Do Lučenca denne dochádza za prácou z Rimavskej Soboty. Už roky stojí za kvetinárstvom Agroflora, ktoré poznajú zákazníci na Novohradskej ulici. Ľubica Žilíková zasvätila veľkú časť svojho života kvetom, aranžovaniu a práci so zákazníkmi. Hoci je podľa vlastných slov pracovne dlhoročnou Lučenčankou iba „na polovičný úväzok“, k mestu, kde podniká, si vytvorila pevný vzťah. „Dvanásť hodín som Lučenčanka a dvanásť hodín Soboťanka. Každému tak hovorím, aby sa nikto neurazil,“ hovorí s úsmevom.

Agroflora sídli na Novohradskej ulici v Lučenci a jej história siaha desaťročia dozadu. Ľubica Žilíková je konateľkou spoločnosti od roku 2005.
Kvetinárstvo sa pritom nešpecializuje iba na predaj hotových kytíc. Zákazníci si tu môžu vybrať rezané, črepníkové či umelé kvety, rôzne aranžmány, dekorácie, darčekové predmety a záhradnícky sortiment. Agroflóra ponúka aj donášku kvetov a kompletné svadobné výzdoby.

Od pestovania kvetov k vlastnému remeslu
Vzťah ku kvetom mala Žilíková ešte dávno predtým, ako sa stali jej prácou. Pochádza z obce Číž a už ako mladá rada pestovala kvety a skúšala, čo všetko sa s nimi dá robiť. „Od mladosti som rada pestovala kvietky a experimentovala s nimi. Vždy mi hovorili, že sa v tom vyznám a ja som sa naozaj snažila. Mala som k tomu vzťah,“ spomína.
V aranžovaní sa podľa vlastných slov vypracovala ako samouk. Neznamená to však, že by zostala iba pri vlastných skúsenostiach.

Spolu s kolegyňami sa zúčastňuje odborných školení, získali rôzne certifikáty a vyskúšali si aj floristické súťaže. Pri práci s kvetmi podľa nej stále sledovať nové trendy, učiť sa a skúšať nové kombinácie.

Kytica musí podľa nej rozprávať
V Agroflore pripravujú kytice na narodeniny, výročia, svadby aj ďalšie životné udalosti. Robia ikebany, aranžmány a špeciálne objednávky. Zákazník však nemusí vždy objednávať vopred – v predajni podľa možností zvyknú mať aj hotové kytice, ktoré si môže odniesť okamžite. „Musí to ladiť, súvisieť, dobre vyzerať,“ vysvetľuje Žilíková svoje pravidlo pri aranžovaní.

Medzi jej obľúbené kvety patria amarilis, alstromérie a klinčeky. Oceňuje na nich aj to, že dokážu vydržať dlho a zákazníkovi prinášať radosť. „Jeden kvet podporuje druhý,“ hovorí.

Práve schopnosť spájať jednotlivé prvky do jedného celku vníma ako podstatu svojej práce. A rovnaký prístup má aj k ľuďom. „Rada spájam ľudí a príbehy, tak rada spájam aj kvety v kyticiach,“ dodáva. V predajni poradia aj tým, ktorí nevedia, čo vybrať

Agroflora chce zostať miestom, kam môže zákazník jednoducho prísť a nechať si poradiť. Popri objednávkach funguje aj ako klasické kvetinárstvo s hotovými kyticami a rastlinami. „Máme nové kolekcie, radi poradíme, pomôžeme pri výbere kvetov či kytice. Zameraní sme na všetko, máme veľa črepníkových kvetov,“ približuje.

Druhou veľkou vášňou je Karel Gott
Keď však Ľubica Žilíková práve nepracuje s kvetmi, veľkú časť jej pozornosti dokáže zaujať hudba. Je dlhoročnou fanúšičkou Karla Gotta a patrí aj do českého fanklubu českého speváka. Na Gottove koncerty chodievala do Českej republiky a speváka mala možnosť stretnúť osobne. Za jeden z najsilnejších zážitkov považuje chvíľu, keď sa na koncerte odhodlala ísť mu oproti. „Bola som na jeho koncerte a keď išiel dolu po schodoch, odvážila som sa ísť mu oproti, aby som sa mu mohla poďakovať za pekný koncert a dala som mu pusu na obidve líca,“ spomína.

S ľuďmi, ktorí boli Karlovi Gottovi blízki, sa pozná dodnes. Sleduje tiež spevákov, ktorí jeho tvorbu interpretujú. Jedným z programov, ktorý ju zaujal, je Takový byl Kája, ktorý bude už najbližší štvrtok v Zámockom hoteli Ganevia v Haliči.

Gottovi zostala verná aj po jeho smrti. Pravidelne chodí na jeho hrob a pri rôznych výročiach mu prináša kvety.

Apollo, Gott a kvetinárstvo v jednom príbehu Práve tu vidí aj zaujímavú symboliku. Kvetinárstvo sa nachádza v priestoroch lučeneckého kina Apollo a Žilíková pripomína, že s Apollom sa podľa nej spája aj začiatok Gottovej kariéry.
Pre ženu, ktorá celý život spája kvety a ľudí, je tak spojenie kvetinárstva, kina a hudobnej legendy viac než náhoda. Teší ju možnosť podieľať sa na programe na Haličskom zámku.

Kvetinárstvo Agroflóra tak pre ňu nie je iba miestom, kde sa predávajú kvety. Je to práca, ktorú si vybudovala na dlhoročnom vzťahu k rastlinám, ale aj priestor, v ktorom sa stretávajú zákazníci, príležitosti, spomienky a príbehy. A keďže sama hovorí, že „jeden kvet podporuje druhý“, možno podobne funguje aj jej vlastný príbeh – Rimavská Sobota, Lučenec, kvety a Karel Gott v jednej kytici.

Zdroj: PR – Článok, Agroflora, sro.

<p>The post Z R. Soboty denne dochádza do lučeneckého kvetinárstva. Ľubica Žilíková spája kvety, ľudí aj príbehy a zbožňuje Karla Gotta first appeared on vobraze.sk.</p>

Z malej pekárne vo Veľkom Krtíši sa za viac ako tri desaťročia stala rodinná firma, ktorá dnes zásobuje pečivom vlastné predajne v Lučenci, Veľkom Krtíši a okolí. CPB zo Sklabinej zamestnáva približne 50 ľudí a pri výrobe sa snaží spájať tradičné receptúry s novinkami podľa požiadaviek zákazníkov.

Ak si zákazník v Lučenci ráno kúpi čerstvý chlieb, rožky či sladké pečivo v jednej z troch predajní CPB, ich cesta sa začala v pekárni v neďalekej obci Sklabiná. Odtiaľ každý deň putujú výrobky do troch vlastných predajní v Lučenci, ale aj do ďalších prevádzok vo Veľkom Krtíši a okolí.

V Lučenci pôsobí pekáreň približne 15 rokov. Svoje predajne má na Rúbanisku, na Ulici mieru smerom k železničnej stanici a pri Redute. Práve predajňa pri stanici býva počas pracovných dní vyhľadávaná aj ľuďmi z okolitých obcí, ktorí dochádzajú do Lučenca za prácou alebo cestujú vlakom. Na Rúbanisku býva podľa vedenia firmy najväčší záujem najmä v sobotu.

