učí slovenský jazyk a dejepis. Ako pre vobraze.sk uviedla, učiteľkou je celý život. Počet detí, ktoré odučila ťažko spočítať a rozhodnutie vydať sa na učiteľskú dráhu neľutuje. „Hanbím sa to aj povedať, Minulý rok som ešte nebola najstaršou na škole, ale tento rok je tomu už tak,“ povedala s úsmevom. Je už v dôchodkovom veku. Keď vstúpi do triedy, tak sa podľa jej slov z nej stáva človek, ktorý s deťmi jednoducho chce byť a robiť s nimi. „Toto ma zatiaľ drží na škole. Chcela som ešte učiť, mám, myslím, ešte aj dostatok síl aj chuti pracovať s deťmi. Celý život som chcela byť učiteľkou,“ hovorí.
Z predmetov sa najviac sústredí na slovenčinu. „Sú tam dôležité veci, ktoré žiaci potrebujú vedieť. Príprava na monitor, na prijmacie skúšky, ale treba sa sústrediť aj na základy. V tomto školskom roku vyučujem aj základy čitateľskej gramotnosti,“ priblížila a dodáva, že žiaci na Slovensku majú v tomto dosť veľké rezervy, ide o čítanie s porozumením, rozbor textov. „Máme zavedené čitateľské denníky formou vyberania kníh, ktoré sú prístupnejšie deťom. Robíme si besedy, aby sme ich čo najviac viedli k čítaniu. Je pravda, že žiaci celkovo málo čítajú, a to sa odráža nielen na pochopení textu, ale aj na slovnej zásobe,“ povedala Ľubomíra Halušková. Deti, ktoré sa aj dobre učia, sa niekedy kvôli tomu častokrát nevedia vynájsť a nahradiť slovo iným. „Je to všeobecný jav. Hľadáme preto rôzne cesty, aby deti rozvíjali svoju slovnú zásobu,“ dodáva.
Ľubomíra Halušková začínala učiť na Základnej škole v Lukovištiach, kde aj sama chodila do školy. Je rodáčkou z neďalekej obce Babinec. „Učila som tam 16 rokov, bola to plnoorganizovaná škola na úrovni. Vyučovala som tam vtedy aj iné predmety, ako hudobnú, telesnú či ruský jazyk,“ doplnila. Škola v súčasnosti už nefunguje a budova chátra. „Mala svoju úroveň a bolo tam všetko. Každý, kto učil v Lukovištiach, povedal, že bola vynikajúca. Veľmi dobrý kolektív, deti boli zlaté, s rodičmi bola veľmi dobrá spolupráca,“ podotkla.
K učiteľstvu jej dopomohla slovenčinárka, ktorú mala na spomínanej škole v Lukovištiach, čo sa ešte znásobilo na strednej škole. „Verila som si, že to zvládnem. Ukázalo sa, že znalosti a prístup učiteľky bola dobrá kombinácia,“ uviedla. „Aj ja mám viaceré žiačky aj žiaka, ktorí pokračovali ďalej v štúdiu slovenského jazyka a hovorili mi, že to bolo aj mojou zásluhou, že nadobudli takýto vzťah k nášmu jazyku a pokračovali v ňom. Mám aj kolegyňu, ktorá bola mojou žiačkou,“ podotkla.
Učí už aj deti svojich bývalých žiakov
„Vybrali si ma, aby som aj ich deti učila. Mala som stále pozitívny vzťah k deťom a mám s nimi dobré vzťahy. Aj keď nežijeme v ľahkej dobe, nemám zlé skúsenosti s deťmi, ani s rodičmi,“ poznamenala. S deťmi rada pracuje aj popoludní, nedávno pripravovali vianočnú besiedku pre rodičov. „Boli nadšení a páčilo sa im, čo sme pre nich pripravili.“
Medzi jej záľuby patrí čítanie kníh, ručné práce či televízia a rada chodí na kultúrne podujatia, do divadla na predstavenia, muzikály, koncerty. Naposledy čítala „oddychovky“ ako Cukráreň v Paríži, Pekáreň v Brooklyne, Šťastní ľudia pijú kávu, Život je ľahký, nerob si starosti.
Rada robí diamantové maľovanie obrazov. „Je to prácne, ale zaujímavé. Odpúta to myslenie aj od negatívnych myšlienok,“ povedala učiteľka Halušková, ktorú minulý rok navždy opustil manžel. „Tiež bol učiteľ na ZŠ P. Dobšinského a neskôr prešiel ku mne na ZŠ P. K. Hostinského. Zoznámili sme sa ešte v Lukovištiach,“ spomenula. Na učiteľskú dráhu sa nedalo ani jedno z ich detí. Radosť jej však robia dve vnúčatá, to staršie pôjde čoskoro do školy.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Ľubomíra Halušková
