Keď sa povie dentálna hygiena, mnohí si predstavia návštevu ambulancie, profesionálne vyčistenie zubov a možno krátku inštruktáž, ako sa o ne doma lepšie starať. Pre Radoslavu Ďurove a Zuzanu Sojkovú je však táto oblasť oveľa širšia.

Je o prevencii, vzdelávaní a budovaní správnych návykov. A najmä o tom, aby človek pochopil, že veľkú časť starostlivosti o zdravie svojich zubov a ďasien má každý deň vo vlastných rukách.

Práve s touto myšlienkou vznikla v Rimavskej Sobote ambulancia Preventiq.

Začalo sa to dávno pred Preventiq

O tom, že sa vydá zdravotníckou cestou, mala Radoslava jasno už počas základnej školy. Zaujímala ju biológia človeka a postupne v nej dozrievalo rozhodnutie venovať sa zdravotníckym vedám.

Po strednej zdravotníckej škole získala prvú pracovnú skúsenosť v nemocnici v Rimavskej Sobote, kde pôsobila na internom oddelení.

Práve tam nadobudla skúsenosti, ktoré sa neskôr ukázali ako dôležité aj pri práci v zubnej ambulancii. Každodenný kontakt s pacientmi, ich obavami, otázkami či zdravotnými problémami jej ukázal, že popri odbornej starostlivosti je rovnako dôležité vedieť človeku zrozumiteľne vysvetliť, čo sa deje, a sprevádzať ho celým procesom.

Neskôr začala pracovať v zubnej ambulancii ako asistentka a postupne sa čoraz viac dostávala k dentálnej hygiene.

„Pod dozorom lekára som mohla vykonávať dentálnu hygienu a absolvovala som viacero kurzov a školení zameraných na dentálnu prevenciu. Postupne som si uvedomila, že práve tejto oblasti sa chcem venovať naplno,“ približuje Radoslava svoju cestu.

Rozhodla sa preto pokračovať v štúdiu a nastúpila na Fakultu zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity, na katedru dentálnej hygieny, ktorú úspešne ukončila.

Dnes stojí pred ďalšou etapou svojej profesionálnej cesty – tentoraz už s vlastnou predstavou o tom, ako by mala moderná starostlivosť o ústne zdravie vyzerať.

Zuzana: skúsenosti zo zdravotníctva aj zubnej ambulancie

Príbeh Zuzany Sojkovej sa začal podobne. Po ukončení Strednej zdravotníckej školy vo Zvolene získala prvú pracovnú skúsenosť v zubnej ambulancii. Neskôr aj ona pôsobila na internom oddelení rimavskosobotskej nemocnice.

Po určitom čase sa k zdravotníctvu opäť vrátila a to do zubnej ambulancie, kde dlhodobo pracovala ako asistentka.

Zdravotnícke prostredie teda pozná nielen z učebníc, ale predovšetkým z každodennej praxe.

Potom ju s novou myšlienkou oslovila Radoslava.

„Radka ma oslovila s myšlienkou založenia samostatnej ambulancie dentálnej hygieny v Rimavskej Sobote. Poznali sme zdravotnícke prostredie, obe sme mali skúsenosti zo zubnej ambulancie a táto myšlienka mi dávala zmysel,“ hovorí Zuzana.

Tak sa začal rodiť Preventiq.

Nevznikol ako náhodný podnikateľský nápad, ale ako spoločný projekt ľudí, ktorí poznajú zdravotníctvo z praxe a chcú vytvoriť miesto podľa vlastnej predstavy o tom, ako by mala starostlivosť o pacienta vyzerať.

Nejde iba o to, aby boli zuby čisté

Práve tu sa podľa Radoslavy začína rozdiel medzi tým, ako ľudia dentálnu hygienu často vnímajú, a tým, čo im chce Preventiq ponúknuť.

„Dentálna hygiena je v povedomí ľudí často zafixovaná ako samotné čistenie zubov. Pre nás je to však iba časť toho, čo ponúkame. Dôležitá je inštruktáž, prevencia, motivácia a individuálny prístup,“ vysvetľuje.

Pacient by teda nemal z ambulancie odchádzať iba s pocitom, že má čistejšie zuby. Mal by zároveň lepšie rozumieť tomu, prečo jeho problém vznikol a čo môže urobiť, aby mu v budúcnosti predchádzal.

Súčasťou návštevy je preto aj vysvetlenie správnej techniky čistenia, používania medzizubných pomôcok a nastavenie domácej starostlivosti podľa potrieb konkrétneho človeka.

To, čo sa odohrá v ambulancii raz za čas, je totiž iba jedna časť celého príbehu. Oveľa viac sa deje doma – každý deň.

Keď krvácajú ďasná, riešením nie je prestať ich čistiť

Jedným z typických príkladov, s ktorými sa v praxi stretávajú, je pacient, ktorý si zuby síce pravidelne čistí, ale vyhýba sa medzizubnej kefke.

Dôvod býva jednoduchý: krvácajú mu ďasná.

„Ľudia si niekedy povedia, že keď im ďasná pri čistení krvácajú, radšej ich nebudú dráždiť. My sa však snažíme vysvetliť, prečo krvácanie vzniká, čo sa v ústach deje a ako správne postupovať,“ hovorí Radoslava.

Práve takéto situácie podľa nej ukazujú, aký význam má edukácia.

Človek sa dozvie, že krvácanie nie je dôvodom vzdať sa čistenia medzizubných priestorov, ale signálom, ktorému treba venovať pozornosť. Naučí sa správnu techniku a pri pravidelnej starostlivosti môže následne sledovať, ako sa stav jeho ďasien postupne mení.

A presne takéto malé, ale viditeľné zmeny sú podľa Radoslavy tým, čo jej na práci prináša najväčšiu satisfakciu.

Zdravý úsmev nie je iba otázkou estetiky

Zuby a ďasná v Preventiq nevnímajú iba ako otázku pekného úsmevu.

Ústna dutina je súčasťou celého organizmu a stav ústneho zdravia môže súvisieť aj s celkovým zdravotným stavom človeka. Aj preto považujú každodennú starostlivosť a predchádzanie problémom za dôležitú súčasť starostlivosti o zdravie.

Problémom pritom často nie je nedostatok dostupných pomôcok. Na trhu nájdeme množstvo zubných kefiek, medzizubných kefiek, dentálnych nití či ďalších produktov.

Otázkou skôr býva, či človek vie, ktoré z nich potrebuje práve on a ako ich správne používať.

„Nejde o to vytvoriť v ústach sterilné prostredie. V ústnej dutine prirodzene žijú baktérie. Dôležité je vytvárať rovnováhu a vedieť sa o svoje ústa správne starať,“ vysvetľuje Radoslava.

Prevencia sa začína oveľa skôr, ako si myslíme

Veľkú pozornosť chcú v Preventiq venovať aj deťom. Správne návyky sa totiž formujú už od útleho veku a práve rodičia majú v tomto procese významnú úlohu.

Nie vždy je pritom jednoduché sledovať, čo sa v detských ústach deje. Dieťa ešte neprichádza o mliečne zuby, zatiaľ čo vzadu sa už objavujú prvé trvalé zuby, ktoré ho môžu sprevádzať po celý život.

Ak sa o ne od začiatku správne nestará, problémy sa môžu objaviť veľmi skoro.

„Chceme sa zamerať aj na deti, aby si správne návyky vytvorili čo najskôr. Rodič by mal vedieť dieťa motivovať a viesť tak, aby sa starostlivosť o zuby stala prirodzenou súčasťou jeho života,“ hovorí Radoslava.

Aj preto nechcú zostať iba v ambulancii.

O zuboch chcú hovoriť aj v školách a škôlkach

Jednou z ďalších vízií Preventiq je postupne rozvíjať osvetu aj mimo ambulancie.

Radoslava so Zuzanou plánujú navštevovať školy a materské školy a pripravovať bezplatné vzdelávacie aktivity zamerané na ústnu hygienu.

Deti pritom nechcú zahltiť odbornými pojmami.

„Chceme im to podať pútavou formou, aby si z toho niečo odniesli. Nestačí deťom povedať, že si majú čistiť zúbky. Chceme, aby pochopili prečo,“ hovoria.

Podobnú osvetu považujú za dôležitú aj medzi dospelými.

O zdravom životnom štýle sa dnes hovorí čoraz viac. Ľudia sa zaujímajú o pohyb, stravu, spánok či rôzne formy prevencie. Na ústne zdravie sa však podľa ich skúseností niekedy stále zabúda.

Pritom práve drobné každodenné návyky môžu výrazne ovplyvniť, ako bude náš úsmev vyzerať o niekoľko rokov.

