Organizovala návštevy vo vedení rimavskosobotského mestského úradu, stretávala sa s vplyvnými ľuďmi či zahraničnými návštevami. Bola sekretárkou troch primátorov Rimavskej Soboty. Napriek tomu prácu brala s pokorou. Elena Kováčiková z Rimavskej Soboty odpracovala na poste sekretárky v primátorskej kancelárii dvanásť rokov. „Na úrade som začínala u hlavného kontrolóra. Po roku ale odchádzala do dôchodku bývalá sekretárka Anna Vetráková, tak ma nahovorili na pozíciu sekretárky. Vtedy bol primátorom Pavel Brndiar, s ktorým som pracovala dva roky,“ uviedla pre vobraze.sk Kováčiková. V minulosti mala pracovné skúsenosti aj zo súkromného sektoru, či už z výpočtového strediska, stavebných firiem a pracovala aj ako inšpektorka v Zdroji. Na mestskom úrade pracovala približne 28 rokov. Nedávno nastúpila na dôchodok.
Na pozícii sekretárky pokračovala za rimavskosobotského primátora Ladislava Bartakoviča a aj za Štefana Cifruša. Svoju prácu hodnotí aj s odstupom času ako časovo náročnú, nie vždy bolo možné ukončiť pracovný deň o štvrtej. Zastupiteľstvá, rokovania aj po 16,00 hodine alebo víkendoch boli na úkor rodiny. „Pracovné zaradenie ma však napriek tomu napĺňalo, ale pristupovala som k nemu s pokorou.“
„Mám rada ľudí, ktorí majú kultúru pri vyjadrovaní, zmysel pre humor,“ zdôraznila Elena Kováčiková. V pamäti jej toho utkvelo viac. „Pri návšteve prezidenta Ivana Gašparoviča sme pripravili uvítanie tónmi fujár na každom podlaží,“ poznamenala. Zaspomínala na posedenia s delegáciami z družobných miest, kde sa spontánne spievalo a skladby mohli byť na tú istú melódiu aj dvojjazyčné.
„Všetci občania, na rôznych stupňoch spoločenského postavenia boli pre mňa rovní. Nie vždy však bolo jednoduché zosúladiť ich požiadavky na stretnutia s časovou náročnosťou primátorského postu,“ povedala Kováčiková.
Na každom z primátorov jej imponovalo niečo iné. „Cifrušova pružnosť a rýchlosť v organizovaní mi bola vždy blízka, Bartakovičov vzťah k rôznym žánrom kultúry mi dodnes pripomínajú hlavne vianočné koncerty či už v Dome kultúry alebo v kostoloch,“ spomenula Kováčiková.
Späť ku hlavnému kontrolórovi prestúpila po pestrých dvanástich rokoch aj zo zdravotných dôvodov. V posledných rokoch pracovala na odbore rozvoja mesta, na oddelení životného prostredia. „Toto pracovné zaradenie malo svoje čaro tým, že bolo rôznorodé. Moji rybári, ktorým som vydávala rybárske lístky, ma pobavili veselými príbehmi, pripravovanie vyhodnotenia súťaže balkónov a predzáhradiek som si zase vychutnávala ja. Najpodstatnejšie však je, aby sa človeku dobre pracovalo, je to, s kým úzko spolupracujete a za to sa osobitne chcem poďakovať Jankovi Bozóovi. Poďakovanie za spoluprácu však patrí všetkým primátorom, prednostom, či hlavným kontrolórom a v neposlednom rade bývalým kolegom,“ povedala.
Elena Kováčiková má rada spev. Je milovníčkou folklóru a tancovala vo FS Rimavan. Vzťah k folklóru zdedila po rodičoch. Otec jej tancoval v súbore Jánošík v Brne a mama krásne spievala, odišla však ako 53-ročná. Na folklór však nezanevrela a pravidelne chodí na folklórne slávnosti, či už v Heľpe, Detve, Východnej, Terchovej, Kokave nad Rimavicou a nevynechá ani Klenovskú Rontouku. „Leto u mňa patrí folklóru. Viem to precítiť, dojíma ma to až k slzám a dodáva neopísateľnú silu žiť ďalej,“ uzavrela Kováčiková.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív: Elena Kováčiková
