Novou riaditeľkou Základnej školy Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti sa stala Martina Slimáková. Do funkcie nastúpila od 1. júla. Na škole pôsobí od septembra 2001 a s touto školou spojila prakticky celú svoju profesijnú kariéru. Novú funkciu tak preberá ako človek, ktorý školské prostredie, jeho fungovanie aj potreby pozná z dlhoročnej praxe. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla riaditeľka Martina Slimáková, o funkciu sa uchádzala prvýkrát a prijala ju s pocitom radosti, spokojnosti i odhodlaním. Za jeden z najdôležitejších predpokladov úspešného fungovania školy považuje kvalitné medziľudské vzťahy. Podľa nej nestačí sústrediť sa iba na výsledky vo vzdelávaní, ale rovnako dôležité je vytvárať prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiť žiaci, učitelia aj rodičia.

„Chcem sa zamerať na stmelenie kolektívu, otvorenú komunikáciu, budovanie vzájomného rešpektu ako aj dôvery medzi zamestnancami, učiteľmi, rodičmi a deťmi,“ uviedla Martina Slimáková (48), ktorá na školu nastúpila po ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas svojej pedagogickej praxe vyučovala slovenský jazyk a literatúru i dejepis. Zároveň viedla predmetovú komisiu slovenského jazyka, literatúry a dejepisu.

Významnú úlohu podľa nej zohráva aj spolupráca školy s rodičmi. Tých nevníma iba ako pozorovateľov diania v škole, ale ako prirodzených partnerov vo vzdelávacom procese. „Rodičia sú neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania detí a ich spolupráca so školou je veľmi dôležitá,“ dodala Martina Slimáková, ktorá býva v obci Nižný Skálnik.

Jednou z najvýznamnejších úloh, ktoré školu podľa nej v najbližších rokoch čakajú, je pokračovanie v zavádzaní nového štátneho vzdelávacieho programu. Ako hovorí, podporovať chce moderné formy vzdelávania, rozvoj funkčnej gramotnosti žiakov a väčšie prepájanie poznatkov s praktickým životom. Vytvárať chce aj priestor pre projektové a zážitkové učenie. „V škole sa musíme snažiť, aby sa deti do nej tešili,“ hovorí riaditeľka.  Podľa nej je dôležité, aby sa zmeny zavádzali prirodzene a s dostatočnou podporou pedagogického zboru.

Z hľadiska infraštruktúry čakajú novú riaditeľku výzvy spojené so staršou budovou školy. Ako hovorí, jej ambíciou je pokračovať v zlepšovaní, v skrášľovaní a v skvalitňovaní školského prostredia, pri čom chce nadviazať na prácu svojej predchodkyne. Zároveň vyzdvihuje dôležitosť spolupráce s mestom pri úsilí o zlepšenie mikroklimatických podmienok v školských budovách.

Kolektív školy vníma Martina Slimáková ako rozmanitý, čo prináša výhodu prepojenia dlhoročných skúseností starších pedagógov s energiou, inovatívnosťou a tvorivosťou mladších kolegov. Kľúčovým aspektom pre ňu zostáva „inšpirovanie sa dobrou praxou“ medzi kolegami navzájom. Riaditeľka preto plne podporuje kultúru otvorených vyučovacích hodín. Učitelia by mali mať možnosť chodiť pozerať sa na vyučovacie hodiny svojich kolegov a inšpirovať sa, keď chce kolega na vyučovacej hodine vyskúšať niečo nové.

Hoci sa témy na hodinách môžu opakovať, každý deň medzi deťmi podľa nej prináša jedinečnú dynamiku. Hlavným zdrojom jej motivácie je samotná práca so žiakmi. Radosť jej robí sledovanie ich ďalších životných ciest. „Vždy ma poteší, keď počujem alebo čítam o úspechoch svojich detí,“ hovorí pedagogička, ktorá sa počas jej doterajšej praxe so žiakmi pravidelne zapájala do najrôznejších súťaží.

