Novú hasičskú stanicu i auto na zásahy od včerajšieho dňa využívajú hasiči v Poltári. Projekt patrí medzi najvýznamnejšie investície do infraštruktúry Hasičského a záchranného zboru v tomto regióne. Podľa informácií hasičského a záchranného zboru, nová stanica poskytuje moderné zázemie pre hasičov – šesť garážových státí, odborné a administratívne priestory a moderný systém riadenia výjazdov. Zaradená je ako typ II s počtom 1+18 príslušníkov a zastrešuje zásahový obvod s 21 obcami.

„Projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR a ide o jedinú novostavbu hasičskej stanice realizovanú z tohto mechanizmu, a to vo výške 1 827 864,66 eur s DPH,“ informuje ministerstvo. Hasiči v Poltári dostali aj novú hasičskú techniku – AHZS 1B SCANIA. Od zásahového vozidla s vybavením si sľubujú zvýšenie rýchlosti a efektivity zásahov v regióne.

Hasiči z HS Poltár v uplynulom roku zasahovali celkovo pri 189 výjazdoch. Výstavba hasičskej stanice je výsledkom viac ako desaťročného úsilia, ktoré zahŕňalo výber vhodného pozemku, projektovú prípravu, povoľovacie procesy aj archeologický výskum. Samotná realizácia stavby trvala 12 mesiacov od prevzatia staveniska. Základný kameň bol položený 27. februára 2025.

Slávnostné bola stanica odovzdaná do užívania včera popoludní za prítomnosti ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka a prezidenta Hasičského a záchranného zboru Adriána Mifkoviča. Súčasťou programu bolo aj slávnostné požehnanie stanice Mons. Pavlom Šajgalíkom, biskupom Ordinariátu OS a OZ SR.

„Zhruba v tomto čase pred rokom sme tu stáli na prázdnom, trávnatom pozemku. Poklepali sme základný kameň a zaznel môj sľub – že do jedného roka sa sem vrátim a bude tu stáť nová hasičská stanica. Dnes tu stojím opäť. A som úprimne rád, že tento sľub sa podarilo splniť,“ povedal minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.

Hasiči z Poltára dlhé roky vykonávali svoju službu v podmienkach, ktoré neboli jednoduché. Sídlili v prenajatých priestoroch internátu strednej odbornej školy, pričom zásahová technika bola umiestnená v samostatne stojacom objekte vzdialenom približne 80 metrov. Takéto rozdelenie do dvoch objektov znamenalo pri každom výjazde časové zdržanie – hasiči museli prekonávať vzdialenosť medzi budovami, manuálne otvárať brány a presúvať sa cez dvor bez ohľadu na počasie.Novovybudovaná hasičská stanica je dvojpodlažná budova bez podpivničenia. V objekte sa nachádza šesť garážových státí vybavených automatickými systémami na odsávanie výfukových plynov, skladové priestory, priestory protiplynovej služby, hygienické zázemie s čistou a špinavou šatňou, ohlasovňa požiarov, denná miestnosť, školiaca miestnosť a ďalšie administratívno-prevádzkové priestory.

Súčasťou stanice je aj moderný bezobslužný systém ovládania, čo znamená, že všetky úkony súvisiace s výjazdom – rozsvietenie poplachových svietidiel, vyhlásenie poplachu, osvetlenie priestorov, odsávanie výfukových plynov, otvorenie garážových a areálových brán či zapnutie cestnej svetelnej signalizácie – sú realizované z jedného miesta prostredníctvom ovládacej aplikácie.

Zdroj: tlačová správa ministerstvo vnútra

<p>The post Hasiči v Poltári dostali do užívania novú hasičskú stanicu i zásahové auto Scania first appeared on vobraze.sk.</p>

K povolaniu hasiča sa Peter Macove dostal ako chlapec cez súťaže a nadšenie pre požiarny šport. Dnes je z neho veliteľ hasičskej stanice v Poltári, ktorý má za sebou roky služby a mnohé zásahy. Ako pre vobraze.sk povedal Peter Macove (45), všetko sa začalo úplne jednoducho – medzi dobrovoľnými hasičmi v Poltári.

Požiarny šport bol pre neho prirodzenou súčasťou života. Súťažiam sa venoval aj jeho starší brat, no ich ročník dosahoval lepšie výsledky. Medzi najväčšie úspechy Macove zaradil víťazstvo v súťaži Mladý hasič na celoštátnej úrovni krátko po vzniku Slovenska. Práve vďaka tomu sa kvalifikovali na medzinárodnú súťaž do Talianska, kde reprezentovali krajinu.

„Pre nás, tínedžerov v 90. rokoch, to bol úplne iný svet,“ hovorí Macove. Na súťaži obsadili siedme miesto, pričom po prvých disciplínach mali výraznú časovú stratu. Napriek tomu dokázali zabojovať – v štafete patrili medzi najrýchlejších a darilo sa im aj v útoku. „Bolo to krásne obdobie, na ktoré rád spomínam,“ dodáva. V tíme mal svoju úlohu, staral sa o posledný úsek, kde sa zapájajú hadice, čo si vyžadovalo presnosť aj rýchlosť.

