Laura Švantnerová z Teplého Vrchu patrí k dobrovoľným hasičkám takmer päť rokov. Začínala v dievčenskom družstve, vyskúšala si viacero pozícií a v súčasnosti behá pravý prúd. Hasičský šport jej priniesol nielen súťaže a adrenalín, ale aj kamarátstva, zodpovednosť a pocit, že každý člen tímu je dôležitý.

Dievčenské družstvo vzniklo v obci Teplý Vrch z iniciatívy veliteľov tamojšieho dobrovoľného hasičského zboru. V obci bolo viacero dievčat, ktoré mali o hasičský šport záujem, a tak sa rozhodli vytvoriť ženský tím. Laura sa k nemu pridala ešte ako trinásťročná. „Dostala som sa k tomu vlastne náhodou. Chceli vytvoriť ženské družstvo, pretože mali byť krajské kolá a majstrovstvá Slovenska. V obci bolo veľa dievčat, tak sme vytvorili tím,“ hovorí pre vobraze.sk Laura Švantnerová (17).

Začiatky boli rýchle. Dievčatá začali trénovať a už približne po dvoch mesiacoch sa dostali až na majstrovstvá Slovenska. Laura však vtedy nemohla súťažiť. Chýbal jej potrebný vek – podmienkou účasti bolo mať minimálne 15 rokov. Na tréningy preto chodila pomáhať a podľa potreby zaskakovala. Aj tak sa však od prvých dní cítila ako súčasť družstva.

Na prvý tréning si dodnes pamätá. Dievčatá postavili do radu a nechali ich šprintovať, aby zistili, na akú pozíciu by sa ktorá hodila. Laura bola vtedy medzi nimi menšia a fyzicky slabšia, preto začala na pozícii takzvanej béčka. „Je tam síce veľa spojov a veľa vecí, ktoré sa dajú pokaziť, ale zároveň je to ešte taká bezpečnejšia činnosť,“ vysvetľuje.

Na základni musí béčko pracovať s tromi hadicami, správne ich pripraviť a následne čo najrýchlejšie vyraziť. Laura túto pozíciu robila približne dva roky. Neskôr si vyskúšala aj rozdeľovač, keď sa ich členka zranila. Táto pozícia jej však nesadla. „Je to dosť ťažká pozícia. Problém mi robili spojenia a nesedelo mi ani ťahanie ťažkých hadíc,“ hovorí. Pri jednom z tréningov sa navyše zranila a skončila na ošetrení. Po tejto skúsenosti sa k rozdeľovaču už veľmi vracať nechcela.

Napokon našla pozíciu, ktorá jej sadla najviac. Už viac ako dva roky behá pravý prúd. „V tom som sa našla asi najviac. Je to napínavé, musím byť čo najrýchlejšia a práve to ma motivuje. Chcem stále dosiahnuť lepší čas ako minule,“ opisuje. Pri hasičskom útoku rozhodujú sekundy. Laura musí po štarte čo najrýchlejšie vybehnúť, správne pracovať s hadicou a napokon presne zamieriť na terč. Nestačí však iba rýchlosť.

Dôležitý je správny odhad pri práci s hadicou. Aj spôsob, akým počas behu rozvinie klbko, môže ovplyvniť výsledný čas. „Najdôležitejšia je súhra. Keby sme nespojili všetky spoje vzadu, voda ku mne ani nepríde. Potom je dôležitá aj presnosť pri terčoch a cit v rukách, aby som vedela, ako pohnúť prúdnou a zostreliť terč,“ vysvetľuje.

Na štartovnej čiare však podľa nej zohráva úlohu aj nervozita. Najprv treba vyštartovať bez prešľapu a správne odhadnúť tempo. Príliš rýchly beh môže následne skomplikovať prácu na základni. „Keď už bežím, úplne vypnem a snažím sa iba hýbať nohami, aby som čo najrýchlejšie šprintovala. Na konci sa snažím čo najlepšie mieriť. To mi už ide celkom dobre,“ hovorí s úsmevom.

Práve rýchlosť je podľa nej jej najväčšou výzvou. Naopak, so zostreľovaním terčov problém nemá. Pri samotnom útoku však treba zvládnuť aj tlak vody. Prvá voda prichádza pod najväčším tlakom a prúd treba ustáť a zároveň čo najrýchlejšie zamieriť.

Po dobehnutí pritom družstvo často ešte nevie, aký čas dosiahlo. Výsledok sa dozvedia až neskôr z mikrofónu. Dovtedy si dievčatá odhadujú, ako sa im útok podaril. „Keď sa to podarí, je to veľká radosť. Najmä keď potom zistím, že som si zabehla osobný rekord. Je to príjemné prekvapenie,“ priznáva Laura.

Rovnako silno však vníma aj opačnú situáciu. Keď sa jej útok nepodarí alebo nedobehne tak ďaleko, ako potrebovala, má pocit, že tým utrpel celý tím. „Každému sa môže niečo prihodiť. Máme sedem pozícií a v každej sa dá niečo pokaziť,“ dodáva. Práve súdržnosť je podľa nej jednou z najväčších hodnôt ich družstva. Dievčatá sa poznajú, trávia spolu čas a navzájom sa podporujú nielen pri súťažiach. „Niekedy sa pohádame alebo sa nám niečo nepáči, ale držíme pokope. Pomáha nám to aj pri súťažných útokoch. Keď niekto niečo pokazí, nehneváme sa na neho, pretože sa to môže stať každému,“ hovorí.