Podľa jej slov podporovala predovšetkým regionálne súťaže, no s deťmi úspešne reprezentovala školu aj za hranicami okresu – na krajskej či celoslovenskej úrovni. Išlo najmä o súťaže vo vlastnej tvorbe, súťaže v umeleckom prednese a olympiády zo slovenského jazyka a dejepisu. „Veľmi si vážim ocenenie a poďakovanie od Knižnice prof. Štefana Pasiara v Hnúšti za podporu detí v písaní vlastnej tvorby a pravidelné prispievanie žiackymi prácami do literárnej súťaže Hrebendova kapsa,” priblížila Slimáková. Vo funkcii riaditeľky vystriedala Barboru Földiovú, ktorá na tejto pozícii bola dve funkčné obdobia.

Od rozhodnutia stať sa učiteľkou až po riaditeľskú funkciu

Rozhodnutie venovať sa učiteľstvu neprišlo zo dňa na deň. Ako sama hovorí, dozrievalo postupne počas základnej školy a gymnázia. „Inšpirovali ma moji pedagógovia, jednotlivci na základnej škole aj na gymnáziu. Nebol to jeden konkrétny človek, ale vždy bol v mojom živote niekto, kto ma posunul bližšie k učiteľstvu,“ vysvetľuje.

K slovenskému jazyku a dejepisu ju priťahovala možnosť objavovať príbehy, súvislosti a lepšie porozumieť ľuďom, spoločnosti a udalostiam, ktoré formovali našu minulosť. Počas školských rokov sa síce zapájala do rôznych aktivít, súťažnému recitovaniu sa však nevenovala.

Po viac ako štvrťstoročí v školstve si dnes inú profesijnú cestu predstavuje len ťažko. „Po 25 rokoch v školstve je ťažké predstaviť si inú profesiu, ale nie je to nemožné. Zatiaľ som však týmto smerom neuvažovala,“ dodáva.

Prechod od jednej triedy k celej škole

Kandidatúra na riaditeľskú pozíciu bola podľa nej prirodzeným pokračovaním dlhoročnej práce v škole. „Impulzom podať si prihlášku bola možnosť využiť svoje doterajšie skúsenosti v prospech školy a prispieť k jej ďalšiemu rozvoju,“ vysvetľuje. S novou funkciou však prichádza aj väčšia zodpovednosť, ktorá v nej pred nástupom do funkcie vyvolávala rešpekt. „Najväčší rešpekt som mala zo zodpovednosti, ktorú táto funkcia prináša,“ priznáva.

Za najväčšiu zmenu považuje rozšírenie zodpovednosti z jednej triedy na celú školu. „Veľkou zmenou je prechod od zodpovednosti za jednu triedu k zodpovednosti za celú školu,“ hovorí. Napriek novým povinnostiam priznáva, že jej bude chýbať každodenný kontakt so žiakmi. „Áno, priama práca so žiakmi je to, čo ma na učiteľskom povolaní vždy napĺňalo. Verím však, že aj v novej pozícii s nimi zostanem v úzkom kontakte.“

Nová riaditeľka Martina najradšej trávi voľný čas v záhrade pri rodinnom dome a pri pestovaní kvetov. Ako sama dodáva, pohľad na ne jej robí radosť. Okrem záhradkárčenia je jej veľkou záľubou čítanie kníh – predovšetkým detektívok a trilerov, ktoré jej pomáhajú na chvíľu vypnúť od každodenných starostí. Medzi jej najobľúbenejších autorov patria Dominik Dán, Jozef Karika a Juraj Červenák.

<p>The post Hnúšťanskú základnú školu povedie dlhoročná učiteľka. Martina Slimáková z N. Skálnika chce staviť na otvorenú komunikáciu first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte ideálne miesto na oddych v lone prírody, Poľovnícka chata pod Maginhradom v katastri obce Nižný Skálnik vás príjemne prekvapí. Nachádza sa priamo pod lesom s výhľadmi na Rimavskú dolinu, Sinec, Bučeň a pri dobrej viditeľnosti dokonca až na Poľanu. V zrekonštruovanej pôvodne poľovníckej chate pribudlo jedno podlažie s podkrovím, balkóny a nové komfortné vybavenie. Výsledkom je útulné miesto s kapacitou približne 24 lôžok a zázemím, ktoré ponúka komfortné ubytovanie pre rodiny, turistov, skupiny priateľov či menšie podujatia.

