Aneta Krištofová z Kokavy nad Rimavicou hrá na husliach už dvanásť rokov a aktuálne pôsobí až v troch folklórnych súboroch. V detskom súbore Zornička, dospeláckej Maríne vo Zvolene a predovšetkým v domácom FS Kokavan, kde už zastáva významnú úlohu primášky. Má len 17 rokov, no na konte viac skúseností, než by sa dalo čakať.
S hudbou začínala ako väčšina detí, v Základnej umeleckej škole. Spočiatku ju husle veľmi nebavili, no rodičia ju podporovali a pomohli jej vytrvať. „Nakoniec som si uvedomila, že to bolo na niečo dobré. Dnes som za to vďačná,“ priznáva s tým, že jej základy dávala učiteľka Gabriela Füssyová z Hnúšte. ZUŠ-ka ju zaviedla na súťaže, kde získavala aj ocenenia v striebornom pásme. Absolvovala výnimočné kurzy s virtuózmi ako Dalibor Karvay a Pavel Šporcl. „Bolo to pre mňa neuveriteľné – hrať pred týmito skúsenými virtuózmi a potom dostať spätnú väzbu, ako to zahrať lepšie. Usmernili ma, ako to zahrať lepšie a ako odstrániť chyby,“ priblížila pre vobraze.sk Aneta Krištofová (17).
Študuje na Obchodnej akadémii vo Zvolene. Predtým navštevovala Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti, ktoré však bolo zatvorené. Rozhodovala sa tak, kam na strednú školu. „Baví ma účtovníctvo aj ekonomika, v budúcnosti by som chcela byť účtovníčka,“ hovorí Krištofová, ktorá sa hudbu snaží skĺbiť so štúdiom, dobrým prospechom a vystupovaním na rozličných podujatiach. Cez týždeň cvičí niekoľko hodín vo Zvolene a počas víkendov doma. „Je to náročné, aby som mala dobrý prospech, ale všetko sa dá stíhať, keď si to dobre rozplánujem,“ podotkla.
Práve kombinácia s ďalšími súbormi a hudbami jej rozšírila regionálne obzory a v nových súboroch vie hrať aj ďalšie skladby z Podpoľania. Vo FS Kokavan zastáva pozíciu primášky – túto úlohu prevzala po Petrovi Fizoľovi. „Zo začiatku ma učili Gejza Šereš aj Ladislav Fizoľa. Mladá huslistka sa rada zúčastňuje na folklórnom festivale Koliesko, kde často hrá celý víkend. „Každoročne hráme s našou ľudovou hudbou na celom festivale. Minulý rok to boli dokonca celé dni a nejako som si to ani veľmi nestihla užiť, ale zahrali som ľuďom a to bolo vďačné,“ spomenula. Počas tohto leta sa Koliesko nebude organizovať, zato ich čaká niekoľko menších podujatí.
Vystupovala aj na plesoch a zahraničných festivaloch, napríklad v Chorvátsku a Českej republike. „Najdôležitejšie je, že som s ľuďmi, ktorých mám rada. V Čechách nás po vystúpení zastavovali a chválili. Bolo to veľmi príjemné,“ priblížila Krištofová, ktorá sa k detskému folklóru dostala prostredníctvom svojho otca, ktorý tiež tancoval. Keď prešla do FS Kokavan, bola tam najmladšia. „Teraz už netancujem, je to náročné zladiť to časovo,“ podotkla.
Tento rok sa chystá aj na medzinárodný festival v Česku a so Zorničkou vyrážajú na Cyprus. Z tých domácich to má byť vystúpenie na Brezničke a doma na Deň fujary. Na vystúpenia sa teší, hoci ich niekedy býva priveľa. „V lete sa to poriadne rozbehne, ale keď si to dobre rozplánujem, všetko sa dá stíhať, hlavne to potrebujem skĺbiť so školou, ktorú mám tiež rada,“ hovorí študentka, ktorú k folklóru priviedol spomínaný otec. O husle sa jej postaral jej starký, ktorý je zberateľom huslí a niekedy hrával v kapele na basgitare. Husle má od starkého. „Mával ich vystavené v obchode na poličke. Veľa pre mňa znamenajú, že sú od starkého a vážim si to, že mi ich dal. Sú to jeho najlepšie, aké má,“ hovorí a dodáva, že ako zberateľ opravuje aj ďalšie, aby ich časom podľa potreby vedela vystriedať.
Popri husliach si vyskúšala aj cimbal a klavír. „Klavír bola príprava, ak by som sa rozhodla ísť študovať na konzervatórium. Bavila ma vtedy klasická hudba, ale nevedela som, či by ma to až tak veľmi zaujala ako ľudová, že by som ju išla aj študovať a každodenne by som potom hrala na konzervatóriu,“ dodala.
Na cimbale hrávala približne dva roky, no po nástupe na strednú školu to časovo nestíhala. „Je to krásny, ale náročný nástroj,“ hovorí a dodáva, že na cimbal sa učí teraz hrať jej mladší brat v čom ho podporuje. „Začiatky sú ťažké, viem to podľa seba. Ale keď vás v tom niekto podporuje, dá sa to zvládnuť. Ja som vďačná, že ma rodičia podržali, inak by som to možno aj vzdala,“ hovorí úprimne Aneta, ktorá rada aj spieva. „Je to moja druhá najväčšia záľuba. Rada aj spievam, ale skôr len na skúškach s kamarátkami, na vystúpeniach iba raz za čas,“ poznamenala.
Rada cestuje, chodí na turistiku a trávi čas s rodinou, muzikantmi a priateľom. A čo by odkázala deťom, ktoré uvažujú, či to s hudbou skúsiť? „Treba to skúsiť. Ak to niekoho nebaví, môže skončiť v ZUŠ-ke, ale možno objaví niečo, čo ho úplne chytí za srdce – ako mňa. Zo začiatku som si myslela, že husle nie sú pre mňa, no keď som prišla k ľudovej hudbe, vedela som, že toto je ono,“ odpovedala. Doplnila, že práve klasickou hudbou sa zlepšuje a folklór ju chytil úplne, keď začala hrať v ľudovej hudbe. „Lepšie som to vedela precítiť a vedela som, že folklór je to, čo ma robí šťastnou,“ uzavrela.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Aneta Krišofová