Zubár a dentálna hygienička? Nie súperi, ale partneri v starostlivosti o pacienta

Preventiq zároveň nechce vytvárať dojem, že dentálna hygiena nahrádza zubného lekára. Práve naopak. Podľa Radoslavy je dôležitá spolupráca medzi dentálnou hygieničkou a zubným lekárom. Každý z nich má v starostlivosti o pacienta svoje miesto a ich práca sa môže navzájom dopĺňať.

„Naša práca nenahrádza prácu zubného lekára. Chceme však v spolupráci s ním pomôcť pacientovi predchádzať problémom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť,“ zdôrazňuje.

Aj prvá návšteva preto nemá byť iba o samotnom výkone. Najskôr je priestor na konzultáciu, posúdenie aktuálneho stavu a vysvetlenie možností ďalšieho postupu. Následný plán sa prispôsobuje konkrétnemu pacientovi – niekedy môže ísť o niekoľko návštev, inokedy si situácia vyžiada odlišný postup.

Ani diplom nie je koniec vzdelávania

Zdravotníctvo sa neustále vyvíja a spolu s ním sa menia postupy, technológie aj poznatky v oblasti prevencie. Radoslava preto zdôrazňuje, že ukončenie vysokej školy pre ňu neznamená koniec vzdelávania.

„Vzdelávanie v tejto oblasti je veľmi dôležité. Stomatológia sa posúva dopredu míľovými krokmi, technologicky aj v oblasti prevencie. Chceme sa preto stále vzdelávať a sledovať nové poznatky,“ hovorí.

K odbornému prístupu patrí aj orientácia v dostupných pomôckach a schopnosť pacientovi vysvetliť, ako ich správne používať. V ambulancii sa stretávajú aj so značkou CURAPROX, ktorá sa dlhodobo venuje produktom a vzdelávacím aktivitám v oblasti ústnej hygieny.

Najväčšia odmena? Keď pacient sám vidí rozdiel

Na začiatku môže byť pacient neistý. Niekto prichádza na prvú návštevu bez väčších problémov, iný sa objedná až vtedy, keď ho už niečo trápi.

Pre tím Preventiq však nie je najdôležitejší samotný stav pri prvej návšteve. Oveľa podstatnejšie je to, čo sa zmení neskôr. Menej povlaku. Menej zubného kameňa. Zdravšie ďasná. Menej krvácania. A pacient, ktorý už nepotrebuje iba počuť, čo má robiť, pretože tomu rozumie a dokáže sa o svoje zuby lepšie starať aj doma.

„Odmenou pre nás je, keď pacient príde a vidíme pokrok. Keď má menej zubného kameňa, menej povlaku, ďasná nekrvácajú. A vidíme v jeho očiach spokojnosť. Presne toto je pre nás motivácia,“ hovorí Radoslava.

Rozhodli sa vytvoriť niečo vlastné

Preventiq je na začiatku svojej cesty. Za jeho vznikom však nie je iba nový názov, nová ambulancia a jej vybavenie.  Ako sme už spomenuli sú za ním ľudia, ktorí si prešli zdravotníckym prostredím, poznajú každodennú prácu s pacientmi a rozhodli sa vytvoriť niečo vlastné.

Radoslava prináša odborné vzdelanie dentálnej hygieničky a skúsenosti z nemocnice aj zubnej ambulancie. Zuzana prináša zdravotnícke vzdelanie, dlhoročnú skúsenosť zo zubnej ambulancie a administratívne zázemie.

Spája ich pritom jednoduchá myšlienka:

lepšie je problémom predchádzať, než ich neskôr riešiť.

Aj preto nechcú vytvoriť miesto, kam človek príde iba vtedy, keď už má problém.

Chcú, aby Preventiq bolo miestom, kde sa ľudia naučia lepšie rozumieť vlastnému ústnemu zdraviu a tomu, ako sa oň každodenne starať.

Ich ambíciou je, aby sa dentálna hygiena nestala iba ďalšou povinnosťou zapísanou v kalendári, ale prirodzenou súčasťou starostlivosti o vlastné zdravie.

Preventiq – ambulancia dentálnej hygieny
Bc. Radoslava Ďurove – dentálna hygienička
Pavla Dobšinského 2041Rimavská Sobota
Telefón: +421 940 993 555
E-mail: info@preventiq.sk
Web: https://www.preventiq.sk

G A L É R I A

Zdroj:PR-Článok, Preventiq

<p>The post Nechcú len čistiť zuby. Chcú ľudí naučiť, ako si ich udržať zdravé first appeared on vobraze.sk.</p>

Podnikanie často prináša nečakané zvraty, no kľúčom k dlhodobému úspechu býva schopnosť počúvať potreby trhu, reagovať na zmeny a obklopiť sa ľuďmi, ktorí dokážu spoločnú víziu pretaviť do reality. Príkladom je príbeh podnikateľa Maroša Štúrika a tímu REDANT z Rimavskej Soboty, ktorý postupne vybudoval výrobu s presahom ďaleko za hranice regiónu.

Maroš Štúrik pôsobí v podnikaní už viac ako tri desaťročia. Hoci pochádza z Martina, ešte v detstve sa s rodičmi presťahoval do Rimavskej Soboty. Mesto mu prirástlo k srdcu natoľko, že sa tu rozhodol zapustiť korene a vybudovať svoje podnikateľské zázemie. Absolvent strednej ekonomickej školy si po štúdiu na krátky čas vyskúšal prácu na úrade práce, kde kontroloval podnikateľov. Rýchlo však pocítil, že ho to ťahá na druhú stranu barikády.

V roku 2000 založil firmu Mobilnet, ktorá sa zamerala na príslušenstvo pre mobilné telefóny. V období obrovského rozmachu mobilov postupne otváral maloobchodné predajne v Rimavskej Sobote, Lučenci, Revúcej, Brezne aj Tornali. Keď spozoroval medzeru na trhu, posunul firmu ďalej – od predaja k vlastnej výrobe.

Pod vlastnou značkou začali v Rimavskej Sobote vyrábať kožené puzdrá na telefóny či tašky na notebooky. Postupne si firma vybudovala výrobné know-how a skúsený tím, vďaka ktorému sa dostala až k výrobe luxusných puzdier pre spoločnosť Apple. Produkty z Rimavskej Soboty dnes smerujú do Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunska a ďalších krajín.

Pandémia ako prekážka aj nová príležitosť

Príchod pandémie koronavírusu a povinné zatváranie prevádzok znamenali prudký pokles dopytu po mobilnom príslušenstve. Firma sa ocitla pred rozhodnutím, ako udržať výrobu a predovšetkým ľudí, ktorí ju celé roky tvorili.

Aby nemuselo dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov, tím dokázal veľmi rýchlo zareagovať a výrobu dočasne preorientoval na ochranné rúška. Bolo však jasné, že ide iba o krátkodobé riešenie a pre ďalší rast bude potrebný nový smer.

Medzi málom prevádzok, ktoré mohli zostať otvorené, patrili potraviny, lekárne a chovateľské potreby. Keďže je Maroš Štúrik veľkým milovníkom zvierat, práve tu vznikla myšlienka využiť dlhoročné skúsenosti s produktom pre prémiového zákazníka. Vznikol nový výrobný program.  

Vo firme vznikli prvé prototypy pelechov, ktoré Maroš najskôr testoval na vlastných psoch. Nasledovalo postupné vylepšovanie technologických postupov, materiálov aj detailov. To, čo vzniklo ako reakcia na krízové obdobie, sa postupne zmenilo na nový hlavný smer podnikania.

Z malej myšlienky vyrástla značka REDANT

Rozhodnutie vstúpiť do segmentu chovateľských potrieb sa ukázalo ako správne. Výroba pelechov sa postupne rozrástla natoľko, že predbehla aj pôvodnú produkciu mobilného príslušenstva. Za týmto rastom však nestojí iba jeden človek alebo jeden dobrý nápad.

Za každým hotovým pelechom stojí celý tím – od ľudí, ktorí vyberajú a pripravujú materiály, cez strihanie, šitie, kompletizáciu a kontrolu kvality až po sklad, expedíciu, zákaznícky servis, administratívu, vývoj produktov, e-shop, fotografiu a marketing. Práve schopnosť jednotlivých častí firmy spolupracovať umožnila pôvodný nápad postupne pretaviť do samostatného fungovania značky REDANT.

Firma spolupracuje aj s veľkými sieťami predajní chovateľských potrieb, ako sú Super Zoo či Pet Center, a produkty vyrobené v Rimavskej Sobote sa dostávajú k čoraz väčšiemu počtu majiteľov psov a mačiek.

