K vlastnému krbu sa Radoslav Kurek dostal najskôr ako zákazník. Pred viac ako 15 rokmi si nechal postaviť krb, za ktorý zaplatil nemalé peniaze. Namiesto spokojnosti ho však výsledok priviedol k rozhodnutiu, že sa chce o tomto remesle dozvedieť viac a krb si navrhol podľa vlastných predstáv. Zaplatil si školenia, začal sa vzdelávať a postupne prišli prvé zákazky. Napokon dal výpoveď v zamestnaní a krbárstvu sa začal venovať naplno. Venuje sa nielen krbárstvu a peciarstvu, ale aj kominárstvu. Jeho firma KUZIM pôsobí v Rimavskej Sobote, kde má obchod desať rokov. Kurek je rodákom z mesta, určitý čas pôsobil aj v Banskej Bystrici a v súčasnosti žije v obci Čierny Potok, odkiaľ pochádzajú jeho predkovia. Práve tam našiel aj svoju manželku. Z pôvodného záujmu o vlastný krb sa tak postupne stalo remeslo, ktorému sa venuje už viac ako 15 rokov.

Začínali s kachliarstvom, pribudlo kominárstvo
Kurek sa pôvodne zameriaval najmä na kachliarske práce. Postupne si však rozšíril vzdelanie aj o kominárstvo. Dôvod je podľa neho praktický – pri stavbe vykurovacieho telesa treba myslieť na celý systém a predovšetkým na bezpečnosť. „Začínali sme s kachľami, ale rozšírili sme si vzdelanie aj o kominárstvo. Pri tomto povolaní je veľmi dôležité dodržať všetky normy a bezpečnosť,“ vysvetľuje. Firma tak v súčasnosti rieši krby, kachľové pece, sporáky, komíny aj ich kontroly a čistenie.

Za rok Kurek zrealizuje približne 30 projektov. Zameriava sa pritom skôr na kvalitnejšie a prémiové riešenia a spolupracuje s viacerými výrobcami krbových vložiek, kachlí a ďalších komponentov. Práve kvalitu považuje za jednu z vecí, ktoré zákazníci pri výbere krbu niekedy podceňujú. Lacnejšie riešenie môže podľa jeho skúseností znamenať aj kompromisy v použitých materiáloch a spracovaní. „Keď má byť niečo trvácne, musí to niečo stáť a musí to mať svoju váhu,“ hovorí Kurek.

KUZIM pracuje so slovenskými, českými či nórskymi výrobcami a do ponuky zaradil aj moravské sporáky. Podľa jeho slov sa pri zákazkách snažia stavať veci, ktoré majú slúžiť dlhé roky.

Krb a kachľovú treba riešiť ešte pred stavbou domu
Jednou z najčastejších rád, ktoré svojim zákazníkom dáva, je začať s krbom dostatočne skoro. Ideálne už pri projekte domu. Podľa neho nejde iba o výber samotnej krbovej vložky. Dôležité je správne navrhnúť komín, spotrebič, prívod vzduchu a zohľadniť aj ďalšie technológie v dome, napríklad rekuperáciu. „Zo skúseností by ľudia mali riešiť krb už pri projekte domu a výstavbe,“ zdôrazňuje. Ak sa začne krb riešiť až v hotovej stavbe, možnosti jeho umiestnenia a napojenia môžu byť obmedzenejšie. Pri návrhu treba zároveň počítať s tepelnými stratami konkrétneho domu. Dôležitú úlohu má aj palivo. Radoslav Kurek odporúča používať dostatočne suché drevo s vhodnou vlhkosťou, pretože aj jeho kvalita výrazne ovplyvňuje spaľovanie.