Najkrajšie chvíle preto Laura nespája iba s výsledkami. Rada spomína na svoju prvú súťaž v Hrachove, kedy trénovali približne mesiac a napriek tomu dosiahli čas okolo 20 sekúnd. „Boli sme z toho veľmi šťastné. Aj oslava bola. Keď sme potom postúpili na krajské kolo, opäť sme oslavovali,“ doplnila. Silným zážitkom pre ňu boli aj majstrovstvá Slovenska, hoci vtedy ešte pre vek nemohla byť priamo súčasťou súťažného tímu. Dievčatá si na nich priniesli aj akordeón a spoločne si spievali ľudové piesne. „Cítila som sa, akoby som bola jednou z nich,“ hovorí. Práve postup na majstrovstvá Slovenska považuje za najväčší úspech družstva. Dievčatá tam napokon obsadili tretie miesto na Slovensku.

O dva roky neskôr sa Laura snažila ženské družstvo poskladať na súťaž. Tentoraz však tímu skomplikovali situáciu aj zranenia. „Mrzelo ma, že som nemohla prvýkrát zdieľať ten úspech, ale veľmi som sa s nimi tešila. Zdravie je však prednejšie ako účasť na majstrovstvách Slovenska,“ hovorí. Do budúcnosti už bude súťažiť v kategórii žien a dúfa, že sa im na ďalšom krajskom kole opäť podarí zabojovať o postup.

Hasičstvo však pre Lauru nie je iba o požiarnych útokoch. Členovia DHZ sa počas roka stretávajú aj pri brigádach a pomáhajú zveľaďovať obec. Spoločne organizujú aj podujatia a počas zimy napríklad zábavu. Tím tak podľa nej funguje aj mimo súťažnej sezóny. „Nie je to len o požiarnych útokoch. Sme spolu aj mimo sezóny a zostávame tímom,“ zdôrazňuje.

Dobrovoľné hasičstvo jej zároveň prinieslo väčšiu zodpovednosť. Laura pomáha organizovať tréningy a hľadá aj nové členky do družstva. Pri brigádach sa snaží pomôcť vždy, keď môže. „Naučila som sa byť viac zodpovedná a myslieť na viac vecí naraz,“ hovorí.

Svoje pôsobenie v DHZ chce navyše posunúť ďalej. Prihlásila sa na kurzy, aby v budúcnosti mohla chodiť aj k zásahom. To pre ňu predstavuje ďalšiu výzvu. Aj vďaka hasičom sa zmenil jej pohľad na túto profesiu. Predtým ani netušila, že v obci funguje dobrovoľný hasičský zbor. Postupne sa zoznámila s hasičským náradím, technikou aj fungovaním zboru. Pomáhali im aj členovia, ktorí sú zároveň profesionálnymi hasičmi.

Najväčšiu radosť jej však stále prináša spoločný výsledok a pocit dobre vykonanej práce. „Najlepšie je, keď sa nám niečo podarí spoločne. Ale aj keď treba ísť pomôcť, potom si spolu sadneme. Tá súdržnosť je na tom najkrajšia,“ hovorí Laura.

Hoci sa jej život za posledný rok posunul najmä smerom k hasičstvu, hudbu zo svojho života nevynechala. Klavír už síce študovať prestala, spevu a gitare sa však naďalej venuje a pôsobí aj v kapele v ZUŠ-ke i na gymnáziu. Popri tom je v treťom ročníku a v najbližšom období chce dať väčší priestor škole.

Laura z Teplého Vrchu priťahuje pozornosť spevom. Hrá na klavíri i na gitare

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Dobrovoľná hasička Laura z Teplého Vrchu organizuje tréningy a pripravuje sa aj na zásahy first appeared on vobraze.sk.</p>

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) postupne presúva využiteľný majetok zo Sabovej do materského ústavu v Želiezovciach. Pre vobraze.sk to uviedla hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová. Otvorené oddelenie v rimavskosobotskej mestskej časti, kde si odsúdení odpykávali trest, bolo oficiálne zrušené k prvému januáru tohto roka. „Areál Otvoreného oddelenia Rimavská Sobota-Sabová vzhľadom na jeho technický stav a celkové potreby ubytovacích kapacít pre odsúdených v otvorených oddeleniach nie je v súčasnosti aktívne využívaný a nebol prenajatý ani tretej osobe,“ ozrejmila situáciu hovorkyňa.

„Prijaté rozhodnutie o zrušení Otvoreného oddelenia Sabová k 1. januáru 2026 je súčasťou širších racionalizačných opatrení v oblasti väzenstva, ktoré vyplývajú z materiálu Implementačný plán revízie výdavkov na väzenstvo 2026 – 2030,“ priblížila na jeseň minulého roka Bečková Ragasová. Ako vtedy dodala, cieľom racionalizačných opatrení je efektívnejšie využitie existujúcich kapacít, zníženie výdavkov a zároveň zachovanie bezpečnosti i plynulého výkonu trestu. Implementačný plán revízie výdavkov na väzenstvo 2026 – 2030 schválila na jeseň minulého roka vláda.

Na Sabovej bola živočíšna i rastlinná výroba. Najprv ukončila činnosť v otvorenom oddelení živočíšna výroba a potom aj rastlinná. Hovorkyňa ZVSJ priblížila, že bývalý bitúnok v areáli bol v roku 2025 odpredaný spoločnosti Tauris. Doplnila, že sa tak stalo na základe výsledku elektronickej aukcie v súlade so zákonom o správe majetku štátu.