Pelech na celý život. Kvalita, dizajn a udržateľnosť

Ponuka pelechov na trhu je široká, no filozofiou REDANT je vytvárať produkty, ktoré nie sú iba miestom na spanie pre zviera. Pelech má byť funkčný, odolný, pohodlný a hlavne udržateľný zároveň má prirodzene zapadnúť do moderného interiéru.

Pri výrobe sa preto používajú kvalitné čalúnnické materiály, s akými sa možno stretnúť aj pri drahých talianskych sedacích súpravách. Materiály sú vyberané s ohľadom na každodenné používanie, jednoduchú údržbu aj vzhľad. Znečistenie nepreniká jednoducho do hĺbky a poťahy možno po zvlečení vyprať pri teplote 30 °C.

Filozofiu značky vystihuje myšlienka „Pelechy na celý život.“

Neznamená to, že jeden pelech musia dediť ďalšie generácie. Podstatou je jeho premyslená konštrukcia a možnosť jednotlivé časti v prípade potreby vymeniť. Pelechy sú rozoberateľné prakticky do posledného dielu. Ak sa časom poškodí poťah, výplň alebo iná súčasť, zákazník nemusí automaticky vyhadzovať celý výrobok a kupovať nový. Vymeniť možno iba to, čo je potrebné.

Takýto prístup predlžuje životnosť výrobku, znižuje množstvo odpadu a zároveň umožňuje značke poskytovať zákazníkom záručný aj pozáručný servis. 

Detaily, ktoré vznikajú priamo vo výrobe

Výhodou vlastnej výroby je možnosť produkty neustále zdokonaľovať. Mnohé riešenia nevznikajú iba za pracovným stolom, ale priamo medzi ľuďmi, ktorí s výrobkami každý deň pracujú. Skúsenosti krajčírok, výroby, skladu, zákazníckeho servisu aj spätná väzba samotných zákazníkov pomáhajú odhaľovať detaily, ktoré sa následne premietajú do ďalšieho vývoja.

Práve v tom spočíva jedna zo silných stránok výroby v Rimavskej Sobote – produkt tu neprechádza anonymnou výrobnou linkou. Za jednotlivými krokmi stoja konkrétni ľudia, ktorí ho poznajú od materiálu až po zabalenie hotového výrobku.

Aromatické kúzlo a ponuka na mieru

Jedným zo zaujímavých detailov pelechov REDANT je využitie špeciálnych aróm. Psie pelechy sú doplnené o jemnú harmančekovú vôňu. Aj takéto detaily ukazujú, že pri vývoji produktov tím myslí nielen na dizajn a praktickosť, ale predovšetkým na zviera, ktoré bude pelech každý deň používať.

Ponuka REDANT zahŕňa širokú škálu vyhotovení a veľkostí. Veľkou výhodou vlastnej výroby v Rimavskej Sobote je zároveň flexibilita – tím dokáže pripraviť personalizované riešenia aj rozmery na mieru vrátane nadrozmerných pelechov pre obrie plemená, ako je írsky vlkodav.

Vďaka vymeniteľným poťahom môže majiteľ meniť aj vzhľad pelechu bez potreby kupovať celý nový výrobok. Sortiment tak môžu dopĺňať sezónne a tematické kolekcie, napríklad jesenné, vianočné či valentínske motívy.

Za každým z týchto produktov pritom stojí práca celého tímu. Od prvého návrhu a výberu materiálu cez strihanie, šitie a kompletizáciu až po kontrolu kvality, fotografovanie, e-shop, komunikáciu so zákazníkom a expedíciu. Každý človek vo firme má svoju úlohu a práve spojenie ich skúseností umožňuje značke REDANT produkty neustále posúvať ďalej.

Keď Maroš Štúrik práve nerieši smerovanie firmy, najradšej si odpočinie v prírode, pri turistike alebo na svojej samote v spoločnosti zvierat. Práve vzťah k prírode a zvieratám stál pri zrode myšlienky, z ktorej postupne vyrástla značka REDANT.

Dnes však už jej príbeh nepíše jeden človek. Píše ho celý tím ľudí v Rimavskej Sobote, ktorí svojou každodennou prácou dokazujú, že aj slovenský výrobok môže spájať kvalitné remeslo, moderný dizajn, funkčnosť a ambíciu uspieť ďaleko za hranicami regiónu.

Zdroj: PR-Článok, Redant

<p>The post Príbeh úspechu z R. Soboty. Ako sa z výroby mobilného príslušenstva stala špička v najvyhľadávanejších pelechoch pre psov a mačky first appeared on vobraze.sk.</p>

Výber strednej školy nemusí byť rozhodnutím naslepo. Žiaci končiacich ročníkov aj ich rodičia budú mať už 8. októbra možnosť porovnať si ponuku škôl, stretnúť sa s ich študentmi a učiteľmi a na vlastné oči vidieť, čo jednotlivé odbory ponúkajú.

Dom kultúry v Rimavskej Sobote bude vo štvrtok 8. októbra patriť Burze stredných škôl. V čase od 8:00 do 13:00 hod. sa tu predstavia stredné školy z Rimavskej Soboty a okolia, aby budúcim stredoškolákom priblížili svoje študijné a učebné odbory, možnosti vzdelávania aj uplatnenia po skončení školy.

Podujatie pripravujú Regionálne centrum kariéry a ÚPSVaR v Rimavskej Sobote. Jeho cieľom je pomôcť žiakom zorientovať sa v možnostiach, ktoré majú pri výbere ďalšieho vzdelávania. Namiesto prezerania ponúk jednotlivých škôl môžu záujemcovia nájsť množstvo informácií na jednom mieste a zároveň sa pýtať priamo tých, ktorí školy poznajú najlepšie.

Dôležitou súčasťou burzy budú praktické ukážky. Študenti a majstri odborného výcviku návštevníkom predstavia svoje zručnosti, tvorivé práce, technológie či výsledky praktického vyučovania. Práve tie môžu žiakom pomôcť lepšie si predstaviť, ako vyzerá každodenný život na konkrétnej škole a čo sa v jednotlivých odboroch skutočne naučia.

Pri rozhodovaní pritom nejde iba o názov odboru. Dôležitú úlohu zohrávajú aj možnosti ďalšieho uplatnenia a prepojenie vzdelávania s praxou. Aj na to sa budú môcť návštevníci počas burzy pýtať.

Chýbať nebudú ani sprievodné aktivity. Súčasťou podujatia bude kariérne poradenstvo, SPACE – virtuálna budúcnosť a knižný svet.

Burza stredných škôl je určená predovšetkým žiakom končiacich ročníkov a ich rodičom, vítaná je však aj široká verejnosť so záujmom o vzdelávanie.

Ak teda ešte stále premýšľate, kam po základnej škole, 8. októbra sa oplatí prísť do Domu kultúry v Rimavskej Sobote. Burza stredných škôl ponúkne priestor na osobné stretnutia, praktické ukážky aj získanie dôležitých informácií, ktoré môžu pomôcť pri výbere správnej školy a nasmerovať žiakov na ich ďalšiu vzdelávaciu cestu.

Zdroj: PR článok, Regionálne centrum kariéry foto: Regionálne centrum kariéry

<p>The post Kam po základnej škole? Burza stredných škôl ukáže žiakom možnosti priamo v regióne first appeared on vobraze.sk.</p>

Herečka, dramatička, režisérka, autorka a umelecká šéfka košického Divadla Na Peróne Jana Wernerová pochádza z Rimavskej Soboty, ku ktorej má stále blízky vzťah. Hoci pôsobí najmä v Košiciach, detstvo, rodina a prostredie, v ktorom vyrastala, sa výrazne premietli aj do jej tvorby.
Na jar jej vyšla kniha Kolotočárka, v ktorej sa vracia k svojmu detstvu. „Je pre mňa vždy veľký sviatok sa vrátiť do rodného mesta,“ hovorí pre vobraze.sk Jana Werneová (45). Keď Rimavskou Sobotou prechádza, snaží sa zastaviť. Na námestie sa podľa vlastných slov vracia niekoľkokrát do roka a stále vníma miesta, ktoré pozná od detstva. Spomína si na jeho podobu ešte zo socialistického obdobia, ale aj na okolie tabakovej továrne či Sídlisko Západ, kam sa rodina neskôr presťahovala.

Detstvo v kolotočiarskom prostredí
Jej detstvo bolo spojené s kolotočiarskym prostredím a spôsobom života, ktorý sa v mnohom líšil od toho, čo pozná väčšina detí. Časť detstva strávila v maringotke u starej mamy. Už ako dieťa si uvedomovala, že prostredie, z ktorého pochádza, ju odlišuje od ostatných. „Dieťa od mala cíti, že nepatrí do skupiny v úvodzovkách normálnych detí,“ opisuje. Nešlo pritom podľa nej o jednu konkrétnu udalosť, ale skôr o postupné vnímanie toho, ako spoločnosť pristupuje k ľuďom a komunitám, ktoré sú odlišné. Aj tieto skúsenosti sa neskôr stali základom knihy Kolotočárka. Wernerová na nej pracovala približne desať rokov.