Pri chate vzniklo v uplynulých týždňoch aj funkčné zázemie pre rodiny s deťmi – najnovšie pribudlo detské ihrisko a zavlažovaný trávnik. O komfort hostí sa stará čisto nové moderné vybavenie – od uplynulých dní je to aj vyhrievaná vírivka, ktorú vykuruje kotol na štiepku s automatickým systémom. Prostredie spríjemňuje aj jazierko s koi kaprami (oplotené pre bezpečnosť), ale aj altánok na varenie kotlíkového guláša či grilovanie. Pri chate je aj prameň s pitnou vodou, ktorá je charakteristická veľmi dobrou kvalitou.

„Chceli sme zachovať ducha miesta, ale zároveň prispôsobiť chatu dnešným požiadavkám na komfort a bezpečnosť,“ uviedla prevádzkovateľka objektu Irena Keľová.

Priestory Poľovníckej chaty pod lesom sú klimatizované, na prízemí sa nachádza menšia kuchynka v nerezovom prevedení a práčka pre prípad dlhších pobytov hostí. Izby majú balkóny alebo terasky. Všetky izby sú vybavené vlastnou kúpeľňou so sprchou a WC. Obľúbené je najmä podkrovie – ideálne pre deti či mladšie skupiny.

Na prízemí je spoločenská miestnosť s televíziou, ozvučením a dreveným interiérom. Pôsobí útulne a zároveň prakticky. Využíva sa na prezentácie, večerné posedenia alebo súkromné oslavy. Drevené obloženie, kvalitné detaily a príjemná atmosféra robia z tohto priestoru miesto, kde sa ľudia radi vracajú.

Ide o komplexne prebudovaný objekt, kde nič nechýba – či už hľadáte víkendový relax, súkromie s priateľmi, alebo zázemie pre oslavu v prírode. Objekt je oplotený. Cena pobytu je po dohode, v závislosti od počtu hostí a trvania pobytu.

Chata pod Maginhradom dýcha dušou rytierov z Maginhradu – tajomného hradu, opradeného legendami a povesťami. Práve tu na kopci mali niekedy bojovníci prebývať. Atmosféru podľa Keľovej dopĺňa aj nočné osvetlenie objektu pripomínajúce ponocovanie rytierov z románu Valgatha.

Z chaty sú pekné výhľady na západ slnka a atmosféru, ktorú umelo nenapodobníte. Ako prevádzkovateľka ďalej spomenula, v okolí je veľa pekných atrakcií – rozhľadňa Maginhrad, náučný chodník s pieskovcovými baňami a jaskyňami. „Lokalita je vyhľadávaná aj paraglidistami, ktorí štartujú pri rozhľadni,“ dodáva. Neďaleko pri hlavnej ceste je aj koliba a wellness s možnosťou ubytovania a organizovania väčších spoločenských osláv svadieb. V prípade záujmu o bližšie informácie alebo o rezerváciu volajte 0903346733.

Zdroj: PR-Článok, Irena Keľová

<p>The post Poľovnícka chata pod Maginhradom ožila. Nová turistická atrakcia ponúka štýlové ubytovanie, pohodlie i vírivku first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte poctivé semienka, priesady, kvety a ovocné kríky, ktoré vás prekvapia nielen výzorom, ale aj kvalitou a chuťou, nájdete ich v obci Nižný Skálnik – neďaleko vlakovej zastávky. Firma Bio-Eko-Logic pár rokov pôsobila v Rimavskej Sobote, kde predávali hlavne semená. S rozšírením sortimentu zapustila korene v neďalekej obci. Špecializuje sa na staré, nemodifikované odrody, kvalitné semená, kvety, bylinky a sezónne priesady. Všetko s láskou, skúsenosťami a radou navyše.

Za projektom stojí Robert Václavik, ktorý strojárinu vymenil za záhradu, svoje hobby povýšil na životný štýl a poslanie. „Vždy som chcel pestovať to, čo je jedlé – zeleninu, ovocie, bylinky. Robím to s radosťou a ľuďom sa snažím odovzdať aj kus seba,“ hovorí.

Bio-Eko-Logic je značka, ktorá sa špecializuje na lokálnu produkciu, najmä na nemorené a nemodifikované semená, pričom až 90 percent sortimentu tvoria staré odrody – často také, ktoré na Slovensku ešte nie sú bežné. Príkladom sú biele paradajky s jemnou krémovou chuťou, či ananásové paradajky, ktoré po rozkrojení hrajú neónovo žltou farbou s ružovými cípmi. „Ich chuť je úplne tropická, ananásová. Ľudia boli kedysi konzervatívni – paradajka musela byť červená. Ale dnes objavujú čaro zelených alebo farebných odrôd, ktoré sú často omnoho chutnejšie,“ vysvetľuje Václavik.