Anna Bečková Ragasová uviedla, že ďalšie využitie tohto areálu na Sabovej bude závisieť od rozhodnutia vlády, či sa v tejto lokalite pristúpi k výstavbe nového väzenského zariadenia, alebo nie. „Tak, ako sme už v minulosti informovali, po vypracovaní Aktualizácii štúdie uskutočniteľnosti projektu výstavby nového väzenského zariadenia Rimavská Sobota-Sabová, vznikla potreba spracovať ešte analýzu strategického smerovania Zboru väzenskej a justičnej stráže spočívajúcej v technicko-ekonomickej analýze infraštruktúry a personálu Zboru väzenskej a justičnej stráže, s cieľom prípravy racionalizácie siete väzníc,“ priblížila hovorkyňa ZVJS. Podľa jej vyjadrenia by mal byť komplexný materiál predložený v druhom polroku 2026 na rokovanie vlády.

<p>The post Majetok zo Sabovej presúvajú do Želiezoviec. Využitie areálu závisí od rozhodnutia vlády, či sa pristúpi k výstavbe nového väzenského zariadenia first appeared on vobraze.sk.</p>

Včera 10. augusta krátko pred polnocou bola operačnému stredisku nahlásená dopravná nehoda pred obcou Biskupice v smere na Fiľakovo. Osobné auto Peugeot 208 skončilo havarované v priekope mimo cesty. Vo vozidle sa v čase nehody nachádzali okrem vodiča dvaja spolujazdci vo veku 20 rokov. Podľa predbežne zistených informácií sa pod nehodu podpísala pravdepodobne rýchla jazda 24 – ročného vodiča, ktorý pravdepodobne v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy, svojim schopnostiam prešiel po prejdení ľavotočivej zákruty do protismeru a následne do pravej priekopy. Vozidlo bolo po náraze odrazené do stromu, dopadlo na ľavý bok, kde ostalo stáť. Spolujazdci utrpeli pri nehode zranenia, ktorým na mieste podľahli. Vodič bol so zraneniami z miesta prevezený do nemocnice.

Vykonanou dychovou skúškou bola u vodiča prítomnosť alkoholu vylúčená, pričom bol však tiež nariadený odber krvi na zistenie prípadnej prítomnosti iných návykových látok. Vykonaný rozbor ďalšieho biologického materiálu vodiča predbežne preukázal prítomnosť tetrahydrokannabinolu, jeho presná hodnota však bude určená následným rozborom krvi.

Vyšetrovanie tejto tragickej nehody si na mieste prevzal lučenecký vyšetrovateľ, ktorý v tejto veci začal trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Na miesto nehody bol prizvaný znalec z odboru cestnej dopravy a do vyšetrovania bude tiež pribratý znalec z odboru súdneho lekárstva.

Vodičovi bol na mieste zadržaný vodičský preukaz. Všetky bližšie okolnosti vzniku nehody, ako aj jej presná príčina budú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Na záver zamyslenie pre všetkých
Dva mladé životy vyhasli v priebehu niekoľkých sekúnd. Za volantom pritom často stačí jediná chyba, neprimeraná rýchlosť či precenenie vlastných schopností a následky už nemožno vziať späť.

Opäť dôrazne žiadame preto všetkých vodičov – nespoliehajte sa na to, že práve vám sa nič nestane. Každá jazda je zodpovednosť! Voči sebe, svojim spolujazdcom, ale aj voči všetkým ostatným účastníkom cestnej premávky.
Spomaľte! Nejazdite pod vplyvom alkoholu ani iných návykových látok! Nikdy nepreceňujte svoje schopnosti!
Za pár sekúnd rýchlejšej jazdy nestojí život človeka. Polícia bude aj naďalej dohliadať na bezpečnosť a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.
Najdôležitejšiu úlohu však máme všetci – urobiť všetko pre to, aby sme sa z každej cesty bezpečne vrátili domov.

Zdroj: tlačová správa – Petra Kováčiková, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica, foto: KR PZ

<p>The post Dva mladé životy vyhasli pri dopravnej nehode v okrese Lučenec first appeared on vobraze.sk.</p>

Na cyklotrase pri Hrnčiarskej Vsi došlo dnes krátko predpoludním k tragickej udalosti. Jeden z cyklistov počas jazdy pravdepodobne skolaboval a napriek okamžitej pomoci okoloidúcich, použitiu automatického externého defibrilátora (AED) aj resuscitácii záchranárov sa jeho život zachrániť nepodarilo. Ako pre vobraze.sk uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Nikola Žabková, išlo o 62-ročného muža.

„Po tom, ako odpadol, okoloidúci cyklisti privolali záchrannú zdravotnú službu a následne bola privolaná aj policajná hliadka. Muža sa napriek resuscitácii nepodarilo oživiť,“ uviedla policajná hovorkyňa.

Nešťastie sa stalo na cykloceste Poltár – Rimavská Sobota približne o 11. hodine na konci obce Hrnčiarska Ves pri poslednom dome smerom na Hrnčiarske Zalužany. Podľa starostu obce Jána Melichera cyklistu našiel iný cyklista, ktorý tadiaľ prechádzal. „Ležal pri krajnici cyklotrasy. Okamžite mu začal poskytovať masáž srdca a privolali záchrannú zdravotnú službu. Operátori následne kontaktovali aj obec, pretože máme k dispozícii automatický externý defibrilátor. Kolega, ktorému volali ako prvému, s ním okamžite vyrazil na miesto,“ priblížil starosta.