Po úspechoch v mládežníckych kategóriách pokračoval aj ako dorastenec a opäť sa mu podarilo vyhrať celoštátnu súťaž, tentoraz v Košiciach. Dodnes podľa neho v Poltári funguje silná základňa dobrovoľných hasičov, o ktorú sa stará aj Ján Kulich. „Dodnes sa tomu od nás venuje. Má perfektné výsledky,“ hovorí Macove. Aj v súčasnosti sa v regióne podľa Macoveho organizujú súťaže, napríklad na kúpalisku, kde si sily merajú rôzne tímy vrátane ženských družstiev.

Pôvodne vyštudoval za automechanika, no jeho kroky potom viedli ďalej. Vybral si štúdium na drevárskej fakulte so zameraním na požiarnu ochranu, ktorý bol v tom čase novým odborom. Do profesionálneho zboru nastúpil v roku 2008. Ako vysokoškoláka ho zaradili na vedúcu pozíciu a nastúpil rovno na vedúcu pozíciu. Po úmrtí predchádzajúceho veliteľa prevzal vedenie stanice a zostal na nej dodnes.

Možnosť kariérneho postupu mal aj neskôr, keď dostal ponuku stať sa zástupcom okresného veliteľa v Lučenci. Rozhodol sa však zostať v rodnom meste. „Máme tu veľmi dobrý kolektív a funguje to tu dobre. Neláka ma veľká administratíva,“ vysvetľuje. Podľa neho je práve stabilný kolektív základom dobrej práce a dôvery medzi hasičmi.

Aj ako veliteľ sa pravidelne zapája do zásahov. „Keď je to potrebné, dopĺňam zmeny. Na zásahoch som väčšinou štvrtý,“ približuje. Vo svojom okolí zasahujú pri požiaroch rodinných domov či vypaľovaní trávnatých porastov, ktoré sa opakujú najmä v jarnom období. Nezriedka ich privolajú aj k otvoreniu bytov, kde už býva neskoro pomôcť. „Stáva sa nám to niekoľkokrát do roka,“ hovorí. Práve tieto situácie patria medzi psychicky najnáročnejšie. Napriek tomu sa snaží zachovať si profesionálny prístup. Skúsenosti má aj so zásahmi pri povodniach, ktoré si vyžadujú dlhé hodiny práce a nasadenia. Hasiči vtedy často pracujú bez prestávky a pomáhajú obyvateľom zachraňovať majetok. Naopak, medzi kuriózne zásahy patria tie so zvieratami, najmä so zachraňovaním mačiek zo stromov či ťažko dostupných miest.

Podľa Petra Macoveho je základom dobrej práce silný kolektív. „Treba sa vedieť vcítiť do ľudí a pomáhať si navzájom. Keď sa dosiahne harmónia, všetko funguje lepšie,“ hovorí. Práve spoluprácu považuje za kľúčovú aj pri motivovaní kolegov a organizovaní práce na stanici.

„Je to pekné a šľachetné povolanie. Pomáhate ľuďom v najťažších chvíľach,“ hovorí veliteľ, ktorý zostal verný svojmu mestu aj povolaniu, ktoré mu dalo životný smer. Vo voľnom čase rád oddychuje v prírode. Chodí na ryby, do lesa na huby a kedysi si rád zahral aj volejbal. „Pri týchto aktivitách si človek najlepšie vyčistí hlavu,“ hovorí Macove, ktorý je otcom dvoch detí a rodina je pre neho dôležitým zázemím. Jeho syn sa istý čas venoval hasičským súťažiam, dnes sa viac sústreďuje na futbal. Aj tak však v rodine zostáva vzťah k hasičine silný.

Hoci ide o náročné povolanie, snaží sa prácu nenosiť domov. Nie vždy sa to však podarí, keďže ako veliteľ je na telefóne aj mimo služby. Napriek tomu hovorí, že rodina jeho prácu berie s pochopením a bez zbytočných obáv. Mladým ľuďom, ktorí uvažujú o kariére hasiča, odkazuje, aby si uvedomili význam tímovej práce. „Nie je to len o jednotlivcovi, ale o spolupráci a ochote pomáhať,“ zdôrazňuje.

Hasičská stanica v Poltári sa v súčasnosti pripravuje na veľkú zmenu. Po 27 rokoch fungovania v prenajatých priestoroch by sa mali presťahovať do novej budovy. Hasiči už teraz pripravujú techniku a vybavenie na presun a dokončujú posledné práce. Nové priestory by mali priniesť lepšie podmienky pre ich náročnú službu.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Veliteľ poltárskych hasičov Peter Macove zostal verný svojmu mestu. Učaroval mu požiarny šport first appeared on vobraze.sk.</p>

Adriana Kaločaiová z Poltára má 17 rokov, no jej hlas, odhodlanie a láska k hudbe naznačujú, že o nej ešte budeme veľa počuť. „Môj sen je živiť sa spevom,“ uviedla pre vobraze.sk Adriana Kaločaiová. Talent zdedila po svojej mame a starej mame. Ako dodala, nikdy nenavštevovala žiadnu umeleckú školu či podobne ladený krúžok. „Všetko som sa naučila sama,“ skonštatovala. Vlani vyhrala talentovú súťaž. Šťastie skúša aj v známej šou SuperStar.