Väčší krb nemusí znamenať viac tepla
Práve nesprávne zvolený výkon patrí podľa Kureka medzi časté problémy, s ktorými sa pri realizáciách stretáva. Najmä pri teplovzdušných krboch sa môže stať, že si majiteľ vyberie príliš výkonnú vložku. Výsledkom môže byť rýchle prekúrenie miestnosti, zatiaľ čo po vyhasnutí oheň prestane teplo odovzdávať. Pri akumulačnom krbe je princíp odlišný. Energia sa ukladá do akumulačnej hmoty, najmä šamotu, a teplo sa potom postupne uvoľňuje do priestoru. „Akumulačný krb naberie do seba energiu a výkon nie je okamžitý. Dokáže hodiny vydávať teplo bez efektu prekúreného domu,“ vysvetľuje. Práve preto sa v KUZIM zameriavajú najmä na akumulačné a kombinované riešenia.

Na jedno prikúrenie môže kúriť celú noc
Technológia krbov sa podľa Kureka za posledné roky výrazne posunula. Pri vhodne navrhnutom riešení môže jedno prikúrenie zabezpečovať odovzdávanie tepla približne osem až dvanásť hodín. Pri akumulačných kachľových peciach môže byť interval ešte dlhší. Kurek hovorí o riešeniach, pri ktorých dokáže akumulačná pec udržiavať teplo aj približne 48 hodín. Kachľové pece sa podľa jeho skúseností vracajú najmä do domácností v hornatejších oblastiach, napríklad smerom na Kokavu nad Rimavicou. Pri správnom návrhu dokážu vykurovať aj viac miestností naraz.

Pri niektorých konkrétnych realizáciách majú skúsenosť aj s veľmi nízkou spotrebou paliva. Kurek spomína dom, v ktorom sa za rok spotrebovala približne jedna paleta brikiet. Takýto výsledok však závisí od konkrétnej stavby, jej tepelných strát a spôsobu vykurovania.

Ľudia chcú veľké sklo, ale nechcú prekúrenú obývačku
Ďalším trendom sú veľké presklené krby s nižším výkonom. Ľudia chcú mať v obývačke výrazný pohľad na oheň a vytvoriť atmosféru otvoreného ohniska, zároveň však nechcú miestnosť prehrievať. Výrobcovia preto začali vyrábať aj plytké krbové vložky s veľkým presklením a nižším výkonom, ktoré sú vhodnejšie pre moderné, dobre izolované domy s menšou tepelnou potrebou. Podľa Kureka sa v súčasnosti tešia záujmu aj menšie kachľové pece, ktoré dokážu kúriť približne 12 hodín. Pri kvalitne navrhnutej akumulačnej stavbe môže byť potreba prikladania ešte menšia.

Kachľová pec môže spolupracovať s tepelným čerpadlom
Kachľová pec dnes nemusí fungovať ako jediný zdroj tepla. Firma realizuje aj kombinácie s ďalšími technológiami vrátane tepelných čerpadiel. Podľa Kureka môže byť výhodné kombinovať jednotlivé zdroje podľa aktuálnej potreby domu. V období, keď tepelné čerpadlo dokáže zabezpečiť vykurovanie efektívne, pracuje ono, pri iných podmienkach môže nastúpiť krb alebo kachľová pec. Krbové riešenie zároveň môže byť prepojené s akumulačnou nádržou, ktorá následne zásobuje radiátory alebo podlahové kúrenie. Dôležitá je však aj spolupráca s rekuperáciou a správne vyriešený prívod vzduchu.

Suché drevo je základ
Výslednú účinnosť vykurovania podľa Kureka výrazne ovplyvňuje aj palivo. Základom je dostatočne suché drevo s vhodnou vlhkosťou. Rovnako dôležitý je spôsob rozkurovania. Odporúča rozkladať oheň zhora – triesky sa umiestnia na vrch suchej drevnej náplne. Takýto spôsob podľa jeho skúseností umožňuje čistejšie spaľovanie a znižuje množstvo emisií a prachových častíc. Dôležité je tiež zbytočne neobmedzovať prívod vzduchu počas horenia.