Po príchode zamestnanca obce pokračovali v resuscitácii a použili aj defibrilátor. „Dali sme mu výboj a ďalej sme pokračovali v masáži srdca až do príchodu záchranárov. Potom sme sa pri stláčaní hrudníka striedali. Robili sme všetko, čo bolo v našich silách,“ povedal Melicher. Ani napriek viac ako polhodinovej resuscitácii sa muža zachrániť nepodarilo.

Starosta ocenil pohotovú reakciu cyklistov, ktorí sa mu snažili pomôcť ešte pred príchodom záchranných zložiek. Podľa neho mohli svoju úlohu zohrať aj extrémne vysoké teploty, ktoré dnes v regióne panujú. „Vonku je naozaj veľmi horúco. Stalo sa to okolo jedenástej hodiny, keď už teplota rýchlo stúpa. Niektorí ľudia možno preceňujú svoje sily a neuvedomujú si, akú veľkú záťaž predstavuje športovanie v takýchto podmienkach,“ upozornil Melicher. Zdôraznil zároveň, že presnú príčinu úmrtia určí až ďalšie vyšetrovanie.

Dodal, že obec už v minulosti využila svoj defibrilátor pri záchrane života. „Pred viac ako dvoma mesiacmi sme boli privolaní k podobnému prípadu v rodinnom dome. S kolegom sme na používanie defibrilátora vyškolení a sme pripravení pomôcť vždy, keď je to potrebné,“ doplnil starosta.

Presné okolnosti úmrtia sú predmetom ďalšieho preverovania. Vzhľadom na mimoriadne vysoké teploty odborníci opakovane odporúčajú športové aktivity plánovať na skoré ranné alebo večerné hodiny, dodržiavať dostatočný pitný režim a nepreceňovať svoje fyzické možnosti.

Zdroj: vorbaze.sk, foto: Svet Gemera fb

<p>The post Tragédia na cyklotrase pri Hrnčiarskej Vsi. Ani dlhá resuscitácia nepomohla, 62-ročný cyklista zomrel first appeared on vobraze.sk.</p>

Jozef Mikuda z Revúcej zasvätil svoj život pomoci ľuďom. Prešiel cestu od radového hasiča až po riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Revúcej. Po štyridsiatich rokoch v hasičskom zbore otvorene hovorí o tom, že náročná služba nie je len o fyzickej sile, ale aj o psychickej odolnosti a systémovom zabezpečení, ktoré verejnosť často vníma skreslene.

Od Plameňa až na čelo revúckych hasičov

Svoju cestu k hasičskému povolaniu začal Jozef Mikuda ešte v detstve v rámci záujmovej činnosti Plameň. Ako spomína, patril k partii školákov, ktorých k požiarnemu športu priviedol miestny nadšenec Paška. „Chodili sme po súťažiach a tam som k tomu pričuchol, ako sa hovorí. Pretrvalo to celú základnú školu,“ hovorí pre vobraze.sk Jozef Mikuda (61).

Po nástupe do zboru pôsobil desať rokov ako radový hasič. Neskôr prešiel všetkými veliteľskými funkciami vtedajšieho požiarneho a neskôr Hasičského a záchranného zboru. Veliteľom sa stal v roku 1996, následne pôsobil ako vedúci prevádzkovo-technického oddelenia a aj ako zástupca riaditeľa. Okresným riaditeľom je už dvanásty rok.

„Keď má človek v tom záľubu od mladosti, nevidím dôvod striedať zamestnanie. Tu som našiel naplnenie,“ vysvetľuje svoje dlhoročné zanietenie a vernosť profesii.

Hasič dnes musí vedieť omnoho viac

Za štyri desaťročia prešla práca hasičov radikálnou premenou. Kým kedysi bola ich hlavnou náplňou likvidácia požiarov a technické zásahy, napríklad čerpanie vody pri povodniach, dnes musia zvládať omnoho širšie spektrum výziev. Zasahujú pri dopravných nehodách, prácach vo výškach či udalostiach s nebezpečnými látkami. „Čím ďalej, tým viac je tlak na kreativitu. Hasič si musí poradiť s náradím, technikou aj vedomosťami a vedieť ich použiť v rôznych situáciách. Nie je to jednotvárna robota,“ hovorí Mikuda. Dodáva, že moderná doba prináša nové riziká, ako sú požiare elektromobilov či fotovoltických systémov, čo kladie vysoké nároky na neustále vzdelávanie príslušníkov.

Svoje odborné znalosti si počas služby neustále rozširoval aj štúdiom. Absolvoval Stredné odborné učilište ZŤS v Košiciach, neskôr získal hasičskú maturitu v Žiline a vyštudoval aj Policajnú akadémiu. Ako spomína, išlo o jednu z prvých vysokých škôl takéhoto zamerania na Slovensku, ktorá otvorila študijný odbor bezpečnostných služieb určený aj pre príslušníkov hasičského zboru a civilnej ochrany.

„Dalo mi to väčší prehľad v zákonoch, nariadeniach a predpisoch. Právne vzdelanie využívam v praxi dodnes a vo veľkej miere ovplyvnilo výkon mojej práce,“ vysvetľuje. Podľa okresného riaditeľa čaká zbor v najbližších rokoch ďalšia výzva. Staršia generácia hasičov prichádzala do služby s bohatými praktickými zručnosťami z technických odborov, zatiaľ čo dnešní mladí uchádzači často absolvovali všeobecné školy alebo gymnáziá. „Toto je dosť problém, ktorý ich bude čakať,“ konštatuje s tým, že praktickým zručnostiam treba pri výcviku venovať oveľa väčšiu pozornosť ako kedysi.