Adriana študuje na Spojenej škole v Poltári – odbor služby. Popri štúdiu, kde sa učí variť, šiť či piecť a získava aj vedomosti zo zdravotníctva zakončené certifikátom Slovenského Červeného kríža, má jasno aspoň v jednej veci – jej budúcnosť patrí spevu.

Významnou kapitolou jej hudobného života bolo pôsobenie v rómskom súbore Khamoro, kde od ôsmich do pätnástich rokov nielen spievala, ale aj tancovala. Hudba je súčasťou ich rodiny. „Doma spievame takmer všetci – aj sestra, aj brat. Často si takto spríjemňujeme spoločný čas,“ priblížila mladá Poltárčanka.

Prvý väčší úspech prišiel pred rokom, keď sa prihlásila do talentovej súťaže na sociálnej sieti TikTok. „Videla som pozvánku a povedala som si, že to skúsim,“ spomína. Súťaž Talent Show prebiehala online, na sociálnej sieti, spievala z domu. V porote sedeli známe mená ako Julka Band a Robko Barny. Adriana sa predstavila s rómskou piesňou Zakamlo man a zvíťazila. Okrem radosti si odniesla aj finančnú výhru. „Veľmi ma to potešilo a dodalo mi to sebavedomie.“

V súčasnosti sa pripravuje na ďalšiu veľkú výzvu – kasting do speváckej šou SuperStar, ktorá sa vráti na obrazovky TV Markíza. Už absolvovala dve kolá so štábom a postúpila ďalej. „Mám trému, ale veľmi sa teším. Pomaly sa pripravujem na ďalšie kolo,“ uviedla Kaločaiová Pred porotou sa plánuje predstaviť s piesňou Another Love od Toma Odella.

Skúsenosti so súťažami má však aj z minulosti. Na festivale Roma talent v Kokave nad Rimavicou, ktorý organizoval Vladimír Sendrei, obsadila štvrté miesto. Pravidelne vystupuje aj na podujatiach v Poltári, kde si publikum získava svojím prirodzeným prejavom. „Naposledy som tam vystupovala minulé leto a veľmi som si to užila.“

Adriana priznáva, že v minulosti bojovala s trémou. „Mala som s ňou veľký problém, ale naučila som sa ju kontrolovať. Pomáha mi, keď ju pomaly predýcham,“ poznamenala. Dnes berie trému ako prirodzenú súčasť vystupovania. Jej hudobným vzorom je svetoznáma speváčka Mariah Carey. „Inšpiruje ma najmä svojimi speváckymi výškami,“ hovorí Adriana Kaločaiová. Sama už približne päť rokov píše vlastné piesne, ktoré zatiaľ neboli nahraté. „Verím, že sa mi to postupne podarí.“

„Choď si za svojimi snami a nikdy sa nevzdávaj,“ tak znie jej motto. Jej ambície sú jasné – chce sa naplno venovať spomínanému spevu, nahrávať vlastné skladby a mať kapelu. Najbližšie ju čaká vystúpenie 18. apríla v Poltári na podujatí Amaro Džives, ktoré je venované Dňu Rómov. „Budem spievať rôzne rómske pesničky vrátane cover verzie skladby But barvali, ktorú som už aj nahrala v štúdiu v Lučenci a tiež rómsku hymnu Djelem, djelem.“

Rómska hudba je jej srdcu najbližšia. „Cítim sa v nej doma – v melódii a aj v našom jazyku. A najmä kvôli tej energii, ktorá z nej srší,“ vysvetľuje. Práve rómsky jazyk považuje za jeden z najdôležitejších prvkov svojej kultúry. „Je to niečo, čo nás všetkých Rómov spája.“

Okrem hudby má rada aj jednoduché radosti života. Vo voľnom čase sleduje romantické filmy alebo varí. Jej obľúbeným rómskym jedlom sú marikle – chlebové placky podávané s masťou, cibuľou alebo gójou.
„Žite svoj život tak, aby bol vašou najobľúbenejšou skladbou. Nerobte ho pre kritikov, robte ho pre seba,“ odkázala na záver rozhovoru Adriana Kaločaiová.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album A. Kaločaiovej

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Nadaná Adriana z Poltára má sen živiť sa spevom. Uspela v talentovej súťaži first appeared on vobraze.sk.</p>

Rekonštrukcia športovej haly v Poltári, ktorá slúži športovcom aj verejnosti už viac ako dve desaťročia, priniesla významné zlepšenie technického stavu aj celkového vzhľadu budovy. Hala bola skolaudovaná v marci 2002, takže k jej obnove došlo po viac ako 20 rokoch jej fungovania.

Obnova prebiehala postupne v troch fázach. V prvej fáze sa realizovala výmena okien, ktorá prispela k lepšej energetickej efektívnosti objektu. Druhá fáza zahŕňala zateplenie celej budovy, pričom jej súčasťou bolo aj osadenie nového nápisu a erbu mesta. V poslednej, tretej fáze, sa uskutočnila výmena palubovky v interiéri haly, čo výrazne zlepšilo podmienky pre športové aktivity.

Na rekonštrukciu boli vyčlenené mimorozpočtové finančné prostriedky vo výške 208-tisíc eur, ktoré mesto získalo v rámci výjazdového rokovania vlády. Táto investícia má prispieť k zvýšeniu úrovne miestneho športu a skvalitneniu zázemia pre všetkých používateľov haly.

