Ján Csízi pôsobí na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote ako učiteľ drevených dychových, ale aj bicích nástrojov. Je rodákom z Tornale, no jeho povolanie ho priviedlo na mnohé iné miesta.
Ako mladší sníval o tom, že sa sa stane policajtom, no jeho nadanie a talent rozhodli inak. Už od útleho veku sa venoval hre na hudobných nástrojoch, a to mu nepochybne išlo. Začínal v ZUŠ-ke v Tornali. „Rodičia zo mňa chceli mať hudobníka,” hovorí pre vobraze.sk a dodáva, že jeho ďalšie kroky tak boli jasné.
Štúdium na konzervatóriu v Bratislave predstavovalo akési dvere, ktoré sa pre neho otvárali do sveta hudby. Dva roky už aktívne hrával v dychovom orchestri Gemerská Hôrka. Po doštudovaní krátkodobo pôsobil ako zastupujúci učiteľ na umeleckej škole, ktorú sám v detstve navštevoval. No učiteľom ho byť nelákalo. “Odkedy som vyštudoval hudbu, chcel som hrať v zahraničí,” uviedol s tým, že je rád, že sa mu to aj splnilo. “Stal som sa členom jednej hudobnej skupiny, s ktorou sme išli hrať do Španielska na ostrov Menorca,” priblížil saxofonista. Malý ostrov ho očaril, nielen svojou atmosférou, ale aj hudbou.
Po návrate na Slovensko hral v Sobotienke, vtedajšej dychovej hudbe v Rimavskej Sobote. Onedlho sa však naskytla ďalšia príležitosť vycestovať, a to konkrétne do kúpeľného mesta Bad Tölz v Nemecku, pričom súčasne hrával aj v Rakúsku. V mestečku, v ktorom rozvíjal svoju kariéru, sa dokonca natáčal známy seriál Der Bulle von Tölz. Po pár rokoch v zahraničí sa opäť vrátil do svojho rodného regiónu. “Vrátil som sa do Sobotienky, ktorá sa premenovala a pretransformovala na tanečný orchester – TORS, hral som aj v Retro music band v Rožňave,” spomenul.
Na celej jeho kariére ho podľa jeho slov bavilo najviac to, že spolu so spoznávaním nových kútov sveta mohol zároveň spoznávať aj nové žánre a štýly hudby. “Najviac inklinujem k džezovým štandardom by sa dalo povedať. Tento štýl ma baví najviac.” Momentálne od roku 2011 vyučuje v Rimavskej Sobote a od roku 2023 sa tiež stal študentom, a to na bicích nástrojoch na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Rimavskej Sobote, kde pôsobí aj ako pedagóg drevených dychových nástrojov. “Chcel som bližšie pochopiť problematiku výučby na týchto nástrojoch, aby som mohol byť lepším učiteľom,” hovorí Ján Csízi. Byť učiteľom nebol jeho sen, no možno okolnosti ale aj osud ho k tomu doviedli. “Keby som nezačal učiť, asi by som nikdy nespoznal svoju ženu, učiteľku výtvarnej, a nemali by sme dve krásne deti,” povedal s úsmevom Csízi.
Ako pedagóg, ale aj otec vie, že pozitívny vzťah k deťom je kľúčový. Vzťah, ktorý sa snaží s deťmi budovať, preto podľa neho nie je založený na hierarchii učiteľ – študent, no má byť skôr priateľský. “Hra na nástroji vyžaduje veľa času, trpezlivosti, ale aj odopierania.” Aj preto je dôležitý ten vzájomný vzťah, pretože keď dieťa nechce, nikto ho neprinúti. Práca s deťmi je podľa neho krásna, ale aj veľmi náročná. Ako najväčší pocit zadosťučinenia vníma to, keď dieťa uspeje na nejakej súťaži, je teda šťastné, pretože vidí výsledok svojej tvrdej práce a učiteľ rovnako. Častokrát vystupuje so študentmi i ostatnými učiteľmi aj na koncertoch v kostole či iných podujatiach organizovaných ZUŠ. Väčšina ľudí relaxuje práve pri hudbe, ako učiteľ to má však náročnejšie. “Po príchode domov by som najradšej mal kus ticha, čo je s malými deťmi takmer nemožné, no aj oni sú mojím oddychom,” zdôraznil Csízi.
Medzi jeho obľúbené voľnočasové aktivity, okrem času stráveného s rodinou, ktorý je preňho najdôležitejší, patria rybárčenie a takisto chov nesmierne zaujímavých jašteričiek. Jašterice, ktorým sa venuje ako chovateľ, pochádzajú z Novej Kaledónie, pagekón riasnatý je exotický druh, ktorý aj predáva. “Na svoje koníčky popri práci mi však neostáva veľa času.” V ZUŠ-ke dokonca založil aj kapelu, ktorá žne úspechy. Má z toho, samozrejme, radosť, aj napriek obrovskému vyťaženiu.
Zdroj: vobraze.sk, Nina Bíliková, foto: album J. Csíziho