Komín je rovnako dôležitý ako samotný krb
Kurek sa venuje aj kominárstvu a práve komín považuje za jednu z častí vykurovacieho systému, na ktorej sa podľa neho neoplatí šetriť. „Mám asi najdrahšie komíny v meste, ale viem, že sú bezpečné a trvácne,“ hovorí. Pri realizáciách používajú aj komínové systémy CIKO. Podľa Kureka ide o riešenia, pri ktorých je dôležitá predovšetkým bezpečnosť a životnosť. Pravidelná kontrola komína je podľa neho nevyhnutná bez ohľadu na to, aký spotrebič je k nemu pripojený. Upchatý alebo poškodený komín môže spôsobiť problémy so spaľovaním, poškodiť spotrebič a v krajnom prípade požiar, ohroziť zdravie či majetok.

Kominári dnes používajú aj kamery a rotačné kefy
Kominárske remeslo sa pritom zmenilo aj technologicky. Pri čistení už podľa Kureka nepoužívajú iba klasickú kefu. Využívajú kamery, rotačné kefy či navijaky. Pri kontrole môžu odhaliť aj problémy, ktoré človek zvonka nevidí. Nie vždy pritom ide iba o sadze. Kurek sa stretol aj s prípadmi, keď si v komíne vytvorili hniezdo osy. „Urobia si hniezdo v lete a ľudia ani nevedia, že tam nemajú byť,“ opisuje jednu zo skúseností z praxe. Práve preto odporúča pravidelné kontroly a čistenie komínov. Pri vykurovaní podľa neho nejde iba o splnenie povinnosti, ale predovšetkým o bezpečnosť.

Staré kachle nemusia skončiť na skládke
KUZIM sa venuje aj rekonštrukciám starších kachľových pecí a sporákov. Ak je pôvodná stavba zachovalá, môže byť podľa Kureka možné jej technické časti obnoviť a predĺžiť jej životnosť, ide však o veľmi nákladnú renováciu. Aj v tomto prípade však rozhoduje odborné posúdenie. Nie každá stará pec sa dá zachrániť a pri rekonštrukcii treba posúdiť jej stav, bezpečnosť aj možnosť napojenia na komín.

Kachliarske remeslo sa podľa Kureka za posledné roky výrazne zmenilo. Základ zostáva rovnaký – oheň, teplo a kvalitná práca s materiálom. Technológie však umožňujú vytvárať vykurovacie telesá, ktoré sú účinnejšie, presnejšie prispôsobené domu a dokážu teplo odovzdávať dlhé hodiny. Firma KUZIM dnes funguje ako menšia rodinná firma, v ktorej sa na práci podieľa Kurek spolu s manželkou a spoločníkom. Z pôvodného nápadu postaviť si vlastný krb sa tak po viac ako 15 rokoch stalo remeslo, v ktorom spája krbárstvo, peciarstvo a kominárstvo.

Zdroj: PR článok, KUZIM

<p>The post Kominár Kurek stavia krbové pece s akumuláciou tepla na desiatky hodín. Zákazníci v jeho predajni v Rim. Sobote nehľadajú najnižšiu cenu, ale kvalitu na roky first appeared on vobraze.sk.</p>

V malej obci pri Rimavskej Sobote vyrábajú kotly, ktoré putujú od škandinávskeho severu cez západnú Európu až po Čile, americký kontinent Japonsko. Za spoločnosťou MAGA v Čerenčanoch stojí profesorka Jana Müllerová, ktorá svoju rodnú obec spojila s výrobou a zároveň s akademickým svetom. Sama však za najväčší úspech nepovažuje ocenenia ani akademické tituly. Keď sa jej človek opýta na moment, na ktorý je vo firme najviac hrdá, odpovie jednoducho: „Prvý vyrobený kotol.“

Práve v tejto odpovedi sa ukrýva podstatná časť jej príbehu. Od dievčaťa, ktoré malo v osemnástich svoju predstavu o bezpečnom vykurovaní, cez doktorandku a vedeckú pracovníčku až po profesorku a podnikateľku, ktorá rozhodnutie vybudovať výrobu spojila so svojou rodnou obcou. „Čerenčany sú mojím domovom,“ hovorí Jana Müllerová. Výrobná firma tak pre ňu nie je iba podnikateľským projektom. Je spojená s miestom, odkiaľ pochádza, s ľuďmi z regiónu aj s jej osobnou víziou.