Po obnove bude športová hala slúžiť najmä na tréningy, súťaže a rôzne verejné aktivity počas celého roka.
Najbližším podujatím v zrekonštruovanej hale bude štvrtý ročník Memoriálu Jaroslava Štrbu a Ivana Terema, ktorý sa uskutoční 10. apríla. Na podujatí sa predstavia športové družstvá vo volejbale, čím sa hala symbolicky opäť otvorí pre súťažné dianie.

Zdroj: Lenka Pievarová, PR manažérka mesta Poltár + foto

<p>The post V Poltári zrekonštruovali športovú halu, uskutočnila sa aj výmena palubovky first appeared on vobraze.sk.</p>

Poliklinika v Poltári prešla po trinástich rokoch od svojho otvorenia modernizáciou. Rekonštrukčné práce boli zamerané na zlepšenie technického stavu budovy aj zvýšenie komfortu pre pacientov a návštevníkov zdravotníckeho zariadenia. Symbolické prestrihnutie pásky po dokončení rekonštrukcie sa uskutočnilo 10. marca 2026.

Obnova sa týkala interiéru aj exteriéru budovy. Vo vnútorných priestoroch bola zrealizovaná výmena stropov, svietidiel, podláh a steny dostali nový náter. To všetko prispelo k modernejšiemu a príjemnejšiemu prostrediu pre pacientov čakajúcich na vyšetrenie.

Úpravy prebehli aj v exteriéri polikliniky. Rekonštruované bolo prístupové schodisko a vybudovaná plocha určená pre imobilných pacientov, čím sa zlepšila dostupnosť zdravotníckeho zariadenia pre ľudí so zníženou mobilitou. Vizuálnu stránku doplnil nový názov s mestským erbom a nanovo vymaľovaná predná časť fasády.

Súčasťou modernizácie bolo aj zvýšenie komfortu v čakacích priestoroch. Rozšírila sa kapacita miest na sedenie, nainštalované boli výmenníky vzduchu, pribudol stojan na nabíjanie mobilných telefónov spolu s novým zariadením v podobe stolíkov a vešiakov. V priestoroch polikliniky boli zároveň osadené aj veľkoplošné obrazovky, ktoré poslúžia na poskytovanie informácií pre pacientov.

Financovanie bolo zabezpečené z mimorozpočtových zdrojov prostredníctvom regionálneho príspevku vo výške 100 000 eur z okresného úradu, ktorý zastrešuje Ministerstvo regionálneho rozvoja a investícií Slovenskej republiky. Rekonštrukcia tak prispela k skvalitneniu prostredia a služieb pre pacientov i zdravotnícky personál.

Pri tejto príležitosti bola podpísaná ďalšia významná zmluva pre naše mesto. Tá je zameraná na rekonštrukciu a modernizáciu Základnej školy na Ulici slobody v Poltári v celkovej schválenej dotácii vo výške 730 740,45 €.

Zdroj: tlačová správa mesta Poltár, Lenka Pievarová + foto

<p>The post Poliklinika v Poltári prešla modernizáciou. Týkala sa interiéru i exteriéru budovy first appeared on vobraze.sk.</p>

Hasiči v Rimavskej Sobote a Poltári sa postupne dočkajú lepších podmienok pre svoju prácu. Kým v R. Sobote prebieha rozsiahla oprava statiky budovy okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, v susednom Poltári už dokončili výstavbu úplne novej hasičskej stanice. Tá je momentálne v procese preberania a ak pôjde všetko podľa plánu, kolaudácia by mohla prebehnúť už v polovici apríla. Vobraze.sk o tom informoval Matej Neumann z odboru strategickej komunikácie ministra vnútra.

V Rimavskej Sobote museli stavebníci zasiahnuť po tom, ako sa v budove Okresného riaditeľstva HaZZ začali objavovať nové trhliny a pôvodné praskliny sa zväčšovali. To signalizovalo zhoršujúcu sa stabilitu objektu a potrebu komplexného statického zásahu. Práce piaty mesiac.

Matej Neumann priblížil, že práce sú zamerané najmä na stabilizáciu objektu a odstránenie problémov spôsobených stratou únosnosti základovej pôdy. „Opravujú sa aj poruchy na ležatých rozvodoch kanalizácie, ktoré mohli spôsobovať dlhodobé podmáčanie podložia stavby,“ dodáva.

Stavebníci zároveň realizujú opatrenia proti prenikaniu vlhkosti do suterénu a opravujú všetky statické aj sekundárne trhliny v stenách, stropoch či podlahách. Keďže ide o zásah do statiky budovy, práce sa týkajú celého objektu vrátane kancelárskych aj garážových priestorov.

Rozsah prác zahŕňa stabilizáciu objektu pomocou pilotáže, opravu poškodených častí splaškovej a dažďovej kanalizácie či opatrenia proti vlhkosti na juhovýchodnej stene suterénu. „Po oprave trhlín sa vykonávajú aj povrchové úpravy ako stierky a nátery.“

Podľa pôvodného harmonogramu mali byť práce ukončené začiatkom apríla tohto roka. Pre extrémne nízke teploty v januári, ktoré komplikovali vŕtacie práce, však zhotoviteľ podľa Neumanna požiadal o predĺženie termínu o jeden mesiac. Rekonštrukciu realizuje spoločnosť FaMi house na základe verejného obstarávania. Celkové náklady predstavujú 702 784 eur s DPH, pričom financované sú zo štátneho rozpočtu.

