Hudba sprevádza Jozefa Mikulca z Rimavskej Soboty celým životom, naplno sa jej venuje aj ako čerstvý dôchodca. Jeho obľúbený nástroj sú bicie, spieva a rád hrá i na gitaru či klávesy. Jeho srdcovkou je melodický rock a spolu so skupinou v Bratislave robili predskokanov kapele Tublatanka či speváčke Jane Kocianovej. Veľmi si cení stretnutie s Ivanom Krajíčkom a Oldom Hlaváčkom, ako kapela totiž mali možnosť hrať počas ich zábavných programov. Jozef Mikulec je rodákom z Banskej Štiavnice, no väčšinu života prežil v Rimavskej Sobote.
Prvé zážitky a skúsenosti s hudbou začal zbierať spolu s bratom u babky. „Na povale sme pozbierali hrnce, varechy a zostrojili si svoju prvú biciu súpravu. Brat je tiež hudobník, bubeník a spevák a pôsobí v Leviciach,“ hovorí pre vobraze.sk Mikulec (63). Pri počúvaní rádia sa potom snažili čo najlepšie napodobniť hudobníkov. Keď mal šestnásť rokov, stretol učiteľa hudby, ktorý ho vzal pod svoje krídla. „Začal sa mi venovať, učiť ma hre na bicie a kúpil mi moju prvú skutočnú súpravu,“ hovorí a dodáva, že okrem bicích ho priviedol aj k spevu a naučil ho aj vystupovať.
Do Rimavskej Soboty Mikulec prišiel v roku 1987, kedy sa s manželkou rozhodli odísť z Bratislavy, kde pôsobili asi desať rokov. „V. R. Sobote mala rodinné zázemie, rozhodli sme sa teda skúsiť žiť tu,“ hovorí. Pracoval vo verejnej správe na kultúre, ale aj ako bezpečnostný a požiarny technik, SBS-kár, pre Červený kríž v R. Sobote a pôsobil aj ako technik v Dome kultúry. Posledné štyri roky pred dôchodkom cestoval do zahraničia a stal sa z neho opatrovateľ. Podľa vlastných slov si nikdy nemyslel, že bude opatrovať ľudí, ale chytilo ho to za srdce. Ako Mikulec tvrdí, práve na toto povolanie spomína najviac, keďže v ňom zanechalo najväčšie dojmy. „Nikdy predtým by som nepovedal, že sa budem starať o ľudí, a že ma to bude baviť,“ podotkol.
Popri práci stále hľadal možnosti, ako sa naďalej venovať hudbe. Keďže nepochádza z R. Soboty, chýbalo mu v úvode zázemie a tiež tu nebolo toľko možností, ako v Bratislave. „Hrával som aj počas vojenčiny. Hudba ma vlastne sprevádza celým životom, až na malé prestávky, kedy som nevedel zohnať muzikantov,“ povedal Mikulec, ktorý sa v R. Sobote začlenil do kapely pod názvom Gemer v bývalom cukrovare. Ako spomenul, hrávali spolu s ním Lajos Pál a Pišta Pál. Viac ako rok spríjemňoval atmosféru v hoteli Slovan, neskôr v reštaurácii Dali, ale tiež na svadbách, oslavách, či zábavách. Keď sa kapela v R. Sobote rozpadla, Jozef Mikulec našiel agentúru v Rakúsku a chodil hrávať do Álp, prevažne rakúskych, ale zahral si aj v Švajčiarsku a Taliansku.
S terajšou partnerkou Magdalénou Rákovou z R. Soboty ho spojila láska k hudbe. Zoznámili sa ešte v kapele Gemer, keď hľadali speváčku a ona sa im najviac páčila. Dnes tvoria pár 24 rokov a 15 rokov spolu aj vystupujú pod názvom Nostalgia duo. Nie je to však len láska k hudbe, ale aj spoločný zmysel pre humor, ktorý robí ich vzťah pevným. „Lebo to je veľmi dôležité, že sa vieme smiať aj jeden na druhom a sme pozitívne naladení,“ dodáva veselo partnerka Magdaléna Ráková. Spolu hrávajú v reštaurácii Čierny orol, ale aj pre deti so špeciálnymi potrebami v OZ Vienala. Obaja si vystúpenia veľmi užívajú. Ako tvrdia, títo diváci sú pre nich inšpiráciou, aj motiváciou. „To nás napĺňa, že máme s nimi dobrý kontakt. Niekedy až slzy nám idú do očí. Páči sa nám vidieť, ako sú si blízki a majú sa navzájom radi,“ hovoria.
Napriek tomu, že Mikulec okrem spevu ovláda aj hru na bicie, gitaru, či klávesy, je pomerne skromný. Jeho partnerka hrdo a s láskou prehlasuje, že je ho v Rimavskej Sobote škoda. Na dôchodku sa ale rozhodne nenudí. „Od rána do večera a od večera do rána som s touto krásnou pani,“ hovorí so smiechom.
Jozefa Mikulca môžete poznať aj z jeho pôsobenia v country skupine Bluetrend. Ako však hovorí, má bližšie k rockovej hudbe. Jeho srdcovky sú melodický rock, vokálová muzika, či jazz rock, ktoré mu pripomínajú hudbu, ktorú počúval v mladosti, ako napríklad Elán, Team, Modus alebo skladby speváka Miroslava Žbirku. Začal preto tento rok postupne oslovovať hudobníkov a zakladá vlastnú kapelu, ktorú by rád viedol pod oživeným názvom Gemer. S novou kapelou skúšajú v prenajatých priestoroch v bývalých kasárňach. Zostavu tvorí aj Zdeno Ďurian, Tibor Bíró, Robert Bottlik. „Ja sa venujem spevu a hre na gitare,“ priblížil Mikulec.
Pôvodne to ale vyzeralo, že z neho bude profesionálny futbalista. Hral dorasteneckú ligu a dotiahol to až do výberu Slovenska. „Hlavne otec nesúhlasil, aby som bol muzikant,“ povedal a vysvetlil, že soboty chodil hrávať na zábavy a svadby a to malo vplyv na jeho športové výkony počas nedeľných zápasov. Prevážila teda muzika. Ak by si mal vybrať iné povolanie, vybral by si učiteľa telesnej výchovy, ku ktorej mal ako futbalista blízko. „Len sa mi to nesplnilo,“ s úsmevom hovorí Mikulec, ktorého rodičia pracovali v telekomunikáciách, budovali stanice a na každom mieste pobudli len dovtedy, kým stanica nebola dostavaná. S rodičmi žil v Žiari nad Hronom, neskôr v Leviciach. Súťaží sa zúčastňoval prevažne len v období školy, kde pozbieral aj zopár ocenení.
Okrem hudobných povinností si Jozef Mikulec stále nájde čas aj na futbal, beh, plávanie, či knihy. S partnerkou radi trávia čas spolu na chate, kde sa vždy zrelaxujú. Čo najviac času venujú aj deťom a vnúčatám. Jozef Mikulec zatiaľ vlastné vnúčatá nemá, ale štyri vnúčatá partnerky považuje za „svoje“ a aj kvôli nim sa snaží na dôchodku učiť po maďarsky. „K nim sa chodíme vytešovať z vnúčat a oni ma berú ako deda,“ hovorí Mikulec, ktorý má dve dcéry. Staršia Martina sa po štúdiách v Prahe presťahovala do Švajčiarska a mladšia Zuzka podedila hudobný talent po rodičoch. „Ešte keď bola maličká, tak už chodila s nami vystupovať,“ hrdo spomína a dodáva, že teraz je nadaná speváčka, skladateľka a textárka.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Jozefa Mikulca