Začiatok nebol jednoduchý

Cesta k vlastnej firme sa nezačala v pohodlných podmienkach. Na začiatku musela presvedčiť vlastnú rodinu, že jej predstava má budúcnosť. „Potom prišlo financovanie prvej budovy, nebolo jednoduché získať úver na budovu za milión korún,“ hovorí. V súčasnosti sa na túto dobu pozerá z odstupu, no práve prvé roky podľa nej ukázali, čo znamená podnikať a niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Bez tvrdej práce to podľa nej nejde. Rovnaký prístup pritom uplatňuje aj pri ľuďoch, ktorí dnes tvoria tím firmy. „Špičkoví ľudia robia špičkové produkty,“ tvrdí.

Technika bola súčasťou jej života už od štúdia

K výrobe kotlov mala blízko aj vďaka svojmu vzdelaniu. Ako doktorandka a vedecká pracovníčka sa venovala aplikovaným technickým vedám. Učila termomechaniku, hydrodynamiku, pevnosť-pružnosť, šírenie tepla, postupne sa jej odborná dráha presunula viac k bezpečnostným vedám a požiarnej ochrane. Za docentku habilitovala v roku 2009 v Českej republike, a v roku 2015 bola vymenovaná za profesorku v odbore bezpečnostné vedy o.i. za významný prínos k odboru vďaka vlastnej originálnej vedeckej metóde kvantifikácie bezpečnostných rizík.

Skúsenosti získala aj v zahraničí, okrem iného ako hosťujúca profesorka na Univerzite Nebrija v Madride. V danom odbore rozvíjala širokú medzinárodnú spoluprácu či už v susedných krajinách, v Španielsku a Indii. Úzko a dlhoročne spolupracovala s predsedom organizácie Pugwash, ktorá v roku 1995 získala Nobelovu cenu za mier. Napriek tomu sa technická stránka jej pôvodného odboru zo života nestratila.

„Kotol, v kotolni rodinného domu, je v podstate učebnicová úloha z bezpečnostných vied, len namiesto papiera má oceľové steny,“ vysvetľuje profesorka Müllerová. Teplovodný oceľový kotol je vlastne tlaková nádoba, ktorá má niekoľko bezpečnostných prvkov, musí odolať nadmernému tlaku a vyžaduje správnu inštaláciu ako aj obsluhu. Bezpečnosť preto podľa nej nie je možné od výrobku oddeliť. Emisná trieda, Ecodesign či ochrana proti prehriatiu sú súčasťou požiadaviek, ktoré musí moderný kotol spĺňať. Práve tu sa stretávajú jej dva svety. Akademická teória sa dostáva priamo do výrobnej praxe. „Najmä vo fáze vývoja kotla sa fyzikálna teória uplatňuje bezvýhradne v mnohých aspektoch,“ hovorí.

Aj manažérske skúsenosti z krízového manažmentu podľa nej nachádzajú v podnikaní svoje miesto. Je potrebné Treba vedieť improvizovať pod tlakom, minimalizovať riziká a straty a zároveň maximalizovať úžitok.

Dva svety, ktoré sa nedajú viesť rovnakým tempom

Jana Müllerová žije medzi akademickým prostredím a výrobnou halou. „Sú to dva svety s úplne odlišným tempom. Jeden sa meria semestrami, skúškami a štátnymi skúškami, druhý objednávkami, ktoré nepočkajú,“ opisuje.
Jedna časť jej práce je spojená s prednáškami a vedeckým výskumom, druhá s každodennými rozhodnutiami vo firme. Spoločným menovateľom sú však podľa nej ľudia. Práve spoľahliví kolegovia sú podľa nej podmienkou, aby bolo možné obe oblasti zvládať. Ak nastane vo firme krízová situácia, je pripravená reagovať aj napriek tomu, že sa práve nachádza v akademickom prostredí.

