Pri Marianne Šipošovej z Hnúšte je ťažké nájsť aktivitu, ktorej sa nevenuje. Beh, plávanie, turistika, paddleboard, či bicyklovanie predstavujú len časť jej voľnočasových záujmov. V minulosti sa venovala orientačnému behu, či lietaniu na bezmotorových lietadlách. Už pomaly rok ju však možno vidieť za volantom autobusu.
Jej snom bolo mať malé auto a jazdiť na veľkých vozidlách. Po dvadsiatich rokoch sa obchodná zástupkyňa rozhodla pre zmenu v kariére. Ako pre vobraze.sk Marianna Šipošová uviedla, bola tu možnosť urobiť si kurzy cez úrad práce. „Nebavila ma už veľmi vtedajšia práca, naháňať sa za číslami, tak som do toho šla,“ hovorí Marianna Šipošová (49). Minulý rok v lete absolvovala kurz a už na jeseň nastúpila ako vodička autobusu. Od Kosteleckých uzenin, cez Hyzu a Tauris prešla teda do SAD Lučenec. Zatiaľ nemá stabilnú linku, zastupuje kolegov na prímestských aj mestských linkách. „Doslova si užívam najmä trasy kdekoľvek v kopcoch, horách. Muráň, Tisovec, Kadlub. Teraz už druhý týždeň jazdím na sever a je to skvelé,“ prezradila vodička netradičného povolania pre ženu. Patrí v okrese Rimavská Sobota medzi štyri ženy za volantom SAD Lučenec.
Na prvú jazdu si veľmi dobre spomína. Bolo to v autoškole, kde si spočiatku nebola istá, či sa rozhodla správne. Ako však dodala, inštruktor ju rovno posadil za volant a vyslal na cestu. „Väčším vozidlom sa lepšie jazdí, ale treba mať neustále rešpekt. Pred každou jazdou si prejdem všetko tak, ako pri mojej prvej jazde. Najdôležitejšie je neskĺznuť do rutiny,“ prezrádza svoj recept na bezpečnú jazdu.
Rozhodnutie zmeniť kariéru v nej nejaký čas dozrievalo. Rodinu a blízkych svojou voľbou vraj prekvapila, ale zobrali to od prvej chvíle ako fakt a nepochybovali o nej.
Aj keď ako šoférka pôsobí len necelý rok, už podľa vlastných slov zažila naozaj rôzne situácie. „Raz nám odpadla pani na zastávke a musela som ju resuscitovať. Bolo tam aj pár ďalších ľudí, no nevedeli, čo majú robiť, preto by bolo dobré, aby si ľudia vo voľnom čase viac zaujímali aj o to, ako v prípade potreby vedieť poskytnúť prvú pomoc. Nikdy nevieme, kedy ju budú alebo budeme potrebovať tiež,“ spomína vodička autobusu a dodáva, že pri práci sa aj už stala i kolízia, keď jej auto nedalo prednosť a nárazu sa už nedalo vyhnúť.
Za svoju výhodu považuje aj pri tejto práci skúsenosti z predošlého zamestnania. Roky práce s ľuďmi sú užitočné. „Keď je vodič usmiaty, usmievajú sa aj cestujúci. Zatiaľ mám veľmi príjemné reakcie od ľudí,“ vraví bývalá obchodná zástupkyňa. „Najťažšie je, keď vás pošlú niekam, kde ste neboli. Otvoríte Google a trénujete si s panáčikom, ako sa budete s autobusom na danom bode otáčať. Akurát budúci týždeň ma čaká trasa smerom na obec Lenartovce, takže nová výzva,“ doplnila s úsmevom.
Rodená Zvolenčanka žije v Hnúšti už bezmála 20 rokov. Ako dieťa chodievala do klenovských vrchov a tam aj stretla manžela. Kvôli nemu sa presťahovala. Po rozvode už na odchod nepomýšľala. Vraj kvôli deťom, a tiež kvôli horám, ktoré si zamilovala.
Zoznam všetkých športových aktivít, ktorým sa venuje, či v minulosti venovala je rozsiahly. Orientačný beh, lyžovanie, bežky, kanoe, či paddleboard. „Každý možný priestor využívam na šport, ešte aj cez pauzy v autobuse. Nosím si so sebou športové oblečenie a chodím si zabehať, keď stojím dlhšie,“ prezradila aktívna športovkyňa, ktorá rada aj bicykluje a tretí rok jazdí Vrchársku korunu Gemera (VKG). Ako členka vodáckej rodiny vyrastala s kanoe. Zúčastňuje sa na kvadriatlónoch, kde súperí v disciplínach beh, cyklistika, plávanie a paddleboard. „K bežeckému lyžovaniu som pričuchla pri orientačnom behu. V lete sme behali, v zime bežkovali,“ spomína.
Ako vášnivá cyklistka veľmi predvídavo absolvovala cez úrad práce aj kurz na prívesy a návesy. „Aj v SAD Lučenec to uvítali. Snáď v budúcnosti bude možnosť jazdiť aj s cyklobusom. Naše autobusy majú všetky aj prípravu, ale zatiaľ bicykle nevozíme,“ prezrádza vodička, ktorá by rada bola motiváciou aj pre iné ženy.
Marianna Šipošová dokazuje, že má srdce na správnom mieste. Je dlhoročnou darkyňou krvi. „Nemám toho veľa za sebou. Je to len sedemnásť odberov. Pozde som sa k tomu dostala. Ale teším sa z každej jednej možnosti darovať krv,“ dodáva skromne Hnúšťanka.
V blízkej budúcnosti by sa tiež rada vrátila k ďalšej svojej vášni. „Som pilotkou bezmotorových lietadiel, lietala som na vetroni. V Očovej je lietadlo, so strigou na metle, ktoré mi bolo pridelené a starám sa oň,“ smeje sa Šipošová, ktorá je tiež rybárkou a na rybárske súťaže chodí so synom, s dcérou rada zase zájde na turistiku.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archiv Marianna Šipošová