Na zásahy, na ktoré sa nezabúda

Počas svojej kariéry zažil množstvo náročných zásahov – od veľkých požiarov historických budov v centre Revúcej až po tragické dopravné nehody či ničivé povodne. Práve takéto udalosti sú podľa neho psychicky najťažšie. „Najnáročnejšie zásahy sú vždy tie najväčšie,“ hovorí. Ako príklad Jozef Mikuda uvádza požiar historickej budovy Kohút na revúckom námestí. „Bolo to v letnom období pri vysokých horúčavách. Požiar v strešnej konštrukcii bol natoľko rozvinutý, že príslušníci, ktorí boli v tom čase v službe, ho len veľmi ťažko zvládali.“

Postupne preto boli povolané jednotky z ďalších okresov Banskobystrického kraja. Po dvanástich hodinách sa požiar podarilo dostať pod kontrolu. „Síce zhorela strecha kultúrnej pamiatky, ale podarilo sa zachrániť nižšie podlažia, takže budova mohla ďalej slúžiť svojmu účelu.“

Za mimoriadne náročné považuje aj dopravné nehody s tragickými následkami. „To sú ťažké veci aj pre zasahujúcich príslušníkov. S tým sa už treba vedieť nejako vysporiadať. Zranené deti a podobne.“

S náročnými zážitkami sa vyrovnáva oddychom na záhrade a pohybom v prírode. Počas služby absolvoval všetky dostupné odborné kurzy a získal oprávnenia na obsluhu motorovej píly, vedenie motorového plavidla či práce vo výškach. Istý čas bol aj členom lezeckej skupiny v Revúcej.

Revúcky okres podľa neho v posledných rokoch zasiahli aj rozsiahle povodne. „Strhlo cestu smerom na Prednú Horu, dochádzalo k masívnemu prívalu vody, ľuďom tiekla cez ulicu do domov, takže bolo treba konať veľmi rýchlo.“ Náročné sú podľa Mikudu aj požiare v ťažko dostupnom teréne, ktorých je v okrese vzhľadom na členitú krajinu viac než dosť.

Spomenul aj citlivú tému sociálneho zabezpečenia hasičov. Podľa jeho slov verejnosť často zabúda, že výsluhové dôchodky nie sú darom, ale výsledkom dlhoročného odvádzania príspevkov počas služby.

„My si na výsluhové dôchodky fakticky odkladáme z vlastných peňazí,“ zdôrazňuje. Poukazuje pritom aj na fyzickú náročnosť povolania. „Boli by ste spokojnejšia, keby prišiel nejaký nadupaný štyridsiatnik, ktorý by vás chytil a vyniesol, alebo päťdesiat- či šesťdesiatročný hasič?“ pýta sa s tým, že skorší odchod do výsluhového dôchodku považuje vzhľadom na charakter práce za nevyhnutný.

Oddych nachádza v záhrade i pri drevených hračkách

Aj po štyroch desaťročiach služby si Jozef Mikuda udržiava pozitívny prístup k životu. Najväčší oddych nachádza pri práci na záhrade s manželkou, plávaní a vo svojej malej dielni. Vo voľnom čase vymení uniformu za drevo, pilník a jemné náradie. Už od detstva ho baví vyrábať hračky a táto záľuba mu zostala doteraz. Pre svoje deti, vnúčatá a ďalších členov rodiny vyrába malé drevené autíčka či loďky na gumový pohon, ktoré sa po natiahnutí gumičky samy rozbehnú alebo plávajú po vode.

„Niekedy treba bystré oko, niekedy šikovné ruky a niekedy oboje,“ hovorí. Práve drevo je jeho obľúbeným materiálom. „Ja som taká povaha, že by som robil hocičo iné. Mám rád prácu s drevom napríklad,“ priznáva. Hoci je vyučený obrábač kovov a vedel by si predstaviť aj profesiu sústružníka či zvárača, pri oddychu jednoznačne uprednostňuje drevo. Materiál je podľa neho dostupnejší, nevyžaduje veľkú dielňu ani náročné stroje. „Hračky robím od detstva. Už ako chlapec som si ich vyrábal sám. Robil som loďky s vrtuľou, ktoré vedeli ísť po vode aj po zemi, a deti v rodine sa z toho vždy tešili,“ spomína.

Aj po odchode do dôchodku chce zostať aktívny. Po rokoch náročnej práce s ľuďmi sa teší na pokojnejšie dni v dielni, kde bude môcť vyrábať drevené hračky pre svoje vnúčatá a možno sa opäť vráti aj k modelárstvu, ktoré ho sprevádza už od detstva.

Zdroj: Vobraze.sk, foto: archív Jozef Mikuda, OR HaZZ Revúca

<p>The post Okresný riaditeľ HaZZ v Revúcej Mikuda si oblieka uniformu už 40 rokov. Záľubu má vo vyrábaní drevených hračiek first appeared on vobraze.sk.</p>

To, čo sa ešte pred niekoľkými týždňami zdalo ako veľký sen, sa pre mladé dobrovoľné hasičky z obce Halič sa stalo realitou. Po prvý raz v histórii miestneho Dobrovoľného hasičského zboru sa prebojovali na majstrovstvá Slovenskej republiky v hasičskom športe a svoju premiéru premenili dorastenky na obrovský úspech. V silnej konkurencii ôsmich najlepších tímov zo všetkých krajov Slovenska si vybojovali strieborné medaily.
Majstrovstvá Slovenskej republiky hasičského dorastu sa konali 27. júna v Považskej Bystrici. Družstvo dorasteniek z Haliče reprezentovalo nielen svoju obec, ale aj celý Banskobystrický kraj. Na súťaž cestovali už v skorých ranných hodinách, pričom ich čakala takmer 190-kilometrová cesta.

