Milan Slabej z Tisovca je dlhoročným zanieteným fotografom. Má veľmi rád krajinky v okolí Tisovca a venuje sa aj reportážnej fotografii. Počas svojej dlhoročnej praxe si zaslúžil prezývku „neviditeľný“. Dôvodom je práve jeho šikovnosť nenarúšať priebeh podujatia. Jeho heslo znie: zbytočne nezavadzať, zdokumentovať potrebné a splynúť s davom. Je autorom dvoch monografií o Tisovci. Milan Slabej (74) si koncom tohto mesiaca na Dňoch mesta preberie Cenu mesta. Ako pre vobraze.sk povedal, ocenenie si veľmi váži a je rád, že oceňujú jeho prácu. Okrúhle životné výročie bude mať v septembri.
Hovoria za neho samotné fotografie. Nerád fotí do „šuflíku“ a na konte má množstvo autorských výstav doma i v zahraničí. Pri fotení sa snaží vyniknúť objekty v tom správnom momente. Jeho fotografia sa potom stáva dôkazom toho, že bolo podarené podujatie. „Snažím sa, aby som nezavadzal a nevytŕčal, ale aby som zdokumentoval podstatu. Aj keď sa to nie vždy dá,“ hovorí Slabej.
Prvá monografia o Tisovci Milanovi Slabejovi vyšla zhruba pred desiatimi rokmi pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky o meste Tisovec. Na výstave Najkrajšie knihy o Slovensku a Najkrajšie propagačné materiály o regiónoch a obciach Slovenska bola ohodnotená ako druhá najkrajšia na Slovensku. „Som hrdý na to, že som mal možnosť spraviť takéto publikácie, ale aj z toho dôvodu, že to mohol robiť ktokoľvek,“ hovorí a dodáva, že si váži, že dostal túto možnosť zo strany vedenia mesta. Robil to v spolupráci s Miroslavou Kojnokovou, ktorá dodávala texty. „Naša spolupráca, ako aj spolupráca s vydavateľom, bola veľmi dobrá,“ hovorí s tým, že pozitívne ohlasy boli veľmi dobrým povzbudením k druhej publikácii, ktorá vyšla o pár rokov neskôr. Nevylúčil, že by sa v budúcnosti chcel ešte podieľať na ďalšom pokračovaní.
Na chatu prišlo 162 turistov z Tisovca, Muráňa, Revúcej, Rim.Píly, Hnúšte, Rim. Soboty a z rôznych miest.
Na občertvenie bola kapustnica a čaj s rumom.
Bola aj výstava historických fotografií chaty a fotografickej tvorby Milana Slabeja ktorú robí na chte od roku 2000.
Podľa jeho slov fotografia vzniká v hlave. „Fotoaparát je len médium, ktoré to zaznamená,“ skonštatoval Slabej, ktorý rád poradí aj ostatným fotografom a popraje veľa úspechov. Pripúšťa, že niekedy sa dobrý záber zadarí aj vďaka náhode, ale aj na tú musí byť človek podľa Slabeja pripravený. Dodnes spomína na momenty, kedy si povedal, že toto by stálo za krásnu fotku, fotoaparát však nemal po ruke. Väčšinou ide o momenty so zverou, obzvlášť s jeleňmi. Ešte keď bicykloval, tak sa mu stalo pri zjazde z kopca, že asi na dva metre pred ním prebehol cez cestu veľký jeleň. „Našťastie tam bola mláka a preventívne som pribrzdil, aby som sa nezašpinil od blata, možno práve to ma zachránilo od zrážky, ktorá mohla mať vážne následky,“ hovorí.
Pekná fotografia podľa neho vzniká aj obyčajným ľahnutím si do trávy pod strom. Takto vnikla jedna z jeho obľúbených. Podarilo sa mu na nej zachytiť slnko medzi listami, oblohu a krásny strom. Ako Slabej tvrdí, každý deň totiž ponúka iný pohľad na naše okolie. Dôležité je sa vcítiť do priestoru, vnímať ho a byť jeho súčasťou.
Tisovčan Slabej je spojený aj s Rimavskou Sobotou, kde vyštudoval trojročnú učňovskú školu, ktorá kedysi sídlila na námestí v budove Čierny orol. Neskôr do tohto mesta chodil aj na fotokrúžok. Štyridsať rokov pracoval ako údržbár v CSM v Tisovci, kde opravoval stroje, sústruhy, či frézy. Ako priblížil, práca ho bavila a každý deň mu prinášal niečo nové. Vďaka tomu nezažíval stereotyp a vykonával ju celé desaťročia. Pedantnosť, ktorá bola pri jeho práci potrebná, neskôr pretavil aj do fotografovania. „Aj ako údržbár som musel rozmýšľať, čo so strojom, ako ho opraviť, aby to bolo čo najlepšie, podobne ako pri tvorbe fotografie,“ priblížil. K tomu sa podľa jeho vyjadrenia dostal úplne náhodou a odvtedy fotoaparát z rúk nepustil. Priznal, že keď s ním načínal, domnieval sa, že celý svet je jeho. „Myslel som si vtedy, že veľa viem, ale časom prichádzam na to, že čím viac sa učím, tak by som mohol vedieť ešte viac,“ povedal s úsmevom Slabej.
Milan Slabej je ženatý. Jeho manželka sa podľa jeho slov starala o rodinu, keď on ešte viac pracoval. Majú syna a dcéru. Ani jeden však nemá záľubu vo fotografovaní. Nezazlieva im to však, a ako sám hovorí, pokiaľ niekto o niečo nemá záujem, je zbytočné tlačiť na pílu, pretože to napácha ešte viac škody, akoby to neurobil vôbec. Preto šli jeho deti vlastnou cestou, fotenie ich však dobehlo dobou a šikovnými telefónmi. Syn vyštudoval strojárstvo v Košiciach a je z neho inžinier. Dcéra vyštudovala zase učiteľstvo v Bratislave a pracuje ako zástupkyňa na základnej škole Dr. V. Clementisa v Tisovci. Slabej je niekoľkonásobným starým otcom. „Vnúčatá mi robia radosť, pri nich viem, ako starnem,“ poznamenal Slabej, ktorý stále aktívne chodí po horách, strmých kopcoch a je aj skalným fotografom medzinárodného motoristického podujatia offroad. „Kým hlava a nohy slúžia, tak je dobre, aj keď sa mi už kopce zdajú byť strmšie ako niekedy,“ skonštatoval.
Zdroj: vobraze.sk, foto Miroslav Slabej