K textu sa opakovane vracala a niekedy si od neho dala aj rok či dva prestávku. Na začiatku v nej podľa vlastných slov bolo veľa hnevu a frustrácie voči rodine a prostrediu, v ktorom vyrastala. Postupne sa však jej pohľad menil. „Cez písanie som si uvedomila, že svojim predkom a prostrediu, z ktorého pochádzam, môžem byť len vďačná,” hovorí. Písanie jej umožnilo pozrieť sa na minulosť s odstupom a zároveň pomenovať stereotypy, ktoré si ľudia často vytvárajú o skupinách, ktoré dobre nepoznajú. „Veľmi si želám, aby moja kniha, okrem iného hovorila aj o tom, že tie stereotypy v rámci jednotlivých skupín spoločnosti nefungujú plošne a dajú sa búrať.”

Prvý dotyk s divadlom prišiel v rodnom meste
K divadlu sa dostala ešte ako jedenásťročná. Spolužiačka Lydka Ferencová ju vtedy priviedla na literárno-dramatický odbor bývalej ľudovej školy umenia, ktorý fungoval v Dome kultúry. Práve tam zažila moment, ktorý si dodnes pamätá. Počas skúšky sa na javisku rozsvietilo svetlo a ona v ňom uvidela drobné čiastočky prachu. „Ten moment bol pre mňa magický. Vtedy som si povedala, že takto by som chcela žiť,“ spomína. Divadlo si pritom vytvárala už aj sama doma. Pre bratrancov a sesternice vymýšľala predstavenia, rozdeľovala úlohy, skúšala s nimi a potom ich doma aj uvádzali. Už vtedy v nej teda nebola iba túžba stáť na javisku, ale aj potreba vytvárať celý svet predstavenia. „Robím to, čo som robila od detstva.” Hrala divadlo a režírovala predstavenia. V rámci svojho zamestnania sa nevnímam iba ako interpretka. Venujem sa písaniu textov, réžii a prevádzke divadla, takže sa na seba dívam ako na všestrannú divadelníčku,” hovorí. Postupne sa z nej stala herečka, autorka, režisérka aj scenáristka. Sama seba dnes označuje za flexibilnú divadelníčku, ktorá nechce zostať uzavretá v jednej profesii.

Divadelný aj životný partner

Štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici si vybrala aj preto, že bola bližšie k domovu ako Bratislava. Škola jej podľa vlastných slov dala nielen vzdelanie, ale aj väčšiu istotu, schopnosť presadiť sa a hľadať vlastnú cestu. Práve počas vysokej školy začala spolu s Petrom Kočišom ml. pripravovať prvé autorské predstavenia. Peter sa neskôr stal jej divadelným aj životným partnerom. Ako vysokoškoláci cestovali po Slovensku a vystupovali v kultúrnych centrách. To, čo sa začalo ako študentský nápad, postupne prerástlo do vlastného divadla. Divadlo Na Peróne založili v roku 2005. Od roku 2020 pôsobí vo vlastnom komornom priestore v Košiciach, ktorý má 44 miest. „Sme veľmi šťastní a hrdí, že sa nám to podarilo,“ hovorí o ceste, ktorá k vlastnému priestoru viedla. Wernerová krátko pôsobila aj v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, no vydržala tam menej ako tri mesiace. Podľa jej slov potrebovala väčšiu slobodu pri tvorbe aj v živote. „Ja som potrebovala slobodu,“ vysvetľuje. Do prešovského divadla sa neskôr vrátila ako hosťujúca herečka.

Divadlo, ktoré je osobné a komunitné
Vlastné divadlo však znamená aj veľké množstvo práce. Wernerová je v Na Peróne zároveň herečkou, režisérkou, autorkou aj umeleckou šéfkou. Z pôvodného menšieho tímu sa postupne vytvorila skupina približne 17 ľudí.

„Práca v nezávislej kultúre je náročná hlavne z toho dôvodu, že človek robí niekoľko povolaní naraz aani za jedno v podstate nie je normálne zaplatený,“ hovorí s humorom. Napriek tomu je pre ňu sloboda nezávislého divadla dôležitá. Na Peróne charakterizujú vlastné texty a témy, ktoré sa tvorcov osobne dotýkajú. „Naše divadlo je veľmi osobné,“ hovorí Wernerová. Zároveň však nechce, aby bolo iba miestom, kam človek príde na predstavenie a odíde. Dôležitý je pre ňu kontakt s publikom. Diváci môžu po predstavení zostať, rozprávať sa s tvorcami alebo posedieť v divadelnej kaviarni. Divadlo má v súčasnosti päť živých inscenácií a počas rokov sa predstavilo nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, Francúzsku, Nemecku, Bulharsku, Nórsku, Anglicku, Švédsku či Spojených štátoch. Spolupracuje pritom s umelcami a organizáciami doma aj v zahraničí. V roku 2023 reprezentovalo Slovensko na Pražskom Quadriennale. Silný dojem v nej zanechal aj New York, kde divadlo v roku 2017 vystupovalo na Old Broadway. Práve tam si ešte intenzívnejšie uvedomila, že podobne komorný a príjemný priestor chce mať aj doma. „Tam som si uvedomila, že také malé, príjemné divadelné priestory musíme zvládnuť postaviť a vybudovať aj doma,” spomína.

Nejde o jednu hereckú úlohu, ale o celok
Wernerová sa nevníma ako herečka, pre ktorú je najdôležitejšia jedna konkrétna postava. Často si postavy sama vytvára a pri práci premýšľa nad predstavením ako nad celkom. „Pre mňa nie je dôležitý len ten môj part, ale aby to predstavenie fungovalo ako celok,“ vysvetľuje. Dôležité je pre ňu, aby mal každý člen súboru priestor, aby do seba zapadali herecké výkony, réžia, hudba aj scénografia a aby medzi ľuďmi na javisku fungovala chémia. Práve autenticita a energia podľa nej rozhodujú o tom, či predstavenie dokáže osloviť diváka.

Okrem divadla píše Janka aj pre rozhlas, pre deti aj pre dospelých. Ako poznamenala, má kvantum textov pre divadlo či rozhlas. Dlho ich však vnímala najmä ako súčasť svojej divadelnej práce, nie ako samostatnú literárnu tvorbu. Spolu s Petrom Kočišom a Jozefom Palaščákom je napríklad spoluautorkou rozhlasovej hry pre mládež Slovenský raj z roku 2023, ktorá pracuje so svetom počítačových hier a slovenskou literatúrou. Na rozdiel od divadelných a rozhlasových textov mala pri Kolotočárke po prvýkrát pocit, že skutočne napísala prózu. Písanie jej pritom umožňuje pracovať s témami, ktoré si chce sama otvárať a rozvíjať. Pri Kolotočárke sa k textu podľa nej vracala niekoľko rokov a postupne menila aj svoj pohľad na to, čo v knihe opisuje. Práve odstup od vlastných skúseností jej pomohol pozrieť sa na ne inak a spracovať ich aj umelecky.

Najväčším životným šťastím je spoločná cesta
Za najdôležitejší moment svojej kariéry nepovažuje jednu konkrétnu inscenáciu ani úspech. Za zásadné považuje stretnutie s Petrom Kočišom ml. počas štúdia. Spolu už viac ako štvrťstoročie tvoria, cestujú a budujú vlastné divadlo. „Sme parťáci vlastne 25 rokov, 26 rokov,“ hovorí. Kočiš ml. je zárove ilustrátorom knihy Kolotočárka. Wernerová už premýšľa aj nad ďalšou knihou. Tentoraz ju ako hlavná téma jej poviedok zaujímajú ženy a zmeny,ktorými si v živote prechádzajú, vrátane starnutia. S pribúdajúcim vekom sa podľa nej mení aj pohľad na úspech. Verejný záujem či pochvala sú príjemným bonusom, no dôležitejšie je pre ňu, aby mala tvorba význam a aby ju stále napĺňala. „Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že to najcennejšie, čo v živote máme, je dobre a tvorivo strávený čas,“ hovorí.

Chce, aby Kolotočárka ožila aj na filmovom plátne
Jedným z jej aktuálnych tvorivých snov je filmová adaptácia Kolotočárky. O knihu už prejavili záujem aj režiséri a Wernerová by bola rada, keby sa jej príbeh dostal aj na filmové plátno. „Túžim po tom, aby moja kniha ožila aj na na obraze,“ hovorí.

