Rodáčka z Ábelovej Jana Čerepová (45) sa rozhodla pokračovať v remeselnom duchu svojich predkov. Už v detstve ju zaujalo vyšívanie krivou ihlou. Dnes ju ľudia môžu poznať ako jednu z posledných Ábelovčaniek, ktorá vytvára perlové čepce známe po celom Slovensku. Svojpomocne si dokáže vyhotoviť kompletný kroj s tradičnými výšivkami z rodnej obce Ábelová v okrese Lučenec.
Jana Čerepová pracuje na pozícii archivárky Slovenského národného múzea v Martine dva roky. Spoločne so svojím manželom žije v Žiline. Aj napriek diaľke či práci ostala verná svojmu rodnému kraju a remeslu, ktoré pomaly začalo vymierať. Aktívne sa venuje výšivke a celkovo ľudovému odevu desať rokov. Skúsenosti od predkov však zbierala od detstva. „K vyšívaniu ma priviedla starká. Ako malé dievča som sedávala pri nej po večeroch a pozerala sa, ako vyšíva,“ povedala pre vobraze.sk Jana Čerepová.
Keďže posledný čepiec bol zhotovený niekedy v 60. rokoch, začiatok jej tvorby sa niesol v znamení zháňania materiálov a podrobného študovania čepcov, aby správne pochopila techniku aj celkový proces výroby. Typickým znakom pre ábelovskú výšivku je pestrosť, ktorá sa uplatňuje najmä na ženskom ľudovom odeve. „Mne osobne je srdcu najbližšia výšivka ešte z konca 19. storočia, kde prevládala geometrická výšivka, vlkovky, štylizované tulipány,“ priznala Čerepová.
Doba zhotovenia rôznej časti odevu či bábiky sa líši, no väčšinou sú to dva až tri mesiace, keďže na tom pracuje popri svojom zamestnaní. Pri byte má svoju vlastnú dielničku, kde sa vždy rada zavrie a tvorí. Najdlhšia, no zároveň najcennejšia práca, bolo zhotovenie celého ábelovského kroja. Vytvárala ho spoločne s mamou a so sestrou. „Chcela som mať pamiatku, na ich šikovné ruky, ale tiež aby ostalo po nás niečo v rodine,“ doplnila. Trvalo im to necelý rok, kým ho vyšili a aj ušili.
Jana Čerepová je podľa jej slov veľmi vnímavý a hĺbavý človek. Zamilovala sa do čara, ktoré jej prináša rodná dedina a chcela, aby toto čaro spoznali aj iní. Zároveň hodlala dostať do popredia ľudí, ktorí sa v minulosti venovali vyhotoveniu kroja či čepca. Vďaka tomu sa rozhodla vydať do terénu, archívov, múzeí a z pozbieraných informácií napísať knihu. Po čase sa spojila s etnologičkou z Novohradského múzea v Lučenci Michaelou Škodovou, ktorá jej pomohla najmä po odbornej stránke. Nakoniec z toho vznikla pekná spolupráca. Jej výsledkom bola kniha Akoby ho anjeli šili. Tá priniesla základné predstavenie ľudového odevu z obce Ábelová. „Pri písaní knihy mi často tiekli slzy. Človek sa priblížil k tým zručným ľuďom bližšie, akoby sme sa prepojili,“ spomína Čerepová. Počas študovania sa dostala k množstvu informácií a aj z toho dôvodu spoločne s kolektívom autorov pracuje na ďalšej monografii.
Jednou z jej ďalších aktivít, ktorú organizuje so sestrou, aby remeslo ostalo živé, sú kurzy vyšívania krivou ihlou. Organizujú ich priamo v Lučenci či Ábelovej, ale stretnúť ich môžete aj na rôznych festivaloch, trhoch, kde sa tiež venujú ukážkam vyšívania.
Jej tvorbu môže verejnosť obdivovať na jej facebookovej stránke, no aj osobne na rôznych festivaloch či výstavách. Jana Čerepová najradšej navštevuje folklórne podujatie Hontianska paráda v Hrušove. Ako dodala, tam môžete prežiť folklór v plnej kráse a autenticite. Každoročne sa na ňom zúčastňuje s ukážkou svojej práce. Podobne tento rok prebiehala výstava odevu z Ábelovej na Detvianskych slávnostiach a tiež na medzinárodnom Novohradskom folklórnom festivale.
Okrem vyšívania sa v minulosti venovala keramike. Dnes trávi čas najradšej vo svojej záhradke, kde si pestuje aj ľan. Verí, že raz z neho utká vlastné plátno. Napriek tomu, že žije v Žiline, stále ju to ťahá domov. „Moje korene sú v Ábelovej, to človek v sebe cíti. Som rada, že moja sestra ostala žiť a tiež tvoriť v tejto dedinke. Často sa tam vraciam a spolu, tak ako kedysi vyšívame na dvore, alebo v zime pod oknom ako naša starká,“ uviedla Jana Čerepová.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Čerepovej