V Poltári už majú novú hasičskú stanicu

V susednom okresnom meste Poltár sa hasiči pripravujú na presun do úplne novej stanice. Výstavba objektu bola podľa Neumanna dokončená v zmluvnom termíne a aktuálne prebieha preberacie konanie stavby. Stavenisko bolo zhotoviteľovi odovzdané 27. februára 2025. „Podľa zmluvy mala byť stavba dokončená do 12 mesiacov, čo sa aj naplnilo. Preberacie konanie sa začalo 24. februára,“ priblížil Neumann. Ako dodáva, pred samotnou kolaudáciou je potrebné dôkladne otestovať všetky technické a bezpečnostné systémy, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie hasičskej stanice a riadenie zásahov. Pri takýchto objektoch sa totiž kladie mimoriadny dôraz na spoľahlivosť technológií.

Ak pôjde všetko podľa plánu, kolaudácia by mohla prebehnúť v polovici apríla. Následne sa hasiči budú môcť do nových priestorov presťahovať.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Hasiči budú mať lepšie zázemie. V Rim. Sobote opravujú stanicu, v Poltári už postavili novú first appeared on vobraze.sk.</p>

Lekár Július Minárik patrí k osobnostiam zdravotníctva, ktoré sú dlhodobo späté s regiónom Gemera a Novohradu. Vyrastal v Poltári a Lučenci, no jeho profesionálny život a 52-ročná prax sa najvýraznejšie spája s Rimavskou Sobotou. Pracoval v nemocnici a primárom bol 20 rokov.

Od troch do osemnástich rokov žil v Poltári. Ako pre vobraze.sk Július Minárik uviedol, považuje to za veľmi pekné obdobie, keď hrával volejbal a približne dva roky aktívne pôsobil aj v kapele. K medicíne sa dostal po vzore spolužiaka a blízkeho priateľa Miloša Hronca, s ktorým mali najlepší prospech z chalanov. Pôvodne zvažoval štúdium elektrotechniky, kam by sa dostal bez prijímacích skúšok. Napriek veľkému záujmu o medicínu sa napokon na lekársku fakultu dostali obaja. „Neľutujem, že som sa dal na túto cestu. Mal som a aj mám tú prácu rád. Vyžaduje si to však viac než profesionalitu, treba to mať v duši,“ zdôrazňuje Minárik (76). Pred dvomi rokmi mali ako absolventi lekárskej fakulty zlatú promóciu v Bratislave.

Hoci už desiatky rokov býva v Lučenci, s Rimavskou Sobotou je spätý najdlhšie. Jeho meno poznajú celé generácie pacientov. Ako sám hovorí, práve kontakt s ľuďmi a možnosť pomôcť im mu dáva energiu pokračovať aj po viac ako polstoročí v bielom plášti.

Po škole začínal na gynekologickom oddelení v Lučenci, kde počas necelého roka asistoval aj pri pôrodoch. Následne prišiel do Rimavskej Soboty, kde bol nedostatok lekárov a nemocnica ponúkala byty. Jeho úmyslom bolo pokračovať v odbore, no situácia ho napokon nasmerovala inam. Na krčnom oddelení chýbal lekár, a tak ponuku prijal. Pracoval pod vedením primára Zoltána Lénárta, ktorý ho presvedčil, aby zostal. Získal dve atestácie v odbore otorinolaryngológia a postupne sa vypracoval na primára. V 32 rokoch sa stal najmladším primárom chirurgického odboru v nemocnici. Spomína, že traja kolegovia, ktorých viedol, boli deťmi primárov. „Bolo to zaujímavé, nepochádzam z lekárskej rodiny. V tom období som musel veľmi veľa pracovať aj študovať. Dalo mi to veľa. Neriešili sa dovolenky, ale odborné veci. Trénovali ma na každom pacientovi. Bola to generácia ľudí, ktorí chceli pracovať, a to obdobie bolo nádherné,“ podotkol Július Minárik.

Na čele krčného oddelenia v Rimavskej Sobote pôsobil dvadsať rokov. Spomína na obdobie výrazného technologického pokroku. „Operovali sme na úrovni doby. Mal som veľmi dobrého učiteľa. Počas môjho pôsobenia sme sa dostali do mikrosveta. Začali sa používať mikroskopy a endoskopy. Pamätám si aj časy, keď sme operovali ešte bez možnosti zväčšenia operačného poľa.“ V nemocnici zaviedli mikrochirurgiu hrtana, neskôr aj mikrochirurgiu ucha a nosových dutín. Za svoju kariéru vykonal podľa vlastných odhadov takmer desaťtisíc operácií. „Aj dnes ma oslovia ľudia, že som im ako deťom vyberal mandle. Je to dobrý pocit, keď viete, že ste pomohli.“

Okrem práce na ORL oddelení pôsobil pätnásť rokov aj v anestéziológii, vykonával bronchoskopie a venoval sa odstraňovaniu cudzích telies z dýchacích ciest. Bol členom výboru Slovenskej spoločnosti pre otorinolaryngológiu. Pod jeho vedením vyrástlo niekoľko mladších lekárov. Po roku 2002 odišiel do súkromnej praxe, v ktorej pôsobí dodnes.