„Lučenec bol pre nás prirodzeným rozšírením. Je to centrum Novohradu a zo Sklabinej vieme zabezpečiť, aby bolo pečivo v predajni čerstvé, keďže sú vzdialené len približne do 30 kilometrov,“ hovorí Andrej Csuday, ktorý dnes vedie rodinnú firmu spolu so svojím otcom Zdeňkom Csudayom.

Začínali v malom

Príbeh pekárne sa začal ešte v roku 1989. Zdeňek Csuday pôvodne podnikal aj v oblasti občerstvenia, neskôr sa však rozhodol pre pekárenské remeslo. Inšpiráciu pritom našiel vo vlastnej rodine.
Jeho mama piekla na chalupe domáci chlieb v kamennej peci. Keď bol Andrej ešte dieťa, sledoval, ako sa z cesta postupne stáva chlieb. Dokázala ich naraz upiecť aj desať, takže zásoba vydržala niekoľko dní. Prvé podnikateľské kroky v pekárenskej výrobe urobil Zdeňek Csuday vo Veľkom Krtíši. V malom rodinnom dome pracoval so starou pecou, ktorá bola prototypom. Spočiatku vyrábal najmä chlieb, neskôr pribúdali ďalšie druhy pečiva. Po niekoľkých rokoch sa firma presťahovala do neďalekej Sklabinej. Csudayovci tam kúpili budovu bývalého obchodného domu a postupne rozšírili výrobu.

Z jedného chleba je približne stovka výrobkov

Sortiment sa počas rokov výrazne rozšíril. Pekáreň v súčasnosti vyrába približne sto druhov výrobkov. Viaceré receptúry však zostali rovnaké celé roky. Medzi tradičné výrobky patria napríklad cesnakové rožky, cesnakový vrkoč, moravské koláče s tvarohom a slivkovým lekvárom, vianočka, bábovka či buchty.

Zákazníci si podľa vedenia firmy stále vyhľadávajú aj klasické chleby. Menia sa však nákupné zvyklosti. Veľké bochníky už podľa pekárne nie sú také žiadané ako v minulosti. Ľudia častejšie kupujú menšie chleby a vyhľadávajú celozrnné, špaldové či kváskové výrobky. „Ľudia majú dnes oveľa väčší výber. Jeden deň si kúpia jeden druh pečiva, ďalší deň iný. Každý si môže nájsť to svoje a vedia ich kombinovať,“ hovorí Andrej.

Čerstvé pečivo nechýba ani doma

K pekárenskému remeslu má Andrej Csuday vzťah nielen ako spolumajiteľ firmy, ale aj ako zákazník vlastnej pekárne. Ráno si podľa svojich slov nevie predstaviť bez čerstvého chleba či pečiva. V jeho domácnosti má svoje miesto klasické pečivo, ale rád si dopraje aj sladšie výrobky.
Jeho obľúbeným je celozrnný chlieb, ktorý považuje za jednu z najlepších možností z ponuky pekárne. Na raňajky si však rád dá aj croissant či lekvárový lupáčik.

„Máme také heslo, že chlieb nemôže za to, že ste pribrali. Keď si človek ráno dá rožok s vajíčkom a zeleninou alebo si dá sladké pečivo, je to úplne v poriadku,“ hovorí s úsmevom Csuday.

Kvások používajú približne 20 rokov

Dôraz kladú v pekárni najmä na čerstvosť. Výrobky sa podľa vedenia nesnažia piecť príliš dopredu a vyhýbajú sa aj mrazenému pečivu. Jednou z tradičných súčastí výroby je jeden druh kvásku, s ktorým pracujú približne dve desaťročia. V ponuke majú aj chlieb bez droždia. Jeho výroba je však náročnejšia a odráža sa aj v jeho cene.
„Kvások dáva chlebu chuť aj trvanlivosť. Robíme aj chlieb bez droždia, ale jeho výroba je trochu komplikovanejšia,“ vysvetľuje Andrej.

Pekáreň zároveň reaguje na požiadavky zákazníkov. Príkladom je bezlepkový chlieb. Do jeho výroby sa pustili po tom, čo oň zákazníci prejavili záujem. Vhodnú zmes, z ktorej by vznikol chutný a kvalitný chlieb, pritom nebolo jednoduché nájsť.
Bezlepkový chlieb pečú približne raz týždenne a podľa majiteľov i zákazníkov sa im ho dari primerane upiecť a dochutiť. Do budúcnosti by chceli ponuku bezlepkových výrobkov ešte rozšíriť.

Na ranný predaj pracujú desiatky ľudí

Spoločnosť CPB zamestnáva približne 50 ľudí. Zhruba polovica pracuje priamo pri príprave a pečení chleba a čerstvých pekárenských výrobkov. Niektorí zamestnanci sú vo firme už približne 25 rokov. Práca v pekárni pritom začína v čase, keď väčšina zákazníkov ešte spí. Práve vďaka nočným a skorým ranným smenám môže byť pečivo ráno pripravené v predajniach už ráno o šiestej. „Ľudia si niekedy neuvedomujú, koľko práce je za jedným rožkom. Stále máme v hlavách, že chlieb musí byť lacný, ale zabúdame, že za jeho výrobou sú ľudia, ktorí tiež musia za svoju prácu dostať zaplatené,“ hovorí Csuday.

Podľa neho pritom pri cene pečiva nie je najväčšou nákladovou položkou iba múka či energie. Výraznú časť predstavujú mzdy a cena práce.

Od 24. augusta sa vracajú do plného režimu

Po letnom režime sa predajne od budúceho týždňa vracajú do plnej prevádzky. Pekáreň obnovuje aj obedný rozvoz a výroba bude fungovať na tri smeny. Cieľom je mať čerstvé výrobky v predajniach počas väčšej časti dňa. Niektoré výrobky sú balené, iné sa predávajú voľne, no podľa vedenia firmy sa ich snažia vyrábať tak, aby sa k zákazníkom dostávali čo najčerstvejšie. Sortiment pritom dopĺňajú podľa toho, čo ľudia požadujú. Práve reakcia na zákazníkov je podľa Csudayovcov dôležitá pre ďalšie fungovanie firmy.

Rodinná firma chce pokračovať v tradícii
Za najväčší úspech posledných desaťročí považujú Csudayovci to, že sa im podarilo vybudovať vlastnú výrobu, sieť predajní a stabilný tím zamestnancov. Zároveň si vytvorili zákaznícku základňu, ktorá sa podľa nich opiera najmä o dôveru a kvalitu.
Z pôvodnej malej pekárne vo Veľkom Krtíši je podnik, ktorého výrobky každý deň putujú do Lučenca, Veľkého Krtíša a ďalších miest a obcí v regióne. Firma pritom zostáva rodinným podnikom. Zdeňek Csuday ju vedie spolu so svojimi deťmi Andejom a Katarinou.