Dievčatá absolvovali dve disciplíny – požiarny útok na nástenkové terče a štafetu. V požiarnom útoku dosiahli časy 26,17 a 29,81 sekundy, v štafete zabehli časy 88,31 a 82,00 sekundy. Po sčítaní najlepších výkonov dosiahli výsledný čas 108,17 sekundy, ktorý znamenal fantastické druhé miesto.

Víťazstvo si odnieslo družstvo DHZ Veľký Lapáš s časom 106,37 sekundy. Rozdiel medzi druhým a tretím miestom predstavoval iba pol sekundy. Stačilo tak len veľmi málo a dorastenky je z Haliče mohli byť aj piate. Pre trénera družstva Haliče Kristiána Fajčíka je tento výsledok o to cennejší, že dievčatá štartovali na celoštátnom šampionáte vôbec prvýkrát. „Na celoštátne kolo sme sa dostali prvýkrát. Konkurencia bola veľmi silná, štartovalo osem družstiev, z každého kraja jedno. Pre mňa bol úspech už len to, že sme sa tam dostali. Išli sme si to tam užiť,“ povedal pre vobraze.sk tréner Kristián Fajčík.

Podľa jeho slov však dievčatá práve na najdôležitejšej súťaži sezóny predviedli svoj najlepší výkon. „Predchádzajúce kolá boli horšie, ale na celoslovenskom kole to už bolo také, ako som si to predstavoval. Výkonnostne aj časovo sa dievčatá zlepšovali a podali zatiaľ svoj najlepší výkon,“ zhodnotil Fajčík. Úspech podľa neho nie je dielom náhody. S väčšinou dievčat pracuje približne štyri roky.
„Začali sme spolu ešte na súťaži Plameň a odvtedy to ťaháme spolu. Som učiteľ na základnej škole, všetky boli moje žiačky. Postupne sme ich vyberali, pripravovali a pekne sa vypracovali,“ priblížil.

Zdôrazňuje však, že strieborná medaila nie je zásluhou jedného človeka. „Spolu sa učíme. Nie je to len moja zásluha, ale zásluha celej DHZ Halič. Veľa ľudí nám pomáhalo pri príprave a tréningoch,“ dodal. Na majstrovstvách tvorilo družstvo deväť dievčat a podľa trénera mala každá svoju dôležitú úlohu. Tím dorasteniek tvorili – Nela Orlaiová, Lenka Fajčíková, Lucia Sýkorová, Natália Vinarčíková, Sára Mária Fízeľová, Alexandra Očovanová, Nina Laššanová, Beata Žigová, Karin Kanátová.

Haličské hasičky si účasť na republikovom šampionáte zabezpečili triumfom na krajskom kole. V úspešnom ťažení pokračovaní. O niekoľko dní neskôr už stáli na stupni víťazov ako vicemajsterky Slovenska.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív DHZ Halič

<p>The post Historický úspech dobrovoľných hasičiek z Haliče. Z premiéry na majstrovstvách Slovenska si odniesli striebro first appeared on vobraze.sk.</p>

K tragickému pádu z motocykla došlo dnes v katastri obce Vlkyňa v okrese Rimavská Sobota. Ako ďalej informuje polícia na sociálnej sieti, podľa doposiaľ zistených informácií, 29-ročný motocyklista jazdiaci na motocykli Enduro pravdepodobne v dôsledku nevenovania sa dostatočne vedeniu motocykla narazil do rampy. Motocyklista zostal po náraze nehybne ležať na zemi.

Na miesto, ako prví dorazili policajti z Rimavskej Seči, ktorí začali s oživovaním muža a následne o jeho život bojovali spoločne so záchranármi. Na miesto smeroval aj záchranársky vrtuľník, ktorý však z miesta odlietal bez pacienta. 29-ročného muža sa zachrániť nepodarilo.

V súvislosti s tragickou udalosťou bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Do vyšetrovania budú pribratí znalci z odboru súdneho lekárstva.

Zdroj: vobraze.sk KRPZ Banská Bystrica

<p>The post Pri Vlkyni zomrel motorkár. Nepomohlo oživovanie ani privolaný vrtuľník ATE first appeared on vobraze.sk.</p>

Zástupca riaditeľa Okresného oddelenia Policajného zboru v Rimavskej Sobote Martin Švejnoha odišiel do výsluhového dôchodku. Funkciu policajnej dvojky v okrese zastával viac ako päť rokov, v Policajnom zbore slúžil od roku 2000. Ako pre vobraze.sk priblížila banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková, zo služobného pomeru bol uvoľnený 30. júna.

Martin Švejnoha v minulosti najdlhšie pôsobil na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Veľkom Blhu kde začínal ako zástupca riaditeľa. Od roku 2005 potom zastával funkciu riaditeľa tamojšieho obvodného oddelenia. Neskôr prešiel do Rimavskej Soboty, kde ako zástupca okresného riaditeľa viedol aj oddelenie zabezpečujúce verejný poriadok a riešenie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Donedávna bol zástupcom okresného riaditeľa Petra Pláštika