Mladí herci a začínajúci umelci by sa podľa nej nemali sústreďovať iba na úspech, viditeľnosť či počet ľudí, ktorí ich sledujú. O svoje skúsenosti sa delila aj počas 18 rokov, keď učila na konzervatóriu. Za dôležitejšie považuje vnútornú motiváciu a to, či človeka jeho práca skutočne napĺňa. Hoci divadlo a písanie zaberajú v jej živote veľa času, priestor si nachádza aj na iné veci. Medzi jej záľuby patrí šitie, cestovanie a záhrada. Pri šití si môže oddýchnuť pri inom type tvorby a pri cestovaní rada spoznáva nové miesta a v záhrade rada vymýšľa nové projekty medzi svojimi kvetinovými záhonmi. Veľmi rada má more. Do Rimavskej Soboty by sa Wernerová rada vrátila aj so svojím divadlom. Spomína tiež pripravovanú čítačku v Citadele, ktorá má súvisieť s knihou Kolotočárka. „Veľmi rada tam vašich čitateľov uvidím, “ hovorí.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Herečka Wernerová pôsobí ako umelecká šéfka divadla v Košiciach. Rodáčka z R. Soboty napísala knihu Kolotočárka first appeared on vobraze.sk.</p>

Za vznikom soľnej jaskyne v Rimavskej Sobote bola osobná skúsenosť a snaha nájsť riešenie pre zdravotné ťažkosti v rodine. Daniel Slabej, ktorý sa dlhodobo venuje podnikaniu, sa pred rokmi rozhodol priniesť myšlienku haloterapie aj do svojho rodného mesta.

Všetko sa začalo počas rodinného pobytu v Turčianskych Tepliciach. Daniel s manželkou a deťmi hľadali oddych, no znepríjemňoval im ho neustály kašeľ ich detí. Ranné prebúdzanie aj zaspávanie sa niesli v znamení nepríjemných dýchacích problémov. Počas prechádzky objavili v jednom z domov umelo vytvorenú soľnú jaskyňu a rozhodli sa ju vyskúšať. Účinok bol nečakaný. Po jediných 45 – minútach strávených v jaskyni deti večer zaspali úplne bez kašľa a bez neho sa aj zobudili. Keď návštevu zopakovali nasledujúci deň, Daniel nezaháľal. V hlave sa mu zrodil plán – prepočítať možnosti a priniesť rovnakú úľavu ľuďom v rodnej Rimavskej Sobote. Nasledovala kúpa nehnuteľnosti, rozsiahla prestavba a v roku 2005 oficiálne otvorenie soľnej jaskyne.

Unikátne zloženie: 8,5 ton soli a pakistanský karnalit
Soľná jaskyňa v Rimavskej Sobote nie je len obyčajnou miestnosťou so soľnými tehličkami. Postavená je patentovanou technológiou a nachádza sa v nej neuveriteľných 8,5 ton soli.
• Podlaha pozostáva zo soli z Čierneho a Mŕtveho mora.
• Steny tvorí kamenná soľ zo soľných baní.
• Mikroklíma: Súčasťou jaskyne sú špeciálne soľné vodopády, v ktorých cirkuluje vysokokoncentrovaná slaná voda. Tá tečie po unikátnych pakistanských kameňoch – karnalitoch.

Práve karnalit vyžaruje do ovzdušia životodarné minerály a prvky. O intenzite a stálosti tohto procesu svedčí aj fakt, že po 21 rokoch fungovania sú kamene kompletne pokryté usadenou soľou. O neustálu výmenu a čistenie vzduchu sa stará moderná rekuperácia a soľ sa priebežne dopĺňa podľa potreby.

Pre maximálny komfort návštevníkov je kapacita jaskyne prispôsobená pre 10 osôb a teplota sa celoročne udržiava na príjemných 21 – 23 C°.

Liečivá haloterapia pre každého
Haloterapia je uznávaná, prírodná a neinvazívna metóda bez použitia liekov. Pomáha ako podporná liečba pri širokej škále zdravotných problémov:
• chronické a akútne zápaly horných aj dolných dýchacích ciest, astma a fajčiarsky kašeľ,
• alergie rôzneho druhu a oslabený imunitný systém,
• kožné ochorenia (ekzémy, psoriáza),
• srdcovo-cievne ochorenia,
• stavy vyčerpanosti, stres, neurózy a prevencia proti sezónnym ochoreniam.

Soľná jaskyňa je prístupná pre všetky vekové kategórie. O jej bezpečnosti a blahodarných účinkoch podľa Slabeja svedčí aj miestny rekordman – najmladším návštevníkom jaskyne bolo len dvojtýždňové bábätko. Vo voľnom čase sa Daniel venuje folklóru spolu s jeho manželkou. Účinkujú vo folklórnej skupine FSk Lieščina v Rimavskej Sobote.

Či už hľadáte úľavu pri dýchacích ťažkostiach, chcete posilniť imunitu detí, alebo si jednoducho potrebujete odpočinúť od každodenného stresu, soľná jaskyňa v Rimavskej Sobote vám ponúka kúsok mora a zdravého vzduchu priamo v srdci mesta. Približne 45 minút v soľnej jaskyni predstavuje 2–3 dni strávené pri mori.

Tajný tip od nás. Kúpte blízkym jednorazový vstup alebo permanentku ako darček a doprajte im liečivú pohodu. Cenník:
o Základný vstup: 7€
o Deti od 3 do 12 rokov, dôchodcovia a ŤZP: 6€
o Deti do 3 rokov: ZDARMA

Zdroj: PR Článok, Soľná jaskyňa Daniel Slabej

<p>The post Slabej vytvoril v Rim. Sobote soľnú jaskyňu. Už viac ako 20 rokov ju vyhľadávajú ľudia pre zdravie i oddych first appeared on vobraze.sk.</p>

Približne dvetisíc ľudí sa v sobotu večer stretlo v rimavskosobotskom amfiteátri na koncerte, aký sa v regióne nevidí často. Na pódiu sa predstavila svetoznáma 100 Tagú Cigányzenekar – 100-členný cigánsky orchester, ktorý do Rimavskej Soboty priniesol veľký orchestrálny zvuk, cimbaly, desiatky sláčikov a virtuózne sólové výkony. Orchester už vystupoval na všetkých kontinentoch.

V publiku sa stretli Slováci, Maďari aj Rómovia. Hudba tak na jednom mieste spojila ľudí rôzneho pôvodu a veku. Pre viacerých návštevníkov pritom nešlo iba o obyčajný koncert. Niektorí hudobné teleso dlhé roky poznali z nahrávok či televízie a v Rimavskej Sobote ho mohli po prvý raz počuť naživo.
Večer priniesol známe diela klasickej hudby aj skladby späté s maďarskou a cigánskou hudobnou tradíciou. Zaznel Montiho Čardáš, Brahmsove Uhorského tance, Lisztova Uhorská rapsódia, Erkelov Palotás či Dinicuho Škovránok.
Veľké obsadenie orchestra vytváralo mohutný zvuk. Husle sa striedali s cimbalom, kontrabasmi, violončelami a klarinetmi, pričom pri viacerých skladbách dostali priestor aj jednotliví virtuózi.

Medzi divákmi bol aj rimavskosobotský muzikant Ferdinand Balogh, ktorý koncerty orchestra dlhé roky sleduje. Na jeho vystúpenie sa však až doteraz osobne nedostal. „Sú výnimoční, to treba zažiť. Keď začnú hrať, ste v rozprávke, keď máte radi takýto štýl hudby,“ povedal po koncerte pre vobraze.sk Balogh. Prekvapil ho aj počet návštevníkov. „Boli tam Slováci, Maďari, Rómovia. Bolo to spojenie, už samotný koncert bolo niečo zázračné a vyvolal pozitívne ohlasy,“ opísal.
Balogh vážnu hudbu nevyhľadáva pravidelne, o to viac ho však oslovilo spojenie klasických skladieb s charakteristickým zvukom cigánskeho orchestra. „Nepočúvam cielene Mozarta, ale potešila ma kombinácia hudobných nástrojov a cimbalov. Poznal som všetky skladby, ktoré hrali. Ale v tomto rómskom aranžmáne dostali úplne inú podobu,“ vysvetlil.

Podľa neho je práve obsadenie orchestra jedným z dôvodov, prečo jeho koncert pôsobí tak výnimočne. „Keď hrá orchester, máte tam kontrabas, violončelo, husle, ale cimbal veľmi nie. Keď tu zaznie toľko kontrabasov, cimbalov, klarinetistov a všetci sú virtuózi, tak je to krása. To hocikde nepočujete,“ povedal Balogh. Silným momentom bol pre neho Montiho Čardáš, ktorý hudobníci obohatili o vlastné improvizácie. „Keby som nesedel, tak spadnem na zadok. To treba zažiť,“ dodal s úsmevom.