Špecializuje sa aj na audioprotetiku – načúvacie prístroje. Podľa jeho slov pribúda pacientov s poruchami sluchu. „Odhadujem, že koľko je zle vidiacich ľudí, toľko je aj ľudí so sluchovými problémami. Dnešná doba prináša hluk a nedostatok pokoja. Pribúdajú aj mladí ľudia po dvadsiatke,“ upozorňuje skúsený lekár. Dlhé roky mal ordináciu na Hostinského ulici, neskôr sa presťahoval do zdravotného strediska na Sídlisku Západ. Zdravotnú sestru mu robí manželka Barbora. Čiastočne však pracuje aj v Lučenci.

S medicínou je spätá aj jeho rodina. Má štyri dcéry a tri vnúčatá, najmladšia dcéra sa vydala na dráhu anestéziologičky. Hoci sa rozhodol pre lekársku kariéru, záujem o techniku a elektroniku ho neopustil. „Digitálny svet je dnes veľká pomoc, ale aj veľká výzva. Bez technológií sa už veľmi robiť nedá, no niekedy je to aj otrava a nevieme, kam to speje,“ konštatuje.

V mladosti, keď žil v Poltári, hrával na harmonike, no na súťaži v krajskom kole si s kamarátom všimli, že viac dievčat bolo pri gitaristoch. Neskôr tak začali hrať na gitare a založili si skupinu v skupine Tiene, ktorá neskôr pôsobila v regióne od Rožňavy po Zvolen. Bolo to obdobie Beatles. „Začali sme náhodou na čaji o piatej, keď neprišla hudba. Urobili sme také ródeo, že bola po nás zhánka. Mali sme šestnásť rokov a hrali sme bigbít aj ľudovky,“ spomína Minárik s tým, že mama sa o neho aj trochu bála, že čo neho bude. Po dvoch rokoch skupina potom pokračovala ďalej aj bez neho, no dodnes na to spomína, ako na pekné obdobie jeho života.

Druhou jeho vášňou bol volejbal. Prepracoval sa až do ligovej súťaže a hrával aj počas vysokoškolského štúdia v Bratislave. „Napokon však vyhrala medicína, aj keď nie celkom,“ hovorí Július Minárik, ktorý neskôr v Lučenci hrával druhú celoslovenskú ligu. Spomína, že mal dobrý výskok a vedel efektívne blokovať súpera. Postupne však prišli problémy s kolenami a po približne tridsiatich rokoch aktívneho hrania s volejbalom skončil. Dnes si ešte rád zalyžuje alebo zahrá tenis.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Július Minárik

<p>The post Lekára Minárika poznajú celé generácie pacientov. Roky bol primárom v rimavskosobotskej nemocnici first appeared on vobraze.sk.</p>

Volejbalistka Nina Dreisigová z Poltára žiari v českej extralige žien. Je v nej najviac bodujúcou hráčkou. Opora VK KP Brno má na konte 326 bodov. Ako jediná sa už dostala cez tristobodovú hranicu. „Myslím si, že mám najlepšiu formu v kariére,“ uviedla pre vobraze.sk devätnásťročná Nina Dreisigová. „Keď som minulý rok sledovala extraligu a v nej Nikolu Kvapilovú, ktorá viedla v počte bodov, zvykla som si povedať, že by mohlo byť super – byť raz ako ona a viesť túto tabuľku. No ani vo sne mi nenapadlo, že by to mohlo prísť už teraz,“ dodala šikovná ľaváčka.

V Česku si vybudovala výborné meno. Aj keď je najviac bodujúcou hráčkou v extralige, nelieta v oblakoch. „Zostávam nohami pevne na zemi. Necítim sa nijako výnimočne. Nie je to len môj úspech. Keby som nemala na ihrisku ďalších päť spoluhráčok, ktoré mi pomáhajú, nedokázala by som to,“ skonštatovala Dreisigová.

To, že sa jej darí, pripisuje hodinám stráveným od detstva v hale a najmä hodinám, ktoré si odkrútila v posilňovni. „A to hlavne minulý rok. Ak si niekto myslí, že je to len tak, alebo že je to len talent, tak sa mýli,“ ozrejmila diagonálna hráčka, ktorá je použiteľná aj na poste smečiarky.

V českej najvyššej súťaži pôsobí druhú sezónu. V tej minulej však odohrala len pár zápasov, pretože ju zabrzdilo zranené pravé koleno. V aktuálnom ročníku však Nina Dreisigová púta pozornosť, výrazne sa presadzuje. „Musím sa priznať, že som asi trochu prekvapila aj sama seba. Keďže som väčšinu minulej sezóny nehrala pre zranenie kolena, nemala som pred tou aktuálnou od seba nejaké očakávania. Nevedela som, ako bude moje zdravie reagovať na návrat do záťaže. Som však milo prekvapená a veľmi rada, že to takto zvládam.“

Stretáva sa s pozitívnymi reakciami vo VK KP Brno na svoje výkony. „Klamala by som, keby poviem, že ma nikto nepochváli. Všetci robíme pre klub to, čo najlepšie vieme. A koniec koncov som v Brne na to, aby som tie body robila,“ poznamenala s úsmevom odchovankyňa MVK Poltár. Zákonite sa dostala do hľadáčika iných klubov. „Nejaké ponuky určite už sú, ale ešte chvíľku si to nechám pre seba,“ reagovala. VK KP Brno figuruje v tabuľke na priebežnej siedmej priečke. „Cieľom je dostať sa do play-off a tam sa už uvidí.“