Z Čerenčian do sveta

MAGA dnes zamestnáva ľudí najmä z Čerenčian a širšieho Gemera-Malohontu. Z malej obce však jej výrobky smerujú ďaleko za hranice Slovenska. Kotly putujú do škandinávskych krajín, západnej i južnej Európy, na americký kontinent do Čile , v Ázii perspektívne tiež do Japonska. „Je to trasa, akú by od výrobcu z malej obce na juhu stredného Slovenska čakal málokto,“ hovorí Jana Müllerová.

Firma svoju výrobnú kapacitu priebežne prispôsobuje rastúcemu záujmu zo zahraničia. Pre zakladateľku je pritom dôležité, že výroba zostáva práve v Čerenčanoch. Táto obec pre ňu znamená však viac než sídlo spoločnosti. Je to miesto, kde vyrastala. Aj preto hovorí o potrebe udržať v regióne pracovné miesta a najmä ľudí, ktorí majú schopnosti a potenciál. „Množstvo šikovných ľudí odišlo do Bratislavy alebo zahraničia. Je potrebné ich prilákať späť a spoločne rozvíjať náš región,“ myslí si.

Potenciál Gemera a Malohontu vidí v mnohých oblastiach. Spomína jeho kultúrnu a historickú rozmanitosť, Gotickú cestu, Halič, Vigľaš, Muráň, kúpele v Číži, poľovnícke revíry či čistú prírodu.

Dôležitá je podľa nej aj poloha regiónu a jeho budúce dopravné napojenie. Ako avizuje, do budúcnosti chce prostredníctvom firmy podporiť aj duálne vzdelávanie. Práve ľudský potenciál Gemera a Malohontu je značne nevyužitý.

Každý kotol má svoj rodný list

Za výrobou, ktorá sa začína v Čerenčanoch a končí u zákazníka v zahraničí, je množstvo práce. Vývoj nového kotla začína návrhom podľa konkrétnej požiadavky trhu. Nasleduje výroba, testovanie a certifikácia. Kotol musí byť otestovaný v certifikovanom laboratóriu podľa normy EN 303-5:2023. Ako konateľka spoločnosti MAGA vysvetľuje, samotný výrobný proces začína oceľovým plechom. CNC laser z neho vyreže jednotlivé diely, ktoré sa následne ohýbajú, zvárajú a podrobujú tlakovej skúške. Potom prichádza povrchová úprava, montáž elektroniky, ochranných prvkov a izolácie.

Zaujímavosťou je, že každý výrobok má vlastný „rodný list“. Pod jednotlivé výrobné kroky sa podpisujú konkrétni pracovníci. Dokument zostáva vo firemnom archíve aj po predaji kotla. Výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied je zároveň priamo medzi predmetmi činnosti spoločnosti. Prof. Müllerová tak prepája svoju vedeckú a podnikateľskú dráhu aj formálne.

Firma sa pritom nesústredí iba na samotné kotly. Pre väčší komfort kúrenia dlhú životnosť kotlov distribuuje tiež akumulačné nádrže, ktoré možno využívať aj na ohrev TÚV. Vyrába aj zásobníky na akumuláciu tepla, ktoré možno využívať napríklad v kombinácii so solárnymi systémami. Tie sa využívajú v posledných rokoch oveľa viac, majú ich preto v ponuke a dobrých cenách viacero rozmerov.  

Stavili na slovenský pôvod

Jana Müllerová zdôrazňuje aj slovenský pôvod komponentov. „Ťažko nájsť konkurenta, ktorý by do jedného kotla vedel poskladať naraz najprísnejšiu emisnú triedu, poistku proti prehriatiu aj slovenský pôvod každej jednej súčiastky,“ tvrdí. Za označením Made in Slovakia podľa nej nie je iba marketing. Firma sa rozhoduje aj podľa toho, odkiaľ materiál a jednotlivé komponenty pochádzajú, pričom cena nie je jediným kritériom.

Dôležitú úlohu má aj ekológia. Firma minimalizuje odpad z ocele, izolačné materiály sa snaží využívať bezo zvyšku a vo výrobe používa energeticky úspornejšie zariadenia. Časť spotreby elektrickej energie kompenzujú fotovoltaické panely.