Splnil sa mu sen počuť ich naživo
Medzi návštevníkmi koncertu bol aj Elemír Radič z Rimavskej Soboty, ktorý si koncert nenechal ujsť aj preto, že si chcel splniť dlhoročný sen – vypočuť si toto hudobné teleso naživo. Aj on má k hudbe blízko. Pochádza z hudobníckej rodiny a sám v minulosti spieval v hudobnom zbore. Koncert preto nevnímal iba ako bežný kultúrny program, ale aj z pohľadu človeka, ktorý má k hudbe osobný vzťah.

Práve živé vystúpenie podľa neho prináša úplne inú skúsenosť ako sledovanie orchestra cez televíznu obrazovku. Veľké obsadenie, zvuk desiatok nástrojov a bezprostredný kontakt s hudobníkmi vytvárajú atmosféru, ktorú televízny prenos nedokáže úplne sprostredkovať.

Deväťsesiatnik Radič sa navyše dostal aj do zákulisia, kde sa stretol s jedným zo zakladajúcich členov orchestra s Lendvai Csicsóom Józefom, ktorý je jeho najstarším členom. Má 81 rokov a ako potvrdil, že sa hudobníci v Rimavskej Sobote cítili veľmi dobre. „Ani som si nemyslel, že je tu toľko Rómov. Veľmi sa mi tu páčilo,“ povedal Lendvai Csicsó. Jeho slová pritom dobre vystihli aj atmosféru samotného koncertu. Na pódiu sa stretli muzikanti, pre ktorých je hudba generačnou tradíciou, a publikum, v ktorom sedeli ľudia s podobným vzťahom k hudbe. Byť súčasťou takéhoto veľkého hudobného telesa je podľa neho výnimočná skúsenosť a je rád, že ich je aj viac ako sto, keďže niektorí hrávajú aj na lodiach, tak za zastupujú.

Okrem spoločnej hry dostávajú priestor aj na sólové vystúpenia a improvizácie, ktoré boli ďalším spestrením hudobného zážitku.

Hudobné teleso uz vystupovalo aj v regióne, napríklad vo Fiľakove. Možnosť zaspievať si s takýmto početným orchestrom dostala aj Ružena Kukolíková.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Svetoznámy cigánsky orchester si do Rim. Soboty prišlo vypočuť približne dvetisíc ľudí. Amfiteátrom sa niesol zvuk huslí, kontrabasov a netradične aj cimbalov first appeared on vobraze.sk.</p>

Desiatky poľnohospodárskych strojov, zákazníci z viacerých okresov a dva dni venované technike, ale aj spoločnému stretnutiu. Spoločnosť Centex pripravila 17. a 18. septembra vo svojom areáli na Sobôtke v Rimavskej Sobote Dni techniky. Podujatie prilákalo dlhoročných zákazníkov, nových záujemcov aj potenciálnych klientov a podľa organizátorov bol druhý deň návštevnosťou ešte silnejší.

Návštevníci na dňoch techniky mohli vidieť hneď tri kombajny, ktoré svojou prítomnosťou nadväzovali na CR10 demo tour, ktorú spoločnosť organizovala začiatkom leta. Jej cieľom bolo bližšie záujemcom predstaviť jednu zo súčasných „kráľovien polí“. Vystavené boli kombajny CR9.90;CR9.80 a CX8.90, ktoré zastupovali rotačnú a vytriasadlovú technológiu kombajnov, aby mali návštevníci možnosť porovnať viacero riešení na jednom mieste. „Ukazovali sme im, v čom je rozdiel, čo je na čo vhodné a podobne. Zákazník si tak mohol pozrieť obidva typy a porovnať si ich,“ približuje Lucia Vrábeľová zo spoločnosti Centex.

Práve porovnanie rôznych technológií bolo jednou z výhod podujatia. Poľnohospodár si nemusel jednotlivé stroje predstavovať iba podľa katalógových údajov, ale mohol sa o nich priamo porozprávať s odborníkmi a porovnať ich riešenia podľa toho, na aký typ práce a podmienok ich potrebuje.

Počas dvoch dní boli v areáli vystavené desiatky strojov a ďalšej poľnohospodárskej techniky. Návštevníci si ich mohli pozrieť zblízka a diskutovať s predajcami a odborníkmi o ich využití, technických možnostiach či servise.

Centex pritom ponúka techniku viacerých výrobcov. Okrem New Holland má v sortimente značky ako Krone, Lemken, Metaltech, Gaspardo, Seko, Hardi, Bogballe, SMS, Maschio, Fliegl, Pichon či Temak.

Prišli zákazníci z viacerých regiónov

Na podujatie neprichádzali iba ľudia z bezprostredného okolia mesta. Hostia dorazili z okresov Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca a Rožňava, ale aj zo Spiša a Horehronia. Niektorí zákazníci prišli počas oboch dní. Medzi návštevníkmi boli dlhoroční zákazníci a spolupracovníci Centex-u, ale aj noví a potenciálni zákazníci. Podľa návštevníkov má práve takáto forma stretnutia svoje miesto.

Nejde iba o samotný predaj stroja, ale aj o možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí techniku predávajú a servisujú, posedieť si, občerstviť sa a porozprávať sa aj mimo bežného pracovného kontaktu. Viacerí oceňovali osobnejší a ľudskejší prístup k zákazníkom.

Návrat k osvedčenej tradícii

Dni techniky zároveň nadviazali na staršiu tradíciu spoločnosti. Podobné väčšie podujatia firma organizovala v minulosti v obci Buzitka, kde program pre návštevníkov trval aj tri dni. Po niekoľkých rokoch sa tak vedenie spoločnosti Centex rozhodlo k tejto forme stretnutia vrátiť.

Podľa organizátorov podobná akcia nie je pravidelnou súčasťou kalendára firmy. Posledné väčšie podujatie tohto typu sa uskutočnilo približne pred siedmimi rokmi a malo charakter dní otvorených dverí.

Organizátori boli s priebehom tohtoročných Dní techniky spokojní. Druhý deň podľa nich prišlo ešte viac ľudí a areál navštívili hostia z viacerých častí Slovenska. „Ďakujeme všetkým našim hosťom, že nám venovali čas a prišli na naše podujatie,“ povedala Lucia Vrábeľová.

Nové zázemie na Sobôtke

Dni techniky sa konali v areáli Centex-u na Sobôtke, kde spoločnosť pôsobí od začiatku roka 2025. Priestory prešli rekonštrukciou a vzniklo v nich modernejšie zázemie pre fungovanie firmy. Pribudli kancelárie, skladové a ďalšie obslužné priestory potrebné pre predaj a servis poľnohospodárskej techniky. Areál dnes slúži nielen na prezentáciu strojov, ale aj ako zázemie pre pracovníkov a servisné služby.

Centex sa venuje predaju poľnohospodárskej techniky a zabezpečuje aj servis, náhradné diely a odborné poradenstvo. Práve osobný kontakt so zákazníkmi a znalosť ich potrieb boli počas Dní techniky jednou z dôležitých súčastí celého podujatia.

Zdroj: PR článok, Centex

<p>The post Spoločnosť Centex z R. Soboty po rokoch obnovila Dni techniky. New Holland spojil modernú techniku s ľudským prístupom k zákazníkom first appeared on vobraze.sk.</p>

Príprava nového obchodného areálu na Sobôtke sa posunula do ďalšej fázy. Mesto Rimavská Sobota vydalo koncom minulého týždňa stavebné povolenie na časť projektu Retail Park Rimavská Sobota, ktorého súčasťou je nielen nový Retail Box, ale aj rekonštrukcia križovatky na Cukrovarskej ulici a vybudovanie okružnej križovatky. Stavebníkom je spoločnosť KLM real estate a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá podala žiadosť o stavebné povolenie v júni. Mesto ako príslušný stavebný úrad po preskúmaní žiadosti stavbu povolilo, rozhodnutie je právoplatné. Informáciu pre vobraze.sk potvrdili na stavebnom úrade v Rimavskej Sobote.

Projekt nadväzuje na územné rozhodnutie pre Retail Park z júla 2024, ktoré bolo v marci tohto roka zmenené. Aktuálne stavebné povolenie sa týka časti označenej ako A – rekonštrukcia križovatky na ceste II/531 a verejné inžinierske siete a časti B1 – Retail Box Rimavská Sobota.
Nová okružná križovatka na Cukrovarskej
Jednou z najvýraznejších zmien bude nové dopravné riešenie. V obchodnom centre by malo vzniknúť približne osem obchodných prevádzok.