Budúcnosť vidia Csudayovci v ďalšom rozvoji výroby, nových výrobkoch aj postupnej modernizácii predajní. Základ však podľa nich zostáva rovnaký ako na začiatku – kvalitné suroviny, čerstvosť a pečivo, ku ktorému sa zákazníci vracajú. A práve v tom sa podľa nich za viac ako 30 rokov nič podstatné nezmenilo. Z domáceho chleba, ktorý kedysi piekla mama Zdeňka Csudaya v kamennej peci na chalupe, sa stala tradícia, ktorá pokračuje v rodinnej pekárni v Sklabinej.

<p>The post Rodinná pekáreň zásobuje v Lučenci tri predajne, pečie aj kváskový a bezlepkový chlieb. Inšpirovali sa babkinym domácim chlebom z pece first appeared on vobraze.sk.</p>

V Lučenci zrušia jednu z pobočiek Slovenskej pošty. Ako pre vobraze.sk uviedol jej tím komunikácie, k prvému augustu skončí prevádzka pošty Lučenec 4 na Ulici Ľ. Podjavorinskej. „Dôvodom je dlhodobý pokles výnosov, čo v kombinácii s neustále rastúcimi prevádzkovými nákladmi predstavovalo stratovosť tejto pobočky,“ ozrejmil. Ako podotkol, z rovnakého dôvodu bola ukončená aj prevádzka pošty v Rimavskej Bani. „Poštové služby budú po tomto dátume v Lučenci poskytovať dve pošty, súčasťou poštovej siete v Lučenci je aj deväť samoobslužných zariadení,“ priblížil tím komunikácie Slovenskej pošty.

Slovenská pošta neodpovedala konkrétne na otázku, či plánuje v tomto roku ešte zrušiť niektorú zo svojich pobočiek v okresoch Rimavská Sobota, Revúca, Poltár či Lučenec. „Slovenská pošta priebežne a systematicky prehodnocuje efektivitu svojej pobočkovej siete na celom Slovensku. Akýkoľvek návrh na trvalú úpravu pobočkovej siete podlieha schváleniu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý každú prevádzku posudzuje individuálne,“ reagoval jej tím komunikácie. „Z tohto dôvodu nie je možné komunikovať akékoľvek zámery skôr, ako padne oficiálne a definitívne rozhodnutie. Bezprostredne po schválení zmeny regulátorom o tejto skutočnosti transparentne a naraz informujeme dotknutých zamestnancov, verejnosť, ktorej sa zmena týka a samosprávu,“ pokračoval.

Tím komunikácie poukázal na to, že vďaka dostupným alternatívam pošta už v súčasnosti nepredstavuje budovu, ale sieť služieb. Doručovanie prostredníctvom poštových doručovateľov sa podľa neho nemení. „Vďaka tejto unikátnej službe Slovenskej pošty dnes už kvôli bežným úkonom nie je potrebné chodiť na pobočku,“ skonštatoval.

„Doručovatelia každý deň priamo pri dverách našich zákazníkov zabezpečujú: doručovanie listových, doporučených, úradných a poistených zásielok, výplatu dôchodkov či sociálnych dávok, výplatu poštového poukazu (ak klient zo zdravotných dôvodov nemôže prísť na pobočku), úhradu SIPO či poštových poukazov (šekov) v hotovosti, prijímanie zásielok na odoslanie – cez doručovateľa je možné poslať list a cez motorizovaného doručovateľa aj balík (v závislosti od rozsahu doručovacích služieb v danej lokalite), predaj doplnkovej agendy, akou sú napríklad žreby, pohľadnice či poštové známky,“ uviedla Slovenská pošta.

–
Tá tvrdí, že každý doručovateľ je vybavený služobným telefónom, jeho telefónne číslo vám poskytne priamo on alebo vaša dodávacia pošta. „Stačí doručovateľa kontaktovať a dohodnúť si službu, ktorú potrebujete. Jeho smartfón zároveň slúži ako platobný terminál, vďaka čomu je uňho možné zaplatiť za dobierku alebo uhradiť šek pohodlne platobnou kartou.“

Pošta zároveň pripomína, že ani v prípade doručenia „žltého lístka“ nie je nutné chodiť na poštu. K uloženej zásielke, s ktorou doručovateľ nezastihol adresáta doma, sa dostanete komfortnejšie. „Cez Zákaznícky servis (0850 122 413;zakaznickyservis@slposta.sk), web alebo mobilnú aplikáciu stačí bezplatne požiadať o opakované doručenie na tú istú adresu alebo o preposlanie zásielky na miesto, kde budete zastihnuteľní – napríklad do BalíkoBOXu,“ vysvetlil tím komunikácie Slovenskej pošty.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Monika Mišíková

<p>The post V Lučenci bude menej pobočiek Slovenskej pošty, jednu v centre Novohradu zrušia first appeared on vobraze.sk.</p>

Spisovateľka Iveta Zaťovičová zažíva jedno z najúspešnejších období svojej doterajšej literárnej kariéry. Rodáčka z Fiľakova, ktorá už štyridsať rokov žije a tvorí v Lučenci, sa minulý rok so svojou novelou Matkin čas dostala do finálovej desiatky najprestížnejšieho slovenského literárneho ocenenia Anasoft litera. Pre autorku, ktorá knižne debutovala až po päťdesiatke, to znamenalo zásadný profesionálny posun. Odborná porota zaradila toto dielo medzi najvýraznejšie slovenské prózy, čo spisovateľku okamžite motivovalo k ďalšej tvorbe. Výsledkom je jej najnovšia kniha Floriánov dom, ktorá vyšla iba pred mesiacom. „Práve táto kniha je asi mojím najväčším úspechom a som na ňu najviac hrdá, ale to neznamená, že k iným svojim dielam nemám kladný vzťah,“ uviedla pre vobraze.sk Iveta Zaťovičová.

Autorka svoj knižný debut absolvovala v roku 2016 zbierkou krátkych próz Tiene babieho leta. Za desať rokov intenzívneho písania Začkovičová vydala celkovo deväť kníh, z toho osem próz a básnickú zbierku Zjesenievanie (2022). Vo svojich príbehoch čerpá z reálneho života, pri pozorovaní ľudí z regiónu Novohrad, pričom z jej textov neraz zavanie slovensko-maďarský nádych prostredia okolo Lučenca a Fiľakova. „Nie všetky knihy odrážajú môj vlastný život, aj keď sú vo viacerých z nich autobiografické prvky. Ide skôr o autorské nahliadanie na reálny život okolo nás. Ak kniha čitateľa zaujala, to znamená, že príbehu uveril, že ho oslovuje a možno sa v niektorom z nich aj sám nájde,“ vysvetľuje Zaťovičová.

Profesijná cesta Ivety pritom pôvodne smerovala úplne iným smerom, hoci knihy boli jej veľkou záľubou už od útleho veku. Detstvo prežila najskôr v činžiaku a neskôr v rodinnom dome vo Fiľakove, v ktorom dnes sídli Matica slovenská. Hoci prejavovala hlboký záujem o jazyky a literatúru, jej rodičia mali o budúcnosti svojej dcéry racionálnejšie predstavy. Z ôsmej triedy základnej deväťročnej školy išla na fiľakovské gymnázium a po maturite odišla študovať ekonómiu.