Na poste zástupcu riaditeľa OR PZ v Rimavskej Sobote ho od júla vystriedal Henrich Pánek, ktorý prišiel z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej.
V rámci OR PZ v R. Sobote službu začal v roku 1998 na obvodnom oddelení v Rimavskej Seči, kde väčšinu času vykonával hliadkovú službu v uniforme. Pôsobil aj ako špecialista pre prácu s komunitami a venoval sa budovaniu bližších vzťahov s miestnymi obyvateľmi.
Neskôr pracoval na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci a následne aj na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici. Posledné roky pôsobil na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Revúcej, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa odboru poriadkovej a dopravnej polície.
„Novú pozíciu beriem ako výzvu a budem sa snažiť zúročiť svoje doterajšie skúsenosti,“ uviedol pre vobraze.sk nový zástupca riaditeľa Henrich Pánek, ktorý v uplynulých dňoch oslávil 50 rokov.
Podľa hovorkyne Petry Kováčikovej v uplynulom období k personálnym zmenám na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Lučenci nedošlo. Pozícia v Revúcej po Henrichovi Pánekovi zatiaľ nie je obsadená.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na Okresnom riaditeľstve PZ v Rim. Sobote došlo k zmene. Nový zástupca Pánek dlhé roky pôsobil v R.Seči first appeared on vobraze.sk.</p>

Májová tragická dopravná nehoda pri Bottove, pri ktorej na mieste zahynul 23-ročný vodič a jeho 45-ročná matka po viac ako mesiaci boja o život zomrela v nemocnici, patrí k najtragickejším udalostiam na cestách v okrese Rimavská Sobota za prvý polrok 2026. Prípad naďalej vyšetruje polícia, pričom podľa predbežných záverov dopravného inšpektorátu vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Nikola Žabková, alkohol ani iné návykové látky u vodiča zistené neboli.

Počas prvých šiestich mesiacov roka polícia v okrese eviduje 51 dopravných nehôd, čo je o jednu viac ako v rovnakom období minulého roka. Okrem spomínanej usmrtenej osoby bolo 11 ťažko zranených a 18 ľahko zranených. Celkovo malo 21 nehôd podľa Žabkovej následky na živote alebo zdraví.

Polícia zároveň upozorňuje, že hoci nehoda pri Bottove si napokon vyžiadala dva ľudské životy, v štatistike prvého polroka je evidovaná jedna usmrtená osoba. Úmrtie spolujazdkyne totiž z hľadiska štatistického sledovania a príčinnej súvislosti nespadá do sledovaného obdobia.

Zaujímavosťou je, že až 21 z celkového počtu nehôd má neznámeho páchateľa. Vo väčšine prípadov ide o poškodenie odstavených vozidiel, keď vodič po kolízii z miesta odišiel.

Podľa policajnej hovorkyne za väčšinou nehôd v prvom polroku v okrese R.Sobota stojí ľudský faktor. Až 32 nehôd spôsobilo porušenie povinností vodiča, kam patrí nedanie prednosti v jazde, neprispôsobenie rýchlosti jazdy okolnostiam, nedodržanie bezpečnej vzdialenosti či ďalšie porušenia pravidiel cestnej premávky.

Druhou najčastejšou príčinou bola nesprávna jazda cez križovatku (6 prípadov). Polícia eviduje aj tri nehody spôsobené nedovolenou rýchlosťou a dve nehody pri nesprávnom predchádzaní.

Alkohol zohral úlohu pri štyroch dopravných nehodách, v jednom prípade bol vinník pod vplyvom inej návykovej látky. V porovnaní s minulým rokom ide o mierny pokles.

Dopravní policajti v okrese vykonali počas prvého polroka 33 dopravných akcií, do ktorých bolo nasadených približne 350 policajtov. Počas letnej sezóny budú pokračovať v intenzívnych kontrolách s využitím fotopušiek, dronov, skrytého dohľadu aj variabilne rozmiestnených hliadok na rizikových úsekoch ciest.
Kontroly budú zamerané najmä na alkohol a drogy za volantom, používanie mobilných telefónov počas jazdy, dodržiavanie pravidiel chodcami, bezpečnosť cyklistov a kolobežkárov či používanie reflexných prvkov za zníženej viditeľnosti.

zdroj: vobraze.sk

Tragická nehoda pri Bottove si vyžiadala život mladého muža z Jesenského

<p>The post V R. Sobote pribudli nehody na parkoviskách. Najväčšou tragédiou zostala udalosť pri Bottove first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď zaznie siréna, neváha ani dnes, hoci už nestojí len v rade zasahujúcich hasičov, ale vedie celý tím. Ján Debnár pôsobí už štyri roky ako veliteľ hasičskej stanice v Tornali a spolu so svojimi kolegami denne pomáha tam, kde je to najviac potrebné.

Prácu v Hasičskom a záchrannom zbore vníma ako službu, pri ktorej sa denne rozhoduje o zdraví, majetku aj ľudských životoch. Ako pre vobraze.sk Ján Debnár ďalej uviedol, práve práca v teréne mu najviac pripomína, prečo sa rozhodol stať hasičom a berie ju ako životnú cestu. Denne sa totiž rozhoduje o zdraví a životoch iných.

Hoci v rodine nikto nebol hasičom a pôvodne Ján Debnár smeroval k lesníctvu, už počas štúdia na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene začal cítiť, že jeho cesta bude iná. „Zistil som, že lesníctvo nie je úplne pre mňa. Chcel som niečo dynamickejšie, kde sa stále niečo deje,“ hovorí Debnár. Práve túžba po akcii, zodpovednosti a práci s ľuďmi ho priviedla do Hasičského a záchranného zboru.

Do služby nastúpil v roku 2012 a začínal ako zásahový hasič v Tornali. Neskôr pôsobil v Revúcej a postupne prešiel viacerými pozíciami od hasiča cez strojníka až po veliteľa stanice. Každý krok ho podľa jeho slov formoval odborne aj ľudsky. „Najviac ma vždy napĺňalo byť priamo pri zásahu. Tam človek vidí okamžitý zmysel svojej práce,“ hovorí Debnár. Velenie stanice v Tornali prevzal po odchode bývalého šéfa Petra Kysela do výsluhového dôchodku.