V ponuke firmy nájdete aj širokú paletu ovocných kríkov, ktoré sa do sortimentu dostali po prvýkrát práve tento rok. Patria medzi ne napríklad čučoriedky, maliny, černice, figy, kiwi, egreše rôznych farieb, japonské maliny, goji, brusnice, či ríbezle rôznych odrôd a všetkých odtieňov. Práve čučoriedky patria medzi jeho obľúbené ovocie. „Z každého sa snažím mať aspoň základ, aby si ľudia mohli vybrať to, čo im chutí,“ dodáva. Veľmi rád má muchovník a ako vysvetľuje, je to veľký, nenáročný a mrazuvzdorný ovocný krík, ktorý prináša plody s výbornou chuťou. Toto drobné ovocie je veľmi zdravé, pripomína čučoriedky a má nezameniteľnú výbornú chuť. Pôsobí osviežujúco a zároveň exoticky. „Je veľmi produktívny a vhodný do každej záhrady,“ poznamenal Václavik.

V sortimente nechýbajú ani priesady známych, aj menej známych druhov zeleniny, bylinky a kvety – vrátane jedlých odrôd levandule. Špecialitou sú melóny širokej škály farieb a chutí, ktoré sú vzácne a málo známe. Samozrejmosťou záhradníctva sú aj kvalitné substráty, hnojivá a prípravky proti škodcom, všetko na báze BIO. Firma sa okrem predaja zameriava aj na edukáciu zákazníkov. „Ľuďom sa snažím odovzdať rady – kam čo zasadiť, ako sa o to starať. Pri bylinkách ich učím, ako si ich môžu sami zakoreniť a ďalej množiť,“ hovorí Václavik, ktorý prevádzkuje aj e-shop bio-eko-logic.sk kde si svoje nájdu všetci, ktorí túžia po kvalitnom a zdravom pestovaní.

Zdroj: PR-článok, Bio-Eko-Logic

<p>The post S Bio-Eko-Logic na N. Skálniku objavíte čaro pôvodných odrôd. Prinášajú semienka, nové ovocné kríky i netradičné rastliny first appeared on vobraze.sk.</p>

V týchto dňoch vznikajú rezbárske diela, ktoré nahradia poškodené sochy na náučnom chodníku Po stopách Maginhradu. Po rezbárskom sympóziu na Vyšnom Skálniku začiatkom leta sa to aktuálne koná v susednom Nižnom Skálniku. Jeho ukončenie je naplánované na nedeľu 22. septembra.

Za evanjelickým kostolom tvoria štyri páry šikovných rúk, rezbári z rôznych kútov Slovenska – Pavol Hajduk, Albert Šimrák, Marián Hutira a Erik Kalinka. „Sú to majstri svojho remesla, preto ak budete mať čas, ešte stále sa môžete v našej obci zastaviť a pozdraviť ich,“ približuje Miroslav Bystriansky, starosta obce Nižný Skálnik.

Sochy na náučnom chodníku boli vplyvom času aj vandalov znehodnotené. „Nahradený bude bedár, obor s posedením na lúke nad obcou Nižný Skálnik, lavička s krížom pod lesom pri výstupe na Maginhrad či bratrík na konci trasy pri Malých Teriakovciach,“ uviedla Elena Kubaliaková, ekonomická manažérka Miestnej akčnej skupiny (MAS) MALOHONT, ktorá pomáha s organizačným zabezpečení sympózia. Jeho ukončenie spolu s predstavením rezbárskych výtvorov prebehne v nedeľu 22.9. o 12:00 hod. na Nižnom Skálniku za evanjelickým kostolom, na ktoré organizátori pozývajú širokú verejnosť.

Sympózium sa koná v rámci projektu obce Nižný Skálnik v spolupráci s dobrovoľníkmi miestneho občianskeho združenia SOLENIA, ktorí sa starajú o pohodlie rezbárov. Projekt finančne podporila MAS MALOHONT v rámci svojho grantového programu, Mikroregión Rimava a Rimavica a sponzorsky aj poľnohospodárska firma KEĽO A SYNOVIA, s.r.o.