V Banskej Bystrici Zaťovičová absolvovala Fakultu ekonomiky služieb a cestovného ruchu so špecializáciou na spoločné stravovanie. Po vysokej škole pracovala v hoteli Novohrad, kde ju po polroku oslovili na manažérsku pozíciu do cestovej kancelárie. „Oslovil ma inšpektor cestovnej kancelárie, či by som k nim nešla robiť vedúcu. Dlho som nerozmýšľala, tá ponuka bola lákavá.“ Tu pracovala 9 rokov, ale po materskej dovolenke sa tam už nevrátila. Jeden rok vyučovala angličtinu na stavebnej priemyslovke v Lučenci. V apríli 1994 uspela v konkurze do novovznikajúcej pobočky Tatra banky v Lučenci. Hoci sa hlásila na radovú pozíciu, po šesťmesačnom školení v Bratislave sa stala prvou riaditeľkou tejto pobočky, ktorú úspešne riadila dvanásť rokov.

Ďalší výrazný zlom v jej živote nastal pred dvadsiatimi rokmi, keď sa v biznise a aj v súkromí spojila s partnerom z Holandska. Spoločne v Lučenci vybudovali firmu, ktorá sa pôvodne venovala prekladateľstvu a realitám. V roku 2020 realitnú činnosť ukončili a pretransformovali spoločnosť na rodinné vydavateľstvo Lux Libris, v ktorom autorka dnes vydáva svoje knihy. Vo voľnom čase sa Iveta okrem domácnosti venuje aj jazykovým korektúram partnerových prekladov.

Spisovateľka je matkou dvoch dospelých synov, z ktorých jeden pôsobí ako šéfkuchár v Berlíne a druhý žije s rodinou na Malorke. Nová životná etapa poskytla Zaťovičovej vytúžený priestor na vlastnú tvorbu: „K písaniu som sa dostala úplnou náhodou, aj keď prvé literárne pokusy som mala už ako 20-ročná. Dokonca mi párkrát uverejnili básne v Romboide, vtedy ešte pod rodným priezviskom Víťazová. Ale potom som na písanie nemala čas, vlastne som naň ani nepomyslela. No po päťdesiatke aj u mňa nastalo obdobie, keď je času viac a začnete si uvedomovať niektoré veci lepšie a hlavne s nadhľadom, už máte dosť nažité a je o čom písať. Chcela som to skúsiť dostať von, ale v literárnej podobe, nie sedením u psychológa. A tak som si raz sadla a začala som písať. Znie to pomerne jednoducho, ale zhruba takto jednoducho sa to aj stalo.“

Najväčší ohlas kritiky aj verejnosti zaznamenala v roku 2024 s novelou Matkin čas, ktorá zachytáva citlivú tému lúčenia sa s umierajúcim rodičom. Kniha bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2025 a dostala sa do finálovej desiatky, čo odštartovalo kolotoč autorských besied po celej krajine. „Vyvolalo to vo mne pocit, že nepíšem zle a nepíšem zbytočne. Že to niekoho to oslovuje, páči sa,“ hodnotí autorka. Iveta spomína na jedno stretnutie počas besedy v Pezinku, ktorú moderovala Veronika Šikulová. Po besede zažila peknú situáciu, keď k nej podišla žena z publika, ktorá jej prišla poďakovať, že takú knihu napísala.

Práve úspech v prestížnej literárnej súťaži dodal autorke obrovskú tvorivú energiu. „Akonáhle vyhlásili tú desiatku, o mesiac nato som začala písať novú knihu a za dva mesiace som ju mala nahrubo napísanú. Tak veľmi ma to inšpirovalo,“ hovorí Zaťovičová o vzniku novinky Floriánov dom. Po intenzívnom období besied a literárnych povinností plánuje spisovateľka nateraz zvoľniť tempo. „Nebudem sa s novou knihou nejako ponáhľať, ale určite zase niečo napíšem,“ avizuje Iveta Zaťovičová.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album I. Zaťovičovej

<p>The post Spisovateľku Zaťovičovú z Lučenca dostala kniha Matkin čas medzi slovenskú elitu first appeared on vobraze.sk.</p>

Pre väčšinu Slovákov je Marta Jančkárová známa najmä ako dlhoročná tvár verejnoprávnej televízie a rozhlasu STVR. Moderovala politické diskusie O 5 minút 12 či Sobotné dialógy, dnes ju poslucháči poznajú z relácií Z prvej ruky alebo Emotikony vysielanej v Rádiu Slovensko. Málokto však vie, že korene jednej z najvýraznejších slovenských moderátoriek siahajú do Novohradu – konkrétne do Trebeľoviec pri Lučenci.

Keď sa povie Novohrad, Marta Jančkárová si ako prvé vybaví miesta, ktoré ju formovali počas mladosti. „Krásna obnovená synagóga, Reduta a budova Strednej odbornej školy pedagogickej, lebo som tam strávila štyri roky. Ale aj budova, do ktorej som kedysi dlhé roky chodila na Základnú umeleckú školu. A samozrejme, pekne obnovený kaštieľ v Haliči,“ hovorí pre vobraze.sk Marta Jančkárová (49). Dodáva, že nezabúda ani na lučenecký park s jazerom, kde kedysi obdivovala labute a kačky. „A taký milý pocit, keď niekde uvidím pelikána, ktorého má Lučenec v erbe.“

Detstvo prežila v Trebeľovciach, obklopená prírodou, záhradou a domácimi zvieratami. Hoci by sa mohlo zdať, že po rokoch práce okolo domu bude túžiť po mestskom živote bez povinností, opak je pravdou. „Človek by si myslel, že v dospelosti ma už nebude lákať záhrada, no bolo to prvé, čo som túžila mať,“ hovorí s úsmevom. Dodnes jej robia spoločnosť zvierací miláčikovia a práve práca v záhrade patrí medzi najväčšie formy oddychu.

Do rodného kraja sa vracia pravidelne. V Lučenci aj Trebeľovciach má stále rodinu a silné väzby. „Dodnes rada chodievam k Ipľu, je tam nádherne. Neraz sledujem aj volavky popolavé, ktoré tam hniezdia,“ približuje. Hoci dnes žije v obci neďaleko Bratislavy, prostredie dediny jej ostalo blízke. „Viac mi vyhovuje život v prostredí obce, kde sa poznáme navzájom so susedmi a niekedy si aj pomáhame,“ priblížila Jančkárová.

Z rodného kraja jej však nechýbajú len miesta. „Z domáceho sveta mi chýba najmä mamička, ktorá zomrela pred takmer šiestimi rokmi,“ priznáva otvorene s tým, že dnešnej spoločnosti často chýba pokojnejšie tempo života. „Dnes sme všetci akoby viac vystresovaní, musíme stihnúť oveľa viac vecí.“

K Novohradu ju viažu nielen miesta, ale aj ľudia, obzvlášť pedagógovia, ktorí ju ovplyvnili. „Motivovala ma pani Erika Dóšová, ktorá ma učila hru na klavír v Základnej umeleckej škole. V myšlienkach mi utkvela aj slovenčinárka pani Pápayová či dnes už nebohá pani Hanulová, ktorá používala úžasné tvorivé prístupy počas dramatickej výchovy.“

Práve vzťah k hudbe a umeniu ju sprevádzal už počas štúdia na pedagogickej škole v Lučenci. Neskôr pokračovala na vysokej škole pedagogického smeru, pričom pôvodne vôbec neplánovala kariéru v médiách. „Bola by som učiteľka angličtiny a hudobnej výchovy, alebo zverolekárka, keby som sa rozhodla pre inú školu. Možno aj sprievodkyňa cestovného ruchu, ako bol môj otec,“ prezrádza.

