Známy klimatológ a profesor Milan Lapin (74), ktorý bol ocenený prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, pochádza z okresu Rimavská Sobota. Je nielen špičkovým vedcom, ale tiež neúnavným popularizátorom vedy. Klimatickou zmenou sa zaoberá už 32 rokov. Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy si prevzal minulý mesiac.

Pochádza zo Širkoviec. Študoval na rimavskosobotskom gymnáziu, neskôr vo vysokoškolskom štúdiu pokračoval v Bratislave na Komenského univerzite v odbore fyzika, špecializácia meteorológia a klimatológia. V roku 2005 bol inaugurovaný na profesora v odbore fyzika.

Ako na sociálnej sieti uvádza prezidentka Zuzana Čaputová, počasie je skvelou konverzačnou témou, zaujíma každého. „To, čo sa deje v pozemskej atmosfére, však vnímame v poslednom čase pozornejšie aj v súvislosti s klimatickou zmenou podmienenou ľudskou činnosťou. Profesor Milan Lapin je špičkovým vedcom a učiteľom, ktorý sa dlhé roky zaoberá príčinami a prejavmi klimatickej zmeny. Viedol katedru a neskôr oddelenie meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Je však tiež neúnavným popularizátorom, ktorý dokáže vedecké poznatky zrozumiteľne a pútavo tlmočiť verejnosti. Trpezlivo vysvetľuje, že proces globálneho otepľovania prináša nielen vyššie priemerné teploty vzduchu, ale čoraz väčší výskyt extrémov počasia. Že klimatická zmena súvisí s ľudskou činnosťou. A tiež, že nabrala tempo, ktoré súčasnými krokmi zatiaľ nedokážeme nielen zastaviť, ale ani pribrzdiť,“ uvádza prezidentka.

Klimatické summity i záväzky znižovať emisie napriek dobrým úmyslom pritom podľa prezidentky Čaputovej stále nepredstavujú dostatočnú odpoveď. „K jej hľadaniu prispieva aj snaha hovoriť o probléme a presvedčiť širokú verejnosť o jeho dôležitosti, za čo patrí profesorovi Lapinovi uznanie,“ dodáva.

Podľa slov starostu obce Širkovce Nándora Kisfaludiho je rád, že ich rodák získal takéto významné ocenenie. „Sme na neho hrdí. Chodieva ešte občas do rodnej dediny do rodičovského domu. Chodil často aj na jazdecké dni a mal fotoaparát na krku,“ povedal pre vobraze.sk Kisfaludi.

Podľa predpovedí profesora Milana Lapina by sa do konca tohto storočia malo na Slovensku otepliť o ďalšie štyri stupne Celzia. Začiatkom mája prezidentka ocenila Radom Ľudovíta Štúra II. triedy aj zanietenú učiteľku Zitu Ádámovú z Blhoviec. Má 77 rokov, pôsobí v Zväze pedagógov, je autorkou viacerých učebníc a zasvätila svoj život žiakom, ktorých materinský jazyk je maďarský. Zohrala významnú úlohu pri zavádzaní nových pedagogických metód v maďarských školách na Slovensku. Viac o nej sa dozviete v priloženom článku.

Prezidentka Čaputová ocenila osobnosti. Zanietená učiteľka z Blhoviec bola medzi nimi

Zdroj: vobraze.sk, foto: fb Zuzana Čaputová

<p>The post Prezidentka ocenila známeho klimatológa. Pochádza z okresu Rimavská Sobota first appeared on vobraze.sk.</p>

Tohtoročná jar bola zatiaľ najchladnejšia v tomto tisícročí. Teplotne podpriemerné boli mesiace marec, apríl a aj máj, ktorý sa navyše zapísal ako veľmi vlhký. Do konca jari zostáva už len niekoľko dní a leto meteorológovia vnímajú s obavami.

Vytrvalé chladné počasie bez slnečných dní v priebehu mája posunulo tohtoročnú jar, na niektorých miestach západného Slovenska, medzi tri najchladnejšie jari aspoň za posledných 40 rokov. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti. Rekordne nízka bola aj minimálna denná teplota vzduchu počas večerov a centrálne výhrevne dodávali teplo ešte aj v posledných májových dňoch vykurovacej sezóny. 

Koniec zimy a začiatok jari bol v okrese Rimavská Sobota teplý. „Vtedy sa všetko zobudilo a miazga začala prúdiť. Potom ale prišli jarné mrazy, ochladenie a mali sme tu mínus 8 stupňov Celzia, a to 3-4 dni za sebou,“ priblížil situáciu František Tóth, ktorý prevádzkuje v Rimavskej Sobote oficiálnu meteostanicu SHMÚ. V ďalších dňoch sa priebeh počasia zlepšil len o toľko, že teploty boli nad nulou, ale nepresiahli 10 stupňov Celzia. Ako Tóth pripomína, koncom mája vyšiel týždenný priemer 15,7 stupňa, predtým len 14,9 stupňov Celzia.

Jarné počasie má vplyv na vývoj rastlín v záhradách i na poliach, noci boli obzvlášť chladné. „Vegetácia je skoro dva týždne dozadu,“ avizuje Tóth, ktorý je zároveň predsedom Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Teploty však v uplynulých dňoch o sebe dali vedieť a príroda sa to bude snažiť dobiehať. „Čo už ale zmeškala, celkom nedobehne. Pravdepodobne žatva bude o týždeň neskôr, ako sme plánovali,“ podotkol.

Zároveň však zdôraznil, že aktuálne treba dávať pozor na hubové choroby na ovocí a viniči. „Možno tí, ktorí nedbajú, alebo nedocenia ochranu hneď na začiatku kvitnutia, tak možno ani nebudú mať hrozno,“ upozorňuje. Podľa jeho slov tento rok vyschlo veľa stromčekov marhule. „Nebolo to mrazmi, ale jarnou chorobou listov a dreva zvanou mobilióza,“ dodáva s tým, že aj ovocie bude viac chrastavé ako inokedy. 

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Máme najchladnejšiu jar za uplynulé desaťročia first appeared on vobraze.sk.</p>