Na Salaši pod Maginhradom sa s gazdom prišli zúčtovať bačovia i valasi, ktorých jesenné počasie zahnalo s ovečkami z vŕškov do dolín. Starým zvykom si tak popri ukážkach prác na salaši i spracovania ovčej vlny, mlieka či mäsa priblížili valaské zvyky i kultúru. Išlo v poradí už o jedenásty ročník podujatia Mitrovanie, ktoré sa viaže na deň svätého Demetera alebo Mitra.

Návštevníci sa mohli zapojiť do súťaže v jedení halušiek i pití žinčice. O dobrú náladu sa postarali folkloristi i rozprávkové postavičky známych valachov Maťko a Kubko. Chodili na salaši medzi stánkami, kde sa s každým radi fotili či zatancovali. Osobitný priestor pri humne patril aj tento rok súťažným tímom, ktoré varili baranie tradičné i netradičné špeciality.

Porota tento rok vyhodnotila za najchutnejšiu špecialitu tím Mikroregiónu Rimava a Rimavica, ktoré združuje niekoľko obcí. Súťažili samotní starostovia s oddanou šéfkuchárkou Henrietou. Ako prezradili, tento rok do perkeltu z baranieho mäsa a maslovými haluškami pridali medvedí cesnak . „Aby sme boli všetci zdraví,“ podotkla s tým, že zo skúseností z minulých ročníkov vlastným telom musia chrániť hotové jedlo, kým neochutnajú porotcovia. Varili z piatich kilogramov baraniny, ktorú ako súťažiaci dostanú od organizátorov. „Do dvadsiatich minút z toho už nemáme nič,“ povedala s úsmevom.

Patria k pravidelným účastníkom a zatiaľ sa im podarilo vyhrať štyrikrát. Minulý rok obsadili druhé miesto. Medzi tímami boli aj dôchodcovia z Hnúšte, či partia mladých kuchárov známych z kulinárskych súťaží v regióne pod názvom Zvar.

Neoddeliteľnou súčasťou valaských tradícií boli fujaristi i folklórne skupiny. Prišli z regiónu, ale aj z Očovej. Novinkou tento rok boli trombitáši z Poľska, ktorí navodzovali tú správnu atmosféru vďaka svojim hudobným nástrojom, špecifickým trombitom. O dobrú náladu sa postarali dopoludnia na malom pódiu a popoludní pri väčšom. Svoje umenie prišli predviesť aj členovia gajdošskej hudby Beskyds z Oravskej Polhory.

Návštevníkom sa na podujatí páčilo a považujú ho za jednu z posledných akcií takéhoto charakteru pod holým nebom. Osobitne vyzdvihli jedinečnosť ovčích výrobkov a syrov, ako aj žinčice, ktorá dokonale zahasí smäd. O výrobe bryndze viac prišiel hneď v úvode podujatia porozprávať bača z Liptova.

V priebehu dňa návštevníci videli strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. V prezentačnom stánku MAS MALOHONT prebiehala ochutnávka regionálnych produktov vrátane Klenoveckého syrca zo syrárne pri Salaši pod Maginhradom.

Pri stánkoch sme stretli fujaristu Dušana Cébera z FS Rimavan. Už viac ako 30 rokov sa venuje výrobe fujár a píšťal. Svoje remeslo predviedol aj Ján Fotta, ktorý je posledným mohykánom vo výrobe gúb. To bolo nedávno zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Predviedol spracovanie ovčej vlny, od česania, pradenia, tkania a hlavne výrobu guby. Ako pre vobraze.sk na Mitrovaní včera povedal, bol potešený záujmom mladých chlapcov, ktorí si prišli vyskúšať toto remeslo. „Snažia sa naučiť základné techniky česania a následného pradenia. Myslím si, že je to celkom zaujímavé a vydarené podujatie,“ povedal Ján Fotta z Klenovca.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na salaši Pod Maginhradom ukázali verejnosti pastierske zvyky a tradície. Mitrovanie pritiahlo aj nováčikov + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Jubilejný desiaty ročník mitrovania sa zapíše do histórie vynikajúcim počasím, pestrou ponukou programu i najväčšou účasťou. V priebehu dňa sa na pútavý program podľa prvotných odhadov prišlo pozrieť vyše 2,5 tisíc návštevníkov. Na salaši pod Maginhradom im organizátori, valasi, ľudoví remeselníci či folkloristi odprezentovali zvyky, ktoré sú spájané so svätým Demeterom, kedy po dedinách nastala veselica a odpočet s gazdom. Považovaný je za patróna valachov a bačov.

„Návštevníci mali možnosť presvedčiť sa a počuť autentické výrazy od skutočných bačov, ale videli aj skutočnú zábavu ako to voľakedy prebiehalo na dedinách, keď naozaj valasi aj s bačom prišli do dediny a potom prišla muzika a robila sa zábava,“ povedal pre vobraze.sk Marián Čupka, ktorý podujatie moderoval.

Tento ročník bol podľa neho organizačne veľmi pekne pripravený. „Ale čo najviac bolo pripravené, od nášho pána Boha, nádherné počasie. To vylákalo obrovské množstvo ľudí, odhadom 4,5 až 5 tisíc ľudí sa tu premlelo a každý si našiel svoje miesto, pretože mohli vidieť ovečky, výrobu syra aj mnoho stánkov, ktoré ponúkli ľudovú umeleckú činnosť. Každý si mohol prísť na to svoje,“ doplnil Čupka.