Zdroj: Miroslava Vargová , foto: Elena Kubaliaková a Erik Kalinka

<p>The post Na Nižnom Skálniku vrcholí rezbárske sympózium. Vznikajúce diela nahradia poškodené sochy first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Nižný Skálnik si budete môcť otestovať svoju pečeň na ochorenie cirhózy. Na výjazdové preventívne vyšetrenie pod názvom Sírius sem v priebehu budúceho týždňa prídu odborníci z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. V spolupráci so Slovenskou hepatologickou spoločnosťou tu 26. septembra budú robiť skríning pečene, ktorého cieľom je odhaliť ochorenie pečene vo včasnom štádiu, keď je ešte liečiteľné.
Podľa informácií odborníkov z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici je Slovensko na prvom mieste vo svete vo výskyte cirhózy pečene.

Vyšetrenie má prebiehať od 9.00 – 17.00 hodiny v Kultúrnom dome. Je bezbolestné, bezplatné a trvá približne polhodinu. Pozostáva zo zistenia anamnézy, odberu kvapky krvi a elastografie. Ide o najmodernejší spôsob zistenia tuhosti pečene. „Túto možnosť sme prijali veľmi radi, pretože najmä vidiecke obyvateľstvo nemá tak často možnosť dostať sa k podobným bezplatným vyšetreniam v Banskej Bystrici. Zatiaľ sa nám nahlásilo viac ako 30 ľudí. Kapacita je približne 200. Budú mať k dispozícii až dva prístroje,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce Miroslav Bystriansky. Ako podotkol, pôjde o jediné takéto vyšetrenie v okrese Rimavská Sobota v rámci tohto výjazdu. Zdravotníci boli nedávno v Podbrezovej a v nedeľu by mali navštíviť aj Lučenec.

Na vyšetrenie v obci Nižný Skálnik sa môžete objednať vopred na telefónnom čísle 0475695599.

Ochorenie pečene sa podľa zdravotníkov vyvíja niekoľko rokov. Nakoľko nie je bolestivé, človek s desaťročnou cirhózou sa môže cítiť rovnako ako ten bez ochorenia. Prvé príznaky a komplikácie tohto ochorenia sa začnú prejavovať až vo vyšších štádiách. Vtedy je už ale ochorenie ťažko zvrátiteľné.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Neďaleko R. Soboty si môžete otestovať pečeň. Výjazdové vyšetrenie zdravotníkov z B. Bystrice je bezplatné first appeared on vobraze.sk.</p>

Katarína Kantoráková (24) pochádza z Nižného Skálnika a k srdcu jej prirástol folklór. Pôsobila vo FS Rimavan i FS Vepor. Pred pár týždňami uplynulo päť rokov odvtedy, ako sa zúčastnila súťaže Miss Folklór. Projekt jej ponúkol mnoho nových skúseností.

Do súťaže Miss Folklór 2016 sa prihlásila spontánne, bez nejakého cieľa či zámeru. Jej cesta do finále sa začala na kastingu v Detve. Aj keď sa vo finále neumiestnila, hovorí, že to bolo veľmi príjemné obdobie a súťaž, ktorá sa konala vo Východnej, si nesmierne užila. Súťaž moderoval Marcel Forgáč a prípravy boli podľa Katky zdĺhavé. Súťažiace si skúšali chôdzu na podpätkoch, nacvičovali si talentové čísla, a keďže bola súťaž sponzorovaná rôznymi sponzormi, snažili sa produkty propagovať.

„Aj keď som sa neumiestnila na prvých miestach, bola to pre mňa výborná skúsenosť a pekné chvíle v kruhu folkloristiek a milých ľudí. S niektorými dievčatami som dodnes v kontakte.“

Miss Sympatia

Katka Kantoráková sa už predtým zúčastnila aj súťaže Miss stredných škôl 2015. V regionálnom kole získala ocenenie Miss Sympatia, no na tento projekt nerada spomína. „Nepáčilo sa mi, že to bolo zastrešované nemenovanou politickou stranou a takéto mini kampane politickej scény sú proti mojej srsti,“ skonštatovala. Zároveň dodáva, že si z každej životnej situácie berie poznatky a skúsenosti, ktoré sa potom snaží zužitkovať.