Projekt počíta aj s ďalším napojením, ktoré bude slúžiť na pravé odbočenie a zároveň na výjazd zásobovacej dopravy z areálu. Nová komunikácia bude podľa stavebného povolenia určená na pohyb osobných aj nákladných vozidiel a prístup vozidiel záchranných zložiek, pre nákladné vozidlo s dĺžkou až 16,5 metra. Pri zásobovacej komunikácii sa zároveň počíta s plochou na odstavenie jedného autobusu.

Súčasťou projektu sú nové areálové komunikácie, chodníky, parkovisko a spevnené plochy. Parkovacie státia majú byť umiestnené najmä kolmo pozdĺž príjazdovej komunikácie.
Projekt myslí aj na úpravu okolitej zelene. V parkovisku je naplánovaná výsadba 20 javorov poľných, pričom ďalšie zelené plochy majú tvoriť trávniky. Na východnej strane objektu je navrhnutá aj zelená fasáda s brečtanom. Časť strechy má byť riešená ako zelená strecha. Dokumentácia pri výbere drevín zohľadňuje aj podmienky mestského prostredia a schopnosť rastlín odolávať vyšším teplotám.

Kvôli stavbe sa preložia telekomunikačné káble
Výstavba si vyžiada aj zásahy do existujúcich inžinierskych sietí. V území sa nachádzajú metalické a optické káble Slovak Telekomu, ktoré kolidujú s plánovanými parkovacími plochami a kruhovou križovatkou. V kolíznom úseku sa počíta s ich preložením do novej trasy. Dokumentácia uvádza približne 175 metrov novej trasy prekládky, pričom riešenie sa týka aj existujúcich optických vedení.

Súčasťou stavby bude tiež úprava verejného osvetlenia. Pri komunikácii a kruhovom objazde majú byť osadené stožiare s výškou do 10 metrov, pri priechodoch pre chodcov do šiestich metrov.

Stavebné povolenie bolo v tomto roku vydané aj pre pripravovanú predajňu Biedronka v Rimavskej Sobote. Podľa viacerých informácií z prostredia pripravovaných investícií by však napokon mohla byť súčasťou nového obchodného parku pri McDonald’s.

McDonald’s má samostatné povolenie
Nový Retail Park súvisí aj s pripravovanou prevádzkou McDonald’s, ktorá má v lokalite vzniknúť. Tá má samostatné stavebné povolenie, ktoré podľa predchádzajúcich informácií nadobudlo právoplatnosť už v lete. Spoločnosť však termín začatia výstavby zatiaľ oficiálne nepotvrdila. „V tejto chvíli nemôžeme poskytnúť informácie o konkrétnych lokalitách. Našou dlhodobou stratégiou je však vyhľadávať atraktívne lokality naprieč Slovenskom, pričom sa čoraz viac zameriavame aj na menšie mestá v regiónoch. Naším cieľom je byť zákazníkom čo najbližšie a prinášať im kvalitné služby a chutné jedlo za dostupné ceny,“ uviedla pre vobraze.sk Nicole Baronová z externej komunikácie McDonald’s Česká republika a Slovensko.
Spoločnosť zároveň uviedla, že o prípadných novinkách bude informovať hneď, ako to bude možné.

<p>The post Na Sobôtke povolili Retail Park aj novú kruhovú križovatku. Projekt počíta s dvadsiatimi stromami i zelenou strechou first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď si mala ako malá vybrať darček k narodeninám, netúžila po bábikách ani po princeznovských šatách. Chcela fonendoskop alebo bábätká, ktoré by mohla „operovať“, aby boli zdravé. Na ihrisku sa so sesternicou hrávala na doktorku a sestričku. Jej detský sen stal realitou. Noemi Oláhová z Rimavskej Soboty nastúpila do svojej prvej práce ako zdravotná sestra v pediatrickej ambulancii na Dobšinského ulici.
K zdravotníctvu ju to podľa vlastných slov ťahalo odmalička. Veľký vplyv na ňu mala aj jej detská lekárka Darina Ramajová, ktorá v tom čase slúžila v Jesenskom. „Na ihrisku som sa so sesternicou hrávala, že ona bola mamička a ja sestrička. Napodobňovala som doktorku alebo sestričku. Nikdy som sa nehrala na princeznú,“ hovorí pre vobraze.sk Noemi Oláhová (26).
Nemocnica ju zaujala už ako malé dieťa. Keď išla s rodičmi okolo nemocnice pri železničnej stanici, chcela ísť práve popri nej. Páčila sa jej dokonca typická nemocničná vôňa. Keď mala približne desať rokov a sama bola hospitalizovaná na chirurgii, dostala izbu neďaleko operačnej sály. Zaujímalo ju, čo sa za dverami deje. „Chcela som sa ísť pozrieť na operáciu, ako to prebieha. Vôbec som sa nebála. Sestričky ma však zbadali, takže som sa tam nedostala,“ hovorí.

Keď neskôr prišiel internet, začala si vyhľadávať videá operácií a pôrodov. Rodičov dokonca požiadala o anatomické knihy. Chcela rozumieť ľudskému telu a postupne si bola stále istejšia, že zdravotníctvo je cesta, ktorou sa chce vydať.

Na hotelovej akadémii vydržala mesiac
Paradoxne, prvá stredná škola, ktorú si vybrala, nebola zdravotnícka. Nastúpila na hotelovú akadémiu, predovšetkým preto, aby nemusela dochádzať do Lučenca. Rodičia v tom čase nechceli, aby odchádzala na inú školu. „Bola som tam mesiac. Nedarilo sa mi. Vypadávali mi taniere z ruky,“ poznamenala. Po mesiaci prestúpila na zdravotnícku školu. A tam už podľa nej všetko začalo dávať zmysel.
Popri maturite absolvovala aj prípravný kurz na medicínu v Košiciach, kde si chcela doplniť základy biológie a chémie. Napokon sa rozhodla pre vysokoškolské štúdium ošetrovateľstva na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Odchod z Rimavskej Soboty však znamenal aj prvú väčšiu skúšku samostatnosti. „Ťažké bolo odlíšiť sa od rodičov a naučiť sa žiť sama. Bývala som v byte oproti nemocnici,“ spomína. Samotné štúdium podľa nej zvládala bez väčších problémov. Náročnejšia bola najmä prax, počas ktorej získavala skúsenosti na rôznych pracoviskách. Pracovala na detskom oddelení, psychiatrii, JIS-ke, neurológii, internom oddelení, gynekológii či traumatológii. Skúsenosti získavala aj v nemocniciach v Rimavskej Sobote, Lučenci a Nitre.

Tri roky pri najmenších pacientoch
Významnou súčasťou jej štúdia bola práca na neonatologickom oddelení v Nitre. Popri vysokej škole tam strávila približne tri roky. Najskôr tam pracovala a neskôr aj pracovala. Práve tam sa podľa nej naplno ukázalo, čo práca s deťmi znamená. Nie vždy totiž išlo o jednoduché chvíle. „Najťažšie bolo, keď sa narodili deti, ktoré neboli zdravé, a museli ísť na intenzívnu starostlivosť. Keď sa narodili s nejakou diagnózou, bolo to veľmi náročné,“ hovorí.
Postupne sa však naučila oddeľovať pracovný a osobný život. Pri práci s detskými pacientmi to podľa nej nie je samozrejmosť. „Človek, ktorý pracuje s deťmi, si musí udržať odstup od osobného života. Trvalo mi nejaký čas, kým som to pochopila,“ priznáva. Na neonatológii boli aj prípady, ktoré v nej zostali dlho. Ťažko znášala napríklad situácie, keď sa deti ocitli bez domova alebo bez dostatočného rodinného zázemia. „Všetky som ich chcela zobrať domov,“ hovorí.

Naopak, jedným z najkrajších zážitkov boli pre ňu prvé pôrody, ktoré mohla sledovať. „Keď som videla prvých päť pôrodov a narodilo sa bábätko, plakala som spolu s mamičkou. Potom som si už zvykla. Najpozitívnejšie bolo vidieť bábätko prísť na svet, byť pri tom medzi prvými, ošetriť ho a vidieť, že je všetko v poriadku,“ opisuje Noemi Oláhová.

Práca na neonatológii ju zároveň definitívne utvrdila v tom, že chce zostať pri deťoch. Napriek náročným službám necítila únavu rovnakým spôsobom ako pri iných činnostiach. „Tá práca ma napĺňala. Necítila som únavu, keď som bola v práci a na oddelení,“ hovorí.