„Do budúcna želám tomuto podujatiu veľa úspechov a hlavne tých, ktorí sú majiteľmi tohto zariadenia, aby sa im darilo a našli v živote porozumenie u tých, ktorí im budú sprostredkovať tento nádherný deň rozlúčky a pocty k svätému Demeterovi,“ povedal Čupka.

Súčasťou programu bola aj súťaž v pití žinčice, jedení halušiek a na svoje si prišli aj gurmáni. Súťažné tímy pripravovali dopoludnia špeciality z baraniny. Prvé miesto v kategórii tradična špecialita tento rok získali Kružiankovia, ktorí varili perkelt a halušky s kapustou. Druhé najlepšie jedlo navaril stabilný tím Mikroregiónu Rimava – Rimavica s baraním perkeltom a maslovými haluškami. Získali druhé miesto.

Tímom tento rok vo varení baraních špecialít konkurovali poslanci obce Hrnčiarska Ves, ktorí pripravili baranie hrče, Jednota klubu dôchodcov Hrachovo navarila kapustnicu.

Družstvo obce Horné Zahorany navarilo najlepšiu netradičnú špecialitu s názvom červený poklad, baraninu s červenou kapustou. Abovtím ľudí pohostil jahňacím ragú so zeleninou a Hráči varili indické kari na slovenský spôsob s ryžou a ovocím.

Pestrý program bol pripravený aj pre deti, ktoré mali osobitný program v neďalekej tenisovej hale.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Salaš pod Maginhradom: Mitrovanie s valaskými tradíciami a jedinečnou atmosférou sa vydarilo na jednotku + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Šéf Miestneho kultúrneho strediska v Klenovci Jaroslav Zvara je zručným remeselníkom. Vyrába drevené habarky i zápästky na ruky. Tie slúžili v minulosti ako odevný doplnok najmä pre mladých mužov a bývali súčasťou kroja. Ich nosenie takmer zaniklo počas druhej svetovej vojny, ale zase sa čiastočne obnovilo v slovenskom ľudovom folklóre a na tanečných vystúpeniach. Ako pre vobraze.sk priblížil Jaroslav Zvara, naučil ho ich vyrábať ešte jeho starý otec. „Sú kožené, ale aj pletené z vlny. Slúžia na ochranu rúk a zápästí pri ťažkej práci v lese či inej činnosti. Ruka je v nich pevnejšia a silnejšia. Zápästky zvyknú byť až do približne 20  centimetrov dlhé a chránia aj žily,“ povedal Zvara a dodal, že pri práci v lese v minulosti chránili od konárov aj nohy. Na brucho zase používali veľké päťprackové opasky. 

Vlnené zápästky mali navyše hriať v zime a slúžili aj na utieranie potu. Využívali ich aj valasi. „Robím ich aj teraz starým spôsobom a je to stále aj na ochranu, nielen na okrasu. Napríklad aj taká vlna zdrží veľa a odolá aj nožu. Robíme ich aj pletené a valasi ich mali teraz aj na mitrovaní,“ dodal s tým, že jeden kus vyrobí nerušenou činnosťou asi za štyri hodiny.

Podľa Zvaru chlapi nemajú veľký záujem vyrábať zápästníky. „Aj začali, uplietli štyri riadky, ale zatiaľ sa k tomu nevrátili. Treba k tomu trpezlivosť a prišli iné veci,“ povedal. Ako poznamenal, tejto činnosti sa viac venujú na Horehroní. Toto remeslo napriek tomu nezaniká ani v okrese Rimavská Sobota. „Záujem o toto remeslo prejavil mladý chlapec z Klenovca a venuje sa im aj jeden folklorista z Kadluba. Zaujímali sa o to aj dievčatá,“ povedal. Niekoľko kusov robili aj pre folkloristov z FS Háj. Podľa Zvaru je výroba zápästkov kreatívna činnosť, napríklad v porovnaní s výrobou košíkov, ktorým sa venuje tiež. 

Šikovný folklorista vyrába aj habarky. „Deťom sa to páčilo a zaujalo, keď som s tým prišiel. Treba im to ukázať, ako aj nám niekedy ukázali. Chlapci nám po sviatkoch z vianočných stromčekov poodstrihávali vrcholce a priebežne nám ich nosia aj kamaráti lesníci. Niektoré mamičky, ktoré k nám prišli, sa potom potešili, že ich chlapci to robia. Toto som dávno nevidela, zíde sa mi to,“ reagovali gazdiné s tým, že v súčasnosti sa dajú kúpiť už len umelé habarky. Niekedy sa tak=to činnosti robievali v zime, keď boli viac času. „Treba to pekne očistiť, vyškrabkať a pripraviť,“ dodal.

Šesťdesiatnik Jaroslava Zvara je aj organizačným vedúcim vo FS Vepor a k viacerým spomínaným činnostiam sa dostal prostredníctvom aktivít pod názvom Remeslo má zlaté dno.

Folklorista Zvara z Klenovca vyrába zápästky i košíky

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Folklorista Jaroslav Zvara z Klenovca vyrába drevené habarky i zápästky  first appeared on vobraze.sk.</p>