Rimavskosoboťanka Andrea Korytiaková je známa svojimi rozmanitými záujmami v mnohých smeroch. Je organizačný, dobrosrdečný typ a jej aktivity presahujú hranice bežného života. Hoci ju osud nešetril, energiu našla v dobrých ľuďoch, milovanej rodine a cestovaní.
Andy snívala o kariére lekárky alebo farmaceutky, no život jej ponúkol iný scenár. Keď sa nedostala na medicínu, rozhodla sa odísť do Istanbulu, kde pracovala ako sprievodkyňa. Táto skúsenosť jej otvorila oči do sveta, no zároveň si uvedomila, že jej miesto je pri rodine. „Mamina to ťažko znášala, tak som sa vrátila,“ povedala pre vobraze.sk Andrea Korytiaková, ktorá vždy rada objavovala niečo nové a veľmi ju ťahalo hoteliérstvo. Miluje, keď sa ľudia zabávajú a stretávajú, a do všetkého dáva kus seba. Aj dnes ju často vidno na volejbale, hokeji či futbale, kde podporuje komunitu a šíri pozitívnu energiu.
Andy je hrdou mamou dvoch detí, ktoré sú pre ňu najväčšou radosťou. Syn je kapitán futbalového dorasteneckého tímu, a je jeho najväčším fanúšikom, dcéra úspešne ukončila štúdium práva. „Najviac som hrdá na to, že som ich vychovala ako čestných a skromných ľudí. Vidím sa v nich a zároveň v nich zachovávam spomienku na ich otca,“ zdôraznila Korytiaková, ktorá podľa jej slov verí, že všetko, čo sa nám v živote stane – dobré aj zlé – závisí od toho, ako na to zareagujeme. „Aj na zlú vec sa dá pozrieť pozitívne, je to len na nás,“ tvrdí podnikateľka. Táto filozofia jej pomohla prekonať mnohé výzvy najmä pred pár rokmi, kedy došlo k tragédii a musela byť odrazu mama aj otec v rodine.
Vianočné sviatky tak na Štedrý deň začínajú návštevou cintorína, kde si uctia všetkých rodinných príslušníkov. „Až potom začína zhon. Napriek tomu milujeme sviatky, púšťame si LP platne s vianočnými skladbami, varíme, pečieme, občas príde aj nejaká hádka, ale všetko je vpohode,“ hovorí Andy, ktorá Vianoce vníma hlavne kvôli svojim deťom. Ako najmladšia v rodine má dvoch bratov, možno aj práve kvôli tomu sa cíti dobre aj v mužskom svete.
Na Štedrovečernom stole u nich nesmie chýbať klasika, pravá smotanová kapustnica s hríbami, opekance s makom, vianočné oblátky, rezeň, ryba. „Nie však kapor, mám z toho panický strach. Mame raz zostala kosť v hrdle,“ spomína.
Počas vianočných sviatkov jej v meste chýba však sneh alebo aspoň vianočné koledy v rozhlase, ktoré by pripomínali vianočnú atmosféru.
Od Tokia cez New York až po Šanghaj, každá cesta jej prináša nové zážitky, ktoré zdieľa s ľuďmi okolo seba. „Uvedomujem si, že nie každý môže toľko cestovať, ale veľa ľudí má skôr pozitívne ohlasy. Mnohí mi píšu, že cez moje príbehy cestujú aspoň v predstavách. To ma teší,“ priznáva Andy, ktorá cestuje aj pracovne po výstavách, no keď sa dá, berie so sebou aj deti.
Vianoce zažila v New Yorku, ale aj na pláži. „Vianoce v Amerike sú presne také, ako američania, gýčové, farebné, ale napriek tomu človeka mesto pohltí do víru. Počas rannej prechádzky v Centrál parku človek až očakáva, že tam niekde bude Kevin. Milujem metropoly, páči sa mi, ako dokáže aj veľké mesto niekedy utíchnuť,“ hovorí Andy, ktorá zažila už aj Vianoce na pláži. „Je tam dlho vidno a u nás už dávno všetci jedli, majú rozbalené darčeky. Vyzdobená palma či zemiakový šalát na slnku tiež nie je bohviečo,“ hovorí s úsmevom Korytiaková, ktorej sú viac sympatické chvíle na horách so snehom, pri krbe so šálkou čaju alebo punčom.
Miluje svoju rodinu, priateľov i veľké mestá. Ako tvrdí, najradšej sa však vracia do Rimavskej Soboty, kde tento rok trávi vianočné sviatky. „Ľudia ma skôr ale poznajú ako cestovateľku, prvé čo sa ma spýtajú, keď ma stretnú, že ty si doma?,“ povedala s úsmevom.
Je aktívna na spoločenských či športových podujatiach a dianie v Rimavskej Sobote sleduje so záujmom a láskou. Jej otec bol riaditeľom pivovaru a mama pracovala v cukrovare. „Bola som typické dieťa tej doby, ROH, akcie, podujatia. Rada som športovala. Najviac mi išli bežecké súťaže. Stalo sa mi však aj, že sme išli na súťaž a učiteľka mi povedala, že budem hádzať guľou. Dobre, tak mi to ukážte, ako sa to robí a jednoducho som išla,“ podotkla Andy, ktorá hrala aj volejbal, rada lyžuje, aj dobre strieľa. „Raz mi učiteľ povedal, že som dobre nastrieľala, len do susedného terča,“ dodala. Najnovšie rada bicykluje, cyklocestu na Poltár si pochvaľuje.
Život v meste sleduje aj z pohľadu psíčkara. „Keď mám toho dosť, vezmem psíka a ten ma nikdy nesklamal. Prejdeme sa mestom s mojim teriérom Jackom Russellom. Obidve sme plné energie,“ hovorí.
Láska k zvieratám ju priviedla k myšlienke založiť útulok. Keď boli jej deti na škole, bola iniciátorkou zriadenia útulku v Rimavskej Sobote. „Chceli sme to urobiť tak, že sa na Vianoce nebudú kupovať psíky, ale deti si to prídu odskúšať, požičať zvieratká. Zámer však stroskotal,“ hovorí nostalgicky.
Zdroj:Vobraze.sk, foto: archív Andy Korytiakova