Jej život neskôr nabral nový smer. Dostala sa na Fakultu sociálnych vecí a zdravotníctva na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na folklór však nezanevrela. Prijali ju do univerzitného folklórneho súboru Ponitran, s ktorým navštívila USA a mnoho slovenských festivalov. Okrem iného sa počas vysokej školy zúčastnila aj tanečných choreografických súťaží so skvelým umiestnením.

Folklór si ju našiel sám

Katka sa folklóru začala venovať, keď mala trinásť rokov. V tom období sa dozvedela o FS Rimavan, a tak sa rozhodla prihlásiť. Tanec jej prirástol k srdcu a neskôr bola aj členkou FS Vepor. Folklór si ju podľa jej slov našiel sám. „Nikdy som sa nehrnula do tancovania, skôr som bola taká priemerná introvertka. Nikto v rodine nie je muzikant, ani tanečník. Vybrala som si to najlepšie hobby do svojho dospievania a života,“ približuje. Na otázku, čo pre ňu znamená folklór, odpovedala: „Dávnejšie by som povedala, že to je spev, hudba, tanec. Ja som len nositeľkou folklóru a pre mňa určite znamená nekonečno emócii pri tanci a speve v kolektíve. Tiež pre mňa znamená udržiavať tradície, ktoré ma učili moji rodičia a starí rodičia.“

Slováci by si mali folklór udržiavať

Kantoráková navštívila veľa krajín a tvrdí, že mnoho národov si svoju kultúru cení viac než Slováci. „Je smutné, že náš folklór sa v tomto štáte najlepšie využije pri rôznych politických kampaniach, ale nie kvôli udržateľnosti našich tradícii,“ opisuje svoje pocity. Je vďačná každému, kto tradície a kultúru udržuje, pretože verí, že to je naše národné bohatstvo.

Tento rok si Katarína úspešne prešla štátnicovými skúškami a obhajobou diplomovej práce. V súčasnosti netancuje, no ako sama hovorí, určite sa chce k tancu a folklóru vrátiť, pretože je to jej vášeň, a to, čo ju napĺňa. Počas leta bola v zahraničí, v národnom parku v Alpách, kde sa snažila usporiadať si myšlienky a o mnohých rozhodnutiach mala možnosť premýšľať na čerstvom vysokohorskom vzduchu. Do budúcnosti má plán zamestnať sa vo svojom odbore na Slovensku.

Zdroj: Frederika Lodová, foto: album K. Kantorákovej

<p>The post Katka z Nižného Skálnika bola účastníčkou súťaže Miss Folklór first appeared on vobraze.sk.</p>

Dnes začala sezóna lovu pstruhov. Už od skorého rána sa na rybníku pri Vyšnom Skálniku schádzajú rybári. Nechýbali sme preto a boli sme naloviť pár pekných fotiek. Nádrž bola nedávno zarybnená dvakrát, takže pstruhy by pri tomto tempe mohli vydržať do nedele.

<p>The post Začala sa sezóna lovu pstruhov first appeared on vobraze.sk.</p>

Navštívili sme aj neveľkú obec Nižný Skálnik. Nachádza sa neďaleko bájneho hradu Magin. Z obce naň vedie aj náučný chodník, smer určujú vyrezávané sochy. Jednou zo zastávok je aj studnička nad obcou, ako aj viacero jaskýň. Býval tu niekedy kameňolom. Pieskovec z neho využívali na stavebné účely.

V strede dedinky stojí klasicistický kostol. Obec je známa aj pálenicou. Na obecnom úrade sme našli pamätnú tabuľu rodákov, ktorí ju darovali národnému buditeľovi Jurajovi Feješovi a jeho synovi Jánovi. Na mieste obecného úradu vtedy stála kúria zemianskeho rodu Feješovcov. Slúžila ako sídlo Verejnej knižnice Malohontského seniorátu evanjelickej cirkvi a Učenej spoločnosti malohontskej.

Kataster obce je už vyše 300 rokov známy, ako jedna z mála lokalít v regióne výskytom drevných opálov a chlór opálov, ktoré aj v dnešnej dobe je možné nájsť, menšie kusy, len zberateľskej hodnoty.

<p>The post Z návštevy obce N. Skálnik first appeared on vobraze.sk.</p>