Osud ju napokon zavial k médiám. „Počas štvrtého ročníka vysokej školy ma zaujala práca v miestnom rádiu. Spočiatku to bola len záľuba. Robila som relácie o hudbe a poézii,“ spomína na svoje začiatky v nitrianskom regionálnom rádiu.

Do Slovenskej televízie prišla postupne pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Najskôr ako reportérka spravodajstva, neskôr ako moderátorka významných politických relácií. Zažila hektické obdobia aj náročné živé vysielania. Na svoje prvé veľké reportáže si spomína veľmi presne. „V roku 2002 bola hladina Dunaja veľmi vysoká a niektoré domy v Devíne zaplavilo tak, že ich neskôr museli zbúrať. Tam sa človek rýchlo učil, ako vtesnať podstatné informácie do minúty a dvadsiatich sekúnd.“

Pracovné tempo televízneho spravodajstva bolo podľa nej mimoriadne náročné. „Ráno musí redaktor prísť na poradu s nejakým návrhom, ktorý potom cez deň spracuje. Alebo ide na tlačové konferencie. Končí niekedy večer a na druhý deň sa kolobeh opakuje,“ opisuje. Niektorí kolegovia vraj takýto režim vzdali už po pár dňoch. „Aj ja som občas mala myšlienku, či chcem takto žiť dlhodobo,“ priznáva.

Neskôr sa však jej práca posunula viac k moderovaniu a publicistike. Okrem O 5 minút 12 a Sobotných dialógov moderovala aj vtedajšie Správy a komentáre, dnešné Komentáre dňa. Venovala sa aj reláciám o vstupe Slovenska do Európskej únie a robila reportáže zo zahraničia.

Moderovanie politických debát patrí podľa nej k najťažším novinárskym disciplínam. Divák totiž často nevidí hodiny príprav v zákulisí. „Najťažšia je určite dôkladná príprava, sledovanie všetkých textov a iných debát, v ktorých mohlo zaznieť niečo dôležité,“ vysvetľuje. Náročné je aj reagovať na politikov, ktorí bývajú mediálne trénovaní tak, aby sa odpovedi vyhli.

V časoch silnej polarizácie spoločnosti považuje za dôležité zachovať profesionalitu a vecnosť. „Moderátor nesmie nechať úplne bez odozvy dezinformácie či nepravdy. Niektorí ľudia si to však mýlia, myslia si, že keď moderátor uvádza na pravú mieru fakty, hovorí svoj názor. Ale nie je to tak. Stačí si pozrieť oficiálnu stránku ministerstva zahraničných vecí, kde rezort uvádza mýty a fakty o Ukrajine. A potom to porovnať s postojmi politikov v reláciách.“

Za roky práce zažila aj vypäté situácie. „Napätá bola situácia, keď jeden hosť odišiel zo živého vysielania. Alebo keď bolo treba stíšiť mikrofóny v štúdiu, lebo hosť nerešpektoval pravidlá,“ prezrádza. Raz dokonca počas relácie spadol kameraman aj s kamerou. Neskôr sa ukázalo, že mal zdravotný problém.

Podľa Marty Jančkárovej sa kultúra verejnej diskusie za posledné roky výrazne zhoršila. „Slovník verejne činných osôb zhrubol a je neraz až agresívny. Osočovanie aj klamstvá sú žiaľ bežnou súčasťou verejných vystúpení.“

Dnes sa už politike venuje menej a bližšie má k hlbším ľudským témam. Aj preto jej vyhovujú rozhlasové projekty ako Emotikony. „Určite mám bližší vzťah k hlbším ľudským rozhovorom. Tie sú o podstate života, bez naučených mediálnych fráz a bez agresivity,“ hovorí. Dodáva, že relácia Emotikony so stálym hosťom, vysokoškolským pedagógom a psychológom, profesorom Mironom Zelinom sú o prežívaní, psychike, o tom, ako čelíme rôznym situáciám a či sa dokážeme zo života tešiť.

V pamäti jej utkvelo veľa zaujímavých rozhovorov. „Každý bol niečim pre mňa zaujímavý. V nie tak dávnej dobe napríklad rozhovor s hudobníkom, v ktorom sme púšťali ukážky z jeho koncertov,“ hovorí a dodáva, že pre ňu bol silný napríklad aj rozhovor s odborníkom o emotívnej súčasti jeho práce, do ktorej patrí záchrana životov aj umieranie. „Alebo rozhovory so psychológom o tom, ako sa poradiť s ťažšími životnými situáciami. V debate s politikmi sa diváci len málokedy dozvedia niečo, čo by už nevedeli,“ podotkla.

Popri moderovaní sa Jančkárová venuje aj dramaturgii a pomoci mladším kolegom. Oddych nachádza najmä v prírode, hudbe a knihách. Rada číta aj texty z oblasti medicíny. „Najviac mi pomáha vypnúť príroda a práca v záhrade,“ dodáva.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marta Jančkárová, RTVS, Jindřich Bardon

<p>The post Známa moderátorka STVR Jančkárová pochádza z Novohradu first appeared on vobraze.sk.</p>

V meste Lučenec pribudne nová cyklotrasa, ktorá poteší všetkých milovníkov pohybu aj ekologickej dopravy. Pripravovaný projekt novej cyklotrasy popri Tuhárskom potoku dostal zelenú a čoskoro sa posunie do ďalšej fázy realizácie. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola schválená, momentálne sa projekt nachádza pred podpisom zmluvy s poskytovateľom dotácie.

Cyklotrasa povedie od Ulice J. A. Komenského až po Ulicu Lúčna a prinesie bezpečnejšie a pohodlnejšie podmienky pre všetkých cyklistov. Nová trasa v celkovej dĺžke 621 metrov prepojí centrum mesta a sídlisko s oddychovo-rekreačnou časťou v mestskom parku, kde je možné napojiť sa na jestvujúcu cyklotrasu v smere na mestské lesy a rekreačno-oddychovú oblasť Ľadovo. Súčasťou projektu je aj zabezpečenie doplnkovej infraštruktúry, ako sú cyklostojany, odpočinkové miesta, značenie a iné prvky zvyšujúce bezpečnosť a komfort cyklistov.

Cieľom projektu je nielen zvýšiť bezpečnosť cyklistov, ale najmä podporiť zdravý životný štýl a ekologickejšiu dopravu v meste. Okrem praktického využitia prinesie cyklotrasa aj nové možnosti trávenia voľného času. Príjemné prostredie popri potoku môže lákať na oddychové jazdy na bicykli, prechádzky či aktívny pohyb na čerstvom vzduchu.
„Dlhodobo sa snažíme naplno využívať eurofondy a dostupné výzvy, aby sme do mesta priniesli čo najviac externých financií. Práve tie nám umožňujú realizovať projekty, ktoré by sme si len z mestského rozpočtu vedeli veľmi ťažko dovoliť. Nová cyklotrasa nie je len o doprave, ale aj o kvalite života – o možnosti tráviť viac času vonku, bezpečne sa pohybovať na bicykli a využívať verejný priestor,“ uviedla primátorka mesta Alexandra Pivková.