Rast cien cíti aj výroba

Podnikanie ovplyvňujú rastúce ceny energií, ocele aj likvidácie odpadu. Súčasne rastú požiadavky na ekologickosť výroby. „Tlak prichádza z dvoch strán naraz,“ konštatuje prof. Müllerová. Investície do technológií, ekológie či pracovného prostredia však podľa nej nie sú lacné. Firma sa napriek tomu snaží zlepšovať podmienky vo výrobnej hale a myslí aj na zamestnancov.

Dopyt po kotloch na drevo a pelety podľa nej rastie. Ovplyvňujú ho aj ceny energií a dotačné programy, pričom viaceré modely MAGA spĺňajú podmienky programu Zelená domácnostiam a Obnov dom.

Ocenenia sú pre ňu záväzkom

Za svoju vedeckú prácu získala prof. Müllerová viacero domácich aj zahraničných ocenení. V roku 2018 dostala v Indii striebornú medailu za medzinárodný prínos. Je tiež držiteľkou medailí za vedecký prínos v doprave či za prínos pre hasičské a záchranné zložky.

Nedávno jej v Krakove udelili čestný doktorát za celoživotný prínos v odbore bezpečnostných vied. „Nepracujem pre ocenenia, aj keď vždy potešia. Určite sú záväzkom pokračovať na dosiahnutej alebo vyššej úrovni,“ hovorí profesorka Müllerová. Rovnako si váži ocenenia, ktoré získali samotné kotly MAGA na výstavách Aquatherm či Agrokomplex v Nitre.

Najťažšie je naučiť sa oddychovať

Aj po rokoch podnikania má stále plný pracovný kalendár. Najradšej má pracovné stretnutia s partnermi doma aj v zahraničí. Práve tam podľa nej vznikajú dlhoročné obchodné vzťahy, ktoré niekedy prerastajú aj do osobných kontaktov.

Najťažšou úlohou však podľa nej nie je riadenie firmy ani akademická práca. „Najnáročnejšie je naučiť sa oddychovať. V tomto mám veľké rezervy,“ priznáva. Ak si nájde chvíľu pre seba, rada si vezme odbornú knihu a číta ju vonku na záhrade. „Najradšej čítam kvalitnú odbornú knihu, ideálne vonku na záhrade.“ Úplne vypnúť však podľa vlastných slov nedokáže. „Opakovane si nájdem len ďalšie zamestnanie,“ dodáva s úsmevom.

Motivuje ju syn, zamestnanci a ich rodiny

Za rokmi práce a ďalšími plánmi firmy však podľa nej nie sú iba čísla či obchodné výsledky. „Môj syn, moji ľudia a ich rodiny,“ odpovedá na otázku, čo ju motivuje pokračovať. Aj preto chce podľa svojich slov rozvíjať firmu tak, aby mala význam nielen pre jej majiteľku, ale aj pre ľudí, ktorí v nej pracujú.

V budúcnosti chce spoločnosť pokračovať vo vlastnom vývoji a má rozpracovaných viacero projektov. Konkrétne detaily zatiaľ neprezrádza.
„Nechajte sa prekvapiť,“ odkazuje.

Žena v technickom svete

Presadiť sa v technickom a výrobnom odvetví pre ňu nebolo jednoduché. „Určite áno,“ odpovedá na otázku, či bolo náročné získať rešpekt v prostredí, ktoré je stále do veľkej miery mužské. Podľa nej je potrebné dlhodobo budovať rešpekt voči zamestnancom a zároveň pracovať na vlastnej osobnosti.