V roku 2024 Debnár získal medailu za službu v Hasičskom zbore III. stupňa za dlhoročný, príkladný a zodpovedný výkon štátnej služby a osobný podiel na dosahovaní mimoriadnych služobných výsledkov. Ako zdôraznil, jeho činnosť nie je to len o papieroch a riadení. „Keď treba, som stále s chlapmi v teréne,“ dodáva.

Hasičská služba mu priniesla množstvo náročných situácií: dopravné nehody, požiare rodinných domov či záchrany ľudských životov. Niektoré udalosti v ňom zostali hlboko, hoci ich nerád rozoberá. „Každý zásah vás niečím poznačí. Uvedomíte si, aký krehký je ľudský život,“ dodáva.

Skúsenosti z terénu ovplyvnili aj jeho osobný život. Kedysi uvažoval o kúpe motorky, no po viacerých nehodách, ktoré videl pri zásahoch, sa tejto predstavy vzdal. Zdôrazňuje, že dnes je pre neho prioritou bezpečnosť a rodina.

Silným pilierom jeho života je rodina. Ako otec dvoch detí: sedemročného Janka a päťročnej Dianky hovorí, že mu pomáha zvládať psychicky aj fyzicky náročnú službu. Vo voľnom čase sa venuje prácam okolo domu v Revúcej a záhrade, kde má nemeckú dogu, kocúra a niekoľko sliepok.

Revúca je jeho rodným mestom, ku ktorému má veľmi pozitívny vzťah. Stále tu má rodinu aj priateľov, a preto sa sem rád vracia. Oceňuje najmä pokojný spôsob života, ktorý mesto ponúka. Život v rodinnom dome a v pokojnom prostredí by podľa vlastných slov určite nevymenil za ruch veľkého mesta. Tornaľa je pritom podľa neho krásnym mestom s veľkým potenciálom do budúcnosti. Verí, že významným impulzom pre jej ďalší rozvoj bude rýchlostná cesta R2, ktorá zlepší dopravné spojenie a zvýši atraktivitu regiónu.

Keďže v Tornali slúži už takmer päť rokov, mesto sa preňho postupne stalo druhým domovom. Za ten čas tu spoznal množstvo ľudí a nadviazal priateľské vzťahy. Miestnych obyvateľov si váži pre ich dobrosrdečnosť, otvorenosť a priateľský prístup, vďaka ktorým sa tu cíti príjemne.

Je domáci majster, veľa veci okolo domu si robí sám, a oddýchne si hlavne pri športe, najmä pri plávaní, ktorému sa venoval už za gymnaziálnych čias. Medzi jeho športové úspechy patrí aj školský rekord v plávaní v disciplíne 90 metrov voľným spôsobom, ktorý vytvoril počas štúdia na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej.

Profesionálne sa však venoval aj armwrestlingu v klube AWK Magnezit Revúca, kde trénoval aj so sparingpartnerom a trénerom Jánom Germanusom, niekoľkonásobným majstrom sveta. Počas svojej športovej kariéry získal viacero úspechov a trofejí.

Medzi jeho najvýraznejšie výsledky patrí 2. miesto v Slovenskej národnej lige v pretláčaní rukou (SNLP), ktoré si priniesol z Bardejova a rovnako 2. miesto zo SNLP vo Veľkom Šariši. Prvé miesto vybojoval v kategórii do 150 kg na Technickej univerzite vo Zvolene, pričom súťažil pri osobnej váhe 87 kg.

Popri práci je aktívny aj v pomoci druhým. Je darcom krvi a držiteľom bronzovej Janského plakety. „Pomáhať ľuďom má zmysel vždy, nielen počas služby,“ hovorí.

Za svoj najväčší úspech nepovažuje funkciu veliteľa, ale samotnú možnosť byť súčasťou záchranného systému. „Najväčšia odmena je, keď sa podarí zachrániť život alebo zabrániť väčšej škode. Pomáhať priamo ľudom na zásahu – je to dobrý pocit a zadosťučinenie, že človek naozaj pomôže. Tá ľudská radosť je nadovšetko. To je dôvod, prečo túto prácu robím,“ vysvetľuje.

Do budúcnosti má jasnú predstavu: modernizáciu techniky, kvalitný výcvik a vysokú pripravenosť. Zároveň však zdôrazňuje, že základom vždy zostanú ľudia a tím, ktorý musí držať spolu.

Mladým, ktorí uvažujú o práci hasiča, odkazuje aby neváhali. „Je to služba, ktorá človeka naplní a dá mu pocit, že robí niečo, čo má skutočný zmysel.“ A čo by chcel, aby o ňom raz povedali kolegovia? „Že som bol spravodlivý, férový a že som bol na správnom mieste, možno pre niekoho aj vzorom,“ dodáva Debnár.

Byť hasičom znamená žiť život, na ktorý môže byť človek hrdý aj mimo služby niesť zodpovednosť, ktorá presahuje rámec služby. Pre Jána Debnára je to práca, ktorá dáva zmysel v každej situácii, keď ide o pomoc iným, spolu s kolegami vyráža tam, odkiaľ iní utekajú.

<p>The post Veliteľ hasičskej stanice v Tornali Debnár má najradšej prácu v teréne. Za svoj silný pilier považuje rodinu first appeared on vobraze.sk.</p>