Celkové náklady projektu predstavujú viac ako 234-tisíc eur. V súčasnosti sa pripravuje podpis zmluvy, po ktorom by sa mohli začať ďalšie kroky smerujúce k samotnej výstavbe. Projekt bude realizovaný s finančnou podporou Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Cyklotrasy a cyklokoridory mesto Lučenec systematicky rieši aj v rámci nových investičných projektov s cieľom podporiť ekologickejšiu dopravu v meste. Jedným z konkrétnych príkladov je pripravovaná rekonštrukcia Novohradskej ulice, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie bezpečných cyklopruhov.

Zdroj: tlačová správa, Michaela Baboľová – hovorkyňa mesta Lučenec, foto: archív vobraze.sk

<p>The post Lučenecká samospráva získala dotáciu na novú cyklotrasu, zelenú dostal projekt popri Tuhárskom potoku first appeared on vobraze.sk.</p>

Obec Halič pri Lučenci sa v posledných rokoch stala miestom, kde to pravidelne žije. Ľudia prichádzajú po čerstvý chlieb, lokálne potraviny, posedieť si pri káve a stretnúť známych. Remeselné a potravinové trhy sa tu za krátke obdobie premenili na obľúbené miesto stretnutí, ktoré láka nielen domácich, ale aj návštevníkov z Lučenca a širokého okolia. Konajú sa v priestoroch Csontváryho múzea s kaviarňou, ktoré fungujú ako obecný podnik, oslávili 1. mája dva roky svojej existencie.

„Od soboty začíname s odbernými sobotami pre čerstvé potraviny. Záujemcovia odoberajú potraviny na základe objednávky od farmára, či pestovateľa v areáli múzea. Aktuálne informácie vždy zverejňujeme na FB: Trh Halič. Každú poslednú sobotu v mesiaci potom prebieha veľký trh,“ priblížila koordinátorka projektov Henrieta Čemanová s tým, že mimo sezóny sa konali raz mesačne.

Záujem o predaj aj návštevu neustále rastie. Počas posledných podujatí boli priestory úplne zaplnené. „Dlhoročný sen o trhu sa podarilo zrealizovať. Aj keď u nás trhy nemali silnú tradíciu, podarilo sa poctivou prácou vytvoriť fungujúci priestor,“ hovorí Čemanová.

Zároveň poukazuje na širší význam trhov pre komunitu. „Ľudia, ktorí chodia na trh, chodia aj na komunitné aktivity a zároveň navštevujú kaviarničku pod názvom Céder. Priestor je kompaktný, všetko je prepojené a prirodzene to funguje,“ vysvetľuje. Podľa nej ide nielen o predaj, ale aj o stretávanie a budovanie vzťahov. „Veľmi nás teší, že predajcovia aj návštevníci tu nachádzajú spoločný priestor. To je pre nás kľúčové.“

Podľa starostu obce Halič Alexandra Udvardyho sa podarilo vytvoriť niečo viac než len trhovisko. „Je to také malé dieťa obce. Veľmi sa tešíme, že sa nám podarilo pridať ponuku pre návštevníkov, ktorých do Haliče láka najmä zámok, ale chceli sme, aby tu mali možnosť stráviť viac času. Je to priestor pre komunitu, kde sa ľudia stretávajú a trávia spolu čas,“ približuje. Aj on sám sa aktívne zapája – pravidelne pomáha pri organizácii či stavaní stánkov.

Projekt, ktorý zahŕňa múzeum, kaviareň aj trhy, funguje ako obecný podnik. Hoci má len jedného stáleho zamestnanca, pomáha pri ňom viac ako desať ľudí a brigádnikov. Za dva roky sa podarilo zorganizovať množstvo podujatí – od remeselných dielní cez letné kino až po obľúbené nedávne akcie ako „Mašinky v podzámčí“.

Koordinátorka projektov zdôrazňuje, že práve skúsenosti s regionálnymi projektmi pomohli pri rozbehu trhov. „Mala som možnosť pracovať s komunitami v Gemeri, Malohonte či Honte aj pri regionálnych značkách. Aj preto sme vedeli, že keď sa to robí poctivo, ľudia si k tomu nájdu cestu,“ hovorí.

Interaktívne múzeum je venované maliarovi Tivadárovi Kosztkovi Csontvárymu, ktoré bolo zrekonštruované a pripomína návštevníkom rodáka a z tejto obce. Múzeum prináša návštevníkom úplne iný zážitok, než na aký sú zvyknutí z klasických expozícií. Namiesto vitrín a statických panelov tu dominujú digitálne technológie – veľkoplošné projekcie, interaktívne obrazovky či prvky rozšírenej reality. Návštevník sa tak môže nielen oboznámiť s dielom umelca, ale doslova „vstúpiť“ do jeho obrazov a zažiť ich z novej perspektívy.
Nechýba kaviareň ani dielničkové priestory, kde sa konajú kurzy kváskovania, keramiky, výroby šperkov či ďalšie aktivity pre verejnosť.

„Je to aj priestor pre výučbu a rodiny. Chodia k nám deti, školy, robíme dielničky, zapájame ich aj do tvorby vonkajšieho prostredia,“ približuje Čemanová. Areál sa postupne rozvíja aj ekologicky – pribudla dažďová záhrada s vážkami, ktoré sa živia komármi. „Myslíme aj na takéto zelené aktivity,“ dopĺňa.

Druhé výročie si organizátori pripomenú počas podujatia Noc múzeí 16. mája, ktoré bude zároveň poďakovaním verejnosti. „Chceme sa poďakovať ľuďom, že si k nám našli cestu. Pripravujeme program, ktorý bude prístupný pre všetkých,“ hovorí vedúca múzea. Niektoré aktivity budú bezplatné alebo len za symbolický príspevok v rámci možností.

Zdroj: PR-článok, Obec Halič, Múzeum Csontváry a Kaviareň Céder

<p>The post Trhy v Haliči lákajú davy. Múzeum i kaviareň majú dva roky a stali sa srdcom komunitného života first appeared on vobraze.sk.</p>

Mladý pedagogický asistent Bryan Berky z obce Ružiná sa rozhodol venovať svoj čas deťom a mládeži z rómskej komunity a dnes stojí za rozrastajúcim sa folklórnym súborom. Reprezentujú región nielen v okolí Novohradu, ale aj po celom Slovensku. Jeho iniciatíva spája prácu s mládežou, vzdelávanie a rozvoj kultúrnych tradícií.
Bryan Berky popri svojej profesii založil rómsky folklórny súbor Romano Rat Ružiná, ktorý dnes združuje viac ako dve desiatky detí. Ako ďalej pre vobraze.sk Bryan Berky uviedol, impulzom pre vznik súboru bola snaha vytvoriť zmysluplné voľnočasové aktivity pre deti z miestnej komunity. Podľa jeho slov mnohým chýbal priestor, kde by mohli rozvíjať svoj talent a zároveň tráviť čas organizovane. Súbor dnes navštevujú najmä deti z Ružinej, no zapájajú sa aj žiaci zo základnej školy z obce Divín, kde vedie krúžok priamo na škole.