Za základ úspešného manažéra považuje autoritu, prehľad a znalosť procesov. Dôležité je podľa nej vedieť riešiť problémy, motivovať ľudí a nadchnúť ich pre spoločnú prácu. Ženám, ktoré by sa chceli pustiť do technického alebo strojárskeho podnikania, preto posiela stručný odkaz: „Keď kráčaš peklom, nezastavuj.“

Z Čerenčian nechce odísť

Jej profesionálny život ju zaviedol do Žiliny, Bratislavy, Prahy, Pardubíc či Madridu. Napriek tomu zostala obec Čerenčany miestom, ku ktorému má najbližší vzťah. Práve odtiaľto chce rozvíjať podnikanie a zároveň ukázať, že aj v malej obci môže vzniknúť firma schopná presadiť sa na zahraničných trhoch. „Koľko máme na Slovensku skutočne domácich producentov? Príďte sa pozrieť do Čerenčian, čo tu pre vás máme. Všetci sú vítaní,“ pozýva Müllerová.

Jej príbeh sa tak v istom zmysle vracia na začiatok. Dievča z Čerenčian, ktoré sa v osemnástich rozhodlo vyrábať bezpečné kotly, dnes vedie firmu vo svojej rodnej obci. Popri nej pôsobí vo vede a vzdelávaní a svoje skúsenosti z bezpečnostných vied prenáša aj do podnikateľskej praxe. A zatiaľ čo jej akademická práca zostáva spätá s rizikami a bezpečnosťou, v Čerenčanoch má jej vízia podobu ocele, technológie a hotových kotlov, ktoré odchádzajú zo slovenského regiónu do sveta.

Zdroj: PR- Článok, Maga Čerenčany

<p>The post Jana Müllerová sa s firmou z rodných Čerenčian presadila vo svete. Vyrába kotly MAGA a spája technickú výrobu s vedou first appeared on vobraze.sk.</p>

Na Základnej škole P. Dobšinského v Rimavskej Sobote budú pokračovať v obnove vykurovacieho systému. Po vyriešení havarijného stavu s pokazeným kotlom, prichádzajú na rad rozvody a radiátory. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla Erika Demková, riaditeľka školy, problémy s radiátormi a rozvodmi mali už aj predtým. „Buď radiátor alebo miesto, kde sa pripája k stupačke, nám praskalo. Teraz, ako sa sprevádzkovala nová kotolňa a začalo sa tlakovať, tak to začalo byť enormnejšie a problém sa vyskytol vo viacerých prípadoch,“ povedala Demková. Keď to podľa nej opravovali jednotlivou výmenou radiátorov, tak to stálo aj okolo 400 eur.

„Stupačky sa štandardne nedajú vypúšťať, tak to museli zamraziť,“ pripomenula riaditeľka. Zároveň podotkla, že situáciu v škole vyhlásili ako havarijný stav. „Získali sme dotáciu z ministerstva školstva na opravy a rekonštrukcie pre školu,“ doplnila Demková. Verejné obstarávanie už podľa nej prebehlo a podpísaná je už aj zmluva s firmou z Lučenca. Výška príspevku je v hodnote okolo 200 tisíc eur. Práce by mali byť zrealizované za štyri mesiace. „Chceli by sme to stihnúť cez prázdniny, aby nová vykurovacia sezóna išla už bez problémov,“ poznamenala.

Podľa primátora mesta Jozefa Šimka musia vymeniť všetky radiátory a rúry vykurovania. Ako Šimko pripomenul, pri problémoch s kotlom základná škola dostala 130 tisíc eur z rozpočtu mesta, išlo vtedy tiež o havarijný stav, čím sa zaoberali aj s poslancami v MsZ. „A tých 200 tisíc som samostatne zohnal, lebo celý systém treba riešiť. Sme to natlakovali a začali praskať radiátory,“ povedal Šimko.

Prvá oprava vykurovania na Základnej škole P. Dobšinského prebehla za plnej prevádzky a nemala vplyv na chod školy. Vyučovanie tak nemuselo byť prerušené, ako keď prvýkrát došlo k poruche a žiaci museli prejsť na dištančné vzdelávanie. Oprava kotolne a výmena technológie trvala asi mesiac, do 10. februára. Školu navštevuje vyše 430 žiakov.

Okrem nových kotlov majú v škole vymenenú reguláciu i komín

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na ZŠ Dobšinského budú pokračovať v obnove kúrenia za 200 tisíc eur first appeared on vobraze.sk.</p>