Odber krvi ju nikdy neodradil
Dôležitou súčasťou práce sestry sú aj praktické zručnosti. Noemi si spomína aj na svoj prvý odber krvi počas strednej školy. „Veľmi som to očakávala. Nemala som s tým problém a dokonca som učila aj svojich spolužiakov,“ hovorí. Podľa nej však nestačí mať vedomosti z učebníc. Zdravotníctvo je povolanie, pri ktorom sa musí teória spojiť s praxou. „Človek môže mať test na jednotku, ale v nemocnici musí vedieť niečo aj prakticky ukázať. Treba mať vedomosti, ale aj zručnosti. A hlavne profesionálny a individuálny prístup k pacientom,“ zdôrazňuje.

Za dôležitú považuje predovšetkým ľudskosť. „Nikdy som nepozerala na to, či je niekto riaditeľ alebo bezdomovec. Ošetrovala som každého a snažila som sa urobiť všetko, čo bolo v mojich silách,“ podotkla.

Švajčiarsko jej dalo skúsenosť, domov ju však zavolal späť
Po vysokej škole sa rozhodla vyskúšať život vo Švajčiarsku, kde pracovala jej mama. Najskôr navštevovala jazykovú školu a postupne sa zdokonaľovala v nemčine. Mala by tam zabezpečenú prácu aj ubytovanie. Napriek tomu sa rozhodla vrátiť. „Mala som tam všetko, ale necítila som sa tam dobre. Doma som mala ľudí, ktorí ma potrebovali, hlavne starú mamu a chcela som začať na Slovensku,“ vysvetľuje. Švajčiarsko pritom vníma pozitívne. Páčila sa jej tamojšia príroda, ľudia aj fungovanie spoločnosti. Život je tam podľa nej v mnohých ohľadoch kvalitnejší a pravidlá sú prísnejšie. „Najviac mi vo Švajčiarsku chýbali ľudia, rodina a kamaráti. Chcela som budovať svoju budúcnosť doma, nechcela som odísť do zahraničia,“ hovorí.

Prvú prácu našla doma pri deťoch
Návrat do Rimavskej Soboty tak pre ňu nebol krokom späť, ale začiatkom samostatnej pracovnej cesty. Do pediatrickej ambulancie nastúpila po pracovnom pohovore, na ktorý bola pozvaná. S detskou lekárkou Zuzanou Molnárovou si podľa vlastných slov sadli aj ľudsky. „Som veľmi vďačná, že si ma vybrala, lebo táto práca bola mojím snom,“ hovorí Noemi Oláhová.

V ambulancii sa stretáva aj s deťmi, ktoré majú strach z injekcií či vyšetrení. Vtedy podľa nej najviac záleží na tom, ako sú dieťa a rodič pripravení. „Keď sa už dieťa bojí, neklamem mu, že to nebude bolieť. Poviem mu, že to bude bolieť, ale vydržíme to, pretože to musíme urobiť, aby sme boli zdraví. Máme pripravené aj odmeny alebo hračky,“ približuje. Samotná injekcia podľa nej trvá krátko. Oveľa dôležitejšia býva príprava dieťaťa a rodiča na to, čo ich čaká.

Chce sa ďalej vzdelávať
To, že môže pracovať vo svojom rodnom meste, pre ňu znamená veľa. Ďaleko to nemá ani za rodinou a zároveň môže robiť prácu, ku ktorej smerovala od detstva. Do budúcnosti plánuje pokračovať v štúdiu a získať magisterské vzdelanie ako špecializovaná zdravotná sestra. Aktuálne je všeobecnou sestrou. Vo voľnom čase rada trávi čas s blízkymi a svojím psíkom. Baví ju kozmetika, starostlivosť o pleť, oblečenie či nákupy. Má rada prechádzky, pilates a tanec. Snaží sa obklopovať ľuďmi, ktorí ju napĺňajú a majú na ňu pozitívny vplyv.

Zdroj Vobraze.sk

<p>The post Noemi z R. Soboty si plní sen, pracuje ako zdravotná sestra. Za dôležité považuje ľudskosť first appeared on vobraze.sk.</p>

Únava, stres, fyzická záťaž či potreba rýchlejšej regenerácie. Aj s tým môže súvisieť záujem ľudí o oxygenoterapiu a ďalšie moderné formy starostlivosti o telo. V Rimavskej Sobote sa im už niekoľko rokov venuje spoločnosť Oxymedic, ktorá prináša hyperbarickú komoru, oxygenoterapiu, lymfatickú masáž a ďalšie možnosti regenerácie priamo do regiónu.

Od jedného prístroja k širšej ponuke

Oxymedic vznikol v roku 2019 v Rimavskej Sobote s jedným prístrojom. Postupne rozširoval ponuku služieb. Po približne dvoch rokoch firma potrebovala väčšie priestory a presťahovala sa na Malohontskú ulicu, kde pôsobí dodnes. O zákazníkov sa stará vyškolená Agneša Lavríková, ktorá pôsobí ako prevádzkarka firmy.

Aktuálne prinášajú novinku v podobe permenentky v hodnote 50 €

Prevádzka na Malohontskej ulici funguje po novom na objednávku. Zákazníci si môžu vybrať konkrétnu terapiu alebo využiť permanentku v hodnote 50 eur. Permanentka platí vždy jeden kalendárny mesiac.

V rámci nej získajú prístup k viacerým službám – dve hyperbarické komory, oxygenoterapii a dvanásť komorová prístrojová kompresná lymfodrenáž nôh. Ponuka sa pritom bude ďalej rozširovať o pripravované novinky.

Oxymedic sa zameriava na moderné prístrojové terapie spojené najmä s regeneráciou, relaxáciou a starostlivosťou o telo. Jednou z hlavných služieb je hyperbarická oxygenoterapia.

Kyslík pod zvýšeným tlakom

Hyperbarická oxygenoterapia využíva špeciálnu pretlakovú komoru, v ktorej klient vdychuje kyslík pri zvýšenom tlaku. Takéto prostredie umožňuje zvýšiť množstvo kyslíka rozpusteného v krvnej plazme a jeho dostupnosť pre tkanivá. Benefity hyperbarickej oxygenoterapie sú: posilňuje imunitu, diabetes, osteoporóza, porucha sluchu- náhla hluchota, tinnitus, chronická únava, kožné ochorenia, autizmus, DMO, ADHD a mnoho ďalších.

Práve preto sa hyperbarická terapia využíva v rôznych oblastiach starostlivosti o ľudské telo a záujem o ňu možno sledovať aj medzi športovcami či ľuďmi, ktorí hľadajú možnosti regenerácie po fyzickej záťaži. V Oxymedicu si pritom môžu vybrať aj z ďalších služieb podľa svojich potrieb.

Regenerácia, relax aj starostlivosť o telo

Ponuka je určená nielen športovcom a aktívnym ľuďom, ale aj tým, ktorí si chcú dopriať chvíľu oddychu a venovať viac pozornosti svojmu telu.

Súčasťou ponuky je oxygenoterapia či prístrojová kompresná/ lymfodrenáž nôh. Práve kombinácia viacerých služieb umožňuje zákazníkom vybrať si riešenie podľa toho, čo aktuálne hľadajú – či už ide o regeneráciu po športe, relaxáciu alebo starostlivosť o telo. Podrobnejšie benefity prístrojovej lymfodrenáži sú: pomáha pri pocite ťažkých a unavených nôh, podporuje lymfatický a žilový obeh, pomáha pri opuchoch a pri zadržiavaní vody, príjemná procedúra s relaxačným účinkom.

Oxymedic zároveň rozširuje svoje možnosti. Do ponuky má čoskoro pribudnúť niekoľko noviniek, ktoré zatiaľ zostanú v rúšku tajomstva.

Nemusíte dochádzať – prístroje si môžete aj zapožičať

Výhodou pre zákazníkov zo vzdialenejších miest je možnosť zapožičania vybraných prístrojov. Firma ponúka zariadenia aj na predaj, takže niektoré terapie môžu klienti využívať aj v pohodlí svojho domova.

Záujemcovia si môžu prístroje pozrieť a poradiť sa o ich výbere aj v showroome v Bratislave.

Oxymedic sa pritom stará o zákazníkov aj po samotnom predaji. K dispozícii je záručný aj pozáručný servis a technická podpora.

Ak teda hľadáte spôsob, ako si po náročnom období dopriať regeneráciu, chcete vyskúšať hyperbarickú komoru alebo vás zaujímajú možnosti oxygenoterapie, nemusíte za nimi cestovať mimo regiónu. Oxymedic ich ponúka priamo v Rimavskej Sobote.

Navštívte Oxymedic v Rimavskej Sobote

Zdroj: PR-Článok, Oxymedic Rimavská Sobota

<p>The post Oxymedic v Rim. Sobote prichádza s novou ponukou. Získate viac terapií v jednej permanentke za päťdesiat eur first appeared on vobraze.sk.</p>