Láska k materinskej reči a záľuba v histórii ho priviedli k rozhodnutiu študovať učiteľstvo slovenského jazyka a dejepisu. Hrával aktívne futbal. Ondrej Nociar, momentálne žijúci v Rimavskej Sobote, zastáva funkciu riaditeľa Strednej odbornej školy pedagogickej v Lučenci. Je akvaristom a venuje sa aj numizmatike.
Povolanie učiteľ
Začiatky Ondrejovej pedagogickej cesty ovplyvnila jeho teta. „Bola učiteľka prvého stupňa. Do triedy, kde učila, som každú prestávku utekal a spoznával jej žiačikov. Že sa vydám pedagogickým smerom, som sa rozhodol v treťom ročníku gymnázia.“ Pôvodne chcel študovať dejepis s občianskou náukou, nakoniec sa však rozhodol inak. „Pri voľbe slovenčiny zavážila láska k materinskému jazyku a literatúre. Dejepis som miloval od malička, takže s tým som problém nemal,“ uviedol pre vobraze.sk Ondrej Nociar.
Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove pôsobil dva roky ako stredoškolský pedagóg na Gymnáziu v Tornali, odkiaľ pochádza. Neskôr učil aj na Združenej škole sklárskej v Poltári. V tomto meste prežil takmer 25 rokov. Na lučeneckej SOŠ pedagogickej pracuje od roku 2005. Učiteľské povolanie po mnohoročnej praxi Ondrej vníma ako veľmi špecifické. „Ide o poslanie odovzdať pokoleniam svoje vedomosti, postoje, formovať ich zručnosti. Ten, kto chce v tomto povolaní zbohatnúť, tak nezbohatne, ale jeho žiaci ho dokážu neskutočne obohatiť,“ podotkol Ondrej Nociar (50).
Post riaditeľa školy
Pozíciu riaditeľa lučeneckej školy zastáva už od roku 2014. „Od roku 2009 som na škole pôsobil v pozícii zástupcu riaditeľa školy, kde som nadobudol zručnosti v riadení školy. Nakoľko predchádzajúci riaditeľ školy už nekandidoval, po zvážení situácie som sa rozhodol o miesto zabojovať. A podarilo sa,“ objasnil. K učeniu má aj popri manažérskej pozícii blízko. „Skĺbiť sa to dá, aj keď je niekedy ťažké prepnúť z jednej veci na druhú. Stále rád učím a som rád v spoločnosti mojich študentov,“ skonštatoval Ondrej Nociar.
Ako manažérovi mu záleží na progrese školy, no dôležitosť prikladá najmä jej humánnemu poslaniu a kvalitnej kultúre vzťahov medzi žiakmi a učiteľmi. „Vždy sa dá ísť ešte ďalej a posúvať sa vpred, či už zlepšovaním materiálno-technického zabezpečenia školy, úspechov našich žiakov, kvalitným edukačným procesom, organizáciou podujatí či rekonštrukciou školy,“ podotkol riaditeľ SOŠ pedagogickej a pokračoval: „Chcem najmä, aby sa žiaci cítili na škole šťastní, spokojní a mali tu pocit bezpečia. Samozrejme, každý šéf chce svoju školu vidieť medzi najlepšími. Mne sa to vďaka kolegom a žiakom stále darí.“
Úspechy pedagogickej praxe
Teší ho každá maličkosť a úspechy študentov školy či kolegov. „Teší ma 154-ročná tradícia školy, atraktivita jej odborov. Ešte stále si môžeme žiakov vyberať, nakoľko ich záujem prevyšuje našu ponuku voľných miest.“ Nad úspechmi svojej pedagogickej práce sa nezamýšľal, vlastné úspechy vidí skôr v pozitívnej spätnej väzbe žiakov a absolventov. „Veľmi ma potešili slová absolventov, že nič lepšie sa im nemohlo v živote stať, ako to, že išli ku nám na „pégečku“, či krásne slová bývalých študentov, že jazyk a literatúru sa vďaka mne učili radi a tešili sa na moje hodiny, že som u mnohých z nich zmenil pohľad na poéziu k lepšiemu,“ uviedol Nociar.
Športová história a voľnočasové záľuby
Sedemnásť rokov hrával aktívne futbal, pričom hral v okresných i regionálnych súťažiach. V súčasnosti má mnoho záľub. „Som akvarista, milujem kvety, pestujem kaktusy, venujem sa numizmatike a najradšej relaxujem v záhrade. Kým dcéry hrali súťažne volejbal, bol som ich veľký fanúšik,“ uviedol.
S blížiacim sa nástupom nového školského roka ostáva žiakom čoraz menej času na oddych a voľný čas. Prvé miesto v ich zozname povinností by malo na desať mesiacov patriť škole. Odkaz pre svojich študentov má aj riaditeľ SOŠ pedagogickej v Lučenci Ondrej Nociar: „Budú z nich učitelia, tak nech si aj v nadchádzajúcom školskom roku zoberú z práce mojich kolegov to najlepšie a odovzdajú to ďalej.“
Zdroj: Simona Kántorová, foto: album O. Nociara