Činnosť súboru je postavená na pravidelných skúškach, ktoré prebiehajú v rôznych podmienkach – v priestoroch školy, vo vyhradenej miestnosti, ale aj v exteriéri. „Počas priaznivého počasia nacvičujeme aj na našej záhrade pri dome,“ hovorí vedúci súboru a dodáva, že okrem samotného tanca a spevu kladie dôraz aj na komunitný rozmer a budovanie vzťahov medzi deťmi.

Súbor sa za relatívne krátky čas svojej existencie predstavil na viacerých podujatiach. Vystupoval nielen v regióne Novohradu, ale aj v iných častiach Slovenska. Medzi významnejšie vystúpenia, kam dostali pozvanie, patrí účasť na festivale pre choré deti blízko Nových Zámkov. Predviedli sa aj na podujatí Gipsy Fest v Žarnovici, skúsenosti zbierajú aj na tanečných súťažiach. „Trávime spolu veľmi veľa voľného času, aj cez leto. Myslím si, že je to super, lebo spoznávajú svoju vlastnú kultúru, tanec a môžu ho ukazovať na rôznych podujatiach,“ hovorí Berky, ktorý absolvoval strednú pedagogickú školu. Ako spomenul, navštevuje aj ďalšie kurzy či vzdelávania zamerané na výchovu rómskych žiakov v školskom prostredí. Dodáva, že rád tancuje, aj keď oficiálne v súbore nevystupoval žiadnom. „Predkovia po starej mame boli muzikanti. Boli taká hudobnícka rodina, vo veľkom sa u nás hralo a spievalo.“

S deťmi v rámci vzdelávania i tanečnej prezentácie navštevujú synagógu v Lučenci a pravidelne účinkujú na kultúrnych akciách v Divíne a okolitých obciach. Dôležitou súčasťou aktivít je podľa Berkyho aj neformálne vzdelávanie.

Deťom sa podľa neho venuje aj mimo skúšok, pomáha im s prípravou do školy a podporuje ich v plnení školských povinností. Organizujú spoločné doučovania, počas ktorých si deti vypracúvajú domáce úlohy a pripravujú školské projekty. „Cieľom je prepojiť voľnočasové aktivity so vzdelávaním a zvýšiť motiváciu detí k učeniu.“

Bryan Berky zároveň upozorňuje na význam poznania vlastnej histórie a identity. Súčasťou činnosti súboru je preto aj oboznamovanie detí s rómskou kultúrou, tradíciami a významnými osobnosťami. Mladí členovia sa postupne učia nielen choreografie, ale aj širší kontext kultúrneho dedičstva.

Projekt má aj širší spoločenský rozmer. Podľa zakladateľa súboru je jeho cieľom prispieť k pozitívnej prezentácii komunity a vytvárať príležitosti pre mladých ľudí. Folklór a tanec vníma ako nástroje, ktoré pomáhajú rozvíjať disciplínu, spoluprácu a sebavedomie.

Aktivity súboru podporujú aj rodičia detí a vedenie školy v Divíne. Vďaka tejto spolupráci majú členovia vytvorené základné podmienky na skúšky a vystúpenia. Organizácia činnosti si však vyžaduje aj značné osobné nasadenie vedúceho, ktorý zabezpečuje tréningy, komunikáciu s organizátormi podujatí aj samotnú logistiku vystúpení.

Súbor sa zapája aj do podujatí s tematickým alebo spoločenským presahom. Pri príležitosti zajtrajšieho Medzinárodného dňa Rómov pripravujú vystúpenie v rámci školského programu, ktorého cieľom je priblížiť ich kultúru širšiemu publiku. Podujatie doplnia aj sprievodné aktivity zamerané na tradície a históriu.

„Podľa mňa je veľmi dôležité pripomínať si Deň Rómov. Je to deň našej histórie a hrdosti. Práve v tento deň sa v roku 1971 konal kongres v Londýne, kde sa stretli Rómovia z rôznych štátov, prijala sa naša vlajka, hymna Gelem, gelem a pomenoval sa náš jazyk. Bol to silný moment pre náš národ,“ vysvetlil Berky. Ako priblížil, tento deň oslavujú so súborom tanečným pochodom po obci. „Je plný hudby, spevu a hrdosti. Pripravujeme tradičné jedlá a stretávame sa aj pri večernom ohni. Pre mňa je to deň pripomenutia, že môžeme byť hrdí na to, kým sme.“

Z dlhodobejšieho hľadiska chce Berky v činnosti súboru pokračovať a postupne ju rozvíjať. Plánuje rozšíriť repertoár, zapájať sa do ďalších podujatí a zároveň udržať stabilnú členskú základňu, pričom privítajú aj nových členov. Dôležité je pre neho aj to, aby deti vnímali súbor ako bezpečný priestor, kde môžu rozvíjať svoj talent a tráviť voľný čas zmysluplne.

Zároveň sa ukazuje, že záujem o podobné aktivity prichádza prirodzene zo strany detí. Podľa vedúceho súboru ide o pozitívny signál, že mládež má chuť zapájať sa a rozvíjať svoje schopnosti. „Skôr oni mňa naháňajú. Bývame viacerí na jednej ulici a keď ma vidia, tak sa pýtajú, kedy už bude skúška. Vedel som, že deti budú mať záujem. Naše rómske deti chceli od malička spievať a tancovať. Baví ich to, len to treba u nich rozvíjať a viac ich o tom učiť. Snažím sa ich popri tom učiť viac aj o našej histórii, napríklad o našej prvej spisovateľke Elene Lackovej,“ povedal Bryan.

Zdroj: vobraze.sk

Projekt finančne podporil Kultminor fond na podporu kultúry národnostných menšín

<p>The post Mladý asistent z Ružinej vedie folklórny súbor a motivuje deti ku kultúre i vzdelaniu first appeared on vobraze.sk.</p>

Stopér Samuel Sojka z Rimavskej Soboty sa blysol dvomi gólmi. Futbalistom MŠK Novohrad Lučenec výrazne pomohol k domácej výhre nad MŠK Kysucké Nové Mesto 3:0. Mal z toho zákonite veľkú radosť. Uplynulý víkend odohral prvý dvojgólový zápas medzi seniormi. Udialo sa tak v sedemnástom kole tretej ligy Stred. „Je to super a každopádne výborná skúsenosť, že sa mi niečo takéto podarilo. Nemôžem povedať, že by som to nejako špeciálne oslávil. Dúfam však, že príde aj ďalší takýto zápas a dokážem to zopakovať,“ povedal pre vobraze.sk dvadsaťročný Samuel Sojka.

Nečakal, že Kysučanom strelí dva góly. „Spoluhráči mi pred zápasom pripomínali, že som dlho nedal gól a mohlo by to už prísť. Nakoniec som dal dva góly. Prekvapil som tým sám seba, spoluhráčov i trénera,“ uviedol Sojka. Lučeneckým koučom je Andrej Kamendy.