Dúfa, že sa čo najskôr vráti do reprezentačného tímu žien. „Mám také ambície, dám to toho všetko,“ tvrdí. „Veľmi ma mrzí, že som minulý rok nemohla pre zranenie absolvovať reprezentačné sústredenia, týkalo sa to družstva žien i národného tímu do 22 rokov. V tom momente to bolo správne rozhodnutie. Aj preto môžem v súčasnosti hrať bez bolesti a cítiť sa dobre,“ uviedla Nina Dreisigová. Má individuálny študijný plán na Strednej športovej škole v Bratislave. V marci ju čaká písomná časť maturitnej skúšky. „Domnievam sa, že tie maturitné záležitosti zvládam celkom s nadhľadom. Nechcem na seba vytvárať zbytočný tlak a stres.“

Dreisigová hrala najvyššiu súťaž žien na Slovensku za Projekt RD SVF a VKP FTVŠ UK Bratislava (dnes VK Slovan Bratislava). S bratislavským tímom získala v Niké extralige striebro i bronz, v Slovenskom pohári sa tešila so spoluhráčkami zo zlata. Z majstrovstiev Slovenska junioriek, na ktorých hrala za SŠŠ volejbal Nitra, má bronz. Medzi hráčske zastávky Niny patril v ročníku 2019/2020 aj VK Slovan Rimavská Sobota.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB VK KP Brno, album N. Dreisigovej

<p>The post Poltárčanka Dreisigová ohuruje v českej extralige vo volejbale. Má na konte najviac bodov first appeared on vobraze.sk.</p>

Z učební sa stanú dielne, z teórie prax a zo školských projektorov reálna výroba. Spojená škola v Poltári vstupuje do novej etapy. Rozsiahla modernizácia za približne 2,5 milióna eur má priniesť moderné priestory, nové technológie aj silnejšie prepojenie s firmami v regióne. Cieľ je jasný – pripraviť žiakov tak, aby po škole vedeli rovno nastúpiť do práce.

Projekt nesie názov „Modernizácia pôdohospodárstva a návrat ku sklárskym tradíciám“ a spája oblasti, ktoré sú pre okres Poltár typické – sklárstvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo. „Nechceme, aby sa žiaci učili len z prezentácií. Projekcie v triede sa premenia na priame činnosti. Všetko si budú môcť vyskúšať na vlastných rukách,“ hovorí riaditeľ školy Peter Jokl s tým, že s prípravnými prácami sa už začalo.

Významnou súčasťou modernizácie je posilnenie sklárskych odborov, ktoré majú v Poltárskom regióne dlhoročnú tradíciu. Podľa riaditeľa sa záujem žiakov odvíja najmä od potrieb konkrétnych zamestnávateľov. „V okrese máme dve firmy, ktoré dlhodobo hľadajú pracovníkov pre sklársku výrobu. Či už ide o odbor brusič skla alebo fúkanie skla. Preto chceme, aby naši študenti prešli celým procesom výroby,“ vysvetľuje.

Žiaci si počas štúdia vyskúšajú ručné tvarovanie a fúkanie skla, brúsenie a úpravu povrchov, pieskovanie, takzvanú hladinársku prácu, aj ďalšie technologické operácie. Škola už dnes disponuje vlastnou dielňou s malopočetnou pecou, ktorá je nenáročná na prevádzku, no umožňuje bezpečný tréning základných zručností. V budúcnosti bude táto pec súčasťou nových priestorov.

„Vytvárame umelé podmienky školy, ktoré kopírujú výrobné prostriedky závodov. Študenti si to natrénujú u nás a keď prídu do fabriky, už presne vedia, čo ich čaká,“ približuje Jokl. Okrem klasických výrobných postupov plánujú rozvíjať aj umeleckejší smer – vitrážové sklo, keramiku či tvorivé krúžky, ktoré môžu osloviť aj kreatívnejšie založených študentov.

Praktické zameranie podľa vedenia školy prináša konkrétne výsledky. „Máme už absolventov, ktorí nastúpili do zamestnania. To je pre nás najlepšia spätná väzba, že ideme správnym smerom,“ hovorí riaditeľ.

Modernizácia sa netýka len dielní. Rekonštrukciou prejde aj bývalý internát školy v Poltári, kde kedysi sídlila základná umelecká škola. Druhý objekt sa nachádza v Rovňanoch, kde vznikne zázemie pre praktickú výučbu poľnohospodárstva či lesníctva.

Pribudnúť má nová technika a vybavenie – od lesníckych strojov až po zariadenia na kompostovanie. „Chceme, aby žiaci nevideli stroje len v učebnici. Budú s nimi priamo pracovať,“ dodáva riaditeľ. Poľnohospodárske a lesnícke odbory podľa neho dnes mladí ľudia často podceňujú, no realita pracovného trhu ukazuje opak. „Deti sa začali od týchto odborov dištancovať, akoby do ich sveta nepatrili. Pritom práve z nich pochádzajú potraviny aj suroviny, ktoré denne používame,“ hovorí.

Stáva sa, že sa mladí po rokoch vracajú späť do školy, aby si dorobili výučný list. „Napokon nájdu zamestnávateľov, ktorí ponúkajú slušné podmienky, ale požadujú odborné vzdelanie. A bez neho to nejde.“

Podľa Jokla ide o stabilné profesie, ktoré človeku dávajú istotu. „Pôdohospodárske odbory sú remeslá na celý život. Nie sú viazané na jednu fabriku, ktorú môžu zavrieť. Je to zdroj príjmu, ktorý máte vždy vo vlastných rukách.“

Prvé výsledky modernizácie by mali byť viditeľné už v priebehu nasledujúceho školského roka. Škola verí, že lepšie vybavenie, reálna prax a prepojenie s firmami prilákajú viac žiakov a zároveň pomôžu regiónu. „Chceme, aby mladí ľudia videli, že aj doma, v našom regióne, sa dá nájsť dobrá práca. Stačí mať remeslo v rukách,“ uzatvára riaditeľ. Projekt podľa riaditeľa rieši aj zníženie energetickej náročnosti objektu zateplením obvodového a strešného plášťa, výmenou okien, úpravou vykurovacieho systému a výmenou osvetlenia. Predmetnom stavebných prác sú aj vnútorné úpravy povrchov interiérových priestorov, výmena omietok, podláh, elektroinštalácie, hygienických zariadení a sanity, priestorové a dispozičné interiérové úpravy.

Na škole pôsobí ako učiteľka aj Dagmar Vašová, bývalá riaditeľka Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Spojená škola v Poltári modernizuje za milióny. Rozvíja sklárstvo aj pôdohospodárstvo, absolventi už nachádzajú prácu first appeared on vobraze.sk.</p>

Riaditeľom Slovenského rozhlasu sa stal scénograf, dramatik, pesničkár a publicista Peter Janků. Pochádza z mesta Poltár, kde vyrastal a kam sa dodnes rád vracia. Zastával viacero vedúcich pozícií v divadelnom prostredí. Ako novinár pôsobil v televíziách TV Markíza, Slovenská televízia a TA3, kde sa venoval investigatívnej žurnalistike, a to v reláciách Reportéri či Čierny Peter. Za svoje reportáže získal viacero ocenení. Jeho meno je spojené aj s viacerými divadelnými a rozhlasovými hrami. V Slovenskom rozhlase pôsobil ako šéfdramaturg a intendant Rádia Devín, Junior, Litera a Pyramída. Doteraz pracoval ako poslanecký asistent Jozefa Hajka z KDH a uchádzal sa aj o post generálneho riaditeľa STVR.

„Ako poznám Petra, je to veľmi šikovný, rozhľadený a múdry človek, ktorý sa dlhodobo pohybuje v tejto brandži. Je uznávaný svojou tvorbou a hlási sa k tradičným hodnotám. Je dobre zvolený na toto miesto,“ povedala pre vobraze.sk poslankyňa Banskobystrického samosprávneho kraja z okresu Poltár Andrea Baníková. Podľa jej slov sa Janků dlhodobo venuje divadelnej a kultúrnej oblasti na rôznych pozíciách. „Bol aj v konkurze na riaditeľa STVR, kde predstavil svoju víziu a predstavy. Síce neuspel, ale pravdepodobne si ho všimli členovia poroty. Je z konzervatívneho spektra KDH,“ priblížila Baníková (KDH).

Peter Janků sa narodil v lučeneckej nemocnici, vyrastal však v Poltári. Na základnej škole si ho dodnes pamätajú a v meste má aj rodinu či priaznivcov. Umelecké sklony prejavoval už od detstva a práve v Poltári odohral aj niekoľko koncertov. Koncertoval aj v zahraničí a vydal viacero štúdiových hudobných albumov. Podľa publikácie Folk patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej folkovej scény.

„Menovanie Petra Janků je jasným signálom, že verejnoprávny rozhlas chceme budovať ako priestor kultivovaného dialógu, hodnotovej plurality a profesionálnej žurnalistiky. Zdieľame spoločnú predstavu médií, ktoré odolávajú tlakom bulvarizácie aj politickým vplyvom a zostávajú verné pravde, overeným faktom a tvorivej kvalite. Peter Janků prináša do vedenia rozhlasu silné morálne ukotvenie, skúsenosti z televízneho aj rozhlasového prostredia a schopnosť viesť tím s nadhľadom a nezávislosťou. Verím, že pod jeho vedením bude Slovenský rozhlas dôkazom toho, že verejná služba sa dá robiť profesionálne, nestranne a kultivovane,“ uviedla v tlačovej správe generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

„Verím, že Slovenský rozhlas bude pod mojím vedením v mediálnom mori majákom právneho povedomia i právnej istoty, stojacich na rešpektovaní ústavných tradícií a hodnôt či demokratických princípov právneho štátu,“ uviedol Peter Janků, ktorý je rešpektovaným odborníkom v oblasti kultúry, médií, umeleckej tvorby a rozhlasovej dramaturgie.

Zdroj: vobraze.sk, tlačová správa STVR, Foto: FB/Peter Janků

<p>The post Slovenský rozhlas povedie Poltárčan Peter Janků, rešpektovaný odborník na kultúru, médiá a umeleckú tvorbu first appeared on vobraze.sk.</p>