Obidva presné zásahy Sojku sa zrodili po štandardných situáciách. Prvý zaznamenal v 12. min a druhýkrát prekonal gólmana Kysuckého Nového Mesta Jaroslava Šteinigera v 30. min. „Prvému gólu predchádzal nakrátko rozohratý rohový kop, nasledoval center do šestnástky a sieť som rozvlnil pravou nohou. Druhý gól padol po rohovom kope, v tomto prípade som zakončoval hlavou na prednej žrdi. Mal som šťastie, že lopta ma našla. Ale je pravdou, že sme takéto štandardky trénovali,“ priblížil. „Bohužiaľ, nemal som ďalšiu príležitosť, z ktorej by som mohol skompletizovať hetrik. Ten som nedal ani v mládežníckych kategóriách. Dva góly v jednom zápase predstavuje moje maximum,“ uviedol Samuel Sojka.

V centre Novohradu hosťuje z MFK Dukla Banská Bystrica, Lučenec ho angažoval v lete minulého roka. „Na jar nastupujem pravidelne v základnej zostave, čo je to úplne najdôležitejšie. Cítim dôveru trénera mužstva. Aj v jesennej časti som toho odohral pomerne dosť. Považujem aktuálnu sezónu z môjho pohľadu za úspešnú, futbalovo napredujem. Táto jarná časť súťaže môže byť pre mňa prelomová. Navyše, tvoríme super kolektív, takže som v Lučenci spokojný,“ vyjadril sa stredný obranca, ktorý začínal s futbalom v MŠK R. Sobota.

Premiérovo skóroval Samuel Sojka v mužskej kategórii v druhom kole tejto sezóny, gólovo sa presadil v domácom stretnutí proti TJ Jednota Bánová. Za svoju najsilnejšiu stránku považuje hlavičkové súboje. „S pribúdajúcimi zápasmi som čoraz skúsenejší. Preto si viac verím v týchto súbojoch,“ podotkol.

Z MŠK R. Sobota odišiel Sojka v lete 2020 do Nitry a odtiaľ zamieril do MFK Dukla Banská Bystrica, kde hrával prvú dorasteneckú ligu. Do seniorskej kategórie vhupol v jesennej časti ročníka 2024/2025 vo farbách R. Soboty. V jarnej časti potom pôsobil v treťoligovom FK Beluša.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív vobraze.sk, album S. Sojku

<p>The post Sojka odohral prvý dvojgólový zápas medzi mužmi. Mladík z R. Soboty pomohol k výhre Lučenčanom first appeared on vobraze.sk.</p>

V pondelok 19. januára 2026 mesto Lučenec odovzdalo stavenisko zhotoviteľom stavby, čím oficiálne odštartovala realizácia dlho očakávanej obnovy Tuhárskeho námestia. Projekt, ktorý budú realizovať spoločnosti USD Lučenec s.r.o. a mmcité sk s.r.o., má za cieľ premeniť doteraz málo využívanú plochu na moderný, bezpečný a multifunkčný verejný priestor pre všetky vekové skupiny.

Víťazmi verejného obstarávania sa stali spoločnosť USD Lučenec s.r.o., ktorá zodpovedá za stavebnú časť diela, a spoločnosť mmcité sk s.r.o., ktorá sa postará o mobiliár. Zhotovitelia v závislosti od poveternostných vplyvov začnú s prípravnými prácami, ako napríklad zabezpečovanie vytyčovacích a geodetických prác. Taktiež budú riešiť zariadenie staveniska a následné búracie práce, pričom mesto bude vopred informovať dotknuté domácnosti o presnom termíne.

Na realizáciu projektu získalo mesto nenávratný finančný príspevok vo výške 1 445 071,73 eur z Programu Slovensko zo zdrojov Európskej únie. Hodnota vysúťaženého diela je 1 374 355 eur s DPH, pričom ušetrené prostriedky budú v rámci skupiny Udržateľného mestského rozvoja (UMR) Lučenec použité na ďalší projekt. Mesto sa bude na projekte spolupodieľať sumou približne 182-tisíc eur, ktorá predstavuje povinné 8-percentné spolufinancovanie a krytie neoprávnených výdavkov. Zhotovitelia majú na výstavbu 12 mesiacov, ak práce a dodávky materiálov budú prebiehať bez neočakávaných udalostí, stavba môže byť ukončená aj skôr – už na jeseň 2026.

Cieľom obnovy je vytvoriť multifunkčný verejný priestor, ktorý podporí komunitný život a aktívne trávenie voľného času. Na ploche takmer 8-tisíc metrov štvorcových sa realizujú stavebné práce a sadové úpravy, ktoré v zmysle výzvy, cez ktorú mesto získalo financie, zohľadnia adaptáciu mestského prostredia na zmenu klímy.

„Obnova Tuhárskeho námestia je dlhodobo očakávaným projektom, na ktorom sme pracovali niekoľko rokov. Nevzdali sme sa, aj keď cesta k získaniu financií nebola jednoduchá. O to viac sa teším, že sa nám napokon podarilo získať prostriedky na jeho realizáciu. Už v prípravnej fáze sme projekt tvorili spolu s obyvateľmi dotknutých lokalít a mladými architektmi na viacerých stretnutiach, aby nové námestie čo najviac zodpovedalo ich potrebám a predstavám,“ uviedla primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková.

Súčasťou projektu bude napríklad:
• vybudovanie spevnených plôch a komunikácií zo zámkovej dlažby vo viacerých formátoch a farbách
• prípojka vody, elektriny
• vybudovanie odvodu dažďových vôd
• moderné LED osvetlenie
• vytvorenie malého námestia s amfiteátrom
• vytvorenie hlavnej parkovej aleje
• výsadba novej zelene
• výsadba dažďovej záhrady
• vytvorenie pochôdznej fontány s osvetlením
• parkové vybavenie (lavičky, odpadkové koše, stojan na bicykle a iné)
• nové ihriská pre deti pre dve vekové kategórie: 1– 4 roky a 3 – 15 rokov
• prvky pre seniorov na posilnenie mobility a koordinácie
• workoutové ihrisko
• vytvorenie priechodu pre chodcov
• smart prvky vrátane nabíjacej stanice pre elektrobicykle
• fontánka na pitie

„Tuhárske námestie sa po premene stane živým centrom sídliskovej zóny – miestom oddychu, pohybu aj stretávania sa obyvateľov. Myslíme na všetkých – deti, mladých ľudí, rodiny, seniorov aj ľudí so znevýhodnením,“ uviedla primátorka mesta Lučenec Alexandra Pivková.

Projekt kladie dôraz aj na ekologickú a edukačnú funkciu – zelené a modré prvky prispejú k zlepšeniu kvality ovzdušia, zadržiavaniu dažďovej vody a klimatickej odolnosti územia.
Po dokončení sa Tuhárske námestie stane moderným, ekologickým a multifunkčným priestorom, ktorý podporí zdravý mestský život, komunitu a dlhodobú udržateľnosť, pričom jeho atraktivita osloví všetky generácie.

Zdroj: tlačová správa, Michaela Baboľová, hovorkyňa mesta Lučenec, vizalizácia: Ving s.r.o.

<p>The post Tuhárske námestie v Lučenci prejde obnovou. Má sa stať miestom oddychu, pohybu aj stretávania sa obyvateľov first appeared on vobraze.sk